{"guid": "0edc11f8-bf82-4cc3-8245-8d3ffb8a44c9:86ddb408-7c15-4563-850d-17b9ab5f87b7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1", "spisova_znacka": "23Co/187/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/187/2018 z 9. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. júna 2019, sp. zn. 23Co/187/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1", "identifikacne_cislo": "2317206818", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bundzelová", "sudca_id": 847, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bundzelova-847", "datum_vydania": "2019-06-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86ddb408-7c15-4563-850d-17b9ab5f87b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/187/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206818
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: 1./ M. E., nar. XX.XX.XXXX,
2./ E. E., nar. X.X.XXXX, obaja bytom U. J. č. XXX, zastúpení: JUDr. Štefan Lendvay, advokát so
sídlom Pohraničná 3, Komárno, proti žalovaným: 1./ L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U. J.. XXX, 2./ I.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. J. č. XXX, obe zastúpené splnomocneným zástupcom: JUDr. P. P.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXXX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 15C/23/2017-98 zo dňa 15. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie  sa  p o t v r d z u j e .

II. Súdu I. inštancie sa nariaďuje vykonanie opravy záhlavia rozsudku v časti predmetu konania.

III. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. žalobu žalobcov 1, 2/ zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke rozsudok v napadnutej časti odôvodnil aplikáciou ust. § 137 písm. c) CSP. Vecne
tým, že v prejednávanom prípade musel súd primárne skúmať otázku naliehavého právneho záujmu
na strane žalobcov na určení právnej skutočnosti, ktorou mala byť neplatnosť kúpno-predajnej zmluvy
uzavretej dňa 13.3.2017, o ktorej odvodzujú svoje spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam žalované.
V danom prípade musel súd konštatovať, že určenie tejto právnej skutočnosti nevyplýva zo žiadneho
osobitného právneho predpisu, preto určovacia žaloba tak ako bola formulovaná žalobcami nie je
prípustná a žalobcovia teda nemohli byť vo veci úspešní. Súd poukazuje na to, že podstatou sporu
medzi žalobcami a žalovanými je to, že každá zo strán sporu tvrdí, že je spoluvlastníkom nehnuteľností,
pričom každá z nich svoje vlastnícke právo odvodzuje od iného právneho úkonu, preto bolo podľa
súdu na mieste, podanú žalobu formulovať podľa § 173 písm. c/ CSP, pričom žalobcovia mali žiadať
určiť, ktorej zo strán sporu svedčí vlastnícke právo. Keďže týmto spôsobom žalobcovia nepostupovali,
neosvedčili podľa názoru súdu na podanej žalobe naliehavý právny záujem a preto súd tejto žalobe
vyhovieť nemohol a z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu túto žalobu zamietol. Súd o
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanej strane priznal plnú náhradu trov konania,
nakoľko táto strana sporu mala vo veci plný úspech, pretože žaloba bola zamietnutá. O výške náhrady
trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci skončí.



3. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedli, že súd I. inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vypočul žalovanú
stranu, oboznámil sa s listom vlastníctva, darovacou a spornou kúpnou zmluvou, avšak strane žalobcov
neposkytol priestor na vyjadrenie sa k skutkovým a právnym tvrdeniam a zisteniam na pojednávaní,
aj napriek tomu, že právny zástupca žiadal z dôvodu nemožnosti svojej účastina pojednávaní,
pojednávanie odročiť. Medzi stranami teda musí byť zachovaná férová rovnosť, a to vo vzťahu ku
všetkým aspektom civilného sporového konania. Súd je povinný právne normy (i normy CSP, kde sú
explicitne uvedené v Základných princípoch) aplikovať v súlade s Ústavou a zaručenými základnými
právami, za uvedenej situácie bolo teda povinnosťou súdu strane žalobcov vytvoriť priestor na vyjadrenie
sa k tvrdeniam žalovaných. Rozhodnutie resp. odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu je
natoľko arbitrárne, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, že nie je možné žiadnym spôsobom dospieť
ani k minimálnej predstave dôvodov (ako právnych tak skutkových), na základe ktorých súd I. inštancie
svoje rozhodnutie odvodzoval.

4. Ako sa uvádza v Stanovisku občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 03. Decembra2015, k výkladu
§ 237 ods. 1 písm. f) OSP, uverejnené v Zbierke stanovísk NSa rozhodnutí súdov č. 1/2016 pod
č. 2, t. j. R 2/2016, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1písm. f) OSP) a tým nepochybne i o skutočnosť preukazujúcu, že došlo k zásahu do práva na
spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. zásahu do základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Uvedené rozhodnutie - a to predovšetkým v časti dotýkajúcej sa
odôvodnenia, resp. relevantných myšlienkových úvah súdu, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie
(a to i vo vzťahu k relevantným právnym normám upravujúcim predmetné právne vzťahy) -považujú
odvolatelia za vecne nesprávne, ktoré svojim nedostatočným preskúmaním a posúdením ohrozených a
naďalej ohrozovaných práv odvolateľov, zasiahlo a naďalej zasahuje do zákonom a Ústavou chránených
základných práv odvolateľov a zároveň za rozhodnutie, v ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné
odôvodnenie, (ktoré nenachádza resp. obchádza účel na súdnu ochranu a dôvodne podanú žalobu) a
uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím arbitrárnym. (Za arbitrárny resp. nie dostatočne zdôvodnený
treba ... kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. - napr. Nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 154/05 z 28. februára
2006, Uznesenie NS SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4 Cdo 337/2015). Rozhodnutie súdu I. inštancie resp.
jeho obsah, teda predovšetkým v časti týkajúcej sa odôvodnenia a teda relevantných myšlienkových
úvah súdu. ktoré majú byť predpokladom a podkladom pre rozhodnutie súdu(teda vzťah relevantných
právnych noriem upravujúcich predmetné právne vzťahy k listinným dôkazom a skutkovým tvrdeniam
strán sporu), považujú odvolatelia za nedostatočné, nezrozumiteľné, odporujúce zákonom a vecne
nesprávne, ktoré neprimeraným spôsobom zasiahlo a zasahuje do Ústavou a zákonom garantovaných
a chránených základných práv odvolateľov a zároveň za rozhodnutie, v ktorom v podstatnej časti
absentuje relevantné odôvodnenie.

5. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu resp. jeho odôvodnenia nie je možné zistiť:

1. z konkrétne ktorých všetkých právne a skutkovo relevantných skutočností, listín, prostriedkov
písomného osvedčenia a právnych noriem dospel súd k svojim skutkovým a právnym zisteniam, ako k
nim na základe týchto skutočnosti a dôkazov dospel, a prečo na ne (ne/správne) aplikoval relevantné
právne normy,
2. k akým všetkým skutkovým zisteniam dospel - existencia ktorých je v súhrne nevyhnutná pre
odôvodnenie rozhodnutia
3. aký skutkový stav súd na ich základe ustálil z celkového pohľadu existencie nevyhnutných
predpokladov
4. ako tento skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia a právne normy a to tak, aby ustálil
celkový právny stav
5. ako dospel súd k záveru absencie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov, keďže žalobcovia
nie sú výluční vlastníci nehnuteľností
6. čím sa „osvedčila\" absencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov.

6. Z rozhodnutia resp. odôvodnenia súdu I. inštancie nie je možné vyvodiť relevantný skutkový ani
právny dôvod, na základe ktorého prvoinštančný súd dospel k záveru neosvedčenia naliehavého
právneho záujmu zo strany žalobcov pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Odvolatelia nie sú výlučnými



vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedeným na Okresnom úrade Galanta, katastrálny
odbor, pre k. ú. U. J., obec U. J. a to pozemok parcely reg. „C\" parc. č. 380 o výmere 250 m2, druh
pozemku - záhrady, parc. č.381 o výmere 1277 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parc.
reg. „E\" č. 380o výmere 81 m2, druh pozemku - záhrady a časti stavby postavenej na parc. č. 381
vedenej ako rodinný dom súp. č. XXX.

7. Naliehavý právny záujem žalobcov v podanej žalobe tu práve naopak existuje, a to aj v tom
zmysle, že vyhovujúci rozsudok by bol pre žalobcov po právnej stránke významný, užitočný a mal
by zmysel, keďže by definitívne a autoritatívne usporiadal vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam ako
žalobcov tak žalovaných. Vzhľadom na to, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam na základe písomnej darovacej zmluvy zo dňa 11.03.2017 (ako je to skutkovo a
právne uvedené v podanej žalobe), a až následne bola uzatvorená kúpna zmluva medzi nebohým M.
E. a žalovanými a to dňa 13.03.2017, žalobcovia ako dobromyseľní nadobúdatelia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam mali za to, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností. Avšak na základe spornej
kúpnej zmluvy si žalovaní začali nárokovať na ich - stále (nezákonný a nedoriešený) podiel vlastníctva
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a dokonca začali vyvíjať taký neadekvátny psychický nátlak na
žalobcov (odvolateľov), že žalobcovia nemali ani inú možnosť, ako obrátiť sa so žalobou na súd a
chrániť svoje vlastníctvo a svoje právom chránené záujmy práve podanou žalobou. Konanie žalovaných
zašlo až do šikanózneho stavu ich konania, kde sústavne a neúnavne obťažujú žalobcov, dokonca
na nich začali podávať trestné oznámenia. Je tiež nevyhnutné uviesť, že prvoinštančný súd vyhlásil
rozsudok dňa 15.03.2018. avšak Rozsudok s odôvodnením bol právnemu zástupcovi žalobcov doručený
až 19.05.2018.

8. Prvoinštančný súd vo svojom rozsudku uviedol, že ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, avšak
žalobcovia podali žalobu o vyhlásenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Z nižšie uvedených dôvodov preto
žiadajú, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil v rozsahu uvedenom v odvolaní a
vrátil mu vec na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalované. Uviedli, že žalobcovia vo svojom odvolaní ako prvý
odvolací dôvod uvádzajú údajné porušenie ich práva na spravodlivý proces. Žalobcovia v odôvodnení
tohto svojho odvolacieho dôvodu neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,
že súd I. inštancie porušil ich procesné práva. Žalobcovia v podanom odvolaní sa iba obmedzili na
všeobecné právne závery, ktoré však nespájajú s konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by súd vykonal resp.
opomenul vykonať v prejednávanej veci. Žalobcovia opomenuli vo svojom odvolaní uviesť, že k vydaniu
rozhodnutia na pojednávaní konanom dňa 15.03.2018 došlo bez ich účasti. Svoju neúčasť žalobcovia
odôvodnili tou skutočnosťou, že ich právny zástupca prevzal ich zastupovanie tesne pred vytýčeným
termínom pojednávania a z uvedeného dôvodu si nestihol naštudovať túto právnu vec. Poverenie nového
právneho zástupcu žalobcovia v doručenom ospravedlnení preukázali plnou mocou, ktorú však tomuto
údajnému novému právnemu zástupcovi udelili niekoľko mesiacov pred uvedeným pojednávaním.

10. Odhliadnuc od časového nesúladu udelenia plnej moci „novému\" právnemu zástupcovi a termínom
pojednávania žalované uvádzajú, že v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR zmena
právneho zástupcu nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. ÚS SR v
rozhodnutí IV . US 250/2014 na strane 11 uvádza : „Ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za
akceptovateľný aj právny záver krajského súdu, podľa ktorého v konkrétnych okolnostiach posudzovanej
veci nebolo možné sťažovateľom uvádzaný dôvod odročenia pojednávania nariadeného na 20.
november 2013 kvalifikovať ako dôležitý, keďže ho nebolo možné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
prípadu vyvodzovať zo skutočnosti, ktoré by boli nepredvídateľné, prípadne neodvrátiteľné či náhle
(keďže predvolanie na pojednávanie nariadené na 20. november 2013 bolo sťažovateľovi doručené
26. augusta 2013, uvedená doba bola dostatočná na to, aby si sťažovateľ právneho zástupcu zvolil aj
skôr, ako deň pred nariadeným pojednávaním).\"Rovnako tak Najvyšší súd SR v rozhodnutí vo veci sp.
zn. 4Cso 78/2010 k otázke dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania uvádza: „Dôvod vymedzený
v podaní žalobcu - dohoda o ukončení poskytovania právnych služieb advokátom a nedostatok času
na oboznámenie sa so spisom novým právnym zástupcom - nemožno kvalifikovať za dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania. Predvolanie na ďalší termín pojednávania {keď prvé pojednávanie bolo
na žiadosť právneho zástupcu žalobcu odročené) bolo procesnej strane žalobcu doručené s časovým
predstihom výrazne presahujúcim zákonnú 5-dňovú lehotu, čim bol vytvorený dostatočný priestor na
prípadnú zmenu právneho zástupcu. Naviac, podanie žalobcu z 11. decembra 2009 požadujúce ďalšie



odročenie pojednávania, neobsahovalo žiaden doklad, ktorý by potvrdzoval existenciu nového právneho
zastúpenia žalobcu v súdenej veci. Dovolací súd zastáva názor, že zmena právneho zastúpenia a
nedostatok času na oboznámenie sa so spisom, naviac za situácie, keď plnomocenstvo na zastupovanie
v konaní nebolo predložené, nie je dôležitým dôvodom na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania
v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Zo spisu nevyplýva, že by žalobca nemal dostatok času zmeniť si právneho
zástupcu, ktorý by bol schopný v zostávajúcom čase do pojednávania oboznámiť sa s obsahom
spisu a zúčastniť sa na pojednávaní. Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na
požadovanej úrovni (a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) ide na
ujmu účastníka alebo advokáta, nie súdu. Ak sa žalobca chcel zúčastniť pojednávania, o termíne
pojednávania vedel, takže si mohol takto uplatniť svoje procesné práva a pokiaľ chcel byť v tomto konaní
zastúpený advokátom, mohol zmenu v právnom zastúpení urobiť najneskôr v čase od 4. decembra 2009,
kedy mu (jeho právnemu zástupcovi) bolo doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené odvolacím
súdom na termín 16. decembra 2009. Ak za daného stavu odvolací súd prejednal a rozhodol vec v
neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 OSP) neodňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f) OSP.\"

11. Odvolatelia vo zvyšnej časti svojho odvolania namietajú, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a
nezrozumiteľný, nakoľko podľa názoru odvolateľov neobsahuje skutkové a právne dôvody odôvodňujúce
právny záver konajúceho súdu vyslovený v napadnutom rozsudku. Uvedené tvrdenia odvolateľov sa
nezakladajú na pravde. Konajúci súd jasne konštatuje, že pre úspešnosť podanej určovacej žaloby
je potrebné osvedčenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto určení. Takýto naliehavý
právny záujem je pritom v zmysle ustálenej judikatúry daný iba vtedy, ak sa meritórnym rozhodnutím
súdu usporiadajú všetky sporné práva účastníkov súdneho sporu. Žalobcovia však podanou žalobou
navrhovali určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými a nebohým M. E..
Rozhodnutím súdu o prípadnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy by však nedošlo k vyriešeniu
sporných práv nakoľko samotný rozsudok, ktorým by súd vyslovil neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy
by nespôsobil žiadnu zmenu v právach účastníkov súdneho sporu nakoľko takýto rozsudok nie je
právnym podkladom na žiadnu zmenu v právnom stave evidovanom v katastri nehnuteľností. Konajúci
súd správne konštatuje, že žaloba tak ako bola naformulovaná neosvedčuje a ani nemôže osvedčovať
naliehavý právny záujem žalobcov na jej podaní.

12. Odvolatelia v podanom odvolaní poukazujú aj na tú skutočnosť, že z rozhodnutia prvoinštančného
súdu nie je zjavné z akých skutkových a právnych skutočností vychádzal pri jeho vydaní, k akým
skutkovým zisteniam dospel a ako zistený skutkový stav podriadil pod konkrétnu právnu normu.
Žalované odvolávajúc sa opäť na ustálenú súdnu prax uvádzajú, že stav, ak konajúci súd po posúdení
konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem je dôvodom
k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať
sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú žalované za to, že prvoinštančný súd konal v súlade
s platnou právnou úpravou, svojím postupom neodňal žalobcom ich práva a na základe vykonaného
dokazovania dospel ku správnemu právnemu záveru. Z uvedeného dôvodu žalované navrhujú, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367
ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

15.  Pretože odvolací súd preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre



ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobcovia 1/, 2/ a ich starý otec M. E., nar. XX.XX.XXXX boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX v kat. úz. U. J. ako parc. reg. „C“ č.
380 - záhrady o výmere 250 m2, parc. reg. „C“ č. 381 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1277
m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc. reg. „C“ č. 381 a parc. reg. „E“ č. 380
- záhrady o výmere 81 m2, pričom žalobcovia 1/ a 2/ každý v podiele 1 a ich starý otec v podiele
1/2. Dňa 11.3.2017 došlo medzi M. E., nar. X.XX.XXXX ako darcom a žalobcami ako obdarovanými k
uzatvoreniu písomnej Darovacej zmluvy, ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu
darcu na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX v kat. úz. U. J. ako parc. reg. „C“ č. 380 - záhrady o
výmere 250 m2, parc. reg. „C“ č. 381 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1277 m2, rodinný dom so
súpisným číslom XXX postavený na parc. reg. „C“ č. 381 a parc. reg. „E“ č. 380 - záhrady o výmere 81
m2. Predmetom darovania bol spoluvlastnícky podiel darcu v pomere 1/2 k celku na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach, pričom obdarovaní mali nadobudnúť každý po 1/4 zo spoluvlastníckeho podielu darcu.

17. Dňa 13.3.2017 došlo medzi M. E. nar. X.XX.XXXX a žalovanými k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu M. E. nar. X.XX.XXXX na vyššie
označených nehnuteľnostiach. Predmetom kúpnej zmluvy teda boli tie isté nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 11.3.2017.

18. Podľa listu vlastníctva č. XXX v kat. úz. U. J. ako parc. reg. „C“ č. 380 - záhrady o výmere 250
m2, parc. reg. „C“ č. 381 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1277 m2, rodinný dom so súpisným
číslom XXX postavený na parc. reg. „C“ č. 381 a parc. reg. „E“ č. 380 - záhrady o výmere 81 m2 sú
ako podieloví spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností zapísaní žalobcovia 1/ a 2 a žalované 1/
a 2/ každý v podiele 1.

19. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)

20. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo
je alebo nie je, teda určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej
sa domáha súdnym rozhodnutím ten, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu
proti osobe, kto je v požadovanom určení pasívne vecne legitimovaný. Naliehavý právny záujem je daný
najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo tvrdené v žalobe, alebo kde by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný
len vtedy, ak je (objektívne vzaté) takéto konanie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo
ohrozenie jeho práva.

21. Určovacou žalobou sa žalobca zásadne domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právny vzťah alebo právo tu je a takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy ak je na tom
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia
ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri
určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 60/1998, publikovaný pod č. Rc
8/2000).

22. Hoci sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalobcov v tom, že odôvodnenie rozhodnutia súdu I.
inštancie je stručné, žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu účastníkov (žalobcov a žalovaných) nie je
procesne prípustná. Žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu vôbec nezdôvodnili, že práve nimi podaná
žaloba je tá správna, či práve táto odstráni spornosť vzťahov medzi nimi a žalovanými a ako (už
ktorý samotný dôvod je na zamietnutie žaloby, keďže súd nie je povinný dedukovať, čo žalobcovia



svojou žalobou vo svojom výsledku sledujú) a je potrebné prisvedčiť súdu I. inštancie o nepreukázaní
naliehavého právneho záujmu. S ohľadom na skutkové okolnosti uvedené vyššie, i v prípade ak by súd
žalobe vyhovel, ako podieloví spoluvlastníci vyššie uvedenej nehnuteľnosti by neboli zapísaní v katastri
nehnuteľností každý v podiele vyššom než sú zapísaní ako spoluvlastníci, pokiaľ touto žalobou sledovali
to, aby boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v podiele so zohľadnením darovacej zmluvy.

23. Aj keď v prípade námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného
práva v zásade naliehavý právny záujem môže byť daný (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 46/2013), s ohľadom na existenciu darovacej zmluvy, resp. závetu, a
na to, že z obsahu žaloby (bez bližšieho zdôvodnenia) nie je zrejmé, čo podanou žalobou žalobcovia
sledovali (nakoľko žalované boli dcérami M. E.), nemožno nesúhlasiť s rozhodnutím súdu I. inštancie,
nakoľko žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Hoci v odvolaní uviedli, že ak by žalobe bolo
vyhovené definitívne a autoritatívne by sa usporiadali vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam ako žalobcov
tak žalovaných, uvedené bolo bez bližšieho opísania a zdôvodnenia akým spôsobom.

24. Žalobcovia namietali aj procesný postup súdu a uviedli, že súd I. inštancie vo svojom odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že vypočul žalovanú stranu, oboznámil sa s listom vlastníctva, darovacou a spornou
kúpnou zmluvou, avšak strane žalobcov neposkytol priestor na vyjadrenie sa k skutkovým a právnym
tvrdeniam a zisteniam na pojednávaní, aj napriek tomu, že právny zástupca žiadal z dôvodu nemožnosti
svojej účastina pojednávaní, pojednávanie odročiť. Medzi stranami teda musí byt, zachovaná férová
rovnosť, a to vo vzťahu ku všetkým aspektom civilného sporového konania. Súd je povinný právne
normy (i normy CSP, kde sú explicitne uvedené Základných princípoch ) aplikovať v súlade s Ústavou
a zaručenými základnými právami, za uvedenej situácie bolo teda povinnosťou súdu strane žalobcov
vytvoriť priestor na vyjadrenie sa k tým tvrdeniam žalovaných.

25. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 154 CSP prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť
potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej
povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani
splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú
skutočnosť preukázať.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia mali zvoleného právneho zástupcu už pri podaní samotnej
žaloby, ku ktorej sa vyjadrili žalované podaním súdu došlým dňa 08.09.2017, a ktoré bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcov 09.10.2017. Zároveň bol právny zástupca žalobcov vyzvaný, aby sa v
lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaných a dňa 24.01.2018 prevzal
predvolánku na termín pojednávania vytýčeného na deň 15.03.2018. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že dňa
13.03.2018 nový právny zástupca žalobcov oznámil, že zasiela odvolanie plnej moci JUDr. Boškoviča
a žiada o odročenie pojednávania z dôvodu preštudovania spisu.

27. Podľa založenej plnej moci udelenej zo strany žalobcov JUDr. Lendvayovi vyplýva, že plná moc
žalobcov bola ich právnemu zástupcovi JUDr. Lendvayovi udelená už 17.05.2017.

28. Za tejto situácie nemožno konštatovať odopretie práva žalobcom na spravodlivý súdny proces. Mali
možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaných a ich právny zástupca, ktorý prevzal právne zastúpenie už
dňa 17.05.2017, teda viac ako polroka pred termínom pojednávania mal dostatok času na oboznámenie
sa so spisom. Preto pokiaľ súd I. inštancie konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov, a to i napriek
ospravedlneniu sa z ich strany, postupoval správne.

29. Z dôvodu, že žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázali,
predstavoval nedostatok naliehavého právneho záujmu už samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý



určovacia žaloba nemohla obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006).

30. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú existenciu takéhoto záujmu (bez skúmania
vecnej stránky žaloby), inak musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma
súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Uvedené sa vzťahuje pre súd I. inštancie, ako aj pre súd odvolací.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacej žaloby (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/783/2015). Preto odvolací súd
má za to, že rozhodnutie súdu I. inštancie je vecne správne, žalobcovia v konaní nepreukázali existenciu
naliehavého právneho záujmu a vzhľadom na prioritu procesnej prípustnosti určovacej žaloby, ktorej
absencia vedie k zamietnutiu žaloby, nebol daný dôvod zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami
žalobcov 1/, 2/ v odvolaní.

31. Odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ ide o doručovanie rozsudku právnemu zástupcovi žalobcov až
dňa 19.05.2018, uvedené vplyv na samotné rozhodnutie nemá.

32. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie, z vyššie uvedeného právneho dôvodu, podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. Odvolací súd zároveň nariadil súdu I. inštancie opravu záhlavia napadnutého rozsudku z dôvodu
zrejmej nesprávnosti zo strany súdu podľa ust. § 224 CSP, keďže predmetom konania je žaloba o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a zároveň odvolací súd poukazuje aj na rozpor medzi výrokom o náhrade trov
konania a odôvodnením trov konania.

34.  O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.

35.  Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/23/2017", "guid": "dcf0e55e-42cf-4669-b856-65eccfcfce18:02248683-2046-4643-82d1-120bf81013f3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454"}, {"guid": "93fb3c0d-ebef-4f86-bff2-cd66d4bd73c9:9df450f4-899c-4662-9100-8327a154e963", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1", "spisova_znacka": "4Cdo/337/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/337/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1"}, {"guid": "0edc11f8-bf82-4cc3-8245-8d3ffb8a44c9:9d61ac5e-2bda-4653-a02b-54b1278ac5c5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1", "spisova_znacka": "23Co/187/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/187/2018 z 9. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317206818.1"}, {"guid": "d3a42d9f-c379-4c32-9e89-b12ecabfde4d:38e1ffa9-fd7c-4c71-b3a3-3652c1dd1be2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2508899985.2", "spisova_znacka": "23Co/783/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/783/2015 z 12. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2508899985.2"}], "citovane_v": []}