{"guid": "0e9e8d3b-b1cd-41c9-a83a-1a0bfd87dcba:655ab5e8-ea62-4238-9f78-479f9d9a2fbf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6", "spisova_znacka": "26Cob/68/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/68/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. januára 2019, sp. zn. 26Cob/68/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6", "identifikacne_cislo": "4407212263", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/184/#paragraf-28.odsek-6", "nazov": "§ 28 ods. 6 zákona č. 184/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/184/#paragraf-28.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/184-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-32.odsek-6", "nazov": "§ 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-32.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2002/184#paragraf-28", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/655ab5e8-ea62-4238-9f78-479f9d9a2fbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407212263
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: BLUECUBE, s.r.o., sídlo Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 44 079 583, zastúpený advokátom: JUDr. Felix Neupauer, sídlo
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: Západoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., sídlo Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO: 36 550 949, zastúpený
advokátom: JUDr. Anna Polonyová, sídlo Chorvátska 12, Bratislava, o zaplatenie sumy 249.862,31 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/185/2007
- 880 z 22. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/185/2007 - 880 zo dňa 22. júna 2018
p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je   p o v i n n ý   zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s
tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozsudkom, označeným v záhlaví, rozhodol, že
žalobu zamieta (I. výrok) a že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne založil na ustanoveniach § 26 ods. 2, § 28 ods. 6 zákona
č. 184/2002 Z. z. o vodách (vodný zákon), § 30 ods. 1, ods. 2 a ods. 6, § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004
Z. z. o vodách (vodný zákon), § 2 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach
obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu
náhrady a nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za
obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie (ďalej v tomto bode [3.] odôvodnenia vrátane jeho podbodov len ako „súd“) svoje
rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

3.1. Právny predchodca žalobcu (Poľnohospodárske družstvo Strekov, sídlo Strekov 55, IČO: 00
587 184) sa žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2007 v spojení s doplnením petitu žaloby zo dňa
12.10.2007, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.10.2007, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
82.984,80 eura (2.500.000,- Sk) s 14,25 % ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby
žalovanému až do zaplatenia, a to titulom úhrady majetkovej ujmy za obmedzenie hospodárenia na
pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov za obdobie od 01.05.2004 do 17.08.2007,



neskôr do 31.12.2007 (pozn. odvolacieho súdu v znení podania žalobcu, ktorým opravil žalobný petit,
do 12.05.2010 - č. l. 437). Súd uznesením č. k. 15Cb/185/2007 - 292 zo dňa 3. februára 2009 pripustil
zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáhal voči žalovanému aj zaplatenia 166.877,51 eura. Uznesenie o
pripustení zmeny žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2009. Predmetom žaloby tak bolo plnenie
- zaplatenie sumy vo výške 249.862,31 eur.

3.2. Zaplatenia náhrady majetkovej ujmy sa žalobca, resp. jeho právny predchodca, domáhal od
žalovaného z dôvodu obmedzení bežného obhospodarovania na poľnohospodárskych pozemkoch,
ktoré sa mali nachádzať v ochranných pásmach vodných zdrojov, určených rozhodnutiami správnych
orgánov (podrobne vymedzených v odôvodnení rozsudku). Žalobca sa konkrétne domáhal náhrady
majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 31.12.2007 (pozn. odvolacieho súdu v znení
podania žalobcu, ktorým opravil žalobný petit, do 12.05.2010 - č. l. 437). Náhradu majetkovej ujmy si
uplatňoval sčasti podľa § 30 ods. 2 (ide o inú zrejmú nesprávnosť, keď správne malo byť § 32 ods. 6
- pozn. odvolacieho súdu) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a sčasti podľa predchádzajúcej právnej
úpravy obsiahnutej v § 28 ods. 6 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách. Žalobca si majetkovú ujmu vyčíslil
na základe znaleckých posudkov vykonaných v konaní ako dôkazy.

3.3. Celá pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, mala vzniknúť ako nárok nájomcu (pôvodného
žalobcu) na náhradu majetkovej ujmy, keďže nájomca mal z dôvodu existencie ochranných pásiem
vytvorených na základe rozhodnutí správnych orgánov obmedzené bežné obhospodarovanie (užívanie)
poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa mali nachádzať v ochranných pásmach vodných zdrojov.

3.4. K aktívnej žalobnej legitimácii žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) súd uviedol, že v danej
veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že boli uzavreté dve zmluvy o postúpení pohľadávok,
na základe ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok z pôvodných žalobcov na terajšieho žalobcu a jedna
zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodného žalobcu
na spoločnosť OOS, spol. s r.o.., ktorý následne uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom. Vo
všetkých prípadoch išlo o pohľadávky, ktoré vznikli z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy, z dôvodu
obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských
zdrojov. Pôvodný žalobca oznámením zo dňa 07.05.2008 a 18.11.2008, ale aj postupca spoločnosť
OOS, spol. s r.o. Malá Ida oznámením zo dňa 09.05.2008 oznámili túto skutočnosť (postúpenie
pohľadávky) žalovanému a vyzvali ho na jej úhradu, čo založilo aktívnu legitimáciu postupníka -
terajšieho žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v prípade uvádzaných zmlúv o postúpení
pohľadávok bola aktívna legitimácia terajšieho žalobcu založená práve týmito oznámeniami.

3.5. Na uplatnenie majetkovej ujmy podľa zákona o vodách je povinnosťou oprávnenej osoby svoj
nárok (výšku uplatňovanej majetkovej ujmy) jednoznačne preukázať. Súd sa preto v rámci skúmania
nároku žalobcu zaoberal tým, či bola dôvodnosť jeho žaloby v uplatnenej výške a z uplatneného titulu
preukázaná. Majetková ujma patrí len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov, a to v primeranom a preukázateľnom rozsahu. Povinnosť preukázať
toto obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov má ten vlastník,
správca alebo nájomca, ktorý o majetkovú ujmu u toho, kto vodu odoberá alebo u toho, kto o povolenie
na odber vody z vodárenského zdroja požiadal.

3.6. Súd dospel k záveru, že žalobca (vrátane jeho právneho predchodcu, do ktorého právneho
postavenia vstúpil) v konaní nepreukázal v akom rozsahu, teda na akej výmere na základe nájomných
zmlúv nimi užívaných nehnuteľností si majetkovú ujmu uplatňujú a v akých výmerách patria nimi užívané
nehnuteľnosti do ktorého ochranného pásma. Neuviedli, ako boli konkrétne pri užívaní nehnuteľností
patriacich do ochranných pásiem obmedzovaní a aké prípadné náklady vynaložili zo svojich prostriedkov
na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich zo (správnych) rozhodnutí a to v súvislosti
s tým, aby bol režim ochranných pásiem vodárenských zdrojov dodržiavaný. Dôkazná povinnosť
ohľadom týchto skutočností je pri tom na strane žalobcu a až v prípade, ak by žalobca tieto základné
skutočnosti preukázal a sporná by zostala výška majetkovej náhrady, by do úvahy prichádzalo znalecké
dokazovanie.



3.7. (Pôvodný) žalobca len všeobecne tvrdil, že bol pri svojej činnosti obmedzený, avšak v konaní
nepreukázal, že základ nároku žalobcu v tejto veci je daný. Uvedené podporne preukazuje aj samotná
žaloba zo dňa 17.08.2007, v ktorej žalobca samotnú ujmu vôbec nevyčíslil. Urobil tak až na výzvu súdu
(pod hrozbou odmietnutia jeho podania) a v podaní zo dňa 12.10.2007 už žalobu aj špecifikoval, keď
uviedol, že žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu majetkovú ujmu vzniknutú za obdobie od
01.05.2004 do 31.12.2004 vo výške 49.790,88 eura (1.500.000,- Sk) a majetkovú ujmu za obdobie
od 01.01.2005 do 17.08.2007 vo výške 33.193,92 eura (1.000.000,- Sk). Podaním z 12.01.2009 si
následne žalobca vyčíslil aj majetkovú ujmu za obdobie od 18.08.2007 do 31.12.2007. V uvedenej
súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. dňa
18.11.2008 výška majetkovej ujmy (teda ani postupovaná pohľadávka) nebola zrejmá ani postupcovi, ale
ani žalobcovi. Uvedená skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, podľa ktorej sa
postupník zaväzuje vykonať analýzu uvedených nárokov bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy.
Subjekty povinné na úhradu uvedených škôd a majetkových ujmách a ich presné výšky budú určené na
základe znaleckého dokazovania v rámci súdnych alebo akýchkoľvek súvisiacich konaní iniciovaných
postupníkom bez zbytočného odkladu po vykonaní analýzy právnych nárokov, preukazujúcich právnu
opodstatnenosť uvedených nárokov.

3.8. Súd v súvislosti s výpočtom majetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť poukázal na to, že znalec
Doc. Ing. Karol Kalúz, CSc. v znaleckom posudku č. 6/2008, v ktorom určoval výšku majetkovej ujmy
za obdobie 01.05.2004 do 31.12.2006 neuvádzal skutočnú výmeru pozemkov v druhom ochrannom
pásme. Rovnako jeho súčasťou nebolo preukázanie a zdokumentovanie vlastníckych alebo iných práv
žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) k týmto pozemkom. Znalec v posudku deklarované zistenia
žiadnym spôsobom neodôvodnil, nezdokumentoval ani nezdokladoval. Zo strany 5 uvedeného posudku
je zrejmé, že znalec pri výpočte vychádzal z dostupných štatistických údajov a výpočet bol realizovaný
za obdobie od 01.05.2004 do 31.12.2006. Rovnako takéto doklady neboli ani súčasťou posudku č.
14/2008, ktorý bol vypracovaný tým istým znalcom a aj v tomto posudku absentovalo preukázanie a
zdokumentovanie vlastníckych alebo iných práv žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) k týmto
pozemkom.

3.9. Súd oprávnenosť žalobou uplatneného nároku nevyvodil ani zo žalobcom predložených výpisov z
listu vlastníctva preukazujúcich vlastnícke právo PD Strekov k približne 40 ha pozemkov bez ich bližšej
špecifikácie o tom, kde sa nachádzajú. Súd nárok nepovažoval za preukázaný ani z troch predložených
nájomných zmlúv, uzavretých so Slovenským pozemkovým fondom, týkajúcim sa prenájmu pozemkov
o výmere približne 640 ha pre rok 2004 a 508 ha od roku 2005 bez uvedenia parciel, ich výmer
a preukázania oprávnenia nakladať s týmto majetkom. Uvedenú skutočnosť súd nepovažoval za
zistenú ani z abecedného zoznamu nájomných zmlúv uzavretých na pozemky s fyzickými osobami
bez ďalších údajov o číslach parciel, spoluvlastníckych podielov a ich výmer. Uvedené listiny nie sú
listinami preukazujúcimi výmeru a identifikáciu parciel v ochrannom pásme vodárenského zdroja, ani
dokladmi preukazujúcimi oprávnenie žalobcu nakladať s týmito pozemkami. Nárok žalobcu nevyplýva
ani zo žiadosti o jednotnú platbu a podporu plodín na ornej pôde za rok 2004 až 2008 adresovanej
Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorej prílohou je sumárna výmera užívania poľnohospodárskej
pôdy s uvedením kultúry. Ani tieto doklady samé o sebe nepreukazujú vznik majetkovej ujmy.

3.10. Žalobca tvrdil, že si vo veci dal vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý nevie súdu predložiť
z dôvodu enormnej zaťaženosti zhotoviteľa posudku. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca nepredložil
súdu žiadnu objednávku a ani inú listinu, ktorou by svoje tvrdenie preukázal. Rovnako uviedol, že v
prípade, ak súd neumožní žalobcovi doložiť uvedený posudok do spisu a neodročí kvôli tejto skutočnosti
pojednávanie, navrhol doplniť dokazovanie o nový znalecký posudok. Súd vo veci nenariadil vykonať
žalobcom navrhované dokazovanie ohľadom určenia výpočtu majetkovej ujmy a to najmä z dôvodu, že
žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na opakované výzvy súdu zo dňa 20.09.2017, 28.11.2017 a
20.12.2017, na základe ktorých ho súd vyzýval, aby predložil doklady preukazujúce skutočnosť, že na
jeho strane došlo k majetkovej ujme s tým, aby uviedol jej konkrétnu výšku a špecifikáciu, ale aj z dôvodu
celkovej dĺžky konania vo veci samej. Súd v tejto súvislosti poukázal na čl. 17 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

3.11. Súd taktiež poukázal na zistenie, že Obvodný úrad životného prostredia Nové Zámky v roku 2012
vydal rozhodnutie (podrobne identifikované v odôvodnení), ktorým zrušil okrem iného aj ochranné pásmo



druhého stupňa - spoločné - kvantitatívne, keďže Vodárenský zdroj Strekov studne HS-3 a HS-4 od roku
2008 nebol využívaný na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z dôvodu jeho nevyhovujúcej kvality
a nízkej výdatnosti.

3.12. Súd preto dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno. V
konaní nebola preukázaná skutočnosť, že opatreniami, ktoré boli vydané v súvislosti s ochranou
výdatnosti vodného zdroja, bola spôsobená žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) škoda.
Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal konkrétnu výšku majetkovej ujmy, a preto nebolo možné
dospieť k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na jej náhradu. Súd žalobu ako nedôvodnú preto v celom
rozsahu zamietol.

3.13. Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Súd preto rozhodol o jeho nároku na náhradu trov
konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením.

4. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobca.

4.1. Žalobca odvolacie dôvody normatívne vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. e), f) a h)
Civilného sporového poriadku.

4.2. Žalobca nesprávnosť napadnutého rozsudku odôvodnil tvrdenou nezákonnosťou a arbitrárnosťou
rozsudku. Namietal aj, že rozsudok je nepreskúmateľný a zmätočný.

4.3. Žalobca žalobu podal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňoval opísať
rozhodujúce skutočnosti aj odkazom na listiny a označené dôkazy. Právny predchodca žalobcu v
žalobe špecifikoval rozhodnutia vydané vo vodohospodárnom konaní, ktorým boli určené a vymedzené
ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov verejného
vodovodu Strekov, a ktorými boli stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia
vo vymedzených ochranných pásmach. Predložené správne rozhodnutia sú dôkazom jednoznačne
potvrdzujúcim a preukazujúcim viaceré obmedzenia pri obhospodarovaní pozemkov v ochrannom
pásme vodárenských zdrojov. Správnymi rozhodnutiami bolo určené ochranné pásmo II. stupňa -
spoločné - kvantitatívne. Všetky uložené opatrenia bol právny predchodca žalobcu povinný dodržiavať
pod hrozbou uloženia sankcií príslušnými orgánmi. Právny predchodca žalobcu už v žalobe uviedol, že je
oprávneným nájomcom v špecifikovaných katastrálnych územiach, na ktorých bolo vyhlásené ochranné
pásmo a rovnako uviedol konkrétne príčiny vzniku majetkovej ujmy, jej zložiek, ako aj konkrétne dôsledky
dodržiavania obmedzujúcich opatrení v ochrannom pásme. Právny predchodca žalobcu už v žalobe
navrhol vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšky. Zo znaleckého
posudku č. 26/09 súdneho znalca Ing. Michala Muchu z januára 2010 vyplýva špecifikácia kultúrnych
dielov obhospodarovaných právnym predchodcom žalobcu v ochrannom pásme, ako aj rozsah užívania
kultúrnych dielov v prípade, že kultúrne diely zasahujú do ochranného pásma len čiastočne. Znalecký
posudok zároveň špecifikuje aj celkovú výmeru družstvom obhospodarovaných pozemkov v ochrannom
pásme počas jednotlivých rokov. Uvedeným spôsobom došlo k prieniku plôch užívaných družstvom s
ochranným pásmom. Ochranné pásmo nebolo špecifikované v správnych rozhodnutiach číslami parciel,
ale len topografickým spôsobom terénneho označenia - bolo zaznamenané len do vodohospodárskych
ortofotomáp a nie aj katastrálnych máp. Ochranné pásmo sa vplyvom času a prírodných podmienok
menilo.

4.4. Žalobca s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/212/2015 zo
4. mája 2017 uzavrel, že dovolací súd vo vzťahu k preukazovaniu užívania pozemkov v ochranných
pásmach (za stavu, že štátny orgán ochranné pásma vôbec nevymedzil, ako tomu je aj v prejednávanej
veci) výslovne pripustil možnosť preukazovania užívania pozemkov rôznymi spôsobmi.

4.5. Už samotným právnym predchodcom žalobcu navrhnutý dôkaz v pôvodnej žalobe vykonanie
znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky majetkovej ujmy súd prvej inštancie bez
relevantného dôvodu nevykonal.



4.6. Žalobca si v konaní splnil povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú vo vzťahu k tomu, že právny
predchodca žalobcu bol obmedzený v hospodárení na pozemkoch v ochrannom pásme, ako aj vo vzťahu
k tomu, že právny predchodca žalobcu bol nájomcom špecifikovaných pozemkov v ochrannom pásme.
Žalobca v odvolaní odmietol prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho
súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,
ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo ktoré nemajú základný význam pre
ochranu zákonnosti.

4.7. V odvolacom návrhu žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

5.1. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o ústavnej nekonformnosti rozsudku sú len tvrdeniami bez
priamej aplikácie na predmet sporu.

5.2. Svedkyňa potvrdila, že okrem oploteného I. ochranného pásma bolo zriadené len ochranné pásmo
II. stupňa spoločné - kvantitatívne s opatreniami zameranými len na ochranu výdatnosti (nie kvality a
hygienickej nezávadnosti) vodárenského zdroja, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 rozhodnutia. Žalovaný
poukázal na to, že ani jedno z prijatých opatrení neobmedzuje využívanie pozemkov nachádzajúcich
sa v spoločnom kvantitatívnom ochrannom pásme, a to ani na účely rastlinnej ani živočíšnej výrobnej,
ako to účelovo len vo všeobecnosti tvrdí žalobca (znemožnenie realizovať intenzifikačné opatrenia
k zvýšeniu produkcie, znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti
výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa) s odvolávaním sa na pôvodné rozhodnutie, ktorým boli v
prílohe č. 1 a 2 určené obmedzenia v (neskôr - pozn. odvolacieho súdu) zrušených ochranných pásmach
II. stupňa - vnútornom a vonkajšom (k zrušeniu ktorých došlo rozhodnutím bývalého vodoprávneho
orgánu zo dňa 21. júna 1985, ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede, stanoviska Obvodného
úradu životného prostredia Nové Zámky z 13.08.2010, písomného stanoviska Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2018).

5.3. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie dovolacieho súdu z prejednávanej veci (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/38/2012 - 596 z 31. januára 2013), podľa ktorého
existencia konkrétnych obmedzení hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vôd založených
príslušným rozhodnutím v konkrétnom prípade môže, ale aj nemusí mať za následok vznik majetkovej
ujmy na strane toho, kto na týchto pozemkoch hospodári a v prospech koho by právo na jej náhradu
prípadne svedčalo.

5.4. Žalobca mal od roku 2013 vedomosť o tom, že samotné rozhodnutie správneho orgánu o určení
ochranného pásma a opatrení na ochranu vodárenského zdroja nestačí na uplatnenie vzniku majetkovej
ujmy. Dodržiavanie konkrétnych opatrení nad rámec bežného obhospodarovania, ak mali za následok
vznik ujmy, je potrebné preukázať, čo sa žalobcovi za desať rokov nepodarilo.

5.5. Z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že sám právny predchodca žalobcu pred
podaním žaloby v roku 2007 potvrdil, že nemal vedomosť o vydanom rozhodnutí o určení ochranných
pásiem tohto vodárenského zdroja ani o opatreniach ním uložených, no napriek tomu v roku 2007 žiadal
spätne tri roky dozadu o priznanie majetkovej ujmy za dodržiavanie obmedzení, o ktorých nemal ani
vedomosť. Ak by skutočne právny predchodca žalobcu dodržiaval obmedzenia pri obhospodarovaní
pozemkov v ochrannom pásme tohto vodárenského zdroja od roku 2004, potom by viedol evidenciu o
tom, ktoré pozemky v označenom ochrannom pásme na akej výmere nemôže bežne obhospodarovať,
aké opatrenia musí dodržiavať, aké zvýšené náklady mu tým každoročne vznikali na týchto plochách,
aké výnosy rastlinnej výroby na nich dosiahol oproti pozemkom ochranného pásma, ktoré bežne
obhospodaroval. Po troch márnych výzvach súdu na preukázanie tvrdení žalobcu žalobca žiadal prerušiť
konanie do vypracovania znaleckého posudku, ktorého vypracovanie nemal ani zabezpečené.

5.6. Len zoznam nájomných zmlúv, predložený žalobcom, nie je dôkazom preukazujúcim ich obsah
(ktoré konkrétne pozemky o akej výmere sú predmetom nájmu, kde sa nachádzajú, kto je ich vlastníkom,
v akom spoluvlastníckom podiele, ktoré z nich sa nachádzajú v akej výmere v ochrannom pásme, a či
odkedy ich žalobca obhospodaruje).



5.7. Žalobca nepodložil žalobu tvrdeniami ani dôkazmi, ktoré by preukazovali obhospodarovanie
pozemkov v ochrannom pásme vodárenského zdroja, vznik konkrétnej majetkovej ujmy v rastlinnej alebo
živočíšnej výrobe v jednotlivých rokoch ako dôsledku dodržiavania konkrétnych opatrení nariadených
rozhodnutím správneho orgánu. Znalecké dokazovanie nemá opodstatnenie tam, kde neboli predložené
dôkazy preukazujúce skutočnosti, ktoré majú byť východiskom pre znalecké určenie výšky majetkovej
ujmy. Bez preukázania týchto skutočností by nemalo právny význam nariadiť znalecké dokazovanie na
určenie výšky majetkovej ujmy, ktorej existencia nebola súdu preukázaná. Žalobca naviac síce rozšíril
žalobný návrh na priznanie majetkovej ujmy aj za obdobie od 01.01.2008 do 10.05.2010 a majetkovú
ujmu za celé obdobie od 01.05.2004 do 10.05.2010 (správne do 12.05.2010 - pozn. odvolacieho
súdu) si uplatnil len v pôvodnej sume 249.862,31 eura určenej znalcom za obdobie od 01.05.2004 do
31.12.2007. Majetkovú ujmu za obdobie od 01.01.2008 do 10.05.2010 si neurčil a ani si za ňu neuplatnil
žiadnu finančnú náhradu. Tento postoj žalobcu rovnako dokazuje, že žalobcovi a ani jeho právnemu
predchodcovi žiadna ujma nevznikla.

5.8. K tvrdeniam žalobcu smerujúcim k znaleckému posudku znalca Ing. Michala Muchu žalovaný
uviedol, že keďže znalec nevypracoval exaktné zameranie pozemkov v ochrannom pásme a nevykonal
ich identifikáciu podľa vlastníckych vzťahov, súd mu ani nepriznal plnú náhradu znaleckej odmeny.
Znalec naviac nebol oprávnený v posudku posudzovať, kto v rokoch 2004 až 2007 kultúrne diely
skutočne obhospodaroval, naviac obzvlášť na základe neoverených podkladov Poľnohospodárskej
platobnej agentúry.
5.9. Aj zo žalobcom citovaného uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/212/2015 jednoznačne
vyplýva, že základnou podmienkou pre priznanie nároku na majetkovú ujmu za obmedzenie užívania
pozemkov je preukázanie, že vlastník (nájomca) užíva pozemky v ochranných pásmach. Žalobca v
konaní nepreukázal, ktoré pozemky v ochrannom pásme skutočne obhospodaroval v rokoch, za ktoré
sa domáhal priznania majetkovej ujmy. Žalobca bol povinný preukázať, že ako vlastník, resp. nájomca
užíval v príslušných rokoch pozemky v ochrannom pásme II. stupňa, vonkajšom - kvantitatívnom, ktoré
správny orgán vymedzil v rozhodnutí stanovením presných vzdialeností od oplotenia I. ochranného
pásma na každú stranu, v súlade s platným vodným zákonom, vyznačil ho v mape tvoriacej prílohu
rozhodnutia a zabezpečil vyznačenie jeho obvodu výstražnými tabuľkami. Žalovaný preto považuje
konštatovanie žalobcu, že štátny orgán ochranné pásmo II. stupňa spoločné - kvantitatívne v rozhodnutí
vôbec nevymedzil za zavádzajúce, v rozpore so skutočnosťou, v snahe vyhnúť sa preukazovaniu, ktoré
pozemky v akej výmere skutočne jeho právny predchodca v rokoch 2004 až 2010 obhospodaroval a
aké mal k nim právo.

5.10. Súd prvej inštancie dal opakovanými výzvami adresovanými žalobcovi opakovane možnosť doplniť
svoje podanie, ktorú možnosť žalobca nevyužil.

5.11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolaním žalobcu napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP), a po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pôvodný žalobca (Poľnohospodárske družstvo Strekov, v
čase podania žaloby so sídlom Strekov 55, IČO: 00 587 184) sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 20.08.2007 v znení neskoršieho doplnenia (zo dňa 12.10.2007, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 15.10.2007) a uznesenia o zmene žaloby (č. k. 15Cb/185/2007 - 292 z 3. februára 2009,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2009) domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 249.862,31 eura s príslušenstvom (vymedzeným ako 14,25 % úrok z omeškania odo
dňa doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia). Pôvodný žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej
sumy titulom náhrady majetkovej ujmy vzniknutej od 01.05.2004, najskôr do 17.08.2007, neskôr až do
31.12.2007 a v znení podania žalobcu, ktorým opravil žalobný petit, do 12.05.2010 (č. l. 437), v dôsledku



obmedzení bežného obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov v užívaní pôvodného žalobcu,
ktoré obmedzenia boli spôsobené tým, že pozemky sa nachádzali v ochranných pásmach vodných
zdrojov. Ochranné pásma vodných zdrojov boli určené rozhodnutiami vodohospodárskych správnych
orgánov (rozhodnutia správnych orgánov sú identifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku). O
žalobe žalobcu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách (vodný zákon) (ďalej len „starý vodný zákon“),
znenie účinné od 01.06.2002 do 30.06.2004, vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“)
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom,
ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov;
je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o
udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

10. Podľa § 28 ods. 6 starého vodného zákona, znenie účinné od 01.06.2002 do 30.06.2004,
za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí
vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný
predpis.

11. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) (ďalej len „nový vodný zákon“),
znenie účinné od 01.07.2004 do 14.01.2015, vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“)
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom,
ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov;
je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o
udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

12. Podľa § 32 ods. 6 nového vodného zákona, znenie účinné od 01.07.2004 do 31.05.2010,
za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí
vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je
povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber
vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na
vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky
za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda,
výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v
ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

13. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení účinnom
v čase podania žaloby a jej doručenia súdu prvej inštancie (t. j. 17.08.2007 a 20.08.2007), konanie sa
začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko,
prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj
o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom
právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo
z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§
90), nazýva sa žalobou.

14. Podľa § 101 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.



15. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

17. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Odvolací súd úvodom tejto časti považuje za potrebné výslovne zdôrazniť, že vzhľadom na viazanosť
odvolacími dôvodmi odvolateľa (v prejednávanej veci žalobcu), ktorý nenamietal právny záver súdu
prvej inštancie o tom, že žalobca disponuje aktívnou žalobnou legitimáciou v tomto konaní (čo je logické
vzhľadom na to, že tento právny záver súdu prvej inštancie bol v prospech žalobcu), nemohol odvolací
súd tento právny záver podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu a bližšie sa ním zaoberať.

20. Jednou z povinností odvolacieho súdu a podstatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní
je vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá
CSP). K uvedenému odvolací súd už na tomto mieste uvádza, že podstatným tvrdením na účely
ustanovenia § 387 ods. 3 veta druhá CSP nie je každé tvrdenie odvolateľa uvedené v odvolaní, ale len
také, ktoré je relevantné, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že
v prípade jeho preukázania, či už samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami, môže priniesť
pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

21. Za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní a doplnenia
dôvodov správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné.

22. Dokazovanie v sporovom konaní je aj za účinnosti Civilného sporového poriadku ovládané
prejednacou zásadou. Vymedzenie predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od účastníkov konania
(ktorí sú v civilnom sporovom konaní označovaní ako sporové strany), a to najmä od ich povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti (§ 79ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
v súčasnosti § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Povinnosť tvrdenia znamená, že
sporová strana musí uviesť skutkové tvrdenia, a to pravdivo a úplne. Dôkazná povinnosť znamená, že
sporová strana musí na preukázanie (svojich) tvrdení označiť dôkazy. Schopnosť strany sporu uniesť
bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Prejednacia
zásada predstavuje aj určitý stimul (motiváciu) pre účastníkov konania, pretože ak zostanú pasívni vo
vzťahu k splneniu povinnosti tvrdenia, či dôkaznej povinnosti, môže im to priniesť negatívne dôsledky
v konaní, napríklad prehru v spore.

23. Bremeno tvrdenia (t. j. posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť) a rovnako tak aj dôkazné bremeno (t. j. posúdenie
otázky, ktorá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom určitého tvrdenia) sa odvíja od
hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu potom v zásade
platí, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia - kto tvrdí,
dokazuje. Sporová strana teda musí nielen uniesť bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, pretože
súd môže zobrať za základ svojho rozhodnutia len preukázané tvrdenie.

24. Dôkazné bremeno preto možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (ak na vykonanie dôkazov
bez návrhu boli splnené zákonné podmienky), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.



25. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia vo vzťahu k všetkým právne
relevantným skutočnostiam, vyplývajúcim z ustanovenia § 28 ods. 6 starého vodného zákona (vo vzťahu
k uplatnenému nároku za obdobie od 01.05.2004 do 30.06.2004), resp. z ustanovenia § 32 ods. 6 nového
vodného zákona (vo vzťahu k uplatnenému nároku za obdobie od 01.07.2004 do 12.05.2010), v ktorých
ustanoveniach sú vymedzené kumulatívne podmienky, za naplnenia ktorých vznikne oprávnenému
subjektu nárok na náhradu majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov, na ktorom skutkovom základe žalobca založil žalobou uplatňovaný nárok.

26. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, vo vzťahu k bremenu tvrdenia bol žalobca povinný
predovšetkým uviesť (a nie len odkázať na skutkové tvrdenia uvedené v listinných dôkazoch - §
79 ods. 1 OSP a contrario) pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce tvrdenia, z ktorých fakticky
vyplynie (substancovateľné tvrdenia), že žalobca je vlastník (alebo správca alebo nájomca) pozemkov
nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na ktorých hospodári, pričom na nich
hospodári obmedzene, ktoré obmedzenie hospodárenia vyplýva práve z toho, že pozemok sa nachádza
v ochrannom pásme vodárenského zdroja, že v dôsledku obmedzeného hospodárenia mu vznikla
majetková ujma a že pri jej úhrade dodržal postup ustanovený osobitným predpisom (§ 28 ods. 6 starého
vodného zákona); resp. že žalobca je vlastník (alebo správca alebo nájomca) pozemkov nachádzajúcich
sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, ktoré pozemky užíva, avšak len obmedzene v dôsledku
obmedzení vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa pozemok nachádza v ochrannom pásme vodárenského
zdroja, že v dôsledku obmedzeného užívania mu vznikla majetková ujma a že povinnú osobu požiadal o
náhradu majetkovej ujmy (§ 32 ods. 6 nového vodného zákona). Žalobcu v uvedenom rozsahu rovnako
zaťažovalo aj dôkazné bremeno, keďže v prípade preukázania uvedených tvrdení by práve žalobcovi
vznikol nárok na náhradu majetkovej ujmy voči nositeľovi povinnosti uvedenú majetkovú ujmu nahradiť
(pasívne vecne legitimovanému subjektu).

27. K uvedenému bremenu tvrdenia však odvolací súd dodáva, že toto nie je splnené už tým, že
napr. žalobca bude len všeobecne tvrdiť v prejednávanej veci, že užíval pozemky v ochrannom pásme
vodárenských zdrojov obmedzene, čím mu vznikla majetková ujma - takéto tvrdenia o užívaní pozemkov
sú len všeobecné (nie sú konkrétnymi faktami, keď z nich nevyplýva napr. špecifikácia toho, ktoré
konkrétne pozemky alebo ich časti sa nachádzajú v akom ochrannom pásme vodárenského zdroja a
ako práve na tom ktorom konkrétnom pozemku alebo jeho časti bolo obmedzené hospodárenie na ňom
alebo jeho užívanie oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy), a nemožno
ich preto považovať za dostatočné splnenie bremena tvrdenia (o splnenie bremena tvrdenia by išlo
vtedy, ak by žalobca konkrétne špecifikoval konkrétne ujmy a ich rozsah vo vzťahu k obhospodarovaniu
konkrétnych špecifikovaných častí pozemkov, ktoré mu vznikli práve v dôsledku určitého konkrétneho
obmedzenia, vyplývajúceho z konkrétneho ochranného pásma vodárenského zdroja, v ktorom sa
pozemok, ktorý žalobca aj skutočne užíva, nachádza), čo bráni ich substancovaniu pod konkrétnu
hmotnoprávnu normu - v danom prípade § 28 ods. 6 starého vodného zákona, § 32 ods. 6 nového
vodného zákona.

28. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
v konaní neuniesol bremeno tvrdenia (napr. vo vzťahu ku konkrétnemu vymedzeniu pozemkov,
ktorých užívanie alebo ktorých obhospodarovanie je v dôsledku skutočnosti, že sa nachádzajú v
ochrannom pásme vodárenského zdroja obmedzené, v dôsledku čoho mu vzniká majetková ujma) a
následne o to viac ani dôkazné bremeno. Žalobca (vrátane jeho právneho predchodcu ako pôvodného
žalobcu) napr. netvrdil a o to viac ani nepreukázal, či pri uplatnení úhrady majetkovej ujmy napr.
postupoval podľa osobitných predpisov, čo je taktiež jedna z podmienok, výlučne za naplnenia
ktorej oprávnenému subjektu vznikne nárok na náhradu majetkovej ujmy, ďalej relevantne netvrdil a
nepreukázal v akých výmerách patria ním skutočne užívané alebo obhospodarované nehnuteľnosti
do toho-ktorého ochranného pásma vodárenského zdroja, aké konkrétne obmedzenia vyplývajúce zo
zaradenia pozemku (alebo jej časti, avšak taktiež konkrétne vymedzenej) a v akom konkrétnom rozsahu
obmedzili žalobcu v užívaní pozemkov tak, že mu vznikla určitá majetková ujma (teda nepostačujú napr.
len všeobecné tvrdenia o tom, že sa znížila napr. úžitkovosť chovu dobytka, keď z tohto nevyplýva,
aká bola úžitkovosť chovu dobytka na špecifikovaných častiach pozemkov patriacich do ochranných
pásiem vodárenských zdrojov a aká bola priemerná úžitkovosť chovu dobytka v danej výrobnej oblasti
na častiach pozemkov, ktoré nie sú súčasťou ochranného pásma vodárenských zdrojov, obdobne aká
bola produktivita práce v dôsledku obmedzení vyplývajúcich z ochranných pásiem vodárenských zdrojov



na častiach pozemkoch patriacich do ochranných pásiem vodárenských zdrojov a aká bola priemerná
produktivita práce na ostatných častiach pozemkoch v danej výrobnej oblasti, ktoré neboli súčasťou
ochranného pásma vodárenských zdrojov pod.).

29. Ani samotná skutočnosť, že v správnych rozhodnutiach, ktorými boli určené ochranné pásma
vodárenského zdroja neboli pozemky patriace do ochranných pásiem označené parcelnými číslami,
nezbavuje ešte žalobcu povinnosti jednoznačne identifikovať pozemky (alebo ich časti) patriace do
ochranného pásma, vymedziť ich výmeru a práve vo vzťahu k nim tvrdiť a preukázať ostatné právne
relevantné skutočnosti vyplývajúce z už vyššie uvedených noriem hmotného práva (§ 28 ods. 6 starého
vodného zákona a § 32 ods. 6 nového vodného zákona). Naviac, ak samotný žalobca v odvolaní tvrdí,
že ochranné pásmo sa vplyvom času a prírodných podmienok menilo, bolo na ňom, aby preukázal že
aj v prípade zmeny ochranného pásma užíval a obhospodaroval aj naďalej pozemok alebo jeho časť
patriaci do daného ochranného pásma a určil jeho výmeru, na ktorej bol obmedzeniami vyplývajúcimi
z ochranných pásiem obmedzený, čo neurobil, a z ktorého dôvodu sa potom javí aj táto argumentácia
žalobcu ako účelová.

30. Na správnosti uvedených záverov nič nemení ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NS SR“) ako dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo/212/2015 zo 4. mája 2017, na ktoré
žalobca v odvolaní poukázal, ktoré však nemožno v prejednávanej veci aplikovať pre diametrálne odlišný
skutkový stav. V konaní, v ktorom bolo vydané uvedené rozhodnutie NS SR bolo totiž dokazovaním
na súde prvej inštancie preukázané okrem iného to, že v súvislosti s obmedzeniami vyplývajúcimi
z ochranného pásma vodného zdroja došlo u žalobcu k zníženiu rastlinnej produkcie, keďže bol
obmedzený v používaní hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín z dôvodu, aby nebola narušená kvalita
a zdravotná nezávadnosť vody tohto vodného zdroja. V prejednávanej veci ale vznik žiadnej konkrétnej
majetkovej ujmy u žalobcu nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Uvedené rozhodnutie NS SR
teda nijakým spôsobom nevyvracia právny záver odvolacieho súdu v prejednávanej veci o rozsahu
bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcu. Naviac, NS SR ako súd dovolací sa v dovolacom
konaní pod sp. zn. 4Obdo/38/2012 z 31. januára 2013, ktoré bolo vedené proti inému rozhodnutiu
tohto odvolacieho súdu v prejednávanej veci, stotožnil s právnym názorom tohto odvolacieho súdu (na
ktorom zotrváva) o tom, že ani samotná existencia konkrétnych obmedzení hospodárenia na pozemkoch
v ochranných pásmach vôd založených príslušným rozhodnutím v konkrétnom prípade nemusí bez
ďalšieho viesť k vzniku majetkovej ujmy na strane toho, kto na týchto pozemkoch hospodári a v prospech
koho by právo na jej náhradu svedčalo. Pre priznanie nároku žalobcovi na náhradu majetkovej ujmy
podľa starého, resp. nového vodného zákona je podstatný širší okruh právne relevantných skutočností,
ktoré musia byť kumulatívne naplnené (bod 26. odôvodnenia).

31. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil ani žiadne náznaky toho, že by súd prvej inštancie
žalobcovi ukladal povinnosti nad rámec zákona. Práve naopak, žalobcova povinnosť tvrdenia ako aj
dôkazná povinnosť vyplývali žalobcovi už aj z predchádzajúceho procesného kódexu (Občiansky súdny
poriadok - napr. § § 79 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a vyplývajú mu
aj zo súčasného procesného kódexu - napr. § 132 ods. 1, § 150 Civilného sporového poriadku). Preto, ak
súd prvej inštancie tromi opakovanými výzvami vyzval žalobcu v priebehu roka 2017 na to, aby predložil
doklady preukazujúce skutočnosť, že na jeho strane došlo k majetkovej ujme, súd prvej inštancie len
dával priestor žalobcovi na splnenie uvedených procesných povinností (a uplatnenie jeho procesných
práv), ktorých nesplnenie môže viesť až k strate sporu. Pritom vzhľadom na charakter konania, ktorým
je civilné sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje prísna dispozičná a prejednacia zásada a je založené
na zásade formálnej pravdy, sa samotný počet troch opakovaných výziev zo strany súdu za účelom
splnenia procesných povinností javí ako vyšší než nevyhnutný.

32. Za uvedených okolností potom vykazuje aj návrh žalobcu doplniť dokazovanie o nový znalecký
posudok za účelom preukázania výšky majetkovej ujmy znaky obštrukčného konania, keď na tri
opakované výzvy súdu na predloženie dôkazov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti (ktoré
beztak v dôsledku ich všeobecnosti neboli substancovateľné pod konkrétnu hmotnoprávnu normu - bod
27. odôvodnenia), podstatné pre meritum veci, nijakým spôsobom žalobca nereagoval a ani neskoršie
tvrdenia o tom, že si dal vypracovať súkromný znalecký posudok nijakým spôsobom nepreukázal.
Naviac, ako správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, vypracovanie
znaleckého posudku za účelom ustálenia výšky majetkovej ujmy by malo opodstatnenie vtedy, ak by z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nárok žalobcu vyplývajúci z § 28 ods. 6 starého vodného



zákona vo vzťahu k obdobiu do 30.06.2004 a z § 32 ods. 6 nového vodného zákona vo vzťahu k
obdobiu do 12.05.2010 je daný (a spornou by napr. zostala samotná výška preukázanej majetkovej
ujmy). Z uvedených dôvodov preto správne súd prvej inštancie nevykonal dôkaz súkromným znaleckým
posudkom, ktorého nielenže vyhotovenie, ale ani objednávka, neboli v konaní (vrátane odvolacieho
konania) pritom ani preukázané.

33. Odvolací súd nezistil v odvolacom konaní dôvodnosť ani odvolacieho dôvodu, podľa ktorého súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

34. Odvolací súd totiž nezistil, že by súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore s
ustanovením § 191 CSP, obsahujúcom právnu úpravu hodnotenia dôkazov. Civilný sporový poriadok je
založený na zásade voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP). Táto zásada znamená, že záver, ktorý
si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu pritom
však vždy musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu
veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná. Odvolací súd nezistil, že by
hodnotiaca úvaha dôkazov súdom prvej inštancie nespĺňala uvedené kritéria. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s hodnotením vykonaných dôkazov tak, ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie.

35. V súvislosti s poukazom žalobcu na znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Michal Mucha
odvolací súd uvádza, že s týmto dôkazom sa súd prvej inštancie bližšie vysporiadal už v uznesení č.
k. 15Cb/185/2007 - 859 z 19. marca 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením č.
k. 15Cb/185/2007 - 868 z 11. apríla 2018 tak, že kvalita ako aj účelnosť znaleckého posudku znalca
Ing. Michala Mucha bola spochybnená aj samotným znalcom, a to na pojednávaní uskutočnenom
dňa 27.10.2010, keď uviedol, že povinnosť, ktorá mu bola súdom uložená - vypracovať geometrický
plán nesplnil a tento nevypracoval, v dôsledku čoho ani tento dôkaz nebol spôsobilý preukázať napr.
výmeru pozemkov v užívaní, resp. obhospodarovaných žalobcom, patriacich do ochranných pásiem
vodárenských zdrojov. Naviac, ako na to správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu,
znalecký posudok nebol spôsobilý preukázať ani samotnú skutočnosť, či žalobca skutočne vôbec
kultúrne diely prevzaté do posudku z Poľnohospodárskej platobnej agentúry (ktorej doklady taktiež súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať výmeru a identifikáciu parciel v ochrannom pásme
vodárenského zdroja - bod 15.9. odôvodnenia napadnutého rozsudku) obhospodaroval.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku postupujúc
dôsledne podľa § 220 ods. 2 CSP, upravujúceho náležitosti odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku, podrobne uviedol inter alia ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti jednotlivé dôkazy preukazovali, a ktoré
skutočnosti nie (k tomu napr. bod 15.9. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a ako vec právne posúdil.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným nárokom a obranou proti
takému uplatneniu.

37. K ostatným tvrdeniam odvolateľa o nezákonnosti, arbitrárnosti a nesúladu napadnutého rozsudku
s ústavnoprávnymi normami odvolací súd záverom uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“ vydané
v konaní so sp. zn. IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie ÚS SR vydané v konaní so sp. zn. I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo sporovej
strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie ÚS SR vydaného v konaní
so sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (rozhodnutia ÚS SR vydané v konaniach so sp. zn. II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03). Teda, samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi názormi, či
hodnotením dôkazov súdu prvej inštancie nie je relevantným odvolacím dôvodom.



38. V súvislosti so všeobecnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní, napr. o nezákonnosti
a ústavnej nesúladnosti napadnutého rozsudku odvolací súd záverom uvádza, že preskúmavacie
oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania
rozhodnutia. Odvolací súd je totiž viazaný dôvodmi odvolania v zmysle ich konkrétneho skutkového
vyjadrenia (nie len odkazom na ustanovenie, v ktorom je ten-ktorý odvolací dôvod normatívne
vymedzený, bez toho, aby odvolateľ uviedol konkrétne skutočnosti, ktorými je ten-ktorý odvolací
dôvod naplnený). Pri viazanosti dôvodmi odvolania preto neprichádza do úvahy hľadanie konkrétnych
skutočností v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a jeho postupe, pretože by to bolo v rozpore so
zásadou rovnosti strán sporu (odvolací súd by v podstate sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia
alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala, a v prospech ktorej
napadnuté rozhodnutie vyznelo). Preto aj odvolací súd v tomto odvolacom konaní každý zo žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal práve v takom rozsahu, v akom ho žalobca vymedzil. Z
hľadiska viazanosti skutkovým vymedzením odvolacích dôvodov totiž platí, že čím konkrétnejšie je
vymedzený relevantný odvolací dôvod, tým konkrétnejšie je jeho preskúmanie odvolacím súdom a
naopak.

39. Vo zvyšku odvolací súd odkazuje na správne skutkové zistenia a ich správne právne posúdenie
súdom prvej inštancie.

40. Z uvedených dôvodov, keď odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď ním bola zamietnutá žaloba žalobcu pre neunesenie
dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu právne významných skutočnosti vyplývajúcich z § 28 ods.
6 starého vodného zákona a § 32 ods. 6 nového vodného zákona, pričom toto dôkazné bremeno ležalo
práve na žalobcovi, pretože práve žalobca z nich vyvodzoval pre seba priaznivé následky (čiže úspech
v konaní spočívajúci v uložení povinnosti žalovanému na zaplatenie uplatneného nároku).

41. Výrok o trovách konania (ktorým bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu vzhľadom na jeho plný úspech v konaní) vzhľadom na absenciu odvolacích dôvodov proti
nemu smerujúcich, pri rešpektovaní viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, ho odvolací súd
bez bližšieho meritórneho skúmania ako vecne správny a závislý na výroku, ktorým bolo meritórne
rozhodnuté o žalobou uplatnenom nároku, taktiež potvrdil.

42. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní v dôsledku podaného odvolania nezistil žiadny dôvod na
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a to v žiadnom jeho výroku, odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech (keď žalobca
ako odvolateľ v odvolacom konaní bol v celom rozsahu neúspešný, čo viedlo k potvrdeniu napadnutého
rozsudku), priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t.
j. 100 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník.

44. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej



zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cb/185/2007", "guid": "b63d1920-86f1-4767-91ea-4ee0ad2cda59:1b1998a0-e12e-44ba-8f9d-ea9f9f1b9e68", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "0e9e8d3b-b1cd-41c9-a83a-1a0bfd87dcba:28975f7f-afcb-4192-bd37-1103d19bf672", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6", "spisova_znacka": "26Cob/68/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/68/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4407212263.6"}]}