Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/60/2013 z 26. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2013, sp. zn. 13S/60/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3013200340.1
Krajský súd Trenčín | 13S/60/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3013200340.1 | 2013-11-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 250j ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ffb2832-27d7-4057-b803-28538eca0095
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3013200340.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/60/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200340
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200340.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu B.. B. I., bytom O., I. X, správcu
úpadcu DAM a.s., so sídlom Prievidza, Nadjazdová 4, IČO: 31 562 060 proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 8. februára 2013 jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 156 ods.
1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania v sume 55,90 euro za nezaplatenie
dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2012
v zákonnej lehote.

Žalobca vytýka žalovanému nesprávne právne posúdenie veci z týchto dôvodov:

1. Na toto konanie sa podľa názoru žalobcu vzťahuje § 158 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý definuje,
že sa jedná o záväzok, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu, a následne sa uplatňuje § 158 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z., ktorý definuje, že správca dane sa po začatí konkurzného konania riadi osobitným
právnym predpisom, t.j. zákonom č. 7/2005 Z.z.. Správca dane postupoval v rozpore s ustanovením §
156 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z., pretože toto ustanovenie sa podľa názoru žalobcu nevzťahuje
na konkurzné konanie, ale na všeobecné konanie. Na konkurzné konanie sa vzťahuje iba osobitné
ustanovenie pre konkurz a reštrukturalizáciu zákona                        č. 563/2009, § 158 ods. 3 a
4. Zákon prikazuje správcovi dane sa riadiť osobitným právnym ustanovením zákona č. 563/2009 Z.z.
pre konkurz a reštrukturalizáciu, čo správca dane podľa žalobcu nepostrehol a vydal rozhodnutie podľa
nesprávneho právneho predpisu, popritom mal povinnosť postupovať len podľa zákona č. 7/2005 Z.z..

2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v zmysle § 47 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z.z. sa daňové konanie neprerušuje. Avšak § 47 ods. 2 zákona                 č. 7/2005 Z.z. je podľa
žalobcu ustanovenie, ktoré sa týka konaní, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu. V prípade konkurzu



DAM a.s. nie je možné uplatniť § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sankcia vznikla po vyhlásení
konkurzu, a preto sa nejedná o prerušené konanie, ale konanie začaté po vyhlásení konkurzu.

3. V ustanovení § 100 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. sa jednoznačne uvádza, že mimozmluvné
alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo pristáli
po vyhlásení konkurzu, sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok. Žalobca je toho názoru, že citované
ustanovenie § 100 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. vylučuje okrem iného aj mimozmluvné alebo
zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli
po vyhlásení konkurzu.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach
sa žalovaný vyjadril takto:

Podľa ustanovenia § 159 zákona č. 563/2009 Z.z. v čase od vyhlásenie konkurzu                 do zrušenia
konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia
konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona
a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové
doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo
iných osôb podľa tohto zákona, alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom
konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. Zo znenia
citovaného zákona vyplýva, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania
stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu. Pretože na žalobcu bol vyhlásený
konkurz dňa 19. mája 2011 (účinky nastali dňa 20. mája 2011), a v nasledujúcom období vznikla z titulu
podania daňového priznania na dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť, bol správca dane oprávnený
určiť daňovému subjektu DAM a.s. v konkurze - jeho správcovi konkurznej podstaty úrok z omeškania,
pretože správca dane je povinný postupovať tak, ako mu to pre prípad uloženia pokuty alebo vyrubenia
úroku z omeškania stanovuje daňový poriadok. V ustanovení § 100 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je
pojednávané o tom, že z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok,
na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Podľa ods. 2 z uspokojenia v konkurze sú vylúčené  pod
písm. c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok                 na ne
vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu treba rozlišovať                na tie, ktoré bolo potrebné
prihlásiť ako podmienené, na tie, ktoré sú vymedzené v § 87             a na pohľadávky vylúčené z
uspokojenia. Nemožno uspokojiť pohľadávky, ktoré vznikli                po vyhlásení konkurzu, ale nie
sú pohľadávkami proti podstate. To znamená, že medzi pohľadávky proti podstate (§ 87 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z.z.), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu patria dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné a
sociálne poistenie atď..                         Zo základných pojmov definovaných v § 2 zákona č. 563/2009
Z.z. vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku
z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona. V tomto preskúmavanom prípade zaplatenie dane
na dani z pridanej hodnoty po lehote jej splatnosti, zákonite viedlo k vyrubeniu úroku z omeškania a
to v súlade s § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku, ktorého kogentný charakter ukladá správcovi dane
príslušnú sankciu zo zákona vyvodiť.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.),
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby
je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe
žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa                   8.
februára 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi v
zmysle § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania v sume 55,90 euro za



nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie
február 2012 v zákonnej lehote.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Trenčín vydal dňa 27.11.2012 rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým bol
žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania v
sume 55,90 euro za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za
zdaňovacie obdobie február 2012 v zákonnej lehote. Vychádzal                    z právneho názoru, že
podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (v znení platnom                           do 30. septembra
2012) je platiteľ povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej
iste lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zdaňovacím obdobím žalobcu podľa § 77 ods. 5 zákona
č. 222/2004 Z.z. (v znení platnom                                             do 30. septembra 2012) je kalendárny
mesiac. V prejednávanej veci žalobca podal daňové priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2012 dňa 21. marca 2012. Priznaná vlastná daňová povinnosť na úhradu predstavovala
sumu 714,57 euro. Lehota                   na podanie daňového priznania k Dani z pridanej hodnoty a
lehota splatnosti dane uplynula 26. marca 2012. Žalobca vlastnú daňovú povinnosť nezaplatil v lehote
splatnosti. Vychádzajúc z ustanovení § 156 ods. 1, 2, § 165 ods. 7, § 161 zákona č. 563/2009 Z.z. bolo
žalobcovi uložené zaplatiť úrok z omeškania za 191 dní omeškania (od 27. marca 2012                   do
3. októbra 2012) z dlžnej sumy 714,57 euro pri úrokovej sadzbe 15 % ročne, čomu                    po
zaokrúhlení zodpovedá suma 55,90 euro (714,57 x 0,15/365 x 191).

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že ustanovenie
§ 100 zákona č. 7/2005 Z.z. vylučuje niektoré pohľadávky                            z uspokojenia v konkurze.
Medzi takéto pohľadávky sú zaradené podľa názoru žalobcu aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie
postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené, alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.
Takouto pohľadávkou je teda aj úrok                      z omeškania v sume 55,90 euro. Žalobca v odvolaní
taktiež poukázal na § 48 zákona                      č. 7/2005 Z.z. ktorý ustanovuje, že na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom
už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Podľa názoru žalobcu sa exekučný zákaz týka všetkých exekučných konaní bez rozdielu. Vzťahuje sa
preto nielen na konanie o výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa exekučného poriadku, ale aj na
daňovú exekúciu podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Z toho podľa názoru žalobcu vyplýva, že nie je možné
začať daňové konanie na už prebiehajúci konkurz.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s tým, že námietky daňového subjektu nepreukazujú nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, a preto nezakladajú dôvod pre jeho zmenu, alebo zrušenie. Žalovaný poukázal na § 47 ods.
2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu neprerušuje daňové konanie. Daňovým
konaním v zmysle daňového poriadku je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach
daňového subjektu.                  V odvolacom konaní bolo zistené, že vyššie uvedené ustanovenie
oprávňovalo správcu dane vyrubiť aj správcovi konkurznej podstaty - konkurznému správcovi úpadcu
DAM a.s.                     v konkurze úrok z omeškania. V posudzovanom prípade zaplatenie dane 714,57 euro
po lehote splatnosti dňa 3. októbra 2012 zákonite viedlo k vyrubeniu úroku z omeškania. Vyplýva to z
ustanovenia § 156 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorého kogentný charakter ukladá správcovi dane
príslušnú sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu (správcovi konkurznej podstaty) vyvodiť.

Predmetom sporu v prejednávanej veci sú 3 otázky (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:

1. Či správca dane, za stavu keď bol na žalobcu vyhlásený konkurz, mohol za použitia ust. § 156 ods.
1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania tak, ako to vyplýva z napadnutého
rozhodnutia.



2. Aký má vplyv vyhlásenie konkurzu na daňové konanie.

3. Či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok.

K sporným otázkam pod bodmi č. 1 a 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa
odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške
alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vyrubí úrok z omeškania                z
dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po
dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená.
Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak
štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku
z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý
deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane
alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55, alebo do dňa
začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí
úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z
nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie
za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon                        č. 7/2005 Z.z.).

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné
konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom                v trestnom konaní
nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia               § 48. V týchto konaniach
však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej
schôdze veriteľov.

Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len                 na návrh správcu,
návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom, alebo                       z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Správca dane, ako i žalovaný sa uvedenými ustanoveniami zákona dôsledne riadili a správne ich použili
na prejednávaný prípad. Z vyššie cit. ust. § 156 ods. 1 písm. a) zákona  č. 563/2009 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že správca dane je povinný vyrubiť daňovému subjektu (začať voči daňovému subjektu daňové
konanie), ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote daň, úrok z omeškania. V súdenej veci nie je sporné
a žalobca to ani nenamieta, že žalobca bol v omeškaní so zaplatením DPH za zdaňovacie obdobie
február 2012 celkom 191 dní, čomu pri 15 % úrokovej sadzbe ročne zodpovedá po zaokrúhlení úrok z
omeškania vo výške 55,90ť euro. Pokiaľ by sa súd mal stotožniť s právnym názorom žalobcu, že správca
dane nemohol žalobcovi z dôvodu, že bol na neho vyhlásený konkurz, vyrubiť úrok z omeškania (začať
voči nemu daňové konanie), hoci žalobca nezaplatil v ustanovenej lehote daň, muselo by existovať
zákonné ustanovenie, ktoré by z tohto dôvodu (z dôvodu vyhlásenia konkurzu) vylučovalo použitie §
156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., príp. vylučovalo začatie daňového konania ako celku.
Takéto ustanovenie však zákon č. 563/2009 Z.z. ani                 č. 7/2005 Z.z. neobsahuje. Žalobca
sa snaží súdu predostrieť, že takýmto ustanovením je               ust. § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z., ktorý názor súd nepovažuje za správny. Uvedené ustanovenie § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009



Z.z. síce odkazuje na použitie osobitného zákona č. 7/2005 Z.z. (v čase po vyhlásení konkurzu), tento
osobitný zákon (zákon č. 7/2005 Z.z.) však daňové konanie a činnosť správcu dane v daňovom konaní
pri vyrubovaní dane               (v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. je potrebné daňou chápať
aj úrok z omeškania) žiadnym spôsobom neobmedzuje, ale práve naopak činnosť správcu dane rieši
tak, že začaté daňové konania sa neprerušujú (§ 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.) a rovnako možno
po vyhlásení konkurzu začať i nové daňové konania (§ 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.). Ak je možné
po vyhlásení konkurzu začať nové daňové konanie voči správcovi konkurznej podstaty, je možné voči
nemu aplikovať jednotlivé ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. upravujúce vyrubenie dane (úroku z
omeškania) a teda i ustanovenie § 156 ods. 1 a 2 cit. zákona. Ak teda po vyhlásení konkurzu úpadca
ako daňový subjekt resp. správca konkurznej podstaty (§ 159 zákona č. 563/2009 Z.z.) nezaplatí daň
v ustanovenej lehote (ako je tomu i v danom prípade), nič nebráni tomu, aby správca dane začal voči
správcovi konkurznej podstaty daňové konanie a aby mu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 156
ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil úrok z omeškania z dlžnej sumy. Osobitný zákon č. 7/2005
Z.z. tým, že umožňuje po vyhlásení konkurzu začať voči správcovi konkurznej podstaty daňové konanie
(vyrubiť mu daň) priamo ustanovuje prípustnosť aplikácie zákona 563/2009 Z.z. (konkrétne § 156 ods. 1
a 2 cit. zákona) na konanie o vyrubení úroku z omeškania                    i po vyhlásení konkurzu. Námietka
žalobcu obsiahnutá v spornej otázke č. 1 v tomto smere pred súdom nemôže obstáť. K spornej otázke č.
2 krajský súd len záverom opakuje, že osobitný zákon č. 7/2005 Z.z. daňové konanie a činnosť správcu
dane v daňovom konaní               pri vyrubovaní žiadnym spôsobom neobmedzuje.

K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:

Otázka, či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu sú vylúčené z uspokojenia
pohľadávok nemá žiaden súvis s rozhodnutím žalovaného, ktorého zákonnosť žalobca napadnutou
žalobou namieta. Napadnutým rozhodnutím totiž správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania. Pre
posúdenie, či k vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zmysle zákona t.j. či napadnuté rozhodnutie je
zákonné alebo nezákonné, je právne irelevantné sa zaoberať otázkou, či daňové pohľadávky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu sú alebo nie sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok. Ustanovenie § 100
zákona č. 7/2005 Z.z. sa týka uspokojovania pohľadávok v konkurze, a teda uvedené ustanovenie nemá
podľa názoru súdu súvis s prejednávanou vecou. Námietka žalobcu pod bodom č. 3 nie je absolútne
namieste.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov
predchádzajúcich ich vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného            po tom, ako sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia. S poukazom                          na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje
námietky žalobcu uvedené v žalobe                         za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v
konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia                 (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno
konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom.
Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa §
250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so
zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní                od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu                      na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.