{"guid": "0ed70101-eee8-413f-8a9a-a0db46b0162c:ccefe25b-7aa8-4dd5-af9f-3c8761024325", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1", "spisova_znacka": "5Co/355/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/355/2011 z 19. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 19. marca 2012, sp. zn. 5Co/355/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1", "identifikacne_cislo": "7110210551", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2012-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccefe25b-7aa8-4dd5-af9f-3c8761024325", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/355/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110210551
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, právnej veci žalobcu A. B., I. G. XX, S., zastúpeného JUDr.
Augustínom Tomášom, advokátom so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanej Slovenskej republike
- Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, o odvolaní žalobcu ako aj žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/092/2010-117 z 30.septembra 2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v I. výroku.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec   v
r a c i a   súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 4.428,97
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010 do zaplatenia, to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobca podal dňa 23.4.2010 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške
26.313,36 € s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 4.3.2010 do zaplatenia
a náhrady trov konania, lebo dňa 12.01.2010 podal na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné
prerokovanie svojho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď žiadosť odôvodnil tým, že Uznesením Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite,
ČTS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 14.12.2005 mu bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Tr. zák., lebo na podklade
zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 27.10.2005 v čase okolo 11.15 hod. ako
verejný činiteľ pri výkone služby na OHK Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších
a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, v rozpore s ustanoveniami
čl. 8 písm. b) a čl. 12 ods. 1 písm. b), písm. c) Nariadenia ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti
oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej
a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, bez zákonného dôvodu od nestotožneného občana
Ukrajiny prevzal ako úplatok bankovku nezistenej meny a hodnoty a túto si ponechal pre osobnú
potrebu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) zákona



č. 73/1998, § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, s poukazom na čl. 1 a čl. 5
Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, teda ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a pre
seba prijal úplatok, alebo inú nenáležitú výhodu, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší
svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia. Uznesením Vojenskej obvodnej
prokuratúry Prešov, Opv 279/08 zo dňa 03.07.2009 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku zastavené trestné stíhanie vedené voči žalobcovi, pretože je nepochybné, že sa nestal
skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie a ako vyplýva z uznesenia vojenský obvodový prokurátor
dospel na základe právneho posúdenia všetkých vo vyšetrovacom spise sústredených dôkazov  k
záveru, že žalobca A. Ď. nespáchal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné konanie, ďalej konštatuje,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie jeho služobných povinností, ba naopak,
žalobcom prezentované obhajobné tvrdenia o vykonávaní operatívno-pátracej činnosti sa preukázali ako
autentické. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že voči žalobcovi bolo vedené počas obdobia štyroch
rokov trestné konanie, ktoré sa skončilo v štádiu prípravného konania zastavením trestného stíhania.
Počas uvedeného obdobia, bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní vypočutých mnoho
svedkov a vykonaných množstvo ďalších procesných úkonov, pri ktorých bola nevyhnutná prítomnosť
splnomocneného obhajcu žalobcu, na ochranu jeho práv v trestnom konaní. Ako vyplýva z uznesenia,
ktorým bolo voči žalobcovi zastavené trestné konanie, už z vykonaného dôkazu (ktorý bol do trestného
konania predložený už v júli 2006) znaleckým posudkom č. p. PPZ-6075/KEÚ-BA-EXP-2006, ktorý mal
byť jedným z hlavných usvedčujúcich dôkazov, bolo zrejmé, že žalobca sa nedopustil žiadneho trestného
činu. Napriek uvedenému bolo počas ďalších troch rokov vykonaných mnoho ďalších procesných úkonov
(najmä výsluchy colníkov), ktoré nebolo vo vzťahu k žalobcovi vôbec potrebné vykonať.

Predložil aj vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v trestnej veci
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia                                41,53 €
- sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia                        41,53 €
- žiadosť o preskúmanie dôvodov odmietnutia nahliadnutia
do spisu                                                                                      45,31 €
- výsluch X., L. dňa 21.03.2006                             90,62 €
- výsluch T., B. dňa 22.03.2006                           90,62 €
- výsluch O. dňa 24.03.2006                                                  45,31 €
- výsluch Š. dňa 07.04.2006                                            45,31 €
- výsluch B., X. dňa 10.04.2006                              90,62 €
- výsluch Ď. dňa 18.04.2006                                                45,31 €
- výsluch G., Z., I., Č.,
L.,J. dňa 30.01.2008                                              158,13 € +DPH
- výsluch G., D., D. dňa 31.01.2008     52,71 € +DPH
- výsluch Z., K., Z. dňa 07.02.2008              105,42 € +DPH
- výsluch Č., E., S. dňa 11.02.2008         105,42 € +DPH
- výsluch Z., S. dňa 11.03.2008             52,71 € +DPH
- výsluch T., B. B. 12.0.2008                        105,42 € +DPH
- výsluch Š. dňa 18.02.2008                                            52,71 € +DPH
- režijný paušál 2 x 4,98                                                         9,96 €
- režijný paušál 10 x 5,44                                                     54,44 €
- režijný paušál 12 x 6.31                                                     75,72 €

Spolu s DPH:                                                                    1.428,97 €

Súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4NCdo/15/2009 vychádzal ďalej z uznesenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej
kriminalite, ČTS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 14.12.2005 súd zistil, že žalobcovi bolo podľa § 163 ods. 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods.
2 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa
27.10.2005 v čase okolo 11.15 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK Vyšné Nemecké na
pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej
republiky, v rozpore s ustanoveniami čl. 8 písm. b) a čl. 12 ods. 1 písm. b), písm. c) Nariadenia ministra



vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru odborov hraničnej a
cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, bez zákonného
dôvodu od nestotožneného občana Ukrajiny prevzal ako úplatok bankovku nezistenej meny a hodnoty a
túto si ponechal pre osobnú potrebu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm.
a), písm. g) zákona č. 73/1998, § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, s poukazom na
čl. 1 a čl. 5 Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, teda ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a
pre seba prijal úplatok, alebo inú nenáležitú výhodu, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší
svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov, Opv 279/08 zo dňa 03.07.2009 súd zistil, že bolo
podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie vedené voči žalobcovi,
pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie a zo žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.1.2010 súd zistil, že žalobca v súlade s
ustanovením § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. vopred predbežne prerokoval  nárok uplatnený v tejto žalobe
so žalovaným.

Citujúc §§ 3, 5  ods. 1, 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., konštatoval súd, že aj podľa ust. § 17 ods. 1
až 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení a podľa ustanovenia § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie
o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom
bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená
inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným
predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

S poukazom na § 3 ods. 1, 2 Nar.vlády 87/95 Z.z. výška úrokov je 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka, preto na základe vykonaného dokazovania a citovaných
ustanovení súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je, čo do jeho základu, dôvodný. V predmetnej
veci nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo  uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu
Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ČTS:UIS-86/KOK-2005 zo
dňa 14.12.2005 podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Trestného zákona, a to na podklade vyššie uvedených zistených
skutočností, že žalobca nebol stíhaný väzobne, že uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov,
Opv 279/08 zo dňa 03.07.2009 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené trestné
stíhanie vedené voči žalobcovi v tejto veci, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý je
vedené trestné stíhanie a že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (tak ako je
uplatnený v tejto žalobe) bol vopred predbežne prerokovaný so žalovaným na základe písomnej žiadosti
žalobcu ako poškodeného o predbežné prerokovanie nároku, pričom  žalovaný uplatnenému nároku na
náhradu škody nevyhovel.



Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa
nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí a
zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Základným predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle cit. ustanovenia § 6
ods. 1 prvá veta uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola
spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto
ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky.

Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je
skončené oslobodením spod obžaloby, prípadne zastavením trestného stíhania, je treba hľadať nielen
v ustanovení čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým
v čl. 1 ods. 1 Ústavy, teda v princípoch materiálneho právneho štátu, ktorý musí niesť zodpovednosť
za nezákonné konanie svojich orgánov, či za konanie, ktorým štátne orgány alebo orgány verejnej
moci priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je isto povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup týchto orgánov, pokiaľ sa neskôr ukáže nie len ako nezákonný, ale tiež v
prípade, keď je trestné konanie samo zastavené alebo, ak bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.
Ako už Ústavný súd ČR v minulosti judikoval, každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný
život trestne stíhaného, na ktorého je síce do okamžiku právnej moci meritórneho rozhodnutia potrebné
pozerať ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného konania je záťažou pre každého obvineného
(nález sp. zn. I. ÚS 554/04, N 67/36 SbNU 707). Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do
súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým viac, pokiaľ sa jedná
o obvinenie „nepravdivé“, čo je právoplatne potvrdené oslobodzujúcim rozsudkom súdu, podľa ktorého
sa skutok, z ktorého bol jednotlivec obvinený a obžalovaný, nestal, prípadne nebol trestným činom.
V náleze sp. zn. IV. ÚS 428/05 (N 185/43 SbNU 115) Ústavný súd ČR vychádza z presvedčenia,
že samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať dokonca vznik nemateriálnej ujmy. Tým viac je štát
povinný reparovať materiálnu škodu, ktorá v súvislosti s trestným stíhaním jednotlivca vznikla. Z hľadiska
vyššie uvedeného nie je možné akceptovať názor, podľa ktorého je daná zodpovednosť štátu za škodu
iba v prípade zrušenia uznesenia o zahájení trestného stíhania pre nezákonnosť, a nie aj v prípade
zastavenia trestného stíhania či oslobodenia spod obžaloby. Takýto výklad je výkladom formalistickým,
príliš reštriktívnym a ústavne nekonformným, pretože uprednostňuje formu vyslovenia „nezákonnosti“
trestného stíhania a neberie v úvahu, že z hľadiska vyššie uvedených zásahov do osobnej a súkromnej
sféry jednotlivca sú tieto formy vyslovenia „nezákonnosti“ trestného stíhania celkom irelevantné (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 642/2005).

Žalobca teda má nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania voči svojej osobe. Tento nárok si žalobca uplatnil v celkovej výške 26.313,36 € a pozostáva
z náhrady škody a to náhrady trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie (v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Úradom
Inšpekčnej služby PZ, Odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminalite pod č. ČTS:UIS-86/
KOK-2005) a v konaní, v ktorom bolo toto rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené
(v konaní vedenom Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov pod č. Opv 279/08) vo výške 1.428,97 €,
z nároku na náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Ministerstva vnútra č.p. KM-20/PK-2006 zo dňa 07.03.2006 a personálneho rozkazu MV
SR č. 738 zo dňa 22.12.2005 vo výške 698,19 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci
sťažnosti na Ústavný súd SR vo výške 246,46 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci
sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva vo výške 289,74 €, z nároku na náhradu škody z titulu
ušlej mzdy a to za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru do (dňa 22.12.2005) do nástupu do
nového zamestnania dňa 28.03.2006 u nového zamestnávateľa RENOVA BJ, s.r.o. vo výške 2.100,- eur,
za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa RENOVA BJ, s.r.o. a teda od 28.03.2006 do
01.03.2008 vo výške 10.350,- eur a za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa LOMAC,
s.r.o. a teda za obdobie od 01.03.2008 do podania tejto žiadosti vo výške 6.200,- eur a nakoniec z nároku
na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 € a pri nároku  na náhradu škody z titulu náhrady trov konania, ktoré



poškodenému vznikli v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Úradom Inšpekčnej
služby PZ, Odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminalite pod č. ČTS:UIS-86/KOK-2005 a v
konaní vedenom Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov pod č. Opv 279/08, z predmetných spisov
mal súd za preukázané, že žalobca bol povinný zaplatiť trovy tohto trestného konania vo výške 1.428,97
€, ktorá pozostáva z odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta priznanej podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. a za škodu z titulu náhrady trov právneho zast. vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Ministerstva vnútra č.p. KM-20/PK-2006 zo dňa 07.03.2006 a personálneho rozkazu MV
SR č. 738 zo dňa 22.12.2005 vo výške 698,19 €, zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S
192/2006 má súd za preukázané, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 1.1.2007 sp.zn.
1S/192/2006-30 zamietol žalobu proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. KM-20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006, ktorým Minister vnútra SR zamietol rozklad podaný
proti personálnemu rozkazu Ministra vnútra SR č. 738 zo dňa 22.12.2005, ktorým tento prepustil žalobcu
zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. Najvyšší súd SR rozsudkom
č. 2Sžo 76/2007 zo dňa 5.9.2007 odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 1S
192/2006-30 zo dňa 1.2.2007 potvrdil a tento je právoplatný dňom 24.10.2007 a súd nie je  tomto konaní
oprávnený vecne preskúmavať vyššie uvedené rozhodnutia súdov, ktoré sú právoplatné a vykonateľné;
je nimi viazaný. V žiadnom inom konaní nebola konštatovaná nezákonnosť týchto rozhodnutí. Žalobca
bol v uvedených konaniach neúspešný, teda mu Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR náhradu
trov konania ako aj odvolacieho konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
698,19 € nepriznali.

Naopak konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s
osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie
rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o
prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je
preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (právny názor NS SR napr.
sp. zn. 6 Sž 7/03, sp. zn. 4 Sž 7/04, sp. zn. 1 Sžo 152/2007, sp. zn. 8 Sžo 118/2008). Podľa právneho
názoru Najvyššieho súdu SR otázka viny z trestného činu, a tým aj z priestupku nie je predbežnou
otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení navrhovateľa z dôvodu uvedeného v
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona. Preto súčasne vedené trestné konanie alebo konanie o priestupku
voči navrhovateľovi nemá vplyv na priebeh samostatného personálneho konania. Odporca preto nie je
povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie o tejto otázke orgánmi na to príslušnými (viď právny
názor NS SR napr. č.k. 1 Sž-o-NS 24/04, č.k. 4 Sž 143/02, č.k. 1 Sžo 142/2009) a účelom konania o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení navrhovateľa zo služobného pomeru nie
sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie
policajta zo služobného pomeru.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti nároku na náhradu škody z titulu náhrady
trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Ústavný súd SR vo výške 246,46 € a z titulu náhrady
trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva vo výške 289,74 €,
ktoré (nároky) navyše neboli preukázané listinnými dôkazmi a náhradu trov v konaní o preskúmavaní
rozhodnutia Ministerstva vnútra SR. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody z titulu ušlej mzdy
a to za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru (dňa 22.12.2005) do nástupu do nového
zamestnania dňa 28.03.2006 u nového zamestnávateľa RENOVA BJ, s.r.o. vo výške 2.100,- eur, za
obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa RENOVA BJ, s.r.o. od 28.03.2006 do 01.03.2008
vo výške 10.350,- eur a za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa LOMAC, s.r.o. za
obdobie od 01.03.2008 do podania žiadosti o predbežné prerokovanie tohto nároku vo výške 6.200,- eur,
súd už konštatoval, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR
v súlade so zákonom, čo svojimi rozhodnutiami, ktorými je súd viazaný, potvrdili Krajský súd v Bratislave
ako aj Najvyšší súd SR. Žalobca nebol v období, za ktoré požaduje náhradu škody pozostávajúcej z
ušlej mzdy, vo väzbe. V tejto časti vyčíslil žalobca škodu ako rozdiel medzi predpokladanou výškou
platu ako príslušníka PZ SR a výškou mzdy, ktorú mal v tomto období u jednotlivých zamestnávateľov.
Tak ako súd uviedol účelom zákona č. 514/2003 Z.z. je ochrana základného práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom žalobca tento
svoj nárok na náhradu škody z titulu ušlej mzdy odvodzuje od vyššie uvedených rozhodnutí Krajského
súdu v Bratislave ako aj Najvyššieho súdu SR, resp. od rozhodnutí Ministra vnútra č. KM-20/PK-2006



zo dňa 7.3.2006 a č. 738 zo dňa 22.12.2005, ktoré sú zákonné. (R/55/1971), lebo žalobca nebol
prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe nezákonného uznesenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej
kriminalite, ČTS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 14.12.2005, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie pre
vyššie uvedené trestné činy, keď vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej
povinnosti a škodou Občiansky zákonník nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok).

V tejto časti prejednávanej veci nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. a to vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným uznesením
č. ČTS:UIS-86/KOK-2005 zo dňa 14.12.2005 a škodou vyčíslenou ako ušlá mzda, ktorá žalobcovi údajne
vznikla z dôvodu, že bol rozhodnutiami Ministra vnútra č. KM-20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006 a č. 738
zo dňa 22.12.2005 prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR, preto súd
žalobu aj v časti nároku žalobcu na náhradu škody z titulu ušlej mzdy a to za obdobie od prepustenia
zo služobného pomeru (dňa 22.12.2005) do nástupu do nového zamestnania dňa 28.03.2006 u nového
zamestnávateľa RENOVA BJ, s.r.o. vo výške 2.100,- eur, za obdobie pracovnoprávneho pomeru u
zamestnávateľa RENOVA BJ, s.r.o. od 28.03.2006 do 01.03.2008 vo výške 10.350,- eur a za obdobie
pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa LOMAC, s.r.o. od 01.03.2008 do podania žiadosti o
predbežné prerokovanie tohto nároku vo výške 6.200 €, zamietol a pri nároku žalobcu a to nároku na
úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 € súd konštatoval, že právna úprava úhrady nemajetkovej
ujmy vzniknutej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu obsiahnutá
v § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nadväzuje na všeobecnú občianskoprávnu úpravu zakotvenú
v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov, v zmysle ktorej v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú poškodenému subjektu, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Pokiaľ
však je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom ako už spomínanou peňažnou
náhradou, právna úprava dáva prednosť práve tejto inej forme náhrady a túto časť svojho nároku žalobca
odôvodnil tým, že nedôvodným mnohoročným trestným stíhaním bol uskutočnený neoprávnený závažný
zásah do osobnostných práv žalobcu. Neprimeraná dĺžka trestného konania bezprostredne ovplyvnila
intenzitu zásahu do súkromnej sféry žalobcu, ale z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že
žalobca nebol väzobne stíhaný a jeho meno ani podobizeň neboli zverejnené v masovokomunikačných
médiách, trestné stíhanie žalobcu začalo dňa 14.12.2005 a skončilo dňa 14.7.2009. Žalobca bol a  je
bezúhonný. Pokiaľ ide o závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote, v konaní
sa nepreukázalo, že zhoršená rodinná situácia, ktorá sa skončila rozvodom manželstva žalobcu v roku
2011, bola v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania. Žalobca tvrdil, že po vznesení obvinenia
začali manželke, ktorá bola živnostníčka klesať tržby, ľudia sa mu vysmievali, strácal kamarátov a
nevedel si nájsť prácu v mieste bydliska. Súd však žalobu zamietol aj v tejto časti.

Súd považoval priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 € za primerané finančné zadosťučinenie. V
prevyšujúcej časti, ohľadne uplatneného nároku žalobcu na úhradu nemajetkovej ujmy, žalobu zamietol
a len z tohto dôvodu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 4.428,97 €.

O trovách konania súd si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením.

V podanom odvolaní žalobca žiadal zrušiť rozsudok v časti, ktorým žaloba bola zamietnutá, a to podľa
§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a vrátiť na ďalšie konanie a zároveň priznať mu trovy odvolacieho
konania v sume 512,82 €. V odvolaní namietal, že za základ veci je potrebné považovať všetky sporné
nároky uplatnené žalobou, žalobca zastáva názor, že ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2
O.s.p. je nutné dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore aj také rozhodnutie
súdu, ktoré bez jasného, zrozumiteľného a logického vysvetlenia nedáva jednoznačnú odpoveď na
to, ako súd dospel k záverečnému zisteniu. Totiž odrazom práva účastníka konania na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu koliduje s nedostatkami odôvodnenia a porušenie
tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane odníme potom možnosť
náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, čím spôsobí odňatie možnosti konať
pred súdom. Samotný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným prepustením zo
služobného pomeru, žalobca sa nemôžu v žiadnom prípade stotožniť s názorom, že tento mal byť



zamietnutý v celom rozsahu. Konanie o prepustení zo služobného pomeru je samostatným konaním,
avšak povinnosti si riadne plnil žalobca a keďže ho neustále odvolávali kompetentné orgány rozhodujúce
o jeho opätovnom prijatí do služobného pomeru sa takto odvolávali na Personálny rozkaz, ktorý bol v
rozpore so skutočnosťami. Ide o porušenie čl. 46 Ústavy SR, lebo súdy sa odmietajú zaoberať jeho
nezákonným prepustením zo služobného pomeru a s tým súvisiacou škodou. Tak ako už aj Ústavný
súd ČR vyjadril viackrát vo svojich nálezoch PL.ÚS/14/10, PL.ÚS/12/07), čl. 36 ods. 1 Listiny zakotvuje
právo každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde či inom orgáne. Nositeľ práva nemohol sa
domôcť jeho ochrany, štát je tu preto pre občanov a týchto musí chrániť, aby im poskytoval záruky, že
ich práva budú chránené a od. 4 čl. 36 Listiny síce odkazuje na zákon, ktorý upravuje podmienky a
podrobnosti ku vzťahu ku všetkým predchádzajúcim odstavcom čl. 36 Listiny, tento zákon vydaný na
základe ústavného zmocnenia je ustanovením čl. 376 Listiny viazaný a od jeho obsahu sa teda nemôže
odchýliť. Minister vnútra SR v uvedenom Personálnom rozkaze zo dňa 14.12.2005 (ktorým bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru) neuvádza žiadne iné skutočnosti, v ktorých by videl ďalšie porušenie
žalobcových služobných povinností. Preto Personálny rozkaz č. 738 je nezákonný, lebo minister vnútra
si urobil vlastný úsudok. Nezákonnosť tohto aktu bola deklarovaná uznesením o zastavení trestného
stíhania. Súd sa prikláňa k extenzívnemu výkladu § 6 zák.č. 514/2003 Z.z. v súlade so zmyslom a účelom
tohto zákona pripadá žalobcovi nelogický záver súdu, podľa ktorého mu nepriznáva nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným prepustením z dôvodu, že v žiadnom konaní nebola konštatovaná
nezákonnosť rozhodnutia o jeho prepustení. V ďalšej časti odvolania cituje žalobca § 16 ods. 1, § 19
ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. s tým, že lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov a že lehota
určená predmetným zákonom na plnenie je viazaná na existenciu konania o predbežnom prerokovaní
nároku, keďže žalovaný jednoznačne odmietol plniť ešte pred skončením tejto lehoty, dostal sa dňom
nasledujúcim po dni oznámenia do omeškania s plnením svojho záväzku. Zároveň namieta žalobca
skutočnosť, že súd mal žalobu podanú 23.4.2010 (a nie podanú až po šiestich mesiacoch) zamietnuť
ako predčasne podanú, avšak to neurobil, splatnosť záväzku nastala od 5.3.2010. Odškodnenie žalobcu
za morálne poškodenie jeho osoby v dôsledku viac ako 3 a polročného trestného stíhania, ktoré bolo
neskôr zastavené je preukázané so zreteľom na jeho spoločenské postavenie, súd však nesprávne
považoval priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 € za primerané finančné zadosťučinenie. On
považuje (žalobca) priznanie nemajetkovej ujmy za nedostatočné a zotrváva na svojom návrhu, že žiada
5.000 € ako nemajetkovú ujmu v dôsledku 3 a polročného trestného stíhania, čo spôsobilo jeho mena
ako aj rozvrat v jeho manželstve. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania 512,82 €.

V podanom odvolaní žalovaná Slovenská republika navrhla zmeniť rozsudok tak, že žaloba sa zamieta
a v prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdiť rozsudok.

V odvolaní namietala, že súd vychádza v časti priznania náhrady trov obhajoby v trestnom konaní
a v časti priznania nemajetkovej ujmy z nesprávneho právneho posúdenia veci, namietajú aj úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010 do zaplatenia a žiadajú tieto nepriznať.
V danom prípade neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na priznanie nemajetkovej ujmy
v zmysle § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Zastavenie trestného stíhania nie je v tomto prípade dostatočné. Ako odvolací dôvod uviedli § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p., lebo vyšetrovanie sa končí v trestnom konaní s poukazom na § 230 ods. 3 Tr.
por. podaním obžaloby, zastavením trestného stíhania, postúpením veci inému orgánu. Uznesenie o
vznesení obvinenia vyšetrovateľom bolo nezákonné a celé vyšetrovanie zbytočne vykonané, avšak to
nevyplýva zo zastavenia trestného konania podľa názoru žalovanej. Žalovaná považuje za potrebné
prihliadnuť na zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
keď od 1.7.2004 došlo k zásadnej zmene pri stanovení príslušného orgánu konajúceho v mene štátu
v konaniach o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V predchádzajúcom zák.č. 58/69
Zb. o zodpovednosti za škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu konalo v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR a podľa novej zákonnej úpravy koná v mene štátu ústredný orgán štátnej správy
v rámci svojej pôsobnosti, v súčasnosti prichádza do úvahy ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo
vnútra SR a Generálna prokuratúra SR. Preto že dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania podľa § 157 až § 159 Tr. por. vykonáva prokurátor je zrejmé, že ak prokurátor nezruší
rozhodnutie vyšetrovateľa, nemôže za spôsobenú škodu zodpovedať štát zastúpený Ministerstvom
vnútra SR, preto vznášajú námietku nedostatku pasívnej legitimácie Ministerstva vnútra SR. Občiansky
súdny poriadok v §§ 6 a 7 O.s.p. hovorí o svojej právomoci, § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za
škodu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť, ak právoplatné



rozhodnutie bolo zrušené, to môže jedine prokurátor, civilné súdy, preto nie sú príslušné určovať, či
postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné. Zákon o zodpovednosti
za škodu vylučuje, aby súdy rozhodovali podľa svojho uváženia o zákonnosti, prípadne nezákonnosti
rozhodnutia. Takýto extenzívny výklad § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ako vyložil súd,
považujú za nesprávny a nemá oporu v platných právnych predpisoch SR. Pri posudzovaní nároku na
náhradu škody (spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia), zastavenie
trestného stíhania, a k takému došlo, lebo nebol naplnený predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného vyplýva, že náhradu nákladov trestného konania by bolo
možné priznať len vtedy, ak by v príčinnej súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím vznikla
žalobcovi aj určitá škoda. Ust. § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci v
znení neskorších predpisov je možné uplatniť iba za súčasného splnenia predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu, a to nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Náklady trestného konania samy o sebe nie sú škodou.
Pojmovým znakom škody je zníženie majetku poškodeného. Ďalej cituje § 151 ods. 1 Tr. por. žalovaná:
Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania znáša štát, neznáša
však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spôsobené zvolením
obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú obhajobu v daných prípadoch sťažnosti pre
porušenie zákona.

Napokon zákon o zodpovednosti za škodu neustanovuje rovnocenný vzťah medzi uznesením o
zastavení trestného stíhania a nezákonným rozhodnutím s poukazom na § 6 ods. 1 zákona, preto v
tomto prípade nedošlo ku zrušeniu ani zmeneniu rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je
nezákonné rozhodnutie.

Ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije aj ako závažnosť vzniknutej ujmy a
okolnosti, za ktorých k nej došlo, nebola zatiaľ dostatočne preukázaná závažnosť vzniknutej ujmy.

Odvolací súd na nariadenom pojednávaní (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie
rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), pokiaľ ide o výrok o zamietnutí návrhu, lebo súd nesprávne
vec právne posúdil tým, že nesprávne vyložil a neodôvodnil ustanovenie právneho predpisu (§ 221
ods.1 písm. f), h),ods.2 O. s. p.) a zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie, pričom
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny vo vyhovujúcej časti, v jeho I. výroku.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je
rozhodnutie súdu tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust.
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, je
nútený odvolací súd rozhodnutie zrušiť a to aj v časti.

Súd prvého stupňa v 1. výroku rozsudku rozhodol vecne správne a jeho rozhodnutie je presvedčivé.

Totiž z ust. § 18 ods. 1, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov vyplýva, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie



zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Citované zákonné
ustanovenie nemožno inak vykladať len, že žalobcovi patria trovy trestného konania aj trovy právneho
zastúpenia, lebo výslovne z gramatického výkladu možno dospieť k záveru, že ak bolo trestné stíhanie
zastavené, išlo o nezákonné rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi po začatí trestného konania. V tejto časti
sa aj odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa, lebo z hľadiska
teleologického výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade ust. §
18 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. je treba zahrnúť do náhrady škody aj trovy trestného konania (uznesenie
NS SR 4MCdo/15/2009).

Z hľadiska ďalších námietok žalovanej je treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, že ak bola žalovaná
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, nejde v žiadnom prípade o výkladový otáznik
nad označovaním štátu a jeho organizačných zložiek, pretože ministerstvo vnútra vydalo rozhodnutie
o začatí trestného stíhania a aj bolo uznesením ministerstva vnútra a Vojenskej obvodovej prokuratúry
Prešov zo dňa 3.7.2009 zastavené trestné stíhanie, čo umožňuje záver, že zastupovať štát flexibilnejším
spôsobom, môže nielen štátny orgán, ale aj iná právnická osoba, pričom v žiadnom prípade sa nejedná
o prejednávanie majetku štátu v tejto veci, či už vo verejnoprospešnej alebo nepodnikateľskej sfére
(výklad § 21 O.s.p. po novele podľa dôvodovej správy k zák.č. 487/2009 Z.z.).

Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky
(uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť
len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i
relevantné konanie súdov a iných orgánov SR a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,
porušuje ústavnoprávne princípy.

Občiansky súdny poriadok, podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl.46 ods.1 Ústavy, čl.36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní; rozhodnutie
súdu v časti vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.



Rozsudok, ktorým žaloba žalobcu bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, čo do náhrady na zaplatenie
nemajetkovej ujmy a ďalšej škody, nebolo formulované zo strany súdu prvého stupňa takým
autoritatívnym spôsobom v záväznom názore konajúceho súdu, ktoré by zodpovedalo § 157 ods. 2
O.s.p., ale len stroho súd konštatoval, že v tejto časti nárok nárok treba zamietnuť. V tomto konaní
je treba totiž posudzovať citlivo nároky žalobcu po zastavení trestného konania, doplniť dokazovanie
a po doplnení dokazovania aj v novom rozhodnutí tak odôvodniť rozhodnutie, ktoré by zodpovedalo
zákonným požiadavkám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré odôvodnenie zabezpečuje obsah práva
na spravodlivý súdny proces, lebo žiadnym osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní a musí sa tu zabezpečiť relevantné konanie súdov a iných orgánov
SR, lebo potom by došlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov. Intenzitu nemajetkovej umy z hľadiska
rozsahu súd vôbec neodôvodnil, preto sa treba zaoberať aj dôvodmi odvolania žalobcu v tejto časti.

Rozsudok súd prvého stupňa je v jeho druhom výroku len stručne odôvodnený a rozhodnutie vykazuje
znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

Keďže súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách konania samostatným uznesením, nemohol
ani odvolací súd rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, o týchto rozhodne po vrátení veci súd prvého
stupňa až v novom rozhodnutí.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im
odoprel  právo, na základe ich odvolania namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/092/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "0ed70101-eee8-413f-8a9a-a0db46b0162c:d2c6b67b-64cf-4ec4-8252-f0a61a972d97", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1", "spisova_znacka": "5Co/355/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/355/2011 z 19. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7110210551.1"}], "citovane_v": []}