{"guid": "0ec05bb2-fd37-425e-9876-82e369bc6bf0:9bef3ef9-e208-4aaf-bc55-93c2fca03311", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6113232461.1", "spisova_znacka": "17Co/99/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/99/2015 z 28. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júla 2015, sp. zn. 17Co/99/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6113232461.1", "identifikacne_cislo": "6113232461", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2015-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bef3ef9-e208-4aaf-bc55-93c2fca03311", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6113232461.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6113232461.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6113232461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/99/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113232461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113232461.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného právnym zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO:
47 233 516, proti odporkyni T. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v X. X., O. U. č. XXXX/XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, IČO: 42 362 962, v konaní zastúpeného JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 36, v konaní o zaplatenie 1222,92
€ s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20C/154/2014-82 zo dňa 25. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 138,90 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka vedený v D. X., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je   p o v i n n ý   nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania v sume 39,09 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom
v Bratislave, Zámocká č. 36, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporkyne domáhal zaplatenia
sumy 1222,92 € s príslušenstvom zamietol; odporkyni náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia
vo výške 138,90 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedený v D. X., a. s., č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“)
tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila
a v konaní jej ani žiadne trovy konania nevznikli. Výrok o trovách konania medzi navrhovateľom a
vedľajším účastníkom na strane odporkyne odôvodnil okresný súd procesným úspechom vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane odporkyne. Uviedol, že ak vzniklo právo na náhradu trov konania
odporkyni, rovnaké právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. Vedľajším účastníkom
tvrdené skutočnosti  považoval okresný súd v prejednávanej veci za opodstatnené, a tým trovy právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne za vynaložené účelne. Okresný súd po preskúmaní
výšky uplatnených trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal trovy právneho
zastúpenia za dva úkony právnych služieb (príprava a  prevzatie zastúpenia a písomné vyjadrenie vo
veci samej, t.j. dvakrát po 61,41 € s dvomi režijnými paušálmi po 8,04 €) spolu v sume 138,90 €, na
úhradu ktorých zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa.



Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa
22. 01. 2015. Navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku v zmysle nepriznania náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi. Vyjadril názor, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že
vedľajší účastník nemá žiadny vzťah k predmetu konania, a preto nemožno hovoriť o jeho úspechu v
konaní. Trovy vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené. Vedľajší účastník má byť sám
spôsobilý na poskytovanie právnej pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. Poukázal
na to, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania nepredstavuje žiadny prínos a spôsobuje
len vynakladanie neúčelných trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti tiež odkázal na v predmetnej
otázke zásadné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.
03. 2014, ktorý sa vyjadril k neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia v prípadoch zastúpenia
vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania formulárového podania v každom konaní, do ktorého
vstúpi, bez oboznámenia sa s meritom veci.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania potvrdiť. Vyjadril názor, že má právo
nechať sa v konaní zastupovať advokátom a trovy konania boli z jeho strany vynaložené účelne.
Zdôraznil, že k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku jeho procesnej aktivity. Vedľajší účastník uplatnil
trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 16. 10. 2013 sa navrhovateľ
voči odporkyni pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1253,92 € s príslušenstvom z titulu neuhradených
splátok úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200029413 zo dňa 30. 04.
2010. V priebehu konania doručil vedľajší účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil
svoj vstup do konania na strane odporkyne. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22. 10. 2014 vzal
navrhovateľ svoj návrh v časti sumy 30,- € spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne späť, v dôsledku
čoho  súd  uznesením  zo  dňa  23. 10. 2014 konanie v tejto časti zastavil. Vedľajší účastník na strane
odporkyne vo vyjadrení zo dňa 24. 11. 2014 poukázal na vady kontraktačného procesu, ako aj viaceré
nedostatky zmluvných dojednaní; zdôraznil, že sporná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom v závere vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného
nároku; uplatnil si aj náhradu trov konania spolu v sume 138,90 € za dva úkony právnych služieb po 61,41
€ (prevzatie a príprava zastúpenia; vyjadrenie vo veci samej) a dva režijné paušály po 8,04 €. Následne
okresný súd vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu a o trovách konania.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre
správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným
od 01. 01. 2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O. s. p. za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá
znie: \"Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená



alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe
musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada.\"; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle
ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania;
súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov a legitímne
očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31. 12. 2014, zostávajú v týchto konaniach
v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou
právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31. 12. 2014 nevyžadovala.

Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. 12. 2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje
procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia
takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014
nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 umožňuje konajúcemu
súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta v
znení účinnom do 31. 12. 2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania
súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je
len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len
vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Na
podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vedľajší
účastník súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva priamo
v jeho neprospech. Z ustanovenia §  93  ods. 4  O. s. p. vyplýva samostatné procesné postavenie
vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným
právam a procesným povinnostiam.

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho
poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2
O. s. p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva,
že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia
vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto
prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej
z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na
jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O. s. p.  Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov



právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Nakoľko v konaní došlo k zamietnutiu návrhu a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 O. s. p. odporkyni, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil
náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia
právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym
zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť
ich vynaloženia. Vzhľadom na to, že aj vyjadrenie vo veci podané vedľajším účastníkom na strane
odporkyne v 1. rade viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu návrhu, jeho náklady vynaložené na
právnu pomoc považoval aj odvolací súd za vynaložené účelne.

V prejednávanej veci vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov
konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych
služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 61,41 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €
a 2. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24. 11. 2014 v sume 61,41 € spolu s režijným paušálom v sume
8,04 €, spolu trovy konania vedľajšieho účastníka vo výške 138,90 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle §
149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo
svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú
argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z
radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v 1. rade  s odkazom na § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol v odvolacom
konaní úspešný a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré však nesprávne vyčíslil.
Uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd korigoval tak, že vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne v 1. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 18. 02. 2015 v sume 30,70 € podľa § 13a ods. 2 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny a režijný paušál
v sume 8,39 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje celkom trovy odvolacieho
konania vo výške 39,09 ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v 1. rade; vedľajší účastník požiadal o zaplatenie
náhrady trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, vedený
v D. X., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v 2. rade oznámil vstup do konania až po vyhlásení odvolaním
napadnutého rozsudku, pričom okrem oznámenia o vstupe nevykonal žiaden úkon. V odvolacom konaní
mu žiadne trovy konania nevznikli ani si náhradu trov konania neuplatnil. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd o náhrade trov vedľajšieho účastníka v 2. rade nerozhodoval.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/154/2014", "guid": "1cd966ed-d6c0-4d53-a13a-82e56fc9bbcd:dbd6b7c4-a28a-4160-983d-d59fe9368b06", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}], "citovane_v": []}