Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/139/2014 z 13. 10. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. októbra 2015, sp. zn. 9Co/139/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8813202065.1
Krajský súd Prešov | 9Co/139/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8813202065.1 | 2015-10-13 | Rozsudok
Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7773ef66-aa57-4206-95d5-43c5ff169aba
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8813202065.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/139/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202065
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813202065.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta ako sudcu spravodajcu v právnej veci žalobcu: Secapital S.
á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, IČO B 108305,
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XXC, I. nad Y., štátny občan
SR, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom
Petrovanská 10, Skalica, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom v Chorvátskom
Grobe, Námestie Josipa Andriča 1, o zaplatenie 6.100,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C/140/2013-51 zo dňa 22.7.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 732,94 eur
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2010 do zaplatenia.

V prevyšujúcej zamietavej časti  r u š í  rozsudok súdu prvého stupňa vrátane výroku o nepriznaní
náhrady trov konania žalovanému a o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu vec  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu
slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154 trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 437,47 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.
Kežmarok, IČO 35 923 130) sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.100,75 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.6.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj žalobný návrh
odôvodnil tým, že dňa 20.12.2009 uzatvoril žalovaný s Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO
35 923 130 ako pôvodným veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej pôvodný mu veriteľ poskytol
celkovú sumu pôžičky 10.175,40 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 90 mesačných splátkach
v sume po 113,06 eur. Tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca
dňa 18.5.2010 listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 6.100,75 eur. Vedľajší účastník vo svojom
vyjadrení zo dňa 16.4.2014 vzniesol námietku premlčania s tým, že svoje právo žalobca vymáha po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby (§ 107 Občianskeho zákonníka), nakoľko prvý raz mohol žalobca
vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu dňa 18.5.2010, keď v tento deň žalobca vypovedal
zmluvu a vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia tejto výpovede, uhradil všetky splátky



jednorázovo, pričom podľa jeho názoru vypovedanie zmluvy je v skutočnosti odstúpením od predmetnej
zmluvy s tým, že žalobca si mohol toto svoje právo prvýkrát uplatniť dňa  23.5.2010, avšak žalobu podal
až dňa 28.2.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Podľa prvostupňového súdu, doručením odstúpenia došlo k zrušeniu zmluvy a žalobcovi vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu uvedeným
listom sledoval zosplatnenie celého úveru a uplatnil si úrok z omeškania z celej dlžnej sumy. Ide teda o
využitie inštitútu „odstúpenie od zmluvy“ podľa § 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, aj napriek tomu,
že v liste uviedol, že ide o „vypovedanie zmluvy“. Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje inštitút
vypovedania zmluvy, ale upravoval inštitút odstúpenia od zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej vo svojom
rozhodnutí citoval ustanovenia § 2 písm. a), § 3 ODS. 1 A 2, § 5, všetko zákona NR SR  258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 657, § 48 ods.
1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 457 všetko Občianskeho zákonníka, ako aj § 5b zákona číslo
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s tým, že v zmysle ostatne citovaného ustanovenia je súd povinný
z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania a
súd preto aj z úradnej povinnosti skúmal premlčanie a zistil, že nárok žalobcu je premlčaný s poukázaním
na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože podľa prvostupňového súdu, právny
predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy dňa 18.5.2010 s tým, že odstúpenie bolo doručené žalovanému
26.5.2010, pričom žalobca žalovanému stanovil 5-dňovú lehotu na uhradenie dlhu od doručenia tohto
vypovedania a    nasledujúcim  dňom,   t. j. 1.6.2010 (26+5=31)   začala    plynúť     žalobcovi
dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 1.6.2012, pričom
žaloba bola na súd podaná až dňa 28.2.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Z týchto dôvodov súd žalobu o zaplatenie 6.100,75 eur s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa  ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), b), d)
a f) O.s.p.. Podľa žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
k ukončeniu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo výpoveďou
zmluvy, a to s poukazom na listinu - Vypovedanie zmluvy zo dňa 18.5.2010 v spojení s článkom 13
Všeobecných obchodných podmienok, a nie odstúpením od zmluvy, teda nedošlo k zrušeniu zmluvy
od začiatku. Výpoveď zmluvy je jednostranný právny úkon smerujúci k zániku záväzku a na rozdiel od
odstúpenia od zmluvy výpoveď neruší právny vzťah s účinkami ex tunc, ale len do budúcna. V zmysle
uvedeného prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a teda vymáhať žalovanú sumu dňa 19.5.2010,
t. j. deň nasledujúci po vypovedaní zmluvy. Trojročná premlčacia doba by uplynula 19.5.2013 a žaloba
bola podaná na súd dňa 26.2.2013, teda ešte v rámci plynutia riadnej premlčacej doby. Na základe
uvedeného žalobca nepovažoval svoj nárok za premlčaný.

Vedľajší účastník, ani žalovaný, sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa a teda bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Právnym
dôsledkom takéhoto preskúmavania je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom
prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd však nie je viazaný právnym
názorom súdu prvého stupňa. Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín
verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na
internete (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných
dôvodov, než boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací
súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že
odvolanie je čiastočne dôvodné.

Z obsahu spisu, a to zo špecifikácie nároku žalobcu je zrejmé, že tento si uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 6.100,75 eur, ktorá pozostáva zo sumy istiny neuhradeného úveru 5.005,29 eur, úroku vo výške



362,50 eur a sumy 732,94 eur ako zmluvnej pokuty. Podľa žalobcu žalovaný mal ku dňu podania návrhu
uhradiť sumu 5.367,81 eur (označené na konci výpisu ako stĺpec „splátka“).  Predmetom  konania  bola
aj   zmluvná   pokuta vo výške 10 %
z dlžnej splátky uvedená v článku 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných zákonných podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú žalobca požaduje v sume 732,94 eur. Tieto Všeobecné
obchodné podmienky neboli podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu. Len v žiadosti a v zmluve o
poskytnutí účelovej pôžičky sa nachádza vyhlásenie zmluvných strán o tom, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.

V článku 13 Všeobecných obchodných podmienok je upravené ukončenie zmluvy a pod bodom 13.2
je uvedené, že klient, ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia
dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočností podľa bodu 13.1. Podľa
tohto bodu, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k
spoločnosti podľa zmluvy. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, pričom skutkový stav nezistil
v potrebnom rozsahu.

Účastníci dňa 23.11.2009 uzavreli zmluvu o účelovej pôžičke, ktorá je z hľadiska svojho obsahu úverovou
zmluvou v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Za úverovú zmluvu ju označujú aj Všeobecné
obchodné podmienky. Podstatné je, že právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému peniaze v
hotovosti, ale zaplatil za žalovaného 2 záväzky, ktoré mal voči Slovenskej požičovni. Ten istý dokument
označuje túto zmluvu za spotrebiteľskú.

V dôsledku toho mal byť tento právny vzťah posudzovaný predovšetkým podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. ako lex specialis. Pokiaľ tento zákon neupravuje určité práva a
povinnosti, sú tieto upravené v Obchodnom zákonníku, keďže úverová zmluva je absolútnym obchodom
(§ 261 ods., písm. d) Obchodného zákonníka) a Občiansky zákonník takýto zmluvný typ neupravuje.
Preto Občiansky zákonník je použiteľný v tejto veci len v prípade, ak je to na prospech spotrebiteľa (§
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže Občiansky zákonník úverovú zmluvu neupravuje, posudzujú
sa práva a povinnosti zmluvných strán z úverovej zmluvy naďalej podľa Obchodného zákonníka.

V dôsledku toho právne dôsledky predčasného ukončenia úverovej zmluvy pre neplatenie dlžníka sa
musia posudzovať podľa § 506 Obchodného zákonníka. Účinky takéhoto odstúpenia nastávajú ku
dňu doručenia odstúpenia (ex tunc) a teda nie spätne, ku dňu uzavretia zmluvy (ex nunc). Jedná sa
o zákonom stanovený právny dôsledok predčasného ukončenia platne uzavretej zmluvy. V žiadnom
prípade preto nemôžu byť následne vzniklé povinnosti posudzované ako bezdôvodné obohatenie podľa
§ 457 a § 458 Občianskeho zákonníka, a teda ani podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie s výnimkou tej časti rozsudku týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorý považoval
za vecne správny, pretože podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne sa a dojednaním musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon  nebol   robený   vo   forme,  ktorú  vyžaduje  zákon
alebo dohoda účastníkov, je
neplatný. Uvedenie povinnosti platiť zmluvnú pokutu v článku 12 Všeobecných obchodných podmienok
neznamená, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko Všeobecné obchodné podmienky účastníkmi neboli podpísané a preto je takáto
doložka o zmluvnej pokute neplatná.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zamietnutý
návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V prevyšujúcej
zamietavej časti však odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu mu vec vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a to z vyššie uvedených dôvodov.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude postupovať v zmysle vysloveného právneho názoru. Na
základe toho vykoná dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p. a následne vo veci rozhodne. Súčasne
podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov



3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.