Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/597/2012 z 28. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2013, sp. zn. 1CoE/597/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6210203272.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/597/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6210203272.1 | 2013-01-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91c1efba-1a2c-4861-87ef-e21288b4ed8a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6210203272.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/597/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210203272
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6210203272.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX/XX, XXX
XX W. N., vedenej pod sp. zn. EX 8640/10u, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 1470,07-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
3Er/235/2010-46 z 23.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného  súdu  p o t v r d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím v danej veci zastavil exekúciu
podľa § 57 ods.1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). V odôvodnení napadnutého uznesenia
okresný súd uviedol, že v danej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach, sp.zn EP 72489/09
zo dňa 22.12.2009. Po preskúmaní  zmluvy o úvere zo dňa 18.05.2005 (ďalej aj ako „Zmluva“),
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie
exekučného titulu, túto okresný súd považuje za spotrebiteľskú  zmluvu podľa § 52  a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len ako „OZ“). Prípadná klauzula o použití Obchodného zákonníka (ďalej len ako
„OBZ“), nie je prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, vychádzajúc zo subsidiarity
OZ. Taktiež poukázal na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Z bodu XI.59. obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej aj ako „obchodné
podmienky“), vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti vznikli
medzi nimi zo Zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č.510/2002 Z.z.
o platobnom styku. Rozhodcovská doložka v Zmluve nie je individuálne dojednaná, vzhľadom na jej
zaradenie do všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere,
že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou.
Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu
ako neodstrániteľnej prekážky brániacej vo vykonaní exekúcie, okresný súd exekúciu zastavil podľa  §
57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku.



Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený, v
odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z  nasledovných dôvodov:

- v zmysle § 45 ods.1 písm. c)  zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „ZoRK“)
exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom
tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom,

- poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora  C-40/08, konkrétne na bod 37, v zmysle ktorého pre
zabezpečenie stability práva a právnych vzťahov,  ako aj pre riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby
sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov; ako aj
na bod 47, v zmysle ktorého, zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd
kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a
taktiež,  aby exekučný  súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak
sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku,

- právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods.1 písm. b)  OBZ
spravujú OBZ, bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na práva a povinnosti neupravené týmto zákonom
je potrebné aplikovať OBZ, resp.  OZ v zmysle § 1 ods.2 OBZ;  v období do 31.12.2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti OZ,
ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v OBZ a zákone  č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch . V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 OZ, a teda práva a povinnosti zo zmluvy o úvere (kde
bol dlžník spotrebiteľom) uzatvorenej pred 01.01.2008 nie je možné posudzovať podľa § 52 až § 54 OZ,

- postupom a rozhodovaním  súdu dochádza neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného
na súdnu ochranu  a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, prebiehajúcom na základe právom uznaného
exekučného titulu, čo zároveň môže založiť zodpovednosť štátu za škodu,

- z dôvodovej správy k  § 53 ods. 4 písm. r)  OZ vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky,

- oprávneného, resp. jeho právneho predchodcu nemožno sankcionovať  za to, že plnil svoju povinnosť
vyplývajúcu z § 93b zákona č.483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy,

- poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, v zmysle
ktorého vyplýva právny názor, že z § 45 ods.1 písm. c) ZoRK  výplýva, že  rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku;
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi.

V závere odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 51,98-Eur.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“), nakoľko nemienil odvolaniu
v celom rozsahu vyhovieť.



Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza
aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (účinného ku dňu uzavretia Zmluvy)  spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (ods.1).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“) /ods. 1/.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ods. 4).

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1)

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ods. 2).

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice  platí, že zmluvné dojednanie je považované za neprimerané či
zneužívajúce vtedy, ak nebolo dohodnuté individuálne a vtedy keď v rozpore s požiadavkou primeranosti
spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy, v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je
prekážka, pre ktorú by exekúcia  prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným
právom. Ak súčasťou exekučného titulu  predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu
podnikateľskej činnosti veriteľa z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení
z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozsudok.
Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u
ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že
na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah
rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že
spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.



Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby
exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o
akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM, ktorý oprávnený podrobne
rozobral vo svojom odvolaní vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho
právneho poriadku implementovaná  zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval OZ, sa musí v
prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez
účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a
skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve
uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku,
prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby
sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá
v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku,
pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že
spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka
je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie
na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá
zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008
z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 OZ, keďže právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. OBZ spravujú OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov, a to
z nasledovných dôvodov: ustanovenie § 261 ods.3 písm. d) OBZ zaraďuje medzi obchodné záväzkové
vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
OBZ (tzv. absolútny obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa
OBZ a ako zmluvný typ je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ vrátane § 52 až § 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý
zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ
rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp.
fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh
(povahu) zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a
náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna
úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv.
spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu
ustanovení  § 52 až § 54 OZ  o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.

Odvolací súd konštatuje, že novelizácia OZ zákonom č.568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008 zaviedla
do § 53 ods.4 písm. r)  za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve aj takú, ktorá
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods.3 OZ (účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že možno prihliadať aj na iné neprijateľné
podmienky ako tam uvedené, sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka zavedená do OZ zákonom
č.568/2007 Z.z. nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v § 53 ods.3 OZ nemožno vyvodiť záver o
tom, že samotné vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s



dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú podmienku nebolo možné podradiť pod § 53 ods.3 OZ.

Na margo dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r) OZ, na ktorú poukázal oprávnený, odvolací súd
považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej
správe  sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ  môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle  dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle  navrhovaného ustanovenia považovaná za  neprijateľnú“.

A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je
možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda  ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či
doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Podľa  ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
18.05.2005), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5
písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona.  § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno vykladať  ako samovoľné,
automatické vylúčenie  možnosti  prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané
ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o
čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia,  v zmysle ktorého, ak klient neprijme návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.). Neskoršou novelizáciou ust. § 93 b ods. 1
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom   č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj
zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme
takýto návrh.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu 18.05.2005) vyplýva pre banku
jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.
V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa -
banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Obchodné podmienky dodávateľa v bode XI.59. (obchodné podmienky účinné od 15.01.2009-
v bode XI.63) však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke
bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s OZ.

Odvolací súd mal za preukázané, že v danej veci prvostupňový súd na základe  predchádzajúceho
posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky exekúciu následne nezastavil z dôvodov



obsiahnutých v § 45 ods.1 písm. c) ZoRK (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo sa prieči dobrým mravom),
preto odvolací súd  v tomto smere vyhodnotil námietky oprávneného uvedené v odvolaní ako nedôvodné.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade
s právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola  v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol
byť spôsobilým exekučným titulom.  Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného
súdu ako vecne správne potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola oprávnenému priznaná, lebo v odvolacom konaní nemal
úspech.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.