Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/640/2015 z 14. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. novembra 2016, sp. zn. 11CoP/640/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1315207698.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/640/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1315207698.1 | 2016-11-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b75a6d8-50f9-4237-a79f-9f08404e1540 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315207698.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/640/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207698
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315207698.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G.
D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom W. práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 9003 01 Senec, dieťa rodičov: matka - P.. D. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, XXX XX L. O., zastúpená Niku&partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51,
811 04 Bratislava, a otec - P.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX N., zastúpený
JUDr. Dušanom Kolesárom, advokátom, so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava, o návrhu otca na
zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.07.2015,
č.k. 37P/141/2015-198, jednomyseľne (pomerom hlasov 3: 0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14.07.2015, č.k. 37P/141/2015-198, zamietol návrh
otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených
potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou
väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že
návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že zmeny, ktoré nastali na strane rodičov
a dieťaťa od 21.05.2013 do rozhodnutia súdu o návrhu otca, nemožno vyhodnotiť ako podstatné,
odôvodňujúce zníženie výživného v zmysle návrhu. Súd prvej inštancie za preukázané považoval, že
príjem otca od poslednej úpravy výživného vzrástol, a jeho majetkové pomery sa podstatne nezmenili
(naďalej spláca úver a nadobudol osobné motorové vozidlo). Konštatoval, že ďalšiu vyživovaciu
povinnosť otec mal už v čase posledného určovania výživného, preto túto okolnosť nie je možné
považovať za novú podstatnú zmenu pomerov na strane otca. Pokiaľ otec argumentoval splácaním
svojich úverov, súd prvej inštancie uviedol, že splácanie úverov nemá prednosť pred vyživovacou
povinnosťou stanovenou súdom. Naopak, poukázal na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej
v súvislosti s jej vekom, nástupom na povinnú školskú dochádzku v šk. roku 2014/20145, záujmovými
aktivitami a rastom životných nákladov. Súd prvej inštancie zistil, že maloletá G. D. navštevuje L.
základnú školu vo N., pričom za jej náklady považoval polročné poplatky v Základnej umeleckej škole
vo N., odbor hudobný XX Eur, odbor výtvarný XX Eur, ročné poplatky za školu v prírode v sume
XXX Eur a fond rodičov XX Eur, mesačné poplatky za školskú jedáleň XX Eur, školskú družinu XX
Eur, školské aktivity X Eur, školské potreby X Eur, stravu XXX Eur, benzín XX Eur, bývanie XXX Eur



(polovica úveru), oblečenie XX Eur, drogériu XX Eur, uskladnenie pupočníkovej krvi XEur, zdravotnú
starostlivosť X Eur, kultúru a výlety XX Eur, spolu v sume XXX,XX Eur mesačne. Za preukázané mal,
že otec pracuje v R. a jeho príjem sa zvýšil na sumu X.XXX Eur mesačne, je jediným spoločníkom
a konateľom v Obchodnej spoločnosti S. s.r.o. L. XX, N., spláca hypotekárny úver mesačne v sume
XXX,XX Eur a zakúpil si ďalšie osobné motorové vozidlo značky X. T. za XXX.XXX Kč, ktoré vyplatil zo
spotrebného úveru. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že otcom prezentovaná zmena pomerov na jeho
strane nie je relevantným dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Do pozornosti otcovi dal, že
pokiaľ ručením a výdavkami zabezpečuje nové bývanie a auto, teda berie na seba určité finančné riziká
a záväzky, uvedené nemôže byť skutočnosťou, ktorá by bola dôvodom na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti voči maloletej a na jej úkor. Súd prvej inštancie uzavrel, že s prihliadnutím na preukázané
majetkové a zárobkové pomery otca, ako i na matkou vyčíslené a v konaní preukázané priemerné
mesačné výdavky maloletej, naposledy určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletej
a zároveň je primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Vec právne posúdil
podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal
odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a výživné od 01.04.2015
znížiť zo sumy XXX G. na sumu XXX Eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa pri
svojom rozhodnutí presvedčivo nevysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výživné na maloletú vo
výške XXX Eur mesačne je neprimerane vysoké a nezodpovedá ani jeho zárobkovým a majetkovým
možnostiam. Z dôvodu vysokého výživného, je tak vystavený neprimeranému riziku finančného kolapsu,
čo v konečnom dôsledku môže mať nepriaznivý dopad aj na samotnú maloletú. Uviedol, že súčasťou
jeho príjmu je nenárokovateľná pohyblivá čiastka, ktorá mu však nemusí byť vyplácaná každoročne, jej
výpočet závisí od ekonomických ukazovateľov zamestnávateľa a nie od samotného výkonu jeho práce.
Poukázal na skutočnosť, že s maloletou trávi 8 dní v mesiaci, s čím sú spojené ďalšie náklady na trávenie
ich spoločného voľného času. Vyčíslené mesačné výdavky na maloletú vo výške XXX,XX Eur považoval
za neprimerané, pričom namietol výdavok na maloletú na bývanie, ktorý zahŕňa aj splátku matkinho
úveru. Mal za to, že výška výživného bola nesprávne určená už pri poslednej úprave výživného.

4. K odvolaniu otca sa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vyjadrila matka, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec sa svojím návrhom domáha
zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej G., aj napriek tomu, že svoj návrh neodôvodňuje
žiadnou podstatnou zmenou pomerov na jeho strane, ani neuvádza žiadne skutočnosti odôvodňujúce
zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Zdôraznila, že už v čase posledného rozhodovania súdu otec žil
v spoločnej domácnosti so svojou družkou Mgr. T. R., matkou maloletého Z. R., nar. XX.XX.XXXX, s
ktorou žije v spoločnej domácnosti doposiaľ, a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej G., mal už
vyživovaciu povinnosť aj k maloletému B. D., nar. XX.XX.XXXX. Poukázala na kariérny postup otca u
svojho zamestnávateľa a zvýšenie jeho príjmu, na majetkové pomery otca, vlastníctvo k 5 izbovému
rodinnému domu a dvoch osobných motorových vozidiel. Zdôraznila, že otec okrem príjmov zo
závislej činnosti, má aj príjmy z podnikateľskej činnosti, je jediným spoločníkom a súčasne konateľom
v obchodnej spoločnosti S. s.r.o., so sídlom L. XX, N.. Uviedla, že od posledného rozhodovania súdu
došlo k zmene pomerov práve na strane maloletej G., ktorá začala od septembra 2014 navštevovať
povinnú školskú dochádzku a okrem pravidelných výdavkov na maloletú v súvislosti so školou a
mimoškolskou činnosťou má výdavky na pokrytie časti letných prázdnin formou letných táborov. K
tvrdeniam otca o znášaní väčšej časti nákladov spojených s bývaním a ostatnými výdavkami rodiny,
v dôsledku invalidity jeho družky uviedla, že už v čase rozvodového konania otec spolu s družkou žil
v spoločnej domácnosti, ktorá už v tom čase poberala invalidný dôchodok a vykonávala zárobkovú
činnosť, samostatnú fyzioterapeutickú prax. Vzhľadom k tomu, že jeho družka poberá čiastočný
invalidný dôchodok, môže riadne po ukončení materskej dovolenky vo februári 2016, pokračovať vo
svojej praxi. Namietala tvrdenia otca o jej nadštandardnej životnej úrovni, keď s maloletou trávi dovolenky
a výlety pri využívaní zníženia celkových nákladov na dovolenku, nízkonákladovú leteckú dopravu, v
prípade pobytu v F. pozvanie známych, ošatenie maloletej je zakupované postupne, podľa jej potrieb a
nielen v primeranej ale aj v priemernej cenovej kategórii. Tvrdenia otca v tomto smere považovala za
nepravdivé a zavádzajúce.



5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu
ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78
ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v
čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.05.2013, č.k. 28P/242/2011-318. Vychádzajúc z
okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene
pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného
na maloletú.

8. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti
návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal
potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak
aj odôvodnených potrieb maloletej, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho
aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného
dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého
dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v
danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené
v návrhu otca na zníženie výživného, jeho finančné záväzky z úverov a náklady na jeho bežné výdavky
a výdavky jeho novej rodiny sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako
zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade otec nepreukázal dôležitú skutočnosť
podstatnú pre zmenu rozhodnutia ktorá by vznikla po poslednom rozhodnutí o výživnom. V danom
prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka,
ktorá okrem bežných výdavkov hradí aj priebežne vznikajúce mimoriadne výdavky spojené najmä so
školskými a mimoškolskými aktivitami maloletej G., ktorá na rozdiel od predchádzajúceho obdobia
nastúpila povinnú školskú dochádzku. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu
prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre
zníženie výživného v neprospech maloletej, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho
zárobkových pomerov ( ktoré sa naopak zvýšili ), k zmene jeho možností a schopností v jeho neprospech,
alebo k celkovej zmene jeho rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky
výživného vychádza. V danom prípade pri vyhodnotení rozhodných skutočností, nemôže byť dôvodom
na zníženie výživného ani skutočnosť, ktorou je jeho ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému B. D.,
ktorej existenciu vzal súd do úvahy už pri určení výživného v roku 2013 a ani vyživovacia povinnosť
k partnerke, s ktorou po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako tvrdí uzavrel manželstvo, a už vôbec
nie náklady na potreby maloletého Z. R.. Je potrebné zdôrazniť, že zníženie výživného na maloletú
nemožno posudzovať z hľadiska finančných a iných záväzkov, ktoré otec na seba postupne preberal



po rozvode manželstva s matkou maloletej, a určení výživného na maloletú rozsudkom z 21.05.2013.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou otca, že výživné na maloletú bolo nesprávne určené už pri
poslednom rozhodnutí súdu o výživnom, keďže otec sa práva odvolania voči rozsudku vzdal, z čoho
je možné vyvodiť, že s určenou výškou výživného súhlasil. Pokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s
výdavkami maloletej vyčíslenými matkou, odvolací súd vyslovuje názor, že nie je možné do priemerných
nákladov na potreby maloletej započítať náklady matky spojené so splácaním hypotéky, avšak je možné
ustáliť, že v danom prípade náklady na maloletú spojené s bývaním predstavujú čiastku priemerne XXX
Eur mesačne, a spolu s vyčíslením celkových odôvodnených potrieb maloletej zodpovedajú určenému
výživnému aj v tomto období. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením otca (a z výsledkov dokazovania to ani
nevyplýva ) o nadštandardnej životnej úrovni matky, ktorá na rozdiel od otca dosahuje neporovnateľne
nižší príjem, rovnako ani s poukazovaním na dovolenky maloletej zabezpečené matkou. Je predsa v
záujme maloletej, aby mala možnosť ísť na dovolenky, alebo rôzne výlety, ktoré sa jej matka snaží
zabezpečiť, keďže otec po svojom rozhodnutí založiť si novú rodinu, s ktorou súvisí aj navýšenie jeho
bežných výdavkov, má možnosti pre maloletú v tomto smere zrejme obmedzené.

10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletú, z ktorého dôvodu
výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).