{"guid": "0ec3a694-eda6-4660-9b04-ca8d990e14d1:cdd1ab53-1fa3-4bb5-8e30-79b902d519ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1", "spisova_znacka": "43Co/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/24/2019 z 8. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. mája 2019, sp. zn. 43Co/24/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1", "identifikacne_cislo": "6318201175", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2019-05-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdd1ab53-1fa3-4bb5-8e30-79b902d519ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201175
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry
Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu
P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, P., zast. Centrum Správnej Pomoci Prievidza, IČO:
51 876 141, so sídlom 1. mája 388/8, Lehota pod Vtáčnikom, 972 42 proti žalovanému Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, práv. zast. Advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, Bratislava v konaní o určenie
neplatnosti zmlúv a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného
súdu Brezno č.k. 6Csp/66/2018-301 zo dňa 18. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č.k. 6Csp/66/2018-301 zo dňa 18. decembra 2018 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, uzavretej medzi stranami dňa 16.11.2007, na základe ktorej bola žalobcovi stanovená
povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 500,-Sk (16,60 Eur) pre prípad, že vydá žalovanému bianko
zmenku, je neprijateľnou, a teda neplatnou. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaný  má voči
žalobkyni  nárok  na náhradu trov konania v rozsahu 95%.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere (správne Zmluva o
medziúvere a stavebnom úvere) č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2007, ako aj Zmluva o spotrebiteľskom
úvere (správne Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXXXXX  zo dňa
09.08.2012 sú neplatné. Zároveň od žalovaného žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.381,58 Eur a náhradu trov súdneho konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.11.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o medziúvere a stavebnom
úvere č. 2712006602, na základe ktorej sa mu žalovaný zaviazal poskytnúť medziúver v sume 4.980,-
Eur. Úver mu bol poskytnutý dňa 14.01.2008 len vo výške 3.983,27 Eur. Žalobca na predmetný úver
uhradil sumu 5.014,37 Eur, preto rozdiel v sume 1.031,10 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie.

4. Následne dňa 31.07.2012, ktorú žalobca ako dlžník podpísal dňa 07.08.2012 a spoludlžníci dňa
09.08.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť mu medziúver vo výške 10.500,-Eur.
Úver mu bol poskytnutý dňa 13.08.2012 len vo výške 8.400,-Eur. Žalobca na predmetný úver uhradil
sumu 9.750,48 Eur, a teda bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1.350,48 Eur.



5. V konaní žalobca tvrdil, že na predmetné zmluvy sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom tieto obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ako napríklad ustanovenie,
podľa ktorého zmluvné vzťahy, vyplývajúce zo zmlúv sa riadia Obchodným zákonníkom, rozhodcovskú
doložku, poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, atď. Zmluva
o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX obsahuje tiež neprijateľnú zmluvnú podmienku v
podobe poplatku za vybavenie úveru, poplatku za zvýšenie úveru a poplatku za dohodu o vydaní a
vyplnení biankozmenky.

6. Pri poskytnutí úveru žalovaný odrátal sumu za úhradu prvej a druhej splátky a úver neposkytol v
sume dohodnutej v zmluve. Takéto klamlivé konanie žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto je potrebné zmluvy ako celok považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na Zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, ktorá bola uzatvorená samostatne.

7. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom sporu suma 1.644,54 Eur, úhradu ktorej žiadal
od žalovaného vydať ako bezdôvodného obohatenie.

8. Súd prvej inštancie posúdil určovacie návrhy žalobcu ako neopodstatnené a neprípustné. Uviedol,
že zmluvy a iné právne úkony, tj. ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami
v zmysle Občianskeho zákonníka. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 pripúšťa žalobu na
určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že takáto možnosť vyplýva z osobitného právneho
predpisu. Zo žalobného návrhu v tomto sporovom konaní jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha
určenia neplatnosti dvoch zmlúv o úvere, čo však nemá oporu v osobitnom právnom predpise, keď žiadny
hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere vo
všeobecnosti - výnimkou je možnosť, daná Civilným sporovým poriadkom, ktorý vo svojom ustanovení
§ 298 pripúšťa určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, či jej časti z dôvodu neprijateľnosti, tj. v
nadväznosti na hmotnoprávne ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 53a -platí od. 1.3.2010).

9. Z dôvodu neprípustnosti preto súd žalobu v uvedenej časti z tohto dôvodu zamietol. Vzhľadom
na žalobcom tvrdené jednotlivé neprijateľné podmienky v zmluvách a uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia súd napadnuté zmluvy o úvere podrobil súdnej kontrole.

10. Súd považoval za nesporné, že žalobca so žalovaným uzavrel dve zmluvy, a to dňa 16.11.2007
Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej ako zmluva o úvere č. 1) a dňa
09.08.2012 Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej ako
zmluva o úvere č. 2.) ako zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súčasne
skonštatoval, že s ohľadom na postavenie zmluvných strán sa jedná aj o zmluvy spotrebiteľské podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný mal pri uzatváraní aj plnení zo zmlúv postavenie
dodávateľa, keď konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 E. zákonníka) a
na strane dlžníka (spoludlžníkov) vystupoval spotrebiteľ - žalobca ako fyzická osoba, ktorá uzatvárala
obe zmluvy pre súkromné účely (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, ktoré sa v zmysle konštantnej judikatúry od jeho účinnosti
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014) platí na prejednávanú vec prednostné použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd obe zmluvy
posudzoval aj podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, keďže v oboch prípadoch sa zmluvy
o medziúvere viazali na uzatvorenie zmlúv o stavebnom sporení.

11. Súd prvej inštancie po posúdení účelu poskytnutia úverov podľa oboch zmlúv špecifikovaného v
článku I. bode 2 zistil, že ani v jednom prípade nešlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru, keď v
prípade zmluvy o úvere č. 1 použitie v tom čase platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch vylučoval § 1 ods. 2 písm. a) tohto zákona a v prípade zmluvy o úvere č. 2 to vylučoval §
1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Obe zmluvy v
súlade s § 11 zák. č. 310/1992 Zb. vyžadovali striktne naplnenie účelu, na ktorý sa viazalo poskytnutie
peňažných prostriedkov (stavebné úpravy, výstavba nehnuteľnosti, atď.), na čo nadväzovala aj zmluvná
povinnosť zdokladovať použitie týchto prostriedkov. S porušením tejto povinnosti bolo spojené aj
právo žalovaného od zmluvy o úvere odstúpiť (článok VII bod 2 písm. h) oboch zmlúv). Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere preto nemuseli obsahovať obligatórne náležitosti určené ako obligatórne



právnymi predpismi o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých by spôsobila, že by sa poskytnuté úvery
považovali za bezúročné a bezpoplatkové.

12. Súd tiež skonštatoval, že obidve zmluvy o úvere boli uzatvorené platne a v súlade s vyššie uvedenými
právnymi predpismi, pričom obsahujú všetky podstatné náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre daný zmluvný
typ. Pokiaľ ide o namietanú existenciu neprijateľných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka,
súd také neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku ktorých by bolo potrebné prijať záver o neplatnosti
niektorej z nich ako celku, nezistil. Súd preto posudzoval len podstatné zmluvné podmienky, ktoré by
mohli mať vplyv na platnosť zmlúv, či zakladať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. K tvrdeniu žalobcu o nejasnosti predmetu zmlúv, a to súm, ktoré mali byť poskytnuté a zaplatené
súd prvej inštancie uviedol, že obe zmluvy uvádzali maximálnu výšku úveru, ktorú sa žalovaný zaviazal
žalobcovi poskytnúť, pričom ich vyplatenie sa viazalo na splnenie podmienok, ktoré boli v nich presne
špecifikované. Pri zmluve o úvere č. 2, na základe ktorej bola žalobcovi vyplatená suma 8.400,-Eur,
pričom zvyšok úveru, ktorý mu mohol byť poskytnutý až do výšky 10.500,-Eur, nežiadal dočerpať
vyhodnotil uvedenú námietku  žalobcu ako nedôvodnú.

14. K neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré sa týkali viacerých poplatkov poukázal súd na to, že
niektoré z nich boli jasne uvedené v samotných zmluvách, ostatné boli uvedené odkazom na sadzobník
poplatkov, ktorý tvoril ich neoddeliteľnú súčasť. Súd bol toho názoru,  že zákonu žiadnym spôsobom
neodporuje, ak zmluva pozostáva z viacerých dokumentov. Za stavu, kedy žalobcovi boli obe zmluvy
zaslané na podpis, čo možno vyvodiť z dátumu podpisu zmlúv žalovaným a z dátumu, kedy zmluvy
podpísal žalobca vyplýva, že žalobca mal objektívnu možnosť oboznámiť sa nielen s obsahom zmlúv,
ale aj s obsahom sadzobníka poplatkov a v prípade nejasností mal možnosť obrátiť sa na žalovaného
alebo inú osobu znalú problematiky. K uzatvoreniu zmlúv nebol žalobca nútený a celkom zrejme ani
nekonal v stresovej situácii, vyvolanej napr. tým, že by sa v priestoroch banky alebo jej obchodného
zástupcu musel rýchlo rozhodnúť, či zmluvu podpíše alebo nie. Súd za nedôveryhodné považoval jeho
tvrdenie o tom, že sadzobník poplatkov mu nebol predložený spolu so zmluvami. Súd tak nemal za to, že
by dojednanie poplatkov v rámci samostatného sadzobníka spôsobilo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

15. K poplatku za poskytnutie úveru súd prvej inštancie uviedol, že jeho úhrada sa považuje za rozšírenie
ceny úveru, pričom vzhľadom na výšku poskytnutého úveru nebol podľa názoru súdu stanovený v takej
výške, ktorá by bola zjavne neprimeraná (pri zmluve o úvere č. 1 v sume 116,18 Eur a pri zmluve o
úvere č. 2 v sume 126,-Eur). Tento poplatok bol žalovaným účtovaný oprávnene a v súlade so zmluvou.
Rovnako si žalovaný oprávnené účtoval aj poplatok za vedenie účtu, a to až do dňa 10.06.2013, kedy
nadobudla účinnosť novela zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, uskutočnená zákonom č.
132/2013 Z.z., kedy bol zavedený zákaz požadovať od stavebného sporiteľa úhradu poplatkov za
vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo účtu. Z predložených výpisov vyplýva, že
žalovaný si po tomto dátume poplatok za vedenie úverových účtov voči žalobcovi neúčtoval.

16. Za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1, 5 OZ však súd vo
výroku tohto rozsudku vyhlásil dojednanie v zmluve o úvere č. 1 ohľadom povinnosti žalobcu zaplatiť
poplatok vo výške 500,-Sk (16,60 Eur) pre prípad, že vydá žalovanému bianko zmenku. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca vydanie bianko zmenky neiniciovala. Bol to žalovaný,
ktorý si týmto spôsobom mienil zabezpečiť pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1. Žalovaný tak požadoval
od žalobcu plnenie za službu, ktorej poskytnutie ani len sčasti nesledovalo jeho záujmy, pričom takéto
ustanovenie zmluvy, či postup dodávateľov bol v neskoršej právnej úprave definovaný ako neprijateľná
podmienka. Úkon vystavenia zmenky v momente uzatvárania zmluvy, s možnosťou vyplnenia jej
podstatných údajov veriteľom v budúcnosti, vytvára pre žalovaného istý zabezpečovací prostriedok a
dlžníka stavia do nevýhodnej situácie. Požadovať za to, že je dlžníkovi umožnené vystaviť zmenku
zaplatenie akéhokoľvek poplatku, je možné považovať za prejav nerovnovážneho postavenia strán
v jeho neprospech. Žalovaný tak nebol oprávnený tento poplatok od žalobcu žiadať a jeho prijatím
v sume 16,60 Eur sa bezdôvodne obohatil, keďže šlo o plnenie z neplatného právneho dôvodu.
Nakoľko k jeho zaúčtovaniu došlo pri poskytnutí úveru, t.j. dňa 14.01.2008 a žalovaný v konaní vzniesol
dôvodne námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 107 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu uplynutia subjektívnej 2-ročnej ako aj objektívnej 3-ročnej premlčacej doby nebolo
možné žalobcovi vrátenie tohto poplatku priznať.



17. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval žalobca aj dojednanie o prednostnom uspokojovaní
sankčných úrokov, poplatkov až na záver istiny úveru v zmluvy o úvere č. 1, Súd prvej inštancie posúdil
toto dojednanie ako súladné s právnou úpravou účinnou v čase uzatvorenia zmluvy dňa 16.11.2007, keď
v danom čase právne predpisy otázku započítania čiastočného plnenia peňažného dlhu neupravovali
a ponechávali ho na zmluvné dojednania. Ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého
sa žalobca dovoláva a v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, bolo prijaté do Občianskeho
zákonníka až od 01.01.2008. Uviedol, že prípadné porušenie uvedeného ustanovenia by v konečnom
dôsledku nemalo vplyv na platnosť samotnej zmluvy, ale dáva dlžníkovi možnosť domáhať sa voči
veriteľovi súdnou cestou napríklad určenia, že má právo na započítanie čiastočného plnenia určitým
spôsobom.

18. Záverom súd konštatoval, že ak by aj bol býval žalobcom vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného, či už z dôvodu neplatnosti zmlúv alebo záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutých úverov preukázaný, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania by žalobe
žalobcu nebolo možné v tejto časti vyhovieť, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 22.05.2018 a nárok
na vrátenie plnení, ktoré žalobca žalovanému vyplatila pred dňom 22.05.2016 by bol v subjektívnej 2-
ročnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný.

19. Súd bol toho názoru, že tvrdenie žalobcu o tom, že subjektívna lehota na uplatnenie práva mu
začala plynúť od doručenia odpovede z Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 26.03.2018, ktorú súdu
predložil, nie je akceptovateľné, pretože už v čase uzatvorenia prvej zmluvy o úvere dňa 27.12.2007
bola v našom právnom poriadku transponovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na čo nadviazala početná judikatúra v oblasti
spotrebiteľských sporov. Žalobca sa tak s právnou úpravou vzťahujúcou sa k ochrane spotrebiteľa, či
judikatúrou mal objektívne možnosť oboznámiť už skôr. Pokiaľ ide o peňažné plnenia žalobcu poskytnuté
žalovanému po dni 22.05.2016 týkajúce sa už len zmluvy o úvere č. 1, keď zmluva o úvere č. 2 bola
splatená dňom 26.03.2014, už neboli poskytnuté bez právneho dôvodu a ani v rozpore so zmluvou a
žalovaný ich bol oprávnený prijať.

20. Súd prijal záver o neprijateľnosti len jednej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. 1, ktorú vyhlásil
za neprijateľnú, preto žalobu žalobcu vo zvyšnej časti ním uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol.

21. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na svojom tvrdení, že súd
nepodrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole napriek tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
a nasl. OZ. Podľa jeho názoru nesmie zmluva obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré úverové
zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným obsahujú a tých je niekoľko, čo má za následok, že
obe zmluvy sú neplatné. Navrhol preto rozhodnutie súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 18.03.2019. Uviedol v ňom, že z odvolania
žalovaného nie je zrejmé, ktorej veci sa týka, pretože chýba spisová značka a dátum jeho vydania.
Neobsahuje ani ďalšie náležitosti, ktoré vyžaduje pre riadne odvolanie § 363 CSP v nadväznosti na §
127 CSP. Povinnou náležitosťou odvolania je okrem iných náležitostí špecifikácia rozsahu, v akom sa
rozhodnutie napáda a rovnako aj špecifikácia odvolacích dôvodov, ktoré odvolací súd nie je oprávnený
na základe jeho výzvy dopĺňať, pretože sa nejedná o odstrániteľné vady tak, ako to vyplýva z § 373 ods.1
CSP. Žalobca v odvolaní poukázal len na znenie § 365 ods.1 CSP, avšak žiadnym spôsobom neuviedol,
v čom vidí konkrétne pochybenie súdu, aké skutočnosti súd prvej inštancie vzal do úvahy a ktoré nie
a neuviedol ani konkrétne navrhnuté dôkazy, ktoré súd prvej inštancie nevykonal. Nešpecifikoval ani v
čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Bol preto toho názoru, že odvolanie nemá náležitosti
uvedené v § 363 CSP, preto je potrebné ho odmietnuť. Pre prípad, že by sa odvolací súd s týmto názorom
žalovaného nestotožnil, navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie  ako vecne správne v celom rozsahu
potvrdiť.



23. Dňa 12.04.2019 doručil k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie aj žalobca. Uviedol v ňom, že s jeho
tvrdením vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasí a toto popiera. Žalobca poukázal na neprijateľné podmienky
v zmluvách, pretože tieto neobsahovali všetky tie náležitosti, ktoré podľa Občianskeho zákonníka má
obsahovať spotrebiteľská zmluva. Zdôraznil, že žalobca nemal v čase uzatvárania zmlúv vedomosť o
tom, čo sú to neprijateľné podmienky v zmluve a spoliehal sa na dobromyseľnosť žalovaného, ktorý
však nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Súd preto musí prihliadnuť najmä na to, že podmienky
predformulovával profesionál - žalovaný a že spotrebiteľ bol pod neprimeraným nátlakom. Žalobca tak
bol uvedený do omylu, keď sa spoliehal na dobromyseľnosť žalovaného a na jeho prístup, keď podpísal
predtlačené formulárové zmluvy bez možnosti pripomienkovať ich. Žalobca sa o týchto skutočnostiach
dozvedel z internetových stránok Ministerstva spravodlivosti SR po prečítaní informácie od štátnej
tajomníčky U.. P. U. z dokumentu Brániť sa oplatí o tom, že dodávatelia úverov získavajú majetkový
prospech od dlžníkov. Podľa názoru žalobcu tak zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky a absentujú
v nich zákonné náležitosti, z čoho vyplýva, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov.

24. Žalovaný vedome na škodu spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať pre seba výhodnejšie
postavenie a núti spotrebiteľa zmluvou k takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať s cieľom
obchádzať ust. Občianskeho zákonníka a ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich
spotrebiteľskú ochranu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.US 16/95 zo
dňa 24.05.1995, ktorý okrem iného určuje, že o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom
dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby
zákon dodržaný nebol. Žalobca preto zotrval na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach a
navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie  zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
Zmluva o mimoriadnom a stavebnom spotrebiteľskom úvere č. 2712006602 zo dňa 16.11.2007, na
základe ktorej sa mu žalovaný zaviazal poskytnúť medziúver v sume 4.980,-Eur, pričom úver mu bol
poskytnutý dňa 14.01.2008 len vo výške 3.983,27 Eur, je neplatná. Žalobca na úver uhradil sumu
5.014,37 Eur, preto suma 1.031,10 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žiadal od žalovaného
vydať.

27. Za neplatnú žiadal určiť aj Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa mu žalovaný zaviazal poskytnúť medziúver vo výške 10.500,-
Eur, pričom úver bol poskytnutý dňa 13.08.2012 len vo výške 8.400,-Eur. Žalobca na predmetný úver
uhradil sumu 9.750,48 Eur, a teda bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1.350,48 Eur. Z uvedených
dôvodov žiadal od žalovaného pôvodne vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 2.381,58
Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a po čiastočnom zastavení konania, zostal predmetom sporu nárok
žalobcu na vydania bezdôvodného obohatenia už len v sume 1.644,54 Eur.

28. Žalobca ako stavebný sporiteľ - dlžník so žalovaným ako veriteľom dňa 16.11.2007 uzavreli Zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva o úvere č. 1\"), a to na základe
jeho žiadosti o úver bez záložného práva spísanej dňa 07.11.2007. Žiadosť obsahovala osobné údaje
žalobcu, údaje o jeho bonite, údaj o účte, na ktorý mali byť úverové prostriedky poukázané a účel
použitia úverových prostriedkov. Na základe zmluvy o úvere č. 1 mal byť poskytnutý medziúver č.
271200X 6 XX vo výške 150.000,-Sk (4.979,09 Eur), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy podľa Zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako všeobecných podmienok zmení na stavebný úver č. XXXXXXX X
XX vo výške 90.000,-Sk (2.987,45 Eur).

29. Podľa článku I., bodu 2 Zmluvy o úvere č. 1 je účelom mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného
úveru: a) nadobudnutie vlastníctva bytu. rodinného domu alebo bytového domu, b) výstavba, prístavba,
nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné
úpravy bytu, c) modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce



na nich, d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo
bytového domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo
bytový dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby
nebytových priestorov na byt, g) prestavba nebytových priestorov na byt, h) úhrada podielu bytovému
družstvu na účel nadobudnutiu bytu a i) úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách
a) až h).

30. Podľa článku II. Zmluvy o úvere č. 1 je dlžník povinný v súlade s touto zmluvou, ako aj v súlade
so zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení
poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 750,-Sk (24,90
Sk). Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2 %
p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý
mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,39 %
p.a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok
vo výške 3.500,-Sk (116,18 Eur). Ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok
500,-Eur (16,60 Eur). Za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle
platného Sadzobníka poplatkov. Prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 390,-Sk (12,95 Eur)
je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa
dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo
výške 750,-Sk (24,90 Eur). Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 924,-Eur (30,67
Eur) a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 60,-Sk
(1,99 Eur); spolu pravidelná splátka predstavuje 984,-Sk (32,66 Eur). Splátka úrokov je splatná prvého
každý mesiac a musí byť uhradenú veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z
mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Ohľadom
stavebného úveru sa Dlžník zaväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške
4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.313,-Sk (43,58 Eur) a súčasne platiť poplatok
za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 60,-Sk (1,99 Eur); spolu pravidelná
splátka predstavuje 1.373,-Sk (45,58 Eur); splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená
veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca; v splátke sú zahrnuté aj úroky zo Stavebného úveru.

31. V zmysle článku III Zmluvy o úvere č. 1. písomným prehlásením preberá ručiteľ, v prípade, že je
úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia. Zmluva ďalej
v podpisovej časti obsahuje prehlásenie ručiteľa, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť
pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. K prehláseniu je pripojený podpis ručiteľky Anny Y..

32. Toho istého dňa, t.j. 16.11.2007 uzatvoril žalobcca so žalovaným Dohodu o vydaní a vyplnení
biankozmenky - zmenka č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX, za účelom zabezpečenia pohľadávky zo
zmluvy o úvere č. 1. Zmenka bola vystavená žalobcom ako vlastná zmenka, bez protestu a na rad.

33. Z predloženého výpisu z úverového účtu k zmluve o úvere č. 1 vyplýva, že žalobcovi bol dňa
14.01.2008 vyplatený medziúver vo výške 120.000,-Sk (3.983,27 Eur), čo zodpovedalo 80 % z celkovej
dojednanej sumy medziúveru. Dňa 21.08.2008 mu bola vyplatená zvyšná časť v sume 863,04 Eur.
V zmysle článku II. zmluvy o úvere č. 1 bol z dojednanej výšky medziúveru odpočítaný poplatok
za poskytnutie úveru 3.500,-Sk (116,18 Eur) a poplatok za vystavenie biankozmenky 500,-Sk (16,60
Eur), oba zaúčtované dňa 14.01.2008. V zmysle odpovede žalovaného zo dňa 24.11.2017 k pokusu o
mimosúdnu dohodu so žalobkyňou zostatok pohľadávky k 23.11.2017 predstavoval 723,99 Eur. Žalobca
celkove na zmluvu o úvere č. 1 uhradila sumu 5.014,37 Eur.

34. Dňa 09.08.2012 došlo medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako stavebným sporiteľom -
dlžníkom a spoludlžníkmi P. Q. a P. U. k uzatvoreniu Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom
úvere (ďalej len „zmluva o úvere č. 2\"). Uzatvoreniu zmluvy o úvere č. 2 predchádzala rovnako žiadosť
žalobcu a spoludlžníkov o úver bez záložného práva spísaná dňa 17.07.2012. Na základe zmluvy o
úvere č. 2 mal byť žalobcovi poskytnutý medziúver č. XXXXXXX 0 XX vo výške 10.500,-Eur, ktorý sa po
pridelení cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver
poskytnutý a pri dodržaní ďalších podmienok zmení mimoriadny úver na stavebný úver č. XXXXXXX
X XX vo výške 6.823,50 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu určitú, celková čiastka splatná dlžníkom
predstavovala sumu 28.404,31 Eur, výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia 13,62 Eur s



výškou úrokovej sadzby vkladov 2 % p.a. a s počtom mesačných vkladov na účet stavebného sporenia
240. Úroková sadzba medziúveru bola fixná na dobu 5 rokov vo výške 6,59 % p.a., RPMN bola
stanovená 7,61 %, priemerná hodnota RPMN 20,23 %, výška mesačnej splátky úrokov medziúveru
vrátanie poplatku za prijatie do poistenia 61,87 Eur, splatnosť splátok úrokov z medziúveru bola
dohodnutá mesačne vždy k prvému dňu mesiaca, v počte splátok 240. Úroková sadzba stavebného
úveru bola fixná na celú dobu trvaniav rozsahu 4,70 % p.a., RPMN bola stanovená 6,36 %, priemerná
hodnota RPMN v rozsahu 20,23 %, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného sporenia a
poplatku za poistenie bola dohodnutá v sume 75,49 Eur, splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy
k prvému dňu mesiaca, v počte splátok 121, doba trvania medziúveru/stavebného úveru bola dohodnutá
na 30,06 rokov, konečná splatnosť medziúveru/stavebného do 31.08.2042.

35. Podľa článku I., bodu 2 Zmluvy o úvere č.2 bola účelom medziúveru, ako aj stavebného úveru -
modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu
alebo na udržiavacie práce na nich. Poplatky sa riadili aktuálnym sadzobníkom poplatkov platným ku
dňu schválenia úveru.

36. Z predloženého výpisu z úverového účtu k zmluve o úvere č. 2 vyplýva, že žalobcovi bol dňa
13.08.2012 vyplatený medziúver vo výške 8.400,-Eur, čo zodpovedalo 80 % celkovej dojednanej sume
medziúveru. Žalobcovi bol účtovaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 126,-Eur. Žiadosťou zo dňa
14.03.2014 žalobca požiadal o predčasné splatenie úveru a vyčíslenie zostatku s tým, že už nežiadal o
dočerpanie zostávajúcich prostriedkov. Listom zo dňa 18.03.2014 žalovaný oznámil žalobcovi zostatok
úveru k 10.04.2014 v sume 5.472,16 Eur a vyzval ho na ich úhradu najneskôr do 10.04.2014. Žalobca
že úver dňa 26.03.2014 splatil.

37. Žalobca v konaní tvrdil, že na obidve zmluvy sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ako napríklad ustanovenie,
podľa ktorého zmluvné vzťahy, vyplývajúce zo zmlúv sa riadia Obchodným zákonníkom, rozhodcovskú
doložku, poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, atď.

38. Tvrdil tiež, že Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.02.2012 obsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v podobe poplatku za vybavenie úveru, poplatku za zvýšenie úveru a
dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky. Súd má podľa neho z úradnej povinnosti skúmať, či zmluva
neodporuje dobrým mravom a či nie je v rozpore so zákonom. Žalovaný na oklamanie žalobcu znejasnil
skutočnú cenu spotrebiteľského úveru a výška ceny služby sa stala pre neho neprístupnou a neznámou.
Pri poskytnutí úveru odrátal sumu za úhradu prvej a druhej splátky a úver neposkytol v sume dohodnutej
v zmluve. Takéto klamlivé konanie žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvy
ako celok je tak možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi. Tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola
uzatvorená samostatne.

39. Navrhol, aby súd aplikoval § 41 Občianskeho zákonníka v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl.
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s
cieľom a zmyslom čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej
únie, ktoré vyjadrujú záujem EÚ na ochrane práv a záujmov európskych spotrebiteľov.

40. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd



uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

42. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom ku dňu
16.11.2007 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

43. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

44. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

45. Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

46. Podľa § 4 písm. a) zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu 16.11.2007
stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená
zmluva o stavebnom sporení.

47. Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, 3c)
b) úrokové sadzby stavebných úverov,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

48. Podľa § 1 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.11.2007
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

49. Podľa § 1 ods.2, písm. a) cit. zák. sa zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy
dokončených stavieb a ich údržbu.

50. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 09.08.2012
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

51. Podľa § 1 ods. 3  cit. zák. spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,



d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d).

52. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Z.z Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

53. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

54. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

55. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
\"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

56. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

57. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

58. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

59. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

60. Podľa ods. 2 cit. ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

61. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a len s prihliadnutím na zdôraznenie jeho správnosti  a na rozsah a obsah odvolania
podaného žalobcom uvádza nasledujúce skutočnosti.

62. Podstatné odvolacie dôvody uvedené odvolateľom v ním podanom odvolaní sa týkali úradného
prieskumu platnosti, či neplatnosti právnych úkonov, ktorými podľa tvrdenia žalobcu boli zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktoré žalobca uzatvoril so žalovaným. Dňa 27.12.2017
podpísal žalobca ako v poradí prvú Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere pod č.
XXXXXXX X XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 150.000,- Sk
(4.979,09 Eur). Jedná sa o zmluvu,  ktorú žalobca nazval v žalobe ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXX X XX zo dňa 16.11.2007 a ohľadom ktorej žiadal určenie jej neplatnosti. K tejto zmluve bola
uzatvorená Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky - zmenka č. XXXXXXX 9 0 X/XXXXXXXX zo dňa
27.12.2007. Nešlo však o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o Zmluvu o medziúvere a stavebnom
úvere, na základe ktorej nebol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský, ale stavebný úver.

63. Ďalšou zmluvou rovnakého typu, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným o poskytnutí mimoriadneho
medziúveru vo výške 10.500,- Eur dňa 09.08.2012 bola zmluva pod č. XXXXXXX 0 XX. Táto sa po
pridelení cieľovej sumy zmenila na Zmluvu o stavebnom úvere pod č. 2712006 3 03. Podpisy žalobcu
na oboch zmluvách sú úradne osvedčené obcou a notárom v Brezne.

64. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne správne
posúdil, keď obe zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca so žalovaným posúdil ako zmluvy o úvere uzatvorené



podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zák. a zároveň aj podľa zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení
platnom a účinnom ku dňu ich uzavretia a zároveň aj ako zmluvy spotrebiteľské.

65. Neznamená to však, že obe tieto zmluvy boli zmluvami, ktoré mali povahu zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, obsah a forma ktorých by sa musela spravovať zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý platil v čase dojednania prvej zo zmlúv, pretože zákon č. zák. č. 258/2001 Z.z. v § 1 ods. 2 písm.
a) v nadväznosti na § 11 v znení účinnom ku dňu 16.11.2007 vylučoval v § 1 ods.2 zák. z hľadiska
naplnenia účelu úveru poskytnutého na základe zmlúv o mimoriadnom medziúvere - ako stavebnom
úvere poskytnutie peňažných prostriedkov na iné účely, než výlučne na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu, čím vylučovala aj podriadenie takto uzavretej zmluvy pod Zákon o spotrebiteľských úveroch,
na čo nadväzovala aj zmluvná povinnosť žalobcu podľa zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
zdokladovať použitie týchto prostriedkov

66. Rovnaký názor platí aj pre druhú zmluvu, ktorá bola podpísaná žalobcom dňa  09.08.2012 síce
už za účinnosti zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak aj tento zákon, účinný v čase
podpísania v poradí druhej zmluvy o úvere, vylučoval v § 1 ods.3 písm. d) podriadenie takejto zmluvy
Zákonu o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu nemusela ani jedna z týchto zmlúv obsahovať tie
obligatórne náležitosti, ktoré určovali vyššie uvedené právne predpisy pre zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, absencia ktorých by mohla mať, avšak len pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere za následok
to, že žalovaným poskytnuté úvery by mohli byť považované za bezúročné a bezpoplatkové. Takéto
právne posúdenie ale neplatí pre stavebné úvery poskytované žalovaným, ktoré v čase uzatvárania
týchto zmlúv žalobcom povahu spotrebiteľského úveru nemali.

67. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že obidve zmluvy o úvere boli
uzatvorené platne a obsahovali všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje pre daný zmluvný typ nielen
Obchodný zákonník, ktorý v § 497 a nasl. upravuje zmluvu o úvere ako tzv. absolútny obchod, pričom
túto právnu úpravu nie je možné dohodou strán vylúčiť, ale aj Občiansky zákonník, ktorý síce zmluvu o
úvere neupravuje vôbec, avšak v § 52 a nasl. upravuje osobitne postavenie zmluvných strán v prípade,
ak jedna zo strán je spotrebiteľom fyzickou osobou a druhá zmluvná strana je dodávateľom služby, ktorej
predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov klientom. Obe zmluvy správne posúdil súd
ako spotrebiteľské bez ohľadu na ich právnu formu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré boli platné a účinné od 01.01.2008.

68. Správne aplikoval na prejednávanú vec aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä 52 ods.2 OZ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3MCdo/12/2014,
rozhodnutie sp.zn. 8MCdo/13/2014) a správne postupoval súd prvej inštancie, keď obe zmluvy
posudzoval aj podľa zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia oboch zmlúv, keďže sa obe tieto zmluvy o poskytnutí medziúveru viazali výlučne k zmluvám
o stavebnom sporení. Obe zmluvy o úvere obsahovali označenie zmluvných strán, predmet, a teda
poskytnutie úveru za medziúveru za zmluvne dohodnutých podmienok, s ktorými obe zmluvné strany
vyjadrili svojim podpisom súhlas.

69. S prihliadnutím na tvrdenia žalobcu v ním podanej žalobe súd ex offo skúmal v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä § 53 jeho tvrdenia o celom rade neprijateľných
podmienok, ktoré mali obidve zmluvy obsahovať a v dôsledku ktorých mali byť podľa tvrdení žalobcu
neplatné a súdnemu prieskumu ex offo preto podrobil každé z relevantných tvrdení žalobcu o
neprijateľnosti tej ktorej dohodnutej podmienky v zmluvách o medziúvere vrátane posúdenia dohody
zmluvných strán o predmete zmlúv o medziúvere z hľadiska jeho presnej špecifikácie a identifikácie
v nadväznosti na to, či žalovaným bola žalobcovi poskytnutá tá výška medziúveru, na ktorej sa so
žalovaným dohodol. Tvrdenia žalobcu v odvolaní nie sú preto opodstatnené.

70. Správne zistil, že obe zmluvy o poskytnutí medziúveru uvádzali maximálnu výšku úveru, ktorú
sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť, pričom vyplatenie týchto súm sa viazalo vždy na splnenie
podmienok, ktoré boli v zmluvách zrozumiteľne a jasne špecifikované. Pokiaľ si žalobca nárokoval podľa
druhej zmluvy o medziúvere z dohodnutej sumy 10.500,- Eur len sumu 8.400,- Eur, pričom zvyšnú časť
od žalovaného nežiadal dočerpať, je námietka žalobcu vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalovaného
poskytnúť mu dohodnutú sumu úveru právne irelevantná.



71. Podľa  predmetu plnenia obsiahnutého v zmluve o stavebnom sporení, ku ktorej bola dňa 16.11.2007
uzatvorená zmluva o medziúvere mal byť žalobcovi poskytnutý medziúver vo výške 150.000,- Sk
(4.979,09 Eur), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení mení na stavebný
úver vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 Eur). Žalobca bol podľa čl. 2 tejto zmluvy povinný poukazovať
žalovanému pravidelné mesačné splátky vo výške 750,- Sk (24,90 Eur) pri úrokovej sadzbe 7,39% ku
dňu uzatvorenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere, pričom vyššie uvedené splátky sa zaviazal splácať
až do nasporenia 40% cieľovej sumy spolu s úrokmi vo výške 924,- Sk (30,67 Eur). Spolu s poistným vo
výške 60,- Sk (1,99 Eur) mala byť pravidelná splátka v sume 984,- Sk. Za spracovanie medziúveru sa
zaviazal zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 3.500,- Sk a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku,
ďalší poplatok vo výške 500,- Sk.

72. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v prvej úverovej zmluve uvedený predmet plnenia jasne a
zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že žalobcovi bol dňa 14.01.2008 vyplatený medziúver vo výške 120.000,-
Sk (3.983,27 Eur), čo zodpovedalo 80% celkovej dojednanej sumy medziúveru. Dňa 21.08.2008
bola vyplatená zvyšná časť vo výške 863,04 Eur, pričom v súlade s čl. II. tejto zmluvy bol z
dohodnutej výšky medziúveru odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru 3.500,- Sk a poplatok za
vystavenie biankozmenky 500,- Sk, ktoré boli zaúčtované oproti povinnosti žalobcu tieto poplatky zaplatiť
žalovanému dňa 14.01.2008 s jeho súhlasom. Na prvú zmluvu o úvere žalobca zaplatil celkom sumu
5.014,37 Eur.

73. Z uvedených dôvodov nie je preto možné súhlasiť s tým tvrdením žalobcu, že by obe zmluvy
neobsahovali dostatočné údaje identifikujúce zmluvné strany a predmet tak, ako to vyžadoval Obchodný
zákonník a Zákon o stavebnom sporení a že by bolo možné dospieť k záveru, že by mali byť pre absenciu
niektorých z podstatných náležitostí, ktoré vyžaduje pre platné uzavretie zmluvy o úvere § 497 a nasl.
Obch. zák. s poukazom na § 39 OZ absolútne neplatnými právnymi úkonmi. V tejto súvislosti je odvolací
súd toho názoru, že sa žalobca ako spotrebiteľ nemôže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o úvere č. 1 a č. 2 na základe § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. ako osobitného predpisu práve z dôvodu,
že sa v prejednávanej veci o zmluvy o spotrebiteľskom úvere nejedná.

74. Rovnako platné bolo aj dojednanie poplatkov, ktoré boli od začiatku žalobcovi zrejmé, a to nielen
pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý ich žalovaný vyúčtoval, ale aj pokiaľ ide o ich výšku, ktorá vyplývala
nielen zo samotných zmlúv, ale aj zo Všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka, ktoré zmluvné
strany prehlásili za nedeliteľnú súčasť oboch zmlúv a ktoré si žalovaný uplatnil voči žalobcovi z dôvodu
poskytnutia služieb, ktoré nie sú bezpoplatkové a žiaden peňažný ústav ich neposkytuje zadarmo. Pokiaľ
ide o poplatok za poskytnutie úveru, tento je tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, súčasťou
odplaty za to, že žalovaný poskytuje žalobcovi svoje vlastné finančné prostriedky do dispozície. Na ich
platení vo výške 116,18 Eur pri prvej zmluve a 126,- Eur pri druhej zmluve sa zmluvné strany písomne
dohodli, pričom táto je primeraná k sumám, ktoré žalovaný žalobcovi vo forme úveru a medziúveru
reálne poskytol.

75. Správne si účtoval aj poplatok za vedenie účtu, pretože pri jeho účtovaní postupoval v súlade so
zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ktorý takéto právo účtovať poplatok za vedenie účtu do dňa
10.06.2013, kedy došlo k zmene vyššie uvedeného zákona zákonom č. 132/2013 Z.z. a od kedy bol
stanovený zákaz pre žalovaného žiadať od stavebného sporiteľa úhradu poplatkov za vedenie, evidenciu
alebo správu stavebného úveru alebo účtu, upravoval. Žalobca si od tohto termínu poplatok za vedenie
účtu neúčtoval a ani neuplatnil.

76. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že za
neprijateľné je treba posúdiť dojednanie zmluvných strán o zaplatení poplatku 500,- Sk (16,60 Eur)
pre prípad, že žalobca vystaví blankozmenku v prospech žalovaného, ktoré je neplatnou zmluvnou
podmienkou. Nie je však možné dospieť k záveru, že by mala byť z tohto dôvodu neplatná celá zmluva
o úvere č. 1 tak, ako to vyplýva z § 53 ods.1 a 5 OZ, keď neplatnými sa stávajú len konkrétne súdom
určené neprijateľné podmienky.

77. Bol to žalovaný, kto zvolil tento spôsob zabezpečenia návratnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere, aj
keď len pri prvej zmluve o medziúvere, čo žalobca ovplyvniť nemohol a na túto podmienku pri uzatváraní
zmluvy o medziúvere musel pristúpiť. Žalovaný tak žiadal od žalobcu plnenie vo forme platenia na



zmenku za službu, ktoré nebolo v záujme žalobcu, pričom žalobca nemohol mať vedomosť o tom, aké
dôsledky ním vystavená zmenka pre neho spôsobí. Z tohto dôvodu nebol žalovaný oprávnený započítať
si tento poplatok oproti sume medziúveru, ktorú žalobcovi poskytol, v dôsledku čoho je nutné takúto
dohodu o započítaní sumy 500,- Sk ako poplatku za vyhotovenie blankozmenky oproti rovnakej sume
časti úveru posúdiť ako neplatnú.

78. Neplatnosť tejto zmluvnej podmienky má tak za následok, že by bol žalovaný povinný vydať žalobcovi
sumu 500,- Sk, ktorá sa stala u neho bezdôvodným obohatením. Keďže k vzájomnému zaúčtovaniu
oboch súm došlo už pri poskytnutí úveru žalovaným žalobcovi dňa 14.01.2008 a žalovaný vzniesol
v konaní námietku premlčania týkajúcu sa vydania bezdôvodného obohatenia v tejto časti, súd prvej
inštancie správne rozhodol, keď podľa § 107 OZ z dôvodu uplynutia subjektívnej 2-ročnej a objektívnej 3-
ročnej premlčacej lehoty žalobcovi sumu 500,- Sk titulom neoprávnene zaúčtovaného poplatku z dôvodu
premlčania nepriznal. Žaloba bola žalobcom súdu doručená dňa 22.05.2018, pričom žalobca vyplatil
žalovanému plnenie, vrátenia ktorého sa domáha pred dátumom 22.05.2016, t.j. viac ako pred dvomi,
a aj viac ako trokmi rokmi s poukazom na § 107 ods.1 OZ, a teda neskoro.

79. K žalobcom tvrdenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá sa týkala započítavania platieb zo
strany žalobcu žalovaným najskôr na sankčné úroky, následne na poplatky a až na záver na istinu, ktorú
na medziúver splácal odvolací súd uvádza, že takéto dojednanie nebolo v rozpore s platnou právnou
úpravou účinnou v čase uzatvorenia prvej zmluvy o medziúvere dňa 16.11.2007 a vychádzalo z ust.
§ 364 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na základe dohody strán možno započítať akékoľvek
vzájomné pohľadávky. Podľa § 330 ods. 1 Obch. zák., ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko
záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri
plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo. Podľa ods. 2 cit. ust. sa pri plnení peňažného záväzku započíta platenie najprv na úroky
a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Z obsahu uvedených ustanovení vyplýva, že dohoda o platení
úrokov a poplatkov pred úhradou splátky úveru nie je v rozpore s platným právom a s ustanoveniami
účinnými v čase uzavretia zmlúv o stavebnom sporení a o mimoriadnom medziúvere č.1. Na tomto
závere nemení nič ani to, že aplikácia ust. § 566 ods.2 OZ, ktorý v čase uzatvorenia zmlúv platil v inom
znení, než v znení aktuálnom od 01.01.2008, nie je možná, a to aj z toho dôvodu, že toto ustanovenie
neupravuje platenie dlžníka vo vopred určenej výške splátok, ale v častiach, ktoré neboli vopred s
veriteľom dohodnuté, preto sa ani na prejednávanú vec nemôže použiť. Takáto dohoda  z uvedených
dôvodov znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky nespĺňa.

80. Žalobca si uplatnil okrem určovacích výrokov, ktorých dôvodnosť v konaní nepreukázal, aj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výške úrokov z úveru, ktoré boli medzi zmluvnými
stranami riadne dohodnuté. Výška úroku z úveru dohodnutá zmluvnými stranami nebola neprimeraná,
preto súd správne na tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru neprihliadol.

81. Žalobcovi nárok na vrátenie ním uplatnenej sumy, okrem vyššie uvedeného poplatku 500,- Sk, avšak
len za predpokladu, že by nebol žalovaný vzniesol námietku premlčania, z dôvodu bezúročnosti úverov
nemohol vzniknúť, a to z toho dôvodu, že obe zmluvy o medziúvere boli uzatvorené platne, pričom ich
súčasťou nemal byť údaj o RPMN, ani o priemernej RPMN a ani ďalšie údaje o splátkach, ktoré by mali
byť rozdelené na úrok a istinu, pričom výška, počet a termíny splátok istiny vyplývajú z oboch zmlúv
jednoznačne, rovnako ako aj konečný dátum splatnosti úveru. Žalobcovi by bol vznikol nárok len na
vrátenie sumy 500,- Sk z dôvodu, že dohoda o platení takéhoto poplatku je neprijateľnou podmienkou
podľa § 53 ods. 4 OZ, a preto je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

82. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že subjektívna lehota na uplatnenie
práva na súde nemohla začať plynúť žalobcovi od doručenia odpovede z Ministerstva spravodlivosti
SR dňa 26.03.2018, a to nielen preto, že už dňa 27.12.2007 bola do nášho právneho poriadku
transponovaná Smernica rady č. 93/13EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a na ňu nadväzujúce rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia súdov
ESD, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť podstatne skôr, ale aj z toho dôvodu, že žalobca
sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil už vtedy, keď
skutočne (preukázateľne) zistil skutkové okolnosti -poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétny
účet žalovaného, na základe ktorých mohol podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
aj skôr, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a



to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy získal informácie
o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a ako možno právne
kvalifikovať jeho nárok, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 67/2011,
5Cdo 121/2009). Aj keď je v danom prípade žalobca spotrebiteľom práva neznalý, bolo by neprimeranou
ochranou jeho práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, kedy
sa z Ministerstva spravodlivosti SR, príp. z internetu alebo od svojho právneho poradcu dozvedel, že
žalovaný sa na jeho úkor obohatil. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu\", nie posúdenie právnej kvalifikácie
ním uplatneného nároku.

83. Keďže plnenie z druhej zmluvy o úvere bolo žalobcom vyplatené ešte dňa 26.03.2014, mohli byť
plnenia uskutočnené žalobcom už len na zmluvu o úvere č. l, preto ich žalovaný nemohol prijať bez
právneho dôvodu.

84. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď za neprijateľnú, a teda
neplatnú zmluvnú podmienku v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola
uzavretá medzi stranami dňa 16.11.2007 vyhlásil vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia tú, na
základe ktorej bola žalobcovi stanovená povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 500,-Sk (16,60 Eur) pre
prípad, že vydá žalovanému bianko zmenku.

85. Vo zvyšnej časti nebol žalobca úspešný, pretože sa mu v konaní nepodarilo preukázať, že by
boli bývali obe zmluvy o mimoriadnom úvere, ktoré sa neskôr zmenili na úver o stavebnom sporení
neplatnými právnymi úkonmi pre rozpor s dobrými mravmi tak, ako to v konaní tvrdil a nepodarilo sa mu
preukázať ani to, že by bol mal nárok na iné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, než na vrátenie
poplatku 500,- Sk, ktoré mu však súd prvej inštancie nemohol z dôvodu neskoro uplatneného práva a z
dôvodu žalovaným dôvodne vznesenej námietky premlčania priznať.

86. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je vo všetkých výrokoch
vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.

87. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1, § 262
ods.1 v nadväznosti na § 255 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej
voči žalobcovi, ktorý úspešný nebol. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré v súlade s § 262 ods.2 CSP vydá súdny úradník.

88. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Csp/66/2018", "guid": "65e71c6e-f8a9-48e2-8bb2-466d4db87bb3:7e8313ed-756c-4975-9636-216bc4c9450f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 560, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}, {"guid": "0ec3a694-eda6-4660-9b04-ca8d990e14d1:22893546-a2bd-462f-9444-731a592dbfb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1", "spisova_znacka": "43Co/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/24/2019 z 8. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6318201175.1"}, {"guid": "3b779156-ea08-4f52-a8b8-a6bbc1c07892:d4514cb8-fa2f-4200-be7d-efa141096d44", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/66/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Csp/66/2018 z 18. 5. 2020", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2020-05-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b779156-ea08-4f52-a8b8-a6bbc1c07892:d4514cb8-fa2f-4200-be7d-efa141096d44"}], "citovane_v": [{"guid": "6d5789e7-1fe8-44de-96c2-1f732e214d52:00ca6b67-59be-4777-984e-04ad4da03ab1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8217206759.1", "spisova_znacka": "22Co/120/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/120/2019 z 22. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8217206759.1"}, {"guid": "95d024e5-e6eb-4259-b239-35498622f393:83adc98b-ef6c-4f29-8648-92696d9b0f3e", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2021:1619201653.1", "spisova_znacka": "4Csp/33/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 4Csp/33/2019 z 26. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2021-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2021:1619201653.1"}]}