{"guid": "0eadc105-5a5c-4d06-b2b9-cdb11f02fd76:cdbcc6d9-693d-4d32-be7b-9c3534837d5c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7113213651.2", "spisova_znacka": "7CoP/292/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/292/2014 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2015, sp. zn. 7CoP/292/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7113213651.2", "identifikacne_cislo": "7113213651", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdbcc6d9-693d-4d32-be7b-9c3534837d5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7113213651.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7113213651.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7113213651.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/292/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113213651
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113213651.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa A. N.
nar. X.X.XXXX bývajúcom v G. na ul. G. č.25 zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom PhD. advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Jantárovej č.30 proti odporkyni U. N. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v G. na ul. G. č.X zastúpenej JUDr. Katarínou Adamovskou advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na ul. Žižkovej č.6 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k mal. N. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 13.6.2014 č.k. 18P 72/2013-132 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Košice I zo dňa 19.8.2014 č.k. 18P 72/2013-153 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch o určení výživného
a úprave styku na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s odporkyňou. Na čas
po rozvode zveril  mal. N. do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že právo zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu mal. N. 100 €
mesačne vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred odporkyni od právoplatnosti rozsudku. Odporca je
oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti
matky s tým, že za účelom realizácie styku s maloletou sa dostaví v stanovenom čase pred byt matky.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Uznesením zo dňa 19.8.2014 č.k. 18P 72/2013 - 153 konajúci súd opravil záhlavie rozsudku, ktoré má
správne znieť: „Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľa:
Peter Balog, nar. 9.6.1979, bytom Košice, Krosnianska č.25, zastúpený advokátom: JUDr. Rudolf Manik,
PhD., Advokátska kancelária Jantárova č.30, Košice proti odporkyni: U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G.,
G. č.4, zastúpená advokátkou: M.. G. Adamovská, Advokátska kancelária Žižkova č.6, Košice, za účasti
maloletej N. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné nám. č.9, Košice, v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom, takto“

Opravil IV. výrok rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 18P/72/2013-132 zo dňa 13.6.2014 tak, že
správne má znieť: „Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu nedeľu v čase
od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že za účelom realizácie styku s maloletou sa
dostaví v stanovenom čase pred byt matky.“



Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa proti výroku o určení
výživného, ktoré odôvodnila v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Poukázala na to, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a mal. Bibiáne by nemalo byť toto právo odobraté len v
dôsledku zatajenia skutočnej výšky príjmov a životného štandardu jej otca. Na základe predložených
dôkazov preukázala skutočnosť, že navrhovateľ v čase keď žili v spoločnej domácnosti dosahoval
vyššie príjmy než uvádza vo svojej výpovedi, čo preukazuje v súčasnosti od svojho zamestnávateľa N.
s.r.o. Trvá na tom, že navrhovateľ sa vzdal predchádzajúceho výhodnejšieho zamestnania bezdôvodne.
Uviedla, že predložila výpisy vedené vo VÚB a.s., z ktorých vyplývajú minimálne dve skutočnosti,
že navrhovateľ mal okrem tohto bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ešte jeden účet, na ktorý
prevádzal peňažné prostriedky s podpisom A. N. - ja sám sebe alebo ja sebe resp. sám sebe, že
navrhovateľ popri mzde ktorú mu zamestnávateľ prevádzal na účet, bezhotovostne vkladal na účet
v hotovosti vyššie sumy peňažných prostriedkov, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ má príjmy aj z
iných zdrojov, preto je presvedčená, že v súčasnosti dosahuje vyšší príjem, než časť skutočnej mzdy,
ktorú dostáva bezhotovostným prevodom na účet a doplatok v hotovosti. Uviedla, že výška vyživovacej
povinnosti voči maloletej N. neodzrkadľuje aktuálnu a reálnu životnú úroveň navrhovateľa, ktorý svoje
vedľajšie príjmy zatajuje. Navrhovateľ sa oproti obdobiu, kedy žili v spoločnej domácnosti a uhrádzali
spolu náklady na bývanie v spoločnom byte na ul. G. X v Košiciach, uhrádza splátku hypotekárneho
úveru poskytnutého na kúpu bytu od S. banky, náklady na domácnosť, náklady maloletej, keďže
pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že býva striedavo u svojej matky a u svojej priateľky,
ktoré obe majú svoje príjmy a nešpecifikoval, že by na ich domácnosť prispieval a v akej výške.
Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo záveru, že pri výpočte výšky výživného je potrebné
vychádzať zo zárobkov navrhovateľa vykazovaných predchádzajúcim zamestnávateľom spoločnosti
Spoločenský pavilón, kde bol oficiálne vykazovaný zárobok 646,73 €. Nakoľko sa tohto výhodnejšieho
zamestnania navrhovateľ vzdal bezdôvodne a v súčasnosti je jeho príjem nižší o 267,- €, na čo však
súd neprihliadal. S týmto odôvodnením sa nestotožňuje, avšak len čiastočne, pretože má za to, že
okresný súd zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil, pretože napriek uskutočneným dokazovaniam,
z ktorých zistil príjem navrhovateľa a v odôvodnení konštatuje, že v čase predchádzajúceho pracovného
pomeru so spoločnosťou Spoločenský pavilón a.s. navrhovateľ okrem preukázanej mzdy zarobil aj
ďalšiu sumu peňazí, o čom svedčia výpisy z jeho účtu ktoré predložila odporkyňa, ktorá pri konečnom
výpočte výšky vyživovacej povinnosti príjmy navrhovateľa  a z iných zdrojov však súd nebral do úvahy
napriek tomu, že vykresľované nedostatočné majetkové pomery, schopnosti navrhovateľa, zatajovanie
skutočných príjmov by bolo možné zo strany navrhovateľa hodnotiť ako účelové. Súd mal pri výpočte
výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa prihliadať okrem príjmu predchádzajúcej mzdy všeobecne
aj na životný štandard navrhovateľa a na všetky okolnosti, ktoré by mohli výšku vyživovacej povinnosti
odôvodniť, aj príjmy zo zdrojov ktoré navrhovateľ pred súdom nepriznal a mal vychádzať z výšky
predchádzajúcej mzdy len v prípade, že ide o skutočný mesačný príjem otca maloletej a nielen časť
skutočného mesačného príjmu. Vzhľadom na možné úmyselné zatajovanie príjmov navrhovateľa je
potrebné zvážiť, či v tomto prípade  nebolo potrebné, aby súd analogicky aplikoval § 63 ods. 1 Zákona
o rodine, navrhol zohľadniť objektívny vývoj životných nákladov spojených s vekom maloletej a jej
potrebami, ako aj skutočnosť, že náklady na bývanie maloletej N. v byte na G. X v G. navrhovateľ ani
čiastočne neuhrádza. Fakt, že navrhovateľ uvádza, že býva buď u svojej matky alebo u svojej priateľky,
čo preukazuje, že náklady na obe tieto domácnosti neznáša sám, ale spolu s inými osobami, ktoré majú
vlastné príjmy, preto treba zvážiť aj skutočné možnosti a schopnosti navrhovateľa, ktoré odôvodňujú
určenie výživného pre maloletú N. v sume 150,- €, preto navrhla zmeniť napadnutý výrok rozsudku súdu
prvého stupňa o určení výživného tak, že súd zaviaže navrhovateľa prispievať na výživu maloletej N.
150,- € mesačne odporkyni od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Navrhovateľ podaným odvolaním napadol tretí a štvrtý výrok rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p. Vytkol konajúcemu súdu, že nesprávne a arbitrárne
konštatoval, že ukončil na základe dohody pracovný pomer v spoločnosti Spoločenský pavilón s.r.o. (v
rozsudku je nesprávne uvedené Spoločenský pavilón a.s.), kde bol jeho priemerný zárobok 646,73 € a
v súčasnosti je jeho zamestnávateľom N. s.r.o. , kde je jeho mesačný príjem nižší o 267,- € (obdobie
september 2013-apríl 2014 jeho priemerný mesačný príjem 397,94 €). Vzhľadom na tento rozdiel súd
neprihliadal na terajší jeho zárobok ale na zárobky, ktoré dosahoval v predchádzajúcom výhodnejšom
zamestnaní. Týmto spôsobom nesprávne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v odôvodnení
neskúmal dôvody zmeny jeho zamestnania pričom ide o obligatórnu hmotnoprávnu podmienku, ale až
jej naplnenie umožňuje aplikáciu § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže sa tým súd nevysporiadal, nie



je rozsudok v tejto časti riadne odôvodnený, čo má za následok nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov a pre neho to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje ak s
rozhodnutím nie je spokojný efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu
prvého stupňa odvolaním. Zdôraznil, že svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plnil zodpovedne
v rámci svojich zárobkových možností aj napriek súdom určenej výške výživného 30,- € prispieval
dobrovoľne na výživu maloletej 50,- €, ktorá suma zodpovedá jeho súčasným zárobkovým možnostiam a
odôvodneným potrebám maloletej. Odmietol zmeny zamestnania účelovo v dôsledku nezodpovedného
správania, resp. snahy vyhnúť sa vyššiemu plneniu výživného voči maloletej. Prirodzene vstupoval do
nového zamestnania s úmyslom lepšieho zárobku a plánoval tam zostať dlhodobo. Ak by nemal záujem
zvýšiť zárobkové pomery a tým prispievať na výživu maloletej vyššou sumou ani by sa nepokúšal o
zmenu zamestnania. Podmienky na pracovisku však boli z dlhodobého hľadiska stresujúce, fyzicky a
najmä psychicky neúnosné, každodenne sa pracovalo od rána do neskoršej večernej hodiny a obedy sa
vydávali v kuchyni, ktorá na to ešte nebola vôbec uspôsobená a vybavená keďže bola umiestnená na
poschodí, výťah bolo nefunkčný, teda všetky veci sa vynášali po schodoch. Takéto podmienky zhoršovali
kolegiálne vzťahy na pracovisku, preto pracovný pomer ukončil a vrátil sa späť k svojmu dovtedajšiemu
zamestnávateľovi. Navrhovateľ pracovný pomer ukončil až potom, čo mu dovtedajší zamestnávateľ
prisľúbil späťvzatie do pracovného pomeru. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že navrhovateľ nekonal
nezodpovedne a nebolo možné od neho rozumne očakávať, že by za vyššie uvedených podmienok
zotrval u predchádzajúceho zamestnávateľa. Poprel, že by popri zamestnaní mal aj iné príjmy, ktoré
by mohli mať relevanciu pre posúdenie zárobkových možností. Ak sa v priebehu roka vyskytla brigáda
prípadne výpomoc kamarátovi boli to len zriedkavé a nízke kamarátske odmeny. Napokon toto nemal
preukázané ani súd, ktorý hypoteticky konštatoval, že zrejme popri zárobku sa zúčastňoval aj akcií
organizovaných touto spoločnosťou.  Vyslovil názor, že uvedenú hypotetickú relevantne nepreukázanú
konštrukciu súdu nemožno považovať za riadne zistený skutkový stav, ktorý nevykazuje žiadne dôvodné
pochybnosti a preto záver súdu nemôže byť pokladom pre rozhodnutie o výške výživného. Citoval §
157 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že vzhľadom na jeho súčasný príjem z pracovného pomeru v priemere
mesačne 379,94 € nie je v jeho schopnostiam, možnostiach a majetkových pomeroch prispievať na
maloletú vyššou sumou ako 50,- €. Napadol aj výrok rozsudku o úprave styku, keďže podľa jeho názoru
obsahuje zrejmú chybu v písaní, pretože ak súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti odporkyne,
avšak má právo na styk s maloletou, upravuje tiež vo vzťahu k odporcovi a nie navrhovateľovi. Úprava
styku v nepárnu nedeľu v mesiaci od 14.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky je nerealizovateľná,
keďže je nepárne nedele v práci. Ak sa aj na pojednávaní uzavrela dohoda o úprave styku, bolo
tomu tak aby sa súdne konanie nenaťahovalo ale opomenulo sa, že on je v čase rozhodujúcom
pre styk v práci a teda obsah dohody nezodpovedá jeho objektívnym možnostiam. Je nesporné, že
dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin vo svojom živote nielen prítomnosť matky ale aj otca, čo by
za súčasného stavu sa maloletej upieralo. V tejto súvislosti dodal, že realizácia styku s maloletou za
prítomnosti matky sa javí byť kontraproduktívna, keďže maloletá citlivo vníma narušené vzťahy medzi jej
rodičmi, ktorý sa prenáša žiaľ aj na dieťa. Za účelom zlepšenia vzájomných vzťahov iniciatívne navštívil
centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie so žiadosťou o poradenstvo ohľadne
výchovného pôsobenia na dcéru a psychologička Mgr. Silvia P. v písomnej správe zo dňa 14.11.2013
uviedla, že na základe jeho požiadavky v septembri 2013 iniciovali spoločné poradenské stretnutie, ktoré
sa však neuskutočnilo z dôvodu negatívneho postoja zo strany matky dieťaťa. Poukázal na výpoveď
odporkyne ktorá uviedla, že danú psychologičku navštívila, keďže z jej písomného vyjadrenia vyplynulo,
že u maloletej je riziko vzniku úzkostnej poruchy, avšak po jej návšteve svoj postoj nemenila, preto
stratila dôveru k tejto psychologičke a spoluprácu s ňou ukončila, čo podľa jeho názoru potvrdzuje,
že odporkyňa nemá úprimný záujem na tom, aby sa medzi ním a maloletou vytváral normálny vzťah
ako medzi otcom a dcérou. Z vyjadrenia Mgr. Olejníkovej je evidentné, že odporkyňa vôbec neprejavila
vôľu napomáhať vytvárať vzájomne pozitívny vzťah medzi navrhovateľom a dcérou, ba naopak svojím
postojom de facto nepriamo vylučuje ho zo života maloletej. Vyslovil názor, že realizácia styku s
maloletou len za prítomnosti odporkyne nevytvára vhodný priestor na budovanie vzťahu medzi ním
a maloletou dcérou, pretože takáto forma styku je sprevádzaná zbytočným napätím, nervozitou a
podráždenosťou všetkých zúčastnených. Dcéru úprimne miluje a niet žiadneho relevantného dôvodu
prečo by sa mal stretávať s dcérou pod dohľadom odporkyne, ktorej prítomnosť fakticky znemožňuje
vytváranie úprimnej a dôvernej väzby medzi ním a maloletou. V konaní nebolo žiadnym relevantným
spôsobom preukázané, že by jeho styk s maloletou bol v rozpore s jej záujmom, resp. že by jeho
osobné vlastnosti a celkové správanie malo mať na dcéru negatívny vplyv. Tvrdenia odporkyne, že sa
voči nej správal násilne, čoho svedkom mala byť aj maloletá sú lživé, ak aj boli v konaní odporkyňou
účelovo predkladané  správy od psychiatričky resp. psychologičky nemožno opomenúť, že on nebol



ani psychologicky ani psychiatricky vyšetrovaný, teda neexistuje žiadna odborná správa, ktorej závery
by akokoľvek spochybňovali jeho schopnosti vo vzťahu k maloletej. Pre úplnosť uviedol, že v prípade
potreby je ochotný podrobiť sa odbornému psychologickému resp. psychiatrickému  vyšetreniu za
účelom preskúmania jeho osobnostných vlastností vo vzťahu k maloletej dcére. Rovnako však považuje
za potrebné aj psychologické vyšetrenie odporkyne, či práve ona svojím správaním priamo alebo
nepriamo neovplyvňuje maloletú negatívne vo vzťahu k nemu a vychádzajúc z uvedeného navrhuje za
najvhodnejšie upraviť styk s maloletou každú párnu sobotu od 8.00 hod do 18.00 hod. a každú párnu
nedeľu od 8.00 hod do 17.00 hod. Špecifikoval petit svojho odvolania tak, že výživné žiada určiť sumou
50,- € mesačne a upraviť styk každú párnu sobotu od 8.000 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu
od 8.00 hod. do 17.00 hod. alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu
síce vychádza zo záveru, že pri výpočte výšky výživného treba vychádzať zo zárobkov navrhovateľa
vykazovaných predchádzajúcim zamestnávateľom Spoločenský pavilón a.s. (v skutočnosti Spoločenský
pavilón s.r.o.), nakoľko sa tohto výhodnejšieho zamestnania vzdal navrhovateľ bezdôvodne a v
čase predchádzajúceho pracovného pomeru navrhovateľ okrem preukázanej mzdy zarobil aj ďalšiu
sumu peňazí, o čom svedčia výpisy jeho účtu, ktoré predložila odporkyňa a s týmto záverom sa
čiastočne stotožňuje, keďže pri výpočte výšky výživného prvostupňový súd príjmy navrhovateľa z
iných zdrojov nevzal do úvahy, napriek tomu, že vykresľované nedostatočné majetkové pomery a
schopnosti navrhovateľa ako aj zatajovanie skutočných príjmov by bolo možné vyhodnotiť z jeho strany
za účelové. Vyslovila názor, že súd mal výlučne vychádzať z predchádzajúcej mzdy len vtedy, ak ide
o skutočný mesačný príjem navrhovateľa a nielen časť skutočného mesačného príjmu, ako to bolo v
tomto prípade. Z predložených dôkazov v konaní na súde prvého stupňa náležite preukázala skutočnosť,
že navrhovateľ príjmy, ktoré mu zamestnávateľ prevádzal na účet bezhotovostne vkladal na svoj účet
v hotovosti čím je zrejmé, že mal okrem dokladovaných príjmov aj príjmy z iných zdrojov. Uviedla, že
napriek oficiálne dokladovaným nízkym príjmom navrhovateľa počas trvania manželstva nedostatkom
finančných prostriedkov preukázateľne netrpeli, naopak príjmy z iných zdrojov im zabezpečovali
adekvátny životný štandard. S navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti takmer 10 rokov, mala
vedomosť o jeho zárobkoch a jeho príjmoch načierno, ktoré dosahoval popri mzde a má za to, že
rovnaký spôsob kombinovanej zárobkovej činnosti uplatňuje navrhovateľ aj v súčasnosti, preto nesúhlasí
s tvrdením v odvolaní, že nie je pravdou, že popri zamestnaní mal aj iné príjmy, ktoré by mohli mať
relevanciu pre posúdenie zárobkovej činnosti a ak tie boli len veľmi nízke a kamarátske odmeny ani s
tvrdením, že súčasný príjem navrhovateľa z pracovného pomeru je jeho jediným príjmom a je v priemere
379,94 €. Uviedla, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a mal. N. by nemalo
byť toto právo odobraté v dôsledku zatajenia skutočných príjmov a životných štandardov navrhovateľa.
Navyše náklady navrhovateľa na živobytie sú minimálne ako sám uviedol, býva striedavo u svojej matky
a u svojej priateľky, ktoré majú obe svoje príjmy a nešpecifikoval, že by na ich domácnosť prispieval a v
akej výške. Oproti obdobiu, kedy s ňou žil v spoločnej domácnosti spolu uhrádzali náklady na bývanie
v spoločnom byte, splátku hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu tohto bytu od VÚB banky a.s.
náklady na domácnosť, náklady mal. N.. Ohľadne námietok voči výroku o úprave styku uviedla, že
navrhovateľ bol prítomný na pojednávaní, sám navrhol stretávanie s maloletou každú nepárnu nedeľu
s tým, že čas stretávania bol po dohode oboch účastníkov stanovený na dobu od 14.00 hod do 18.00
hod., preto považuje odvolanie za účelové, pokiaľ navrhuje stretávanie s maloletou každú párnu nedeľu
od 8.00 hod. do 18.00 hod, pretože doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že každú nepárnu nedeľu
od 14.00 hod. do 18.00 hod. má navrhovateľ povinnosť v práci a naproti tomu každú párnu nedeľu od
8.00 hod. do 17.00 hod. 9 hodín túto povinnosť nemá. Nesúhlasí s návrhom navrhovateľa na stretávanie
sa s maloletou bez jej prítomnosti vzhľadom na vek maloletej a jej vzťah k navrhovateľovi a za dôležitú
predovšetkým považuje dôvod dlhodobej absencie osobného kontaktu medzi nimi.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva a úprave výchovy odvolaním napadnutý
nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods.
2 veta prvá O.s.p.).



Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného a
úprave styku na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/
O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav pre rozhodnutie o
úprave výživného a úprave styku s mal. N., zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol vo veci samej. Súd prvého stupňa v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátene toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami rodičmi uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a rodičia ani v odvolaní neuviedli
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali mať za následok iné rozhodnutie o určení výživného a
úprave styku na čas po rozvode. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu
k výroku o určení výživného na čas po rozvode sa stotožnil s týmto výrokom a po posúdení pomerov
účastníkov dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 100 € mesačne je pre mal.
N., ktorá je žiačkou 2. ročníka základnej školy primerané vzhľadom na zákonné ustanovenia citované
v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady reálnym zárobkovým schopnostiam
a možnostiam navrhovateľa, ktorý bol naposledy zamestnaný s oficiálne vykazovaným priemerným
mesačným príjmom 646,73 € a popri tomto zárobku sa zúčastňoval aj rôznych akcií organizovaných
spoločnosťou a bol schopný zarobiť aj ďalšiu sumu peňazí, o čom svedčia výpisy z jeho účtu, ktoré
predložila odporkyňa a správne súd prvého stupňa s prihliadnutím na to, že tento pracovný pomer,
z ktorého navrhovateľ dosahoval vyšší príjem ukončil na základe dohody, preto správne prihliadol na
potencionalitu príjmov navrhovateľa a neprihliadol na v súčasnosti jeho nižší príjem vykazovaný jeho
terajším zamestnávateľom o sumu 267 €. Správne konštatoval konajúci súd, že sa navrhovateľ takto
vzdal výhodnejšieho zamestnania a príjmu, a  pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadal na jeho
terajšie zárobky, ale na zárobky a príjmy, ktoré dosahoval v predchádzajúcom výhodnejšom zamestnaní.
súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ je schopný prispievať na
výživu mal. N. súdom určeným výživným bez ohrozenia svojej vlastnej existencie. Odvolací súd pri
preskúmavaní navrhovateľom napadnutého výroku aj o úprave styku dospel k tomu presvedčeniu,
že súd prvého stupňa dôsledne aplikujúc zákonné ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o rodine a §
36 ods. 1 Zákona o rodine zákonne rozhodol, ak po tom, čo sa rodičia dohodli na úprave styku
navrhovateľa s mal. N. na základe návrhu navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.6.2014, túto implantoval
do rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N. na čas po rozvode, v dôsledku
čoho sa stala súčasťou výroku rozsudku. Styk bol upravený tak, aby navrhovateľ s maloletou sa
mohol stretávať pravidelne a realizovať tak svoje rodičovské povinnosti spojené s participovaním na
výchove mal. N., vzhľadom na vek maloletej a rozsah styku bol upravený súdom prvého stupňa v
záujme dieťaťa na postupnom vytvorení emočného vzťahu maloletej k otcovi. Odvolací súd konštatuje,
že výživné stanovené rozhodnutím súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcim zo zákonných ustanovení uvedených v
napadnutom rozsudku a pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletou tak ako rozhodol súd prvého
stupňa, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá štandardnej úprave styku rodiča, ktorému nie je
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby aj navrhovateľ mal možnosť tráviť so svojím dieťaťom voľný
čas a upevňovať ich vzájomnú citovú väzbu, preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave styku na čas po
rozvode podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti ich dôvodov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18P/72/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}