{"guid": "0ec6e593-85c1-4746-a22e-b4f0967178ef:3c10885f-ddf6-4a97-bc9f-302552890e5f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5313209768.3", "spisova_znacka": "11CoP/26/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/26/2016 z 30. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. mája 2016, sp. zn. 11CoP/26/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5313209768.3", "identifikacne_cislo": "5313209768", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2016-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c10885f-ddf6-4a97-bc9f-302552890e5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5313209768.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5313209768.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5313209768.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209768
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313209768.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, dieťa rodičov; matky: B. I. W., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, Slovenská republika,
štátna občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom R., B. XXXX a
otca: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. du O. X, XXXX V., Švajčiarsko, štátny občan Srbskej republiky,
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Čadca č. k. 4P/83/2013-52 zo dňa 24.01.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Čadca č. k. 4P/83/2013-65 zo dňa 26. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým konanie zastavil a vo výroku III., ktorým žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania,    z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a    na
ďalšie konanie.

Vo zvyšku sa uznesenia okresného súdu    n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd I. uznesenie Okresného súdu v Čadci č. k. 4P/83/2013-43 zo dňa
12.12.2013 zrušil, II. konanie zastavil, III. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, poukazujúc na ust. § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O. s.
p., § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. s poukazom na čl.8 ods.1 nariadenia Brusel II.

Vychádzajúc z uvedeného rozhodujúce pre určenie právomoci slovenských súdov vo veci konať a
rozhodnúť bolo ustálenie skutkového stavu a zistenie, či obvyklým pobytom matky a dieťaťa bolo územie
Slovenskej republiky alebo územie Švajčiarska. Zmena bydliska odporcu nespôsobí zánik právomoci
(vyjadrenie ministerstva spravodlivosti JUDr. Haťapka č. l. 18, 19, 20 súdneho spisu).

V návrhu (č. l. 1) matka - navrhovateľka sama tvrdila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že dňa
22.07.2010 uzavrela manželstvo v Bernexe, Švajčiarska konfederácia. Posledným spoločným bydliskom
bola Geneva. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, K., nar. XX.XX.XXXX. Rodina žila spoločne
až do 31.08.2013. Dňa 31.08.2013 navrhovateľka spolu s maloletým dieťaťom opustili Švajčiarsko a
odišli bývať na Slovensko, odvtedy prestali viesť spoločnú domácnosť.

Rovnaké tvrdenia uviedla navrhovateľka - matka aj po poučení pri výsluchu v rámci trestného oznámenia
vo veci ČVS:ORP-DU-370/2013 (č. l. 25), kde svojím podpisom pod následkami trestného stíhania
uviedla (po prečítaní a odsúhlasení obsahu zápisnice), že: v roku 2010 uzavrela s odporcom manželstvo
v meste Bernex vo Švajčiarsku. XX.XX.XXXX sa tam narodil maloletý K. W.. Od XX.XX.XXXX. všetci
spoločne bývali na adrese v V.. Dňa 31.08.2013 spoločne so synom odišla zo Švajčiarska na Slovensko,



L. XXX  z dôvodu fyzických útokov a vyhrážok zo strany manžela (oznámila to na polícii vo Švajčiarsku
dňa 08.08.2013). Z ďalšej výpovede navrhovateľky v zápisnici (č. l. 26) vyplýva, že manžel nesúhlasil
s trvalým odchodom dieťaťa na Slovensko.

V rozpore so skutkovým stavom, ktorý sama navrhovateľka - matka uviedla v návrhu i v zápisnici
o výsluchu, účelovo, manipulatívne prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza nasledovný
skutkový stav (vyjadrenie zo dňa 03.12.2013 č. l. 29):
Maloletý K. W. má od narodenia trvalý pobyt na adrese L. XXX, k čomu predložila potvrdenie obce. Od
narodenia maloletého K. bola 3-krát vo Švajčiarsku v celkovej dĺžke pobytu 1 mesiac. Maloletý K. W. sa
teda zdržiaval v priebehu jedného roka svojho života na území Slovenskej republiky 11 mesiacov, preto
jeho obvyklý pobyt je na území Slovenskej republiky. Rovnako uviedla aj v odvolaní zo dňa 20.01.2014
(č. l. 46).

Podľa § 132 O. s. p. súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k nasledovným
záverom.

Vyššiu dôkaznú silu pripísal súd listinnému dôkazu - zápisnici o výsluchu vo veci ČVS:ORP-
DU-370/2013 (č. l. 25), a preto skutkové tvrdenia tam uvedené považoval za pravdivé, vierohodné. Údaje
do zápisnice uviedla po poučení o následkoch trestného stíhania v prípade nepravdivých tvrdení. Zo
zápisnice vyplýva, že ju podpísala po prečítaní, porozumení, nežiadala opravu zápisnice. Skutkovému
stavu v zápisnici o výsluchu zodpovedá skutkový stav v návrhu. Ani v čase spisovania návrhu prvým
právnym zástupcom JUDr. Kuricom netvrdila, že skutkový stav v zápisnici je nepravdivý. Netvrdila to
ani pri podaní druhého právneho zástupcu JUDr. Ďuranu (č. l. 13). Zmenené, účelové tvrdenia začala
produkovať až v podaniach tretieho právneho zástupcu JUDr. Ščuryho (vyjadrenie č. l. 29, odvolanie č.
l. 46), pretože sleduje ten účel, aby konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu prebiehalo
pred slovenským súdom a nie vo Švajčiarsku.

Potvrdenie o pobyte maloletého K. (č. l. 31) obsahuje síce údaj, že trvalý pobyt mal evidenčne od
11.12.2012 v L. č. XXX, ale to nič nemení na skutkovom stave, ktorý súd zistil, že fakticky žila matka,
otec aj dieťa od narodenia dieťaťa až do 31.08.2013 vo Švajčiarsku.

Tento skutkový stav považoval súd za preukázaný a subsumoval ho pod už citované právne normy.
Dospel k záveru, že z právneho hľadiska matka, dieťa mali obvyklý pobyt od narodenia dieťaťa
XX.XX.XXXX do 31.08.2013 na území Švajčiarska, pretože obvyklý pobyt podľa nariadenia Brusel IIa
článok 8 a nasledujúce odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia,
čo v danom prípade nezodpovedá evidenčnému, formálnemu pobytu na území Slovenskej republiky, ale
faktickému pobytu v kruhu rodiny na území Švajčiarska. Jeho rodinné prostredie bolo určené obidvomi
biologickými rodičmi na území Švajčiarska, nie na území SR. Matka obvyklý pobyt dieťaťa, rodinné
prostredie dieťaťa zmenila jednostranne, bez súhlasu otca, ba dokonca proti jeho vôli, čo vyplýva z
výpovede samotnej matky (č. l. 26), že otec dieťaťa nesúhlasil s tým, aby dieťa natrvalo vzala na
územie Slovenskej republiky. Je teda preukázané, že v čase, kedy existoval manželský vzťah a právo
každého rodiča podieľať sa na výchove dieťaťa, tento vzťah neukončila matka zákonným spôsobom,
nevyčkala rozhodnutie súdu, ale jednostranne, bez zákonného podkladu, bez súhlasu otca dieťaťa
zmenila miesto pobytu dieťaťa. Z týchto dôvodov terajšie miesto pobytu dieťaťa a matky súd nemohol z
hľadiska vyhodnotenia skutkového stavu vyhodnotiť tak, že fakticky matka a dieťa mali obvyklý pobyt vo
Švajčiarsku a ani z právneho hľadiska vyhodnotenie súdu nezodpovedá tvrdeniu matky a jej právneho
zástupcu, že obvyklý pobyt matky a dieťaťa bol na území Slovenskej republiky.

Záver súdu, že z právneho hľadiska matka i maloleté dieťa mali obvyklý pobyt od narodenia dieťaťa
XX.XX.XXXX do 31.08.2013 na území Švajčiarska, potom znamená, že podľa § 39 ods. 1 zákona č.
97/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa nie je daná právomoc
slovenských súdov konať vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 4P/83/2013,
predmetom ktorej je návrh na určenie práv a povinností k maloletému dieťaťu K. W., nar. XX.XX.XXXX
(zverenie do starostlivosti matky, určenie výživného), ani právomoc nariadiť predbežné opatrenie v tejto
veci.

Táto podmienka konania je neodstrániteľná, nedá sa odstrániť postúpením veci súdom na území
Švajčiarskej republiky.



Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

Opravným uznesením okresný súd opravil nesprávne označený dátum vydania napadnutého uznesenia
z nesprávneho 24.01.2013 na správny údaj na 24.01.2014.

Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka, čo do výroku o zastavení
konania. Okresný súd nesprávne právne posúdil vec, okrem iného tým, že pokiaľ nie je daná právomoc
slovenských súdov, mal súd postupovať podľa § 104 ods. 1 O. s. p. a vec postúpiť príslušnému orgánu.
Súd v napádanom uznesení uznal postup podľa § 104    ods. 1 O. s. p., avšak postupoval podľa prvej vety
a konanie zastavil. Takýto postup nie je zákonný,  nakoľko sa neustále odvoláva na tú skutočnosť, že v
predmetnej veci nemá súd právomoc konať, a preto mal postupovať podľa § 104 ods. 1 veta druhá O. s.
p. a postúpiť vec príslušnému orgánu na konanie. Súd podstatnú otázku pre rozhodnutie odôvodnil tým,
že z právneho hľadiska matka i maloleté dieťa mali obvyklý pobyt od narodenia dieťaťa XX.XX.XXXX
do 31.08.2013 na území Švajčiarska, čo znamená, že podľa § 39 ods. 1 zákona           č. 97/1963 Zb.,
čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa nie je daná právomoc slovenských súdov konať v predmetnej veci a
ani právomoc nariadiť predbežné opatrenie v tejto veci. Ďalej dospel k záveru, že matka ako i právny
zástupca produkuje zmenené, účelové tvrdenia, pretože sleduje účel, aby konanie prebiehalo pred
slovenským súdom. Procesný postup v predmetnej veci je podľa názoru odvolateľky nelogický. Jediným
dôkazom, o ktorý súd oprel svoje rozhodnutia, boli vraj jej účelové tvrdenia. Uvádza, že svoje tvrdenia
nikdy účelovo nemenila. Súd sa opakovane odvoláva na tie skutočnosti, že v čase od 01.07.2013
do 31.08.2013 malo dieťa obvyklý pobyt na území Švajčiarska. Na pravú mieru uvádza, že maloletý
K. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom prvým rokom jeho života bolo obdobie od XX.XX.XXXX do
12.01.2013, kedy sa zdržiavala prevažne na území Slovenskej republiky spolu s maloletým dieťaťom,
nakoľko jej s výchovou a starostlivosťou o dieťa pomáhala mama. Od XX.XX.XXXX do 12.01.2013
sa zdržiavala s maloletým K. na území Slovenskej republiky po dobu 11 mesiacov a 1 mesiac vo
Švajčiarsku. V roku 2013 sa zdržiavala 7 mesiacov do 31.08.2013 vo Švajčiarsku a od tejto doby býva s
maloletým K. na Slovensku, t. j. do podania návrhu zo dňa 05.11.2013 sa zdržiavala spolu s maloletým
vo Švajčiarsku 8 mesiacov a na území Slovenskej republiky 13 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že
obvyklý pobyt maloletého je na území Slovenskej republiky, čo v plnom rozsahu zakladá právomoc
slovenských súdov na konanie v predmetnej veci. Súdu zasiela svoj pas, ako i cestovný pas maloletého
K., z ktorých je zrejmé, že obidvaja majú štátne občianstvo Slovenskej republiky. Napriek jej snahe má
podľa Okresného súdu Čadca o jej právach a právach jej dieťaťa rozhodovať cudzí štát, čo považuje za
odňatie práva konať pred súdom podľa čl. 46 Ústavy SR a za odňatie veci zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 Ústavy SR. Pri určovaní obvyklého pobytu je potrebné zohľadňovať nielen fyzickú prítomnosť
dieťaťa na území členského štátu, ale rovnako aj trvanie, podmienky, pravidelnosť, dôvody pobytu na
území členského štátu. štátnu príslušnosť dieťaťa, rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v
danom štáte. Taktiež je potrebné zohľadniť zámer rodiča usadiť sa s dieťaťom v inom členskom štáte,
ktoré sa prejaví určitými hmatateľnými krokmi, ako je napr. kúpa alebo nájom bytu. S poukazom na
uvedené dôvody súd vôbec neskúmal štátnu príslušnosť dieťaťa, trvanie pobytu, ako ani dôvody pobytu
na území členského štátu. Tak ako uviedla v odvolaní, prvotným dôvodom pobytu na území Švajčiarska
bolo získanie pracovného povolenia. Súd vôbec neskúmal podmienky pobytu na území členského štátu,
ktoré mal preukázané dokazovaním, pričom vedel, že zo Švajčiarska odišla pre fyzické, ako i psychické
týranie zo strany manžela, teda vážny dôvod, ktorý súd nebral na zreteľ. Naopak, súd obhajuje otca,
kedy jeho vôľa je povyšovaná nad záujmy dieťaťa. Skutočnosti uvedené pri jej výsluchu na polícii v
Krásne nad Kysucou nekorešpondujú s tým, čo uvádza súd, avšak súd sa vôbec nezamyslel nad tým,
že určite nie svojvoľne podávala trestné oznámenia. Právomoc slovenských súdov odvodzuje od § 38a
a            § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom
je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
Uvedenú skutočnosť preukázala potvrdením maloletého o pobyte, podľa ktorého je prihlásený na trvalý
pobyt na adrese L. XXX, čo považuje za dostatočný dôkaz o právomoci súdu SR. Ako matka maloletého
chce ostať bývať na Slovensku dlhodobo i pre rozvodové konanie s odporcom, ktoré je vedené na
Okresnom súde Čadca. Keďže maloletý K. má len dva roky a vyžaduje si jej dennodennú opateru
ako matky, žiada, aby bol zverený do jej starostlivosti. Pokiaľ by súd skúmal pomery otca, zistil by,
že tento býva v podnájme u svojich bratov v Geneve, pričom nemá miesto trvalého pobytu a bolo mu
zrušené povolenie na pobyt. Poukazuje na čl. 8 nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
keď rozhodujúcim kritériom pre učenie právomoci je obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania.



Kritériá právomoci sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a najmä kritériu
blízkosti. Štát obvyklého pobytu dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových
okolností každého jednotlivého prípadu, okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť
zohľadnené ďalšie faktory. Z napádaného uznesenia má však pocit, že Okresný súd Čadca chce len
preniesť zodpovednosť na súd iného štátu, aj keď preukázateľne je daná právomoc slovenských súdov.
Súd jednostranne hodnotil dôkazy a nie podľa ust. § 132 O. s. p. Súd mal vo veci konať ohľadom
zisťovania pomerov maloletého dieťaťa prostredníctvom Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí
a mládeže, ako i dopytom na otca maloletého dieťaťa, aby nebola porušená zásada kontradiktómosti
konania. Tým, že Okresný súd v Čadci riadne nekonal vo veci ohľadom zisťovania pomerov, je možné
jeho rozhodnutie označiť i za predčasné. Navyše uvádza, že vo Švajčiarsku im skončilo povolenie na
pobyt dňa 14.07.2013 a z tohto dôvodu nie je možný ani návrat na územie Švajčiarska, a to ani za účelom
prípadného súdneho konania. Poukazuje na to, že s otcom dieťaťa komunikuje. Na jej naliehanie otec
poslal podpísanú rodičovskú dohodu, ktorú obaja rodičia navrhujú schváliť. Poukazuje na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Má za to, že Okresný súd Čadca pri hodnotení dôkazov
porušil ust. § 132 O. s. p. v súvislosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale tiež aj samotný čl. 13 Dohovoru, v zmysle
ktorého pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol druhý rodič, ale i príslušný súd druhého štátu. Súdy musia
vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie súdu považuje za nezákonné, a preto
žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Spolu s podaním odvolania matka predložila súdu rodičovskú dohodu uzatvorenú s otcom dieťaťa, podľa
ktorej obidvaja rodičia žiadajú, aby súd schválil a upravil pomery medzi otcom, matkou a dieťaťom tak,
že maloletý K. W. bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 500,- eur mesačne od
19.09.2013 do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Otec bude oprávnený stýkať sa
s maloletým K. po vzájomnej dohode s matkou. Matka bude povinná v dohodnutom čase pred svojím
bydliskom maloletého K. riadne pripraveného odovzdať otcovi a otec bude povinný v dohodnutom čase
na tom istom mieste dieťa odovzdať matke. Matka dohodu podpísala dňa 05.02.2014, otec 18.02.2014.

Krajský súd v priebehu odvolacieho konania vyzval kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca na preskúmanie pomerov v bydlisku matky a dieťaťa, pričom zo šetrenia kolízneho
opatrovníka vyplýva, že matka s maloletým býva na adrese L. XXX od septembra 2013. Bývajú v
rodičovskom dome, kde okrem nich bývajú ešte starí rodičia maloletého, matkin brat s manželkou a
matkina slobodná sestra. Matka zvažuje návrat do Švajčiarska v letných mesiacoch 2016, nakoľko sa
rozhodla na naliehanie otca obnoviť manželské spolužitie a od septembra 2016 by maloletý mohol
navštevovať materskú školu a ona by tam mala aj zamestnanie. Na území Slovenska nepracuje, nie
je evidovaná na odbore služieb zamestnanosti a nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani prídavok na
dieťa. Jediným príjmom matky je výživné, ktoré posiela otec v sume 500,- eur mesačne, niekedy je to
suma vyššia. Maloletý nenavštevuje kolektívne zariadenie, je v domácej osobnej starostlivosti matky.
Otec sa so synom od septembra 2013 do septembra 2016 stretol 5-krát. Všetky návštevy prebehli v
Oščadnici, trvali cca týždeň. Otec býval spoločne s maloletým a jeho matkou v rodičovskom dome. Matka
do Švajčiarska s maloletým nechodieva.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania matky
v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust.               § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na úvod odvolací súd poukazuje, že odvolanie matky nepovažuje za dôvodné. Konanie o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je však konaním, kde súd nie je viazaný rozsahom odvolania
a zároveň je povinný z úradnej povinnosti prihliadať na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Predovšetkým ale odvolací súd poukazuje na ust. § 154 O. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.



Uvedené ustanovenie platí ako pre rozhodnutie prvostupňového, tak aj pre rozhodnutie odvolacieho
súdu.

Existencia právomoci súdu je podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania.
V prípade jej absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie
zastaviť. Postúpenie veci príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie je následkom takéhoto
zastavenia konania iba v prípade, keď na konanie a rozhodnutie je príslušný iný orgán Slovenskej
republiky. V prípade, že súd dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán
cudzieho štátu, vec tomuto orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie,
ktoré by mu vyplývalo z medzinárodných predpisov.

Súdenú vec možno označiť ako vec s cudzím prvkom, ktorý spočíva v skutočnosti, že rodičia maloletého
nemajú rovnakú štátnu príslušnosť ani rovnaký pobyt, keď miestom pobytu matky je t.č. Slovenská
republika a miestom pobytu otca Švajčiarsko. Zároveň maloletý sa narodil vo Švajčiarsku, kde aj žil po
svojom narodení. Preto bol správny postup okresného súdu, keď skúmal, či slovenské justičné orgány
majú právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

Odvolací súd, rovnako ako prvostupňový súd, konštatuje, že určujúcim kritériom pre určenie právomoci,
t.j. súdy ktorého štátu majú v danej veci konať a rozhodnúť, je hľadisko obvyklého pobytu dieťaťa.
Obvyklý pobyt dieťaťa nemožno stotožňovať s evidenčným pobytom dieťaťa.

Okresný súd nesprávne aplikoval na súdenú vec ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., s poukazom
na čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa. Hoci je toto právne posúdenie nesprávne, nemalo to vplyv na
nesprávnosť jeho rozhodnutia.

Pokiaľ medzi dotknutými štátmi, v tomto prípade Slovenskou republikou a Švajčiarskom, bola platne
uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorá sa na danú problematiku vzťahuje, jej aplikácia má prednosť
pred zákonom č. 97/1963 Zb. a je ju potrebné prednostne aplikovať. Princíp priority medzinárodných
zmlúv vyplýva z ust. § 2 citovaného zákona, ako aj samotnej Ústavy SR (čl.1,7).

Odvolací súd konštatuje, že takáto zmluva bola medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom
uzatvorená, ide o mnohostrannú zmluvu - Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorá bola prijatá
19. októbra 1996 v Haagu a uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 344/2012 Z. z. (ďalej len Haagský
dohovor), pričom Slovenská republika podpísala Dohovor 1. júna 1999 a pre Švajčiarsku konfederáciu
nadobudla táto zmluva účinnosť 1. júlom 2009. Podľa tohto Dohovoru je potrebné postupovať, pokiaľ
ide o úpravu zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, ktorá otázka je základom
sporu a od tejto otázky sa odvíjajú aj ostatné súvisiace uplatnené nároky, ako je nárok na výživné.
Otázka určenia výživného sa však daným dohovorom nespravuje, pričom však Švajčiarska konfederácia
je zmluvnou stranou Lugánskeho dohovoru, ktorý je potrebné na danú vec aplikovať. Z dôvodu, že
Švajčiarska konfederácia nie je členom Európskej únie, nemožno na danú vec aplikovať nariadenie
Brusel IIa.

Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu je však ako na základe  Haagskeho dohovoru (čl.5),
tak aj v zmysle Lugánskeho dohovoru (oddiel 2, č.l.5) obvyklý pobyt dieťaťa. Hoci okresný súd vychádzal
z iných predpisov, tieto stanovujú pre určenie právomoci rovnaké kritérium. Teda toto nesprávne právne
posúdenie nemalo vplyv na jeho právny záver.

Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho
majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

Podľa čl. 5 ods. 2 Haagskeho dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného
zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ust. čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu
dieťaťa.

V zmysle čl. 7 ods. 1 Haagskeho dohovoru, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania
dieťaťa si orgány zmluvného štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím



premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc až dovtedy, kým dieťa nadobudlo obvyklý pobyt
na území druhého štátu a
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s
premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) dieťa malo pobyt na území druhého štátu aspoň jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iná
právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu
dieťaťa, nekoná sa o žiadosti o návrat podanej v tejto lehote, a dieťa sa zžilo s novým prostredím.

Citovaný Haagsky dohovor neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z
judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako
miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento
účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského
štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na
vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové
okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie vo veci C-523/07 ESD).

Z uvedeného vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných
skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť
zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný
charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia.
Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a
presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte
prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide o dieťa v
nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými
dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že maloletý K. pochádza z manželstva. Po jeho narodení
zabezpečovali starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia, ktorí sa aj spolu usadili vo Švajčiarsku. Obidvaja
rodičia mali a doposiaľ majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a matka doposiaľ nie je oprávnená
bez súhlasu otca meniť miesto pobytu dieťaťa.

Matka podala návrh na súd o zverenie maloletého do jej starostlivosti a určenie výživného krátko po tom,
čo opustila spoločnú domácnosť s otcom, tvrdiac, že po fyzickom útoku otca dieťaťa a z obavy o svoj
život a zdravie opustila spoločnú domácnosť a dňa 31.8.2013 odišla s dieťaťom na Slovensko.

Okresný súd postupoval správne, keď vychádzal zo skutkových okolností uvedených matkou v zápisnici
o trestnom oznámení spísanou s matkou dňa 03.11.2013 na OO PZ Krásno nad Kysucou, kde matka
bola poučená o zodpovednosti za vedomé nepravdivé údaje podľa          § 62 ods. 2 Trestného poriadku.
Matka v tejto zápisnici uviedla, že s otcom sa zosobášili v roku 2010 vo Švajčiarsku. 12.01.2012 sa
im narodilo dieťa, maloletý K. a L. spoločne všetci bývali vo Švajčiarsku do 31.08.2013, kedy odišla so
synom K. na Slovensko ku svojim rodičom, po tom, ako agresívne správanie manžela voči nej pretrvávalo
dlhšiu dobu.

Z uvedených skutočností okresný súd správne vyvodil obvyklý pobyt dieťaťa na území Švajčiarska v
čase začatia konania, kedy matka, hoci z obavy o svoje zdravie a život, ale bez súhlasu otca, premiestnila
maloleté dieťa na územie Slovenskej republiky. V čase podania návrhu teda slovenské justičné orgány
nemali právomoc rozhodovať vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale boli to súdy
Švajčiarska, ktoré boli oprávnené a povinné poskytnúť matke a dieťaťu ochranu, a to aj napriek existencii
štátneho občianstva matky a dieťaťa (v súdenej veci štátne občianstvo nie je kritériom pre určenie
právomoci). Takáto právomoc vyplýva z medzinárodných dokumentov, ktoré sú Slovenská republika a
jej štátne orgány, vrátane súdu povinné dodržiavať.

Obvyklý pobyt dieťaťa nie je však nemenný a môžu nastať skutočnosti, ktoré aj v danom prípade nastali,
s ktorými je spojený právny následok zmeny obvyklého pobytu dieťaťa.



Samotný Haagsky dohovor, ktorý sa na predmetnú vec vzťahuje, upravuje vo vyššie citovanom čl.
7 zmenu právomoci súdov, keď dieťa nadobudne obvyklý pobyt na území druhého štátu, a to aj v
prípade neoprávneného premiestnenia dieťaťa. Pokiaľ aj bolo dieťa na územie Slovenskej republiky
premiestnené bez súhlasu otca a bez súdneho rozhodnutia, otec mal právne prostriedky, ktoré mohol
využiť za účelom návratu dieťaťa. Otec tieto prostriedky nevyužil. Naopak, z obsahu spisu možno
konštatovať, že otec sa zmieril s premiestnením dieťaťa na územie Slovenskej republiky, keď s matkou
uzatvoril rodičovskú dohodu, ktorá síce doposiaľ nebola schválená súdom, ale otec svojím podpisom
potvrdil, že súhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matky.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že v štádiu rozhodovania odvolacieho súdu dieťa má pobyt na území
Slovenskej republiky dlhšie ako jeden rok a nekoná sa o žiadosti o návrat maloletého K. do Švajčiarska.
Zároveň možno konštatovať, že dieťa sa zžilo s novým prostredím, v ktorom od augusta 2013 žije, keď
v súčasnosti už možno konštatovať, že dieťa na Slovensku žije väčšinu svojho života, je zžité s rodinou
matky, pričom matka je tou osobou, ktorá dlhodobo zabezpečuje o dieťa celodennú starostlivosť, pričom
s otcom sa stretáva sporadicky.

V zmysle uvedeného nastali podmienky zmeny obvyklého pobytu dieťaťa v zmysle citovaného čl. 7
Haagskeho dohovoru a v štádiu rozhodovania odvolacieho súdu možno konštatovať, že dieťa nadobudlo
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Právomoc konať o právach a povinnostiach rodičov k
maloletému dieťaťu majú ku dňu rozhodovania krajského súdu justičné orgány Slovenskej republiky.

Ako odvolací súd už konštatoval, právomoc je podmienkou konania, ktorá musí byť splnená v každom
štádiu konania. Hoci v štádiu rozhodovania prvostupňového súdu okresný súd správne konštatoval,
že nemá právomoc vo veci konať a rozhodovať a túto právomoc majú justičné orgány Švajčiarskej
konfederácie, v súčasnom štádiu konania odvolací súd konštatuje, že právomoc slovenských justičných
orgánov je daná, v zmysle čl. 7 Haagskeho dohovoru nastala zmena obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý
je v súčasnosti na území Slovenskej republiky.

Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že matka v budúcnosti plánuje obnoviť spolužitie so
svojím manželom a vrátiť sa do Švajčiarska. Pre súd je záväzný stav ku dňu jeho rozhodnutia, pričom z
obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že matka s dieťaťom v súčasnosti dlhodobo žijú na území Slovenskej
republiky a otec neučinil v primeranej lehote právne kroky na zvrátenie tohto stavu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie, majúc za to, že v súčasnom štádiu konania je právomoc slovenských súdov na konanie a
rozhodnutie daná.

Povinnosťou súdu bude v zmysle podaného návrhu rozhodnúť vo veci práv a povinností rodičov k
maloletému K..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/83/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}