Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/97/2013 z 27. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. februára 2014, sp. zn. 8Co/97/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7112227551.1 Krajský súd Košice | 8Co/97/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7112227551.1 | 2014-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c056224-4f1c-4768-8a04-28324876d3cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112227551.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/97/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112227551
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112227551.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Ľ. P. nar. X.X.Z. bývajúcej v T. L. T. A.. Č.. X proti
odporcovi W.. C. P. nar. XX.XX.Z. bývajúcemu v T. L. T. A.. Č.. X zast. JUDr. Pavlom Kissom advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o určenie manželského
výživného o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 18P 197/2012-39 zo
6.6.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Priznáva odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 127,14 €, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť
právnemu zástupcovi JUDr. Pavlovi Kissovi do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zastavil konanie o určenie manželského výživného odporcu pre navrhovateľku.
Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia 566,26 € advokátovi JUDr. Pavlovi
Kissovi so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom 29.10.2012 sa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať na jej výživu 600,- € mesačne.
Návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k rodine, neprispieva
na údržbu bytu a o spoločnú domácnosť neprejavuje žiaden záujem. Z výpovede navrhovateľky zistil,
že návrh na začatie konania berie späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že
situácia na jej strane sa zmenila, zaobstarala si finančné prostriedky od sestry a mieni sa odsťahovať
zo spoločnej domácnosti. Odporca so zastavením konania vyjadril súhlas a uplatnil si náhradu trov
konania. Konajúci súd právne odôvodnil rozhodnutie podľa ust. § 96 ods. 1,2,3 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, kedy navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na začatie a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či
tu manželstvo je alebo nie je. Keďže navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania späť v celom
rozsahu a odporca so zastavením konania vyjadril súhlas, konajúci súd v súlade s citovaným zákonným
ustanovením konanie zastavil. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania, ktoré si odporca uplatnil.
Vychádzal z ust. §-u 137 O.s.p., §-u 146 ods. 2 O.s.p., §-u 149 ods. 1 O.s.p. a §-u 150 ods. 1 O.s.p.
a konštatoval, že odporca má právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené na
základe navrhovateľkinho dispozitívneho úkonu, ktorým vzala svoj návrh späť. Odporca si vyčíslil trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 1.132,52 € (to je za dva plné úkony právnej služby + režijný
paušál a štvrtinu úkonu + režijný paušál). Vychádzajúc z §-u 10 ods. 3 písm. a Vyhlášky MS SR č.



655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Za poskytovanie právnych služieb, ak je premetom
právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení. Ak ide o
plnenie na čas dlhší ako päť rokov, alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok
ročného plnenia. Navrhovateľka sa návrhom dožadovala priznania manželského výživného 600,- €
mesačne, preto tarifnou hodnotou je suma 36.000,- € a základná sadzba tarifnej hodnoty za jeden úkon
právnej služby predstavuje 492,93 €. Režijný paušál v roku 2013 predstavoval sumu 7,81 €. Konajúci
súd po preštudovaní vyúčtovania trov právneho zastúpenia dospel k záveru, že odporca preukázal
vykonanie úkonov, na základe čoho mu prislúcha odmena 1.132,52 €. Po zvážení skutočností, že ide o
konanie o určenie manželského výživného a návrh na jeho začatie podala navrhovateľka práve z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov potrebných na jej výživu a po posúdení súčasných majetkových a
zárobkových pomerov dospel k záveru, že priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške
1.132,52 € by bolo neprimerane vysoké. Súčasne zobral do úvahy aj celkovú rodinnú situáciu, správanie
a postoj odporcu vo veci. Vzhľadom na uvedené dospel k presvedčeniu, že priznanie v plnej výške
by bolo v danom prípade nespravodlivé voči navrhovateľke a preto rozhodol tak, že navrhovateľka je
povinná nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 50% zo sumy 1.132,52 €, t.j. 566,26 €.

Proti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby
odvolací súd prehodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Poukázala predovšetkým na celkovú rodinnú situáciu, správanie sa samotného odporcu a predovšetkým
na skutočnosť, že na zaplatenie aj keď zníženej náhrady trov konania nemá finančné prostriedky.
Poukázala tiež na jej priemerný mesačný zárobok, ktorý predstavuje 390,- € mesačne a na morálne
hľadisko v danej veci, keď odporca sa k nej správal tak, že bola nútená po rokoch manželstva podať
návrh o rozvod manželstva.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Vyslovil názor, že prvostupňový súd sa
dostatočne vysporiadal s okolnosťami pri určovaní trov právneho zastúpenia. Uviedol, že tvrdenie
navrhovateľky o jeho nemorálnom správaní sa v manželstve sa nezakladá úplne na pravde a súčasne
poukázal aj na samotné správanie navrhovateľky, ktorá ešte v čase trvania manželstva mal vzťah
s bývalým nadriadeným. Práve táto skutočnosť spôsobila to, že navrhovateľka po jej upovedomení
dospela k názoru, že v prípade pojednávania vo veci samej, t.j. vo veci priznania manželského výživného
by sa práve ona ocitla pri dokazovaní v nepríjemnej situácii a toto bol skutočný dôvod, prečo svoj návrh
vzala späť. Bola to práve ona, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené a že jej právom vznikla
povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia. Súčasne vyslovil názor, že práve skutočnosť, že konajúci
súd krátil náhradu trov konania o 50%, zohľadnil jej majetkové a finančné pomery. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvého stupňa potvrdil v napadnutom výroku o trovách konania a
súčasne zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich vo vypracovaní
vyjadrenia vo výške 246,47 € + 7,81 €, t.j. spolu 254,28 € v zmysle ust. §-u 14 ods. 3 advokátnej tarify.

Výrok uznesenia o zastavení konania na určenie manželského výživného odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2
O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie podľa §-u 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa §-u 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa §-u 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.



Podľa §-u 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatní,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že aplikácia §-u 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvodu osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa skúmajú nielen u toho účastníka, ktorý by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj
dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania a tiež na okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj
v konaní.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vzťahujúcich sa na predmet odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak zohľadnil majetkové a zárobkové
pomery navrhovateľky a náhradu trov konania priznal len sčasti, v zmysle ust. §-u 150 ods. 1 a to vo
výške 50%. Dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka vzala podaný návrh
späť v plnom rozsahu, nebolo by spravodlivé, aby odporcovi nebola priznaná aspoň časť náhrady trov
konania, ktorá mu vznikla. Zdôrazňuje, že konajúci súd postupoval správne, keďže zohľadnil majetkové
a finančné pomery samotnej navrhovateľky a tiež okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu návrhu o priznanie
manželského výživného, čo sa prejavilo práve v znížení náhrady trov konania na 50%. Z uvedených
dôvodov odvolací súd v zmysle ust. §-u 146 ods. 2 O.s.p. a v spojení s §-om 224 ods. 1 rozhodol aj o
náhrade trov odvolacieho konania a priznal odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke a to vo
výške 50% požadovanej výšky, pričom pri priznaní uvedenej náhrady vychádzal z tých istých dôvodov
ako pri priznaní náhrady trov konania na súde prvého stupňa.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.