Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/71/2011 z 19. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. júna 2012, sp. zn. 7S/71/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7011200700.2 Krajský súd Košice | 7S/71/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7011200700.2 | 2012-06-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38f970ea-38c9-447e-8466-c5252fd98da4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7011200700.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/71/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200700.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu RELAX, s. r. o., Grunt
č. 30, Medzev, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/10261-53803/2011/990057-r zo dňa 16.05.2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 4. 8. 2011, osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach, sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. I/223/10261-53803/2011/990057-r zo 16. 5. 2011, ktorým žalovaný podľa §
48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/1791/11/Kov zo dňa 1. 2. 2011.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola podľa § 52 ods. 1 a 5 zák. č. 511/1992
Zb. zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania, ktoré bolo ukončené právoplatným
rozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20543/10/Kov zo dňa 7. 10. 2010 o
vyrubení dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008. Obsahom návrhu na obnovu
konania bolo tvrdenie žalobcu, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný
vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (§ 51
ods. 1 písm. a/ citovaného zákona), resp. rozhodnutie Daňového úradu v Moldave nad Bodvou č.
711/230/20543/10/Kov zo dňa 7. 10. 2010 bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako
nepravdivé (§ 51 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona).

Žalobca považoval za nové skutočnosti, resp. dôkazy potvrdenia súdnych exekútorov JUDr. Ladislava
Ágha zo dňa 5. 11. 2010 a JUDr. Václava Kunu zo dňa 9. 11. 2010, ktorými súdni exekútori potvrdili, že
JUDr. Peter Blaško, PhD. v rokoch 2008 až 2009 v rámci služieb poskytovaných spoločnosťou RELAX,
s. r. o., pre súdnych exekútorov vykonával osobne poradenskú činnosť. Ďalšími novými skutočnosťami,
resp. dôkazmi, mali byť zápisnice o miestnom zisťovaní vykonanom Daňovým úradom Bratislava I. dňa
6. 12. 2010 na exekútorskom úrade JUDr. Ladislava Ágha (č. 600/320/249005/2010/Čal), ďalej zápisnica
o miestnom zisťovaní vykonanom Daňovým úradom Bratislava III. dňa 06.12.2010 na exekútorskom
úrade JUDr. Ivana Luttera (č. 602/321/164492/2010/Fia) a zápisnica o miestnom zisťovaní vykonanom
Daňovým úradom Senica dňa 8. 12. 2010 (č. 636/320/30521/2010/Kov) na exekútorskom úrade JUDr.



Václava Kunu. V súvislosti s dôvodom obnovy konania podľa § 51 ods. 1 písm. b/ zákona č. 511/1992
Zb. žalobca poukázal na dôkazy, ktoré pripojil k odvolaniu zo dňa 8. 11. 2010 proti už uvedenému
dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 7. 10. 2010.

Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že pre nové skutočnosti, alebo dôkazy sa konanie obnoví len
za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, a že ich účastník konania v pôvodnom
konaní buď vôbec nepoznal, alebo ich bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť. Dôvody obnovy
konania sú preto nové skutočnosti alebo dôkazy len vtedy, ak vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia,
ale existovali už v čase, keď sa daňová vec prejednávala v daňovom konaní, ale účastník daňového
konania o nich nevedel, alebo bez vlastného zavinenia ich nemohol uplatniť. Pre posúdenie „novosti“
skutočnosti alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní.
Dôvod pre obnovu konania nie je však vtedy, ak účastník konania poznal okolnosti alebo dôkazy už
v čase, keď prebiehalo pôvodné konanie a z vlastnej viny ich neuplatnil. Skutočnosti vyplývajúce z
obsahu potvrdení súdnych exekútorov daňový subjekt poznal už v čase výkonu daňovej kontroly, teda
v čase, keď prebiehalo pôvodné konanie. Dôvodom na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúca
skutočnosť, kedy boli potvrdenia vyhotovené, ale to, kedy tieto skutočnosti boli známe. Zápisnice o
miestnom zisťovaní spísané uvedenými daňovými úradmi u obchodných partnerov daňového subjektu
RELAX, s. r. o., Medzev, boli spísané v súvislosti s obchodnými transakciami týkajúcimi sa zdaňovacích
období roku 2009. Dôkazmi pripojenými k odvolaniu žalobcu voči dodatočnému platobnému výmeru zo
dňa 7. 10. 2010 sa správca dane nemohol zaoberať, pretože boli predložené spolu s odvolaním, ktoré
bolo oneskorené podané.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Moldava
nad Bodvou zo dňa 1. 2. 2011. Žalovaný uviedol, že predložené potvrdenia súdnych exekútorov a
zápisnice o miestnych zisťovaniach vykonaných Daňovými úradmi Bratislava I., Bratislava III. a Senica,
nie je možné považovať za dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia správcu
dane, a ktoré sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Pre nové skutočnosti alebo
dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a že ich
účastník konania v pôvodnom konaní buď vôbec nepoznal, alebo ich bez vlastného zavinenia nemohol
uplatniť. Pre posúdenie „novosti“ skutočnosti alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník nemohol
včas uplatniť v pôvodnom konaní, t. j. do okamihu, než mu márne uplynula lehota na odvolanie, resp.
ak uplatnil odvolanie, do doby, pokiaľ nebolo o odvolaní rozhodnuté. Dôvod pre obnovu konania nie
je však vtedy, ak účastník konania poznal okolnosti alebo dôkazy už v čase, keď prebiehalo pôvodné
konanie a z vlastnej viny ich neuplatnil. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny
v pôvodnom konaní je potrebné rozumieť nemožnosť vykonať dokazovanie v daňovom konaní alebo
nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy správcovi dane. Posúdenie toho, či tieto
nové skutočnosti alebo dôkazy mohli mať podstatný vplyv na výrokovú časť rozhodnutia, ponecháva
zákon na správcovi dane. V danom prípade potvrdenia a zápisnice predložené daňovým subjektom nie
sú takého charakteru, ktorý by mal podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nie sú dôvodom pre obnovu
konania. Skutočnosti uvedené v predložených potvrdeniach sú všeobecné, bez vypovedacej schopnosti
a neposkytujú overiteľné informácie. V predložených potvrdeniach nie je uvedené ako, v akom rozsahu,
na základe akých podkladov mali byť jednotlivé činnosti poskytované dodávateľom TRIO SERVICE,
P.B., Košice, realitná a poradenská kancelária pre žalobcu. Predložené zápisnice iných správcov dane,
ktorí vykonali miestne zisťovania u obchodných partnerov daňového subjektu RELAX, s. r. o., Medzev,
sa týkajú zdaňovacích období roku 2009, nie roku 2008. K ďalšiemu dôvody obnovy konania žalovaný
uviedol, že daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o nepravdivosti dôkazov uvedených v
rozhodnutí správcu dane. Dôkazy, na ktoré sa daňový subjekt odvoláva v žiadosti o obnovu konania,
boli predložené ako dôkazy k odvolaniu, ktoré však nebolo predložené včas. Správca dane sa neskoro
predloženými dôkazmi nezaoberal nie z dôvodu, že by ich považoval za nepravdivé, ale z dôvodu, že
daňový subjekt mal dostatok času na predkladanie relevantných dôkazov počas daňovej kontroly, resp.
v odvolacom konaní.

Žalovaný sa vyjadril aj k ďalším odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré sa však týkali výsledkov a
výkonu daňovej kontroly, na základe ktorej bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 (rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7.
10. 2010). Žalovaný konštatoval, že z dokazovania vykonaného správcom dane - daňovou kontrolou



a šetreniami bolo spochybnené uskutočnenie zdaniteľných obchodov už uvedeným dodávateľom pre
žalobcu a správca dane vyslovil záver, že neboli splnené podmienky odpočítania dane podľa § 49 a §
51 zákona č. 222/2004 Z. z. Za neopodstatnené považoval žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa
nahliadania do spisov. Správca dane umožnil JUDr. Blaškovi nazrieť do spisov, do ktorých je podľa §
22 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený nazrieť a z požadovaných písomností mu boli podľa ods.
3 tohto ustanovenia vyhotovené odpisy.

Za neopodstatnené považoval žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa nevhodného správania
zamestnancov správcu dane v priestoroch daňového subjektu, pretože v spisovom materiáli sa
nachádzajú iba zápisnice z konaní na Daňovom úrade Moldava nad Bodvou a jedna zápisnica z ohliadky
sídla spoločnosti.

Žalovaný ďalej reagoval na námietku žalobcu týkajúcu sa nesúladu výsledkov daňovej kontroly dane
z príjmov právnickej osoby a daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty. Uviedol, že správca dane po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č. 711/230/1074/11/Kov na dani z príjmov právnickej osoby
o vyhovení odvolaniu v plnom rozsahu opätovne prehodnotil dôkazy a námietky, ktoré boli obsahom
odvolania daňového subjektu RELAX, s. r. o., a usúdil, že rozhodnutie o vyhovení odvolania v plnom
rozsahu bolo vydané v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom. Preto správca dane
podal odvolaciemu orgánu podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom
odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 4. 5. 2011 č. I/223/10100-51618/2011/999523-r podľa § 53 ods. 1 a
ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. zrušil rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 21. 1.
2011, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 47 zákona č. 511/1992 Zb. v plnom rozsahu vyhovel
odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava na d Bodvou zo dňa 26. 11.
2010, ktorým bol daňovému subjektu RELAX, s. r. o., vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roku 2008 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca
poukázal na nadväznosť predmetnej kontroly Daňového úradu Moldava nad Bodvou za zdaňovacie
obdobia I. a IV. štvrťrok 2008 na výkon exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha, jedného
z jeho klientov u zamestnankýň daňových úradov v Bratislave a okolí. V tejto súvislosti spochybnil
zákonnosť postupu zamestnancov Daňového úradu Moldava nad Bodvou pri výkone daňovej kontroly.
Ďalej poukázal na skutočnosti ohľadne vykonania kontroly na dani z príjmov právnických osôb s
dopadom na výsledky kontroly dane z pridanej hodnoty. Poukázal na nedostatočné zabezpečenie
dôkazných prostriedkov správcom dane v rámci daňovej kontroly ako sú dožiadania na Daňové úrady
Bratislava I., Bratislava III. a Daňový úrad Senec, ohľadom dodania prác za poradenské archivačné
služby žalobcovi za rok 2008. Namietal, že správca dane subjektívnym nevyhovením žiadosti o
povolenie obnovy konania uprel žalobcovi právo na spravodlivý proces pred orgánmi štátu. Napokon
namietal prenesenie dôkazného bremena zo subdodávateľa TRIO SERVICE, P.B., Košice na žalobcu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2011 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že obsahom
žaloby v podstate nie sú námietky týkajúce sa merita veci, t. j. posúdenia, či u žalobcu sú splnené
podmienky na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane zo dňa
7. 2. 2010 podľa § 51 písm. a/, b/ zákona č. 511/1992 Zb., pričom ich uplatnenie v žalobe nemá vplyv
na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v konaní skúmal len to, či u žalobcu sú
splnené podmienky pre obnovu konania podľa citovaných ustanovení, pričom nebolo jeho povinnosťou
skúmať a hodnotiť proces dokazovania správcu dane. Napriek tomuto konštatovaniu žalovaný zaujal
stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam.

K žalobnej námietke týkajúcej sa súvisu vykonania kontroly na dani z príjmov právnických osôb u žalobcu
a daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty žalovaný poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia.
K námietke týkajúcej sa nedostatočného zabezpečenia dôkazných prostriedkov správcom dane v rámci
daňovej kontroly žalovaný poukázal na úpravu dokazovania v daňovom konaní v zmysle § 29 ods. 1, 2,
3 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. Ako neopodstatnenú hodnotil žalovaný aj námietku žalobcu týkajúcu sa
prenesenia dôkazného bremena zo subdodávateľa žalobcu TRIO SERVICE, P.B., Košice na žalobcu.



Podľa žalovaného v tomto prípade je ťažko hovoriť o prenesení dôkazného bremena zo subdodávateľa
na žalobcu, keď JUDr. Peter Blaško, PhD., ako subdodávateľ, je zároveň právny zástupca žalobcu
v konaní pred daňovým úradom. To znamená, že keď dodávateľ a žalobca sú prepojení jednou
osobou, JUDr. Petrom Blaškom, žalobca musel byť oboznámený s činnosťou (poradenské, archivačné,
sprostredkovateľské práce) dodávateľa, a teda disponoval aj dokladmi preukazujúcimi túto činnosť. Bolo
teda jeho povinnosťou preukázať uskutočnenie deklarovaných prác hodnovernými dokladmi.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, oboznámení
sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

Podľa potvrdení súdnych exekútorov JUDr. Ladislava Ágha zo dňa 5. 11. 2010 a JUDr. Václava Kunu
zo dňa 9. 11. 2010 JUDr. Peter Blaško, PhD. v rokoch 2008 - 2009 u nich ako klientov - odberateľov
v rámci služieb im poskytovaných spoločnosťou RELAX, s.r.o., ako dodávateľom vykonával reálne
poradenskú činnosť pre nich v oblastiach podnikateľského poradenstva, poradenstva a archívnickú
činnosť a poradenstvo osobne v rozsahu a podľa potrieb i požiadaviek klienta - odberateľa.

Podľa zápisníc o miestnom zisťovaní vykonanom Daňovým úradom Bratislava I. dňa 6. 12. 2010 na
exekútorskom úrade u JUDr. Ladislava Ágha, ďalej Daňovým úradom Bratislava III. dňa 6. 12. 2010
na exekútorskom úrade u JUDr. Ivana Luttera a napokon vykonanom Daňovým úradom Senica dňa 8.
12. 2010 na exekútorskom úrade u JUDr. Václava Kunu, boli tieto zápisnice vyhotovené v súvislosti s
daňovými kontrolami za zdaňovacie obdobia roku 2009.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/,b/ zákona č. 511/1992 Zb. konanie ukončené právoplatným rozhodnutím,
okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a
rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci,
ak vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia
a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, alebo rozhodnutie bolo vydané na
základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako
správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán (§ 52 ods. 1 citovaného zákona).

Súd sa v konaní nemohol zaoberať otázkou, či bol daný dôvod na obnovu konania podľa § 51
ods. 1 písm. b/ zákona č. 511/1993 Zb., pretože žalobca v návrhu na obnovu konania a ani v
odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa skutkovo tento dôvod obnovy nevymedzil,
nekonkretizoval dôkazy, o ktoré sa opieralo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa
ukázali ako nepravdivé. V súvislosti s týmto dôvodom obnovy konania žalobca v podaní zo dňa 5.
1. 2011 iba upozornil na dôkazy, ktoré pripojil k svojmu odvolaniu smerujúcemu proti dodatočnému
platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20531/10/Kov zo dňa 7. 10.
2010. Týmito listinnými dôkazmi sa Daňový úrad Moldava nad Bodvou nemohol zaoberať pred vydaním
svojho rozhodnutia zo dňa 7. 10. 2010, pretože boli pripojené až k odvolaniu smerujúcemu proti tomuto
rozhodnutiu. Nebola tu teda splnená základná podmienka v zmysle § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č.
511/1992 Zb., t. j. aby rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. 10. 2010 bolo vydané
na základe týchto dôkazov.

Dôvod obnovy podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. je daný, ak sú súčasne splnené tieto
zákonné podmienky:

- existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatne ukončenom
daňovom konaní,

- musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie,



- tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka
konania.

Podľa názoru súdu nebola v tomto prípade splnená ani jedna podmienka pre naplnenie tohto dôvodu
obnovy konania.

Dôkazy uvedené žalobcom v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými dôkazmi a mali
odôvodňovať povolenie obnovy konania, nevyšli najavo po právoplatnom ukončení daňového konania
vedeného Daňovým úradom Moldava nad Bodvou. Skutočnosti vyplývajúce z obsahu potvrdení súdnych
exekútorov JUDr. Ladislava Ágha a JUDr. Václava Kunu, boli známe daňovému subjektu už v čase
výkonu daňovej kontroly, pretože žalobca v daňovom konaní tvrdil, že predmetné služby boli súdnym
exekútorom poskytnuté dodávateľom TRIO SERVICE, P.B., Košice (JUDr. Peter Blaško, PhD.). Nie
je rozhodujúce, kedy potvrdenie o skutočnostiach známych žalobcovi bolo vyhotovené. Skutočnosti
tvrdené žalobcom boli známe žalobcovi už pred vydaním rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad
Bodvou zo daň 7. 10. 2010.

Nové dôkazy musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohli
zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. V prípade, ak by tieto potvrdenia súdnych
exekútorov boli vydané pred vydaním rozhodnutia zo dňa 7. 10. 2010, nemohli mať vplyv na vydanie
rozhodnutia zo dňa 7. 10. 2010, pretože správcovi dane tieto skutočnosti boli známe z tvrdení žalobcu.

Napokon nebola naplnená ani tretia podmienka pre preukázanie tohto dôvodu obnovy konania, t. j.
neuplatnenie dôkazov v konaní bez zavinenia účastníka konania. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby
potvrdenia súdnych exekútorov o skutočnostiach uvedených v týchto potvrdeniach zabezpečil a predložil
pred vydaním rozhodnutia zo dňa 7. 10. 2010.

Zápisnice o miestnych zisťovaniach vykonaných daňovými úradmi u už menovaných súdnych
exekútoroch nebolo možné hodnotiť ako skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 511/1992 Zb., pretože predmetné zápisnice o miestnych zisťovaniach sa týkali výkonu daňových
kontrol u súdnych exekútoroch za rok 2009, t. j. nie za predmetné zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008.

Žalobca vo vzťahu k predmetu konania - rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania podľa
§ 51 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 511/1992 Zb. v žalobe svoje žalobné námietky nekonkretizoval. Iba
všeobecne tvrdil, že nepovolením obnovy konania bol ukrátený na svojich právach. Všetky žalobcom
uplatnené žalobné námietky sa netýkajú uvedeného predmetu konania, ale týkajú sa daňového konania
ukončeného vydaním rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. 10. 2010. Týmito
žalobnými námietkami sa súd v tomto konaní nemohol zaoberať. Uplatnené žalobné dôvody musia byť
vymedzené predmetom konania, t. j. žalobné dôvody sa musia týkať žalobou napadnutého rozhodnutia.
Len vtedy sa nimi musí súd zaoberať. Ak táto podmienka nie je splnená, súd sa žalobnými dôvodmi
nezaoberá, pretože zákonnosť rozhodnutia možno skúmať len na základe žalobných námietok, ktorých
obsahom je tvrdenie o nezákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia.

Preto sa súd žalobnými námietkami, ktorých obsahom sú tvrdenia žalobcu o nezákonnosti postupu
Daňového úradu Moldava nad Bodvou v konaní ukončenom vydaním rozhodnutia zo dňa 7. 10. 2010,
nemohol zaoberať.

Krajský súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi žalovaného v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo
zistení uvedených žalovaným v jeho rozhodnutí. Preto, aby zbytočne neopakoval judikatúru slovenských
súdov vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, uvedený žalobcom v žalobe a okrem iného aj
známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi žalovaného, súd sa mohol zaoberať iba s
tými námietkami žalobcu, ktoré sa týkali predmetu konania - obnovy konania.



Podľa ustanovenia § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu
z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené, alebo oznámené v Zbierke zákonom Slovenskej
republiky a právne záväzne akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev
a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastavené účastníkom konania, ale iba na
tiet, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvedených účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie III. ÚS 115/03 č. 313/2003).

Z uvedených dôvodov preto krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie hodnotí ako zákonné. Preto
žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.