Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/132/2012 z 12. 9. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 12. septembra 2012, sp. zn. 25Co/132/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211210582.1
Krajský súd Nitra | 25Co/132/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211210582.1 | 2012-09-12 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a9ac947-2f27-43a6-8275-27b2a6bd7955
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211210582.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/132/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211210582
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211210582.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. Adokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Ružinovská 42, proti odporkyni: G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. O., T. XXX/XX, o zaplatenie 2.187,94
eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.
02. 2012 č. k. 8C/174/2011-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e  a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
524,81 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 217,20 eura od 01. 03. 2010 do zaplatenia a  zo sumy
307,61 eura od 01. 02. 2010 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
a § 34, 39, 43 ods. 1, 52 ods. 2 a 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporkyni úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 796,32 eura, ktorý sa
odporkyňa zaviazala zaplatiť v 24-mesačných splátkach po 48,26 eura. Celkovo takto odporkyňa
mala zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.158,33 eura pri účastníkmi dohodnutej úrokovej sadzbe 39
%. Konštatoval, že i keď dohoda o výške úrokov nie je limitovaná žiadnym právnym predpisom,
táto musí byť v súlade s ust. § 39 OZ a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom pod sankciou
neplatnosti takéhoto úkonu. Nakoľko účastníkmi konania dohodnutá úroková sadzba 39 % ročne zjavne
presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá vtedy
podľa štatistického údaju bola priemerne vo výške 14,90 %, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
na kúpu spotrebného tovaru považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Nárok
navrhovateľa preto posudzoval v zmysle § 457 OZ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Rovnako tak postupoval i pokiaľ ide o poskytnutie úverovej karty s úverovým limitom 20.000,-Sk, ktorý
si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni z titulu revolvingového úveru upraveného v zmluve v časti C)
Úverová karta. Dospel k záveru, že žiadosť odporkyne ako dlžníčky o zaradenie do zoznamu žiadateľov
o poskytnutie úverového rámca v sume 20.000,-Sk a vydanie úverovej karty sama o sebe ešte nie
je uzavretím zmluvy, išlo zo strany odporkyne len o návrh na uzavretie zmluvy neurčitého obsahu, z
ktorého dôvodu medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. V
tomto smere poukázal taktiež na skutočnosť, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti
C) nie je ani zrejmé, aký obsah mala mať uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, ani to, či bola
odporkyňa ako spotrebiteľ najneskôr v čase uzavretia zmluvy informovaná o ročnej úrokovej sadzbe a
poplatkoch platných v čase, keď bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená. Naviac zapracovanie
zmluvy o revolvingovom úvere do formulárovej podoby zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru



označil za úkon v rozpore s dobrými mravmi. Poukazujúc na uvedené zistenia uzavrel, že pokiaľ
navrhovateľ poskytol odporkyni titulom spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru sumu 796,32 eura, z
ktorého odporkyňa mu doposiaľ zaplatila sumu 579,12 eura, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
dlhuje odporkyňa navrhovateľovi naďalej sumu 217,20 eura. Obdobne pokiaľ navrhovateľ poskytol
odporkyni plnením bez právneho dôvodu sumu 663,87 eura, z ktorej mu odporkyňa doposiaľ vrátila
sumu 356,26 eura, je povinná navrhovateľovi zaplatiť i zvyšok vo výške 307,61 eura. Poskytnutie vyššej
sumy titulom úverového rámca nemal za preukázané, keďže navrhovateľom predložené potvrdenie zo
dňa 26. 09. 2011 o sume financovanej na klienta nepovažoval za dôkaz, ktorý poskytnutie tohto plnenia
odporkyni hodnoverne preukazuje. V súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. z priznaných súm uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške
9 % ročne. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov
konania založil na ust. § 142 ods. 2 OSP a odporkyni, ktorá mala v konaní úspech v rozsahu 76 %,
náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny a uloženia
povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 2.187,91 eura s 9 % úrokom zo sumy 609,21 eura od 01.
03. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1.460,88 eura od 01. 02. 2010 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať mu i náhradu trov celého konania. Dôvodil, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a naviac jeho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že návrh na uzavretie zmluvy uskutočnený odporkyňou ako
jeho klientkou pozostával z dvoch čiastkových návrhov a to návrhu na poskytnutie tzv. klasického
úveru a návrhu na poskytnutie úverového rámca (revolvingového úveru) a vydanie úverovej karty.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere označil za platný právny úkon so všetkými z toho vyplývajúcimi
dôsledkami, v tomto smere poukázal na jednotlivé časti zmluvy, všeobecné podmienky pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru, s ktorými odporkyňa súhlasila a prehlásila, že sa s nimi oboznámila, sadzobník
poplatkov, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, ako i ust. § 43a ods. 1, 3, § 43c ods. 1, 2
a § 44 ods. 1 OZ. Žiadosťou odporkyne, aby ju zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového
rámca, poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000,-Sk a vydal úverovú kartu na jej meno, ako i prijatím
tohto návrhu z jeho strany odoslaním oznámenia o prijatí jej žiadosti o poskytnutí úverového rámca,
takto boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky potrebné pre vznik platného právneho úkonu
- zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup
spotrebného tovaru, ako aj poskytnutie úverového rámca a úverovej karty. Naviac úverová zmluva
nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a bola zachovaná stabilita
zmluvného postavenia strán, pričom si splnil i svoju zákonnú notifikačnú povinnosť, keď informoval
odporkyňu o všetkých podmienkach poskytnutého úverového rámca. V tejto súvislosti poukázal i
na to, že zo žiadneho všeobecného záväzného právneho predpisu nevyplýva zákaz, či nemožnosť
koncipovania právneho úkonu ako tzv. zmiešanej zmluvy a odporkyňa čerpaním úverového rámca
z poskytnutej úverovej karty dostatočne hodnoverným spôsobom prejavila svoju vôľu takúto zmluvu
uzatvoriť. Nestotožnil sa preto s tvrdením prvostupňového súdu, že z predloženej žiadosti/zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je zrejmý obsah zmluvy o revolvingovom úvere, keďže táto má
všetky náležitosti, ktoré od tohto zmluvného typu vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch. Rovnako
tak sa nestotožnil s jeho tvrdením, že odporkyňa ako spotrebiteľka nebola informovaná v čase uzavretia
zmluvy o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, keďže zo žiadosti/zmluvy vyplýva, že ročná úroková
sadzba pre úverovú kartu je 23,4 % ročne, mesačný poplatok za správu revolvingového úveru je 49,-
Sk a taktiež je uvedený aj príklad pre výpočet RPMN. Presnú výšku RPMN nebolo možné stanoviť pri
uzavretí zmluvy, pretože táto bola závislá od výšky, čerpania a splácania úveru, a preto bola uvedená
len príkladmo. Taktiež namietal záver prvostupňového súdu, podľa ktorého žiadosť/zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru je rozporná s dobrými mravmi pre dohodnutú výšku úrokovej sadzby 39 % ročne.
S ohľadom na osobu odporkyne, výšku poskytnutého úveru, ako aj mieru jeho zabezpečenia, túto označil
za primeranú a v tomto smere vytkol prvostupňovému súdu, že ju neskúmal individuálne s prihliadnutím
na výšku poskytnutého úveru, mieru zabezpečenia záväzku, dĺžku jeho splácania, ako aj osobu dlžníka.
Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že potvrdenie zo dňa 26. 09. 2011 nie je dôkazom
o sume, ktorá bola odporkyni poskytnutá z titulu revolvingového úveru, keďže nesporne potvrdzuje,
koľko peňažných prostriedkov odporkyňa odbdržala, pričom naviac túto skutočnosť odporkyňa ani
žiadnym spôsobom nespochybnila. Namietal preto, že preskúmavaný rozsudok pre nedostatok dôvodov
je nepreskúmateľný, keďže nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom a ústavou, čím mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Záverom poznamenal, že vo vzťahu k odporkyni konal čestne a svedomite,



žiadnym spôsobom jej nezatajil jej oprávnenia a povinnosti, nespôsobil nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi ním a odporkyňou, naopak snažil sa o dosiahnutie rovnoprávneho postavenia
zmluvných strán, o čom svedčí i skutočnosť, že odporkyňa mala možnosť svoj návrh na uzavretie zmluvy
odvolať, poskytnutie úverového rámca, úverovej karty kedykoľvek vypovedať, resp. peňažné prostriedky
nečerpať a úverovú kartu nepoužiť.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolanie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 06. 2011,
domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 2.187,91 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 609,21
eura od 01. 03. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1.460,88 eura od 01. 02. 2010 do zaplatenia z
titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru zo dňa 18. 03. 2008 vo výške 796,32 eura na nákup
spotrebného tovaru a revolvingového úveru zo dňa 18. 03. 2008 formou poskytnutia úverového rámca.
Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v časti istiny 524,81 eura a
9 % úroku z omeškania zo sumy 217,20 eura od 01. 03. 2010 do zaplatenia a zo sumy 307,61 eura od 01.
02. 2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Pre absenciu odvolania odporkyne
v prisudzujúcej časti a s ohľadom na skutočnosť, že prisudzujúcou časťou bolo navrhovateľovi vyhovené,
predmetom odvolacieho konania je len odvolaním navrhovateľa napadnutá jeho zamietajúca časť a
nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 11. 2008, t.j. v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V danej veci niet sporu o tom, že ide spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 18. 03. 2008 a z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne
normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase vzniku právneho vzťahu, t.j. do 01. 08. 2008 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex
specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento
za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo v inej právnej práve (§ 2 písm.
a/) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Zároveň v ust. § 1 ods. 2 písm. a-g)
taxatívne uvádzal zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1-3 Zákona



o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná
a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov, upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, spôsob zániku
záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i práva spotrebiteľa podľa § 7. Pri nesplnení týchto
podmienok je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a, b, d-j, k, l) poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju
platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 OZ, týkajúce
sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak
je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi
ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).

V nadväznosti na citovanú zákonnú úpravu je potrebné osobitne zdôrazniť, že jednou z
charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j.
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ako to zakotvuje ust. § 53 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie tak poskytuje širšiu
súdnu ochranu spotrebiteľovi aj vo vzťahu k jednotlivým ujednaniam zmluvy i v prípade, že tieto
sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria osobitnú súčasť zmluvy alebo sú
zakomponované priamo v zmluve samej. Ide predovšetkým o podmienky, ktoré neúmerne poškodzujú
spotrebiteľa, sú neprimerané a nečestné. Takéto podmienky zákon sankcionuje ich absolútnou
neplatnosťou, okrem podmienok týkajúcich sa predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Znamená to, že
neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy len v tejto časti, nie však
absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku, pokiaľ samozrejme táto spĺňa všeobecné náležitosti právneho
úkonu upraveného v I. časti 4. hlavy OZ (§ 34 a nasl.), ako i formu a náležitosti vyžadované zákonom pre
jej platnosť. Naviac z ust. § 54 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo doposiaľ preukázané, že účastníci konania dňa
18. 03. 2008 uzatvorili žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy
navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 23.990,-Sk (796,32 eura), ktorý sa odporkyňa zaviazala
zaplatiť v 24-mesačných splátkach po 1.454,-Sk pri celkových nákladoch 10.906,-Sk, ročnej úrokovej
sadzbe 39 % a ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) 46,68 %. Súčasťou tejto
úverovej zmluvy boli i všeobecné podmienky navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy odporkyňa podľa predtlače nachádzajúcej sa v časti C)
žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru označenej ako „Úverová karta“ zároveň požiadala,
aby ju navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol jej úverový
rámec vo výške 20.000,-Sk a vydal úverovú kartu. Súčasne vzala na vedomie, že jej žiadosť o vydanie



úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov zo žiadosti o poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. V prípade, že nebude možné vyhovieť tejto žiadosti
v plnom rozsahu, navrhovateľ môže zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú
nižšiu výšku. Zároveň sa zaviazala splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných
splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, súhlasila
s platbami uvedenými v časti C)1, termínom splatnosti v 10. deň v mesiaci, ak nie je dohodnuté inak
a spôsobom splácania so zhodne zvolenou možnosťou v časti B). Písomným podaním zo dňa 21. 12.
2009 navrhovateľ oznámil odporkyni čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 18. 03. 2008,
ktorou jej bol poskytnutý revolvingový úver a z tohto titulu ju vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške
1.515,71 eura, pozostávajúcej z dlžných mesačných splátok úveru vo výške 364 eur, úverovej istiny
splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 1.096,88 eur, zmluvnej pokuty za omeškanie
so splácaním úveru vo výške 54,83 eura z dôvodu, že ku dňu 31. 01. 2010 sa úver stal splatný v celom
rozsahu. Následne písomným podaním zo dňa 11. 01. 2010 navrhovateľ oznámil odporkyni odstúpenie
od úverovej zmluvy, ktorou jej bol poskytnutý úver na nákup spotrebného tovaru pre omeškanie s jeho
riadnym splácaním, z ktorého dôvodu sa stal ku dňu 28. 02. 2010 splatným v celom rozsahu a vyzval
ju na úhradu dlžnej sumy z tohto titulu vo výške 672,20 eura, pozostávajúcej z dlžných mesačných
splátok úveru vo výške 337,82 eura, úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy v
sume 266,18 eura, zmluvnej pokuty za omeškania so splácaním úveru vo výške 62,99 eura a poplatku
za odklad mesačných splátok vo výške 5,21 eura. Podľa listinných dôkazov predložených doposiaľ
navrhovateľom v konaní z titulu úveru na nákup spotrebného tovaru poskytol odporkyni celkovo sumu
796,32 eura, z ktorej mu odporkyňa doposiaľ uhradila 579,12 eura a z titulu revolvingového úveru sumu
1.427,34 eura, z ktorej mu odporkyňa doposiaľ uhradila sumu 356,26 eura.

Vychádzajúc zo zhora popísaných zistení je teda zrejmé, že navrhovateľ v tomto konaní uplatnený
nárok vyvodzuje jednak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na nákup spotrebného tovaru a taktiež i zo
zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej vydal navrhovateľ odporkyni úverovú kartu a poskytol
jej úverový rámec. Keďže podľa navrhovateľa obe tieto zmluvy majú svoj základ v žiadosti/zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18. 03. 2008 a bolo potrebné posúdiť, či medzi účastníkmi
konania došlo v prípade oboch zmlúv k ich platnému uzatvoreniu a to vo svetle zhora uvedených
záverov. Súd prvého stupňa správne i takto postupoval, pokiaľ však dospel k záveru o absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere na nákup spotrebného tovaru pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý vyvodil z
výšky účastníkmi dohodnutých úrokov 39 % ročne ako zjavne presahujúcu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy, učinil tak v rozpore nielenže s vyššie popísanou
zákonnou úpravou, ale naviac v tejto časti je jeho rozsudok i nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Len takýto samotný poukaz bez jeho hodnotenia v kontexte s ďalšími faktormi, na ktoré poukazuje i
navrhovateľ vo svojom odvolaní, je nepostačujúci a neposkytuje ani ďalšie úvahy súdu, vedúceho k
záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy ako celku. Tento prístup sa preto javí nielen ako neprípustne
zjednodušujúci, ale najmä nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí
aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
ako výklad myšlienkového postupu súdu má totiž spĺňať požiadavku, aby bol účastníkom konania
objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu
súdu a zároveň získať aj odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Ak rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné,
čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Námietka navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
je preto plne dôvodná.

V tejto súvislosti však odvolací súd i v nadväznosti na už prv uvedené osobitne poznamenáva, že
v danom prípade, pokiaľ zmluva o úvere posudzovaná v tomto konaní spĺňa všeobecné náležitosti
právneho úkonu upravené v I. časti, 4. hlavy OZ, ako i náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch, absencia ktorých je sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, je uzatvorená platne a následne
sa otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu jej zmluvných podmienok ako zmluvy spotrebiteľskej pri
posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku. Aby tak však súd mohol učiniť, bude
nevyhnutné, aby navrhovateľ špecifikoval svoju pohľadávku vo výške 672,20 eura voči odporkyni, ktorú
uplatňuje z titulu spotrebiteľského úveru na nákup spotrebného tovaru a ozrejmil, z akých čiastkových
plnení táto pozostáva (istina, úrok, úrok z omeškania, zmluvná pokuta a pod.). Následne nemôže



opomenúť vyhodnotiť, či došlo navrhovateľom k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy a s akými právnymi
účinkami na vzťah účastníkov konania.

Odlišná situácia je, pokiaľ ide o platnosť revolvingovej zmluvy, z ktorej si navrhovateľ od odporkyni
uplatňuje pohľadávku vo výške 1.515,71 eura. Za doposiaľ zisteného skutkového stavu i podľa
názoru odvolacieho súdu sa javí, že pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere
v smere náležitostí požadovaných ust. § 4 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým
súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere účastníkmi konania nedošlo. Podľa bodu IV-1-1 Všeobecných
podmienok navrhovateľa, ktoré sú uvedené na rube žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
navrhovateľ v prípade prijatia návrhu zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca
a vydanie úverovej karty a klientovi poskytne úverový rámec a úverovú kartu až po posúdení údajov
zo žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Navrhovateľ za
prijatie návrhu (okamih vzniku zmluvy o úverovom rámci) podľa časti C) žiadosti považuje odoslanie
oznámenia o prijatí žiadosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že až odoslaním oznámenia o prijatí žiadosti
o poskytnutie úverového rámca vzniká medzi účastníkmi konania zmluvný vzťah a to zmluva o poskytnutí
revolvingového spotrebiteľského úveru. V danom prípade však išlo len o potvrdenie doručenia návrhu o
úverový rámec a nie o prijatie návrhu zmluvy (o revolvingovom spotrebiteľskom úvere) navrhovateľom
tak, ako to vyžaduje i ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jej neplatnosť vyplýva i z ust. § 40
ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Bezpochyby totiž išlo o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické,
že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený navrhovateľom v
postavení dodávateľa bez toho, aby odporkyňa v postavení objednávateľa mala možnosť ju ovplyvniť.
Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou
zmluvou, pre ktorú je typický dlhý, neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom
s odkazom na všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru tvoriace jej neoddeliteľnú
súčasť v rozsahu jednej strany, obdobne napísané drobným písmom. S ohľadom k predostretému
spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizácii je preto dôvodný záver, že odporkyňa v postavení priemernej
spotrebiteľky ani nemohla vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s
navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom úvere. V tomto smere treba mať na pamäti i to, že určitosť
písomného prejavu je objektívna kategória, prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani
medzi účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených na ich zmluvnom vzťahu. Úvahy súdu
prvého stupňa o absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere preto odvolací súd považuje za
náležité v tejto časti. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však jeho záver, že z titulu revolvingového úveru
bola odporkyni poskytnutá len suma 20.000,-Sk (663,87 eura), už nezdieľa. Z dôvodov napadnutého
rozsudku totiž nevyplýva, prečo súd prvého stupňa spochybnil potvrdenie navrhovateľa zo dňa 26.
09. 2011 o tom, že na účet odporkyne dňa 28. 07. 2008 bola poukázaná suma 995,82 eura a dňa
05. 12. 2008 suma 431,52 eura. Zvlášť za situácie, pokiaľ odporkyňa ani navrhovateľom uvádzanú
sumu výslovne nespochybňovala, resp. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03. 10. 2011 sa k nej
nevyjadrila. Výsledky doterajšieho dokazovania takto nedávajú bezpečný podklad pre záver o tom, aká
suma bola odporkyni navrhovateľom z titulu revolvingového úveru poskytnutá, keď doterajší výsluch
odporkyne pozostávajúci z jednej vety je pre účely tohto konania absolútne nepostačujúci, a preto bude
potrebné v tomto smere doplniť dokazovanie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f)
a h) OSP v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa, zaoberajúc
sa vecou v naznačenom smere, doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vykonaní dôkazov
v intenciách § 132 OSP vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými právne
relevantnými argumentami odvolateľa. Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.