Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/200/2012 z 23. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. októbra 2012, sp. zn. 15CoE/200/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6808899902.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/200/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6808899902.1 | 2012-10-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a50cb621-bc59-4e0a-9d9c-5235780db431 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6808899902.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808899902
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6808899902.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Rožňava, so sídlom Ul. Štítnická č. 12, 048 13
Rožňava, IČO 30 807 484, proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt Norier spol. s r.o., naposledy
so sídlom Ul Košická č. 68, 982 01 Tornaľa, IČO 36 024 368, vedenej pod sp.zn. Ex 90/06 súdnym
exekútorom JUDr. Dušan Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Ul. Svätoplukova č. 36, 979 01
Rimavská Sobota, o vymoženie 22,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu v Revúcej č.k. 6Er /2397/2008-48, zo dňa 3. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sudca Okresného súdu v Revúcej zrušil uznesenie Okresného súdu v Revúcej
vydané vyšším súdnym úradníkom pod č.k. 6Er/2397/2008-23 dňa 01.02.2012 vo výroku o trovách
exekúcie, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. Zároveň sudca rozhodol, že
oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Cirbesovi trovy exekúcie vo výške
104,78 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Procesný postup sudca prvostupňového súdu odôvodnil ust. § 374 ods. 4 O.s.p.. Vo veci trov exekúcie
rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nemajetnosť povinného, keďže
povinný ako právny subjekt bol zrušený bez likvidácie uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici
č.k. 63 Cbr/154/2005 dňa 13.07.2009 a následkom toho bol dňa 08.10.2009 vymazaný z obchodného
registra. Povinnosť platiť trovy exekúcie uložil oprávnenému. Z hľadiska výšky trovy posudzoval podľa
ust. vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. v znení účinnom do 30.04.2008, nakoľko exekučné konanie začalo
pre týmto dňom. Namiesto exekútorom uplatnenej výšky 112,76 eur, keď odmenu podľa § 14 ods. 1
písm. a) Vyhlášky nepriznal za 2 hodiny ale len za 1 hodinu exekučnej činnosti (t.j. o 6,64 + DPH menej),
priznal exekútorovi trovy exekúcie celkom vo výške 104,78 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť, náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať. Oprávnený sa stotožňuje s názorom a rozhodnutím
súdu zo dňa 01.02.2012, č.k. 6Er/2397/2008-23, ktoré v danej veci vydal vyšší súdny úradník. Namietal,
že okresný súd otázku náhrady trov exekúcie nesprávne posúdil. Ust. § 203 Exekučného poriadku
nemožno vykladať tak extenzívne, že oprávnený má povinnosť hradiť trovy exekúcie v každom prípade,
ak tieto nebude môcť uhradiť povinný. V danom prípade zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, ani
pri náležitej opatrnosti nemohol predpokladať že dôjde k zániku povinného. Podľa § 203 Exekučného
poriadku súd môže, ale nemusí, uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému.



Súdny exekútor navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Uznesenie považuje za zákonné a
spravodlivé, aj s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

V prejednávanej veci je právoplatne rozhodnuté, že exekúcia je zastavená, podľa § 57 ods. 1 písm. h)
zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).

Pri zastavení exekúcie súd rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2
Exekučného poriadku).

Výsledok rozhodnutia je založený na tom, že povinný bol dňa 08.10.2009 vymazaný z obchodného
registra, potom čo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63 Cbr 154/2005-33 zo dňa
13.07.2009, právoplatným dňa 13.08.2009, bola zrušená bez likvidácie obchodná spoločnosť Norier
spol. s r.o., so sídlom Košická č. 68, Tornaľa, IČO 36 024 368, zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vo vložke č. 4829/S (povinný). Ex offo výmaz vyplýva z ust. zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (§ 68 ods. 1). Exekúciu niet proti komu vykonávať, súd nemal
inú možnosť než exekúciu zastaviť.

Z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie zásadne uhrádza povinný (§ 197 ods.
1). Ide o trovy, ktoré exekútor vymáha v priebehu exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie v prípade,
že možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného bola zmarená, v spojitosti s tým je potom zmarená
aj možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie. Zabezpečiť právo exekútora na náhradu
nevyhnutných trov v takýchto prípadoch je cieľom ust. § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť inak vyžadovanú od povinného. Za súčasne platného
právneho stavu je to v dvoch prípadoch, a to keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného
- v zmysle procesného zavinenia (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2).

Aj v danom prípade povinného niet, neprichádza v úvahu ani uloženie náhrady trov exekúcie súdneho
exekútora povinnému.

Je otázne za zisteného stavu, či na ťarchu oprávneného možno pričítať, či oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a či sú tu
dôvody pre aplikáciu ust § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Pokiaľ ide o ods. 2 ust. § 203 Exekučného poriadku, exekúcia bola zastavená výslovne z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i keď viacmenej dôvod pre ktorý exekúciu
nemožno naďalej vykonávať spočíval v tom, že právny subjekt povinného zanikol - súd spoločnosť zrušil
bez likvidácie.

Súdny exekútor nepreukázal zistenie nemajetnosti povinného, ako dôvod zastavenia exekúcie.



Avšak vo všeobecnosti sa dá argumentovať, že súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti (§
200e O.s.p., § 68 Obchodného zákonníka) zisťuje, či spoločnosť má majetok. Ak zistí, že spoločnosť
nemá žiadny majetok, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (predpokladom nariadenia likvidácie v rámci
zrušovacieho rozhodnutia súdu je naopak zistenie obchodného majetku spoločnosti). Právna úprava v
stanovených prípadoch tiež umožňuje súdu vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti, pričom
obchodná spoločnosť má možnosť preukázať opak. Na základe právoplatného rozhodnutia sa vykoná
výmaz spoločnosti z obchodného registra.

Za existujúceho skutkového stavu je správne rozhodnutie okresného súdu vo výroku, že oprávnený je
povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Je tu daný zákonný dôvod aplikácie ust. § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, podľa ktorého výnimočne oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie a to z dôvodu nemajetnosti povinného, ako je uvedené vyššie - existencie zákonnej
domnienky nemajetnosti zrušenej obchodnej spoločnosti. Predmetná exekúcia by zrejme skončila s
rovnakým výsledkom (vrátane rozhodnutia o trovách exekúcie) i v prípade, ak by exekútor doručil súdu
už skôr podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu ním zistenej (preukázanej) nemajetnosti povinného.

Z hľadiska priznania trov exekúcie treba vychádzať z toho, že exekúcia začala dôvodne, prebiehala
takmer 3 a pol roka. Okresný súd poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa 31.03.2006, povinný bol
vymazaný z obchodného registra dňa 08.10.2009 (o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd rozhodol
dňa 13.07.2009). Exekútor bezprostredne potom čo mu bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie
vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu resp. reálnemu vymoženiu pohľadávky oprávneného.

V prejednávanej veci ide o exekúciu na peňažné plnenie, kedy sa výška odmeny spravuje ust. § 4 ods. 1
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení vyhlášky č. 141/2008 Z.z. účinnej od 1. mája 2008, pri aplikácii prechodného ust. § 27a vyhlášky
účinného od 1.mája 2008, podľa ktorého v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. To značí, že základom na určenie odmeny súdneho
exekútora je zásadne výška vymáhanej pohľadávky, to však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14
až § 16 Vyhlášky určuje inak. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 2 - 6,64 eur za každú aj
začatú hodinu), b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 3 - po 3,32 eur).
§ 15 Vyhlášky stanovuje, ktoré úkony exekučnej činnosti sa odmeňujú paušálnou sumou. Takýto postup
exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 16/2005. Pri určení
odmeny exekútora (hodinovej) treba vychádzať zo stanoviska rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.05.2007 sp.zn. 1M Cdo 7/2006, že čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov,
ktoré si exekúcia vyžaduje, je potrebné spočítať.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadil uvedenými
zásadami z hľadiska spôsobu určenia odmeny súdneho exekútora, Vyhlášku aplikoval v znení platnom
v rozhodnom čase, vychádzal z vyúčtovania - špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora zo dňa
05.08.2011, rešpektoval existujúcu judikatúru NS a ustálenú súdnu prax. Zároveň sa riadil príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 196, § 200 ods. 1).

Rozhodnutie okresného súdu je správne aj z hľadiska prisúdenej výšky trov exekúcie.

I keď na záver odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nakoľko je odvolacím súdom preskúmavané
rozhodnutie výsledkom procesného postupu okresného súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p, v ktorom na
odvolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o trovách exekúcie rozhodol
vo veci trov exekúcie opätovne sudca prvostupňového súdu, vzhľadom na dikciu cit.. ustanovenia bolo
v kompetencii sudcu prvostupňového súdu odvolaniu súdneho exekútora vyhovieť „v celom“ rozsahu,
inak mal predložiť vec na prejednanie a rozhodnutie súdu vyššieho stupňa (krajskému súdu). Sudca
prvostupňového súdu exekútorovi trovy priznal o 6,28 + prislúchajúcu 20 % DPH menej t.j. nevyhovel
odvolaniu súdneho exekútora v celom rozsahu. V konečnom dôsledku aj podľa názoru odvolacieho súdu



je takéto krátenie opodstatnené a správne. Ani súdny exekútor voči takému rozhodnutiu nenamieta a vo
vyjadrení k odvolaniu oprávneného výslovne uviedol, že rozhodnutie sudcu okresného súdu považuje
za zákonné a spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.