Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/423/2014 z 24. 6. 2014
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 24. júna 2014, sp. zn. 5Co/423/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3113208704.1
Krajský súd Trenčín | 5Co/423/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3113208704.1 | 2014-06-24 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/098862bb-71bd-4265-8162-f123c1d21f33
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113208704.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/423/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208704
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208704.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa P. R., bytom O., ul. V. XXXX/XX, v konaní
zastúpeného JUDr. Michalom Fraňom, bytom Trenčianske Teplice, SNP 124/7 proti odporcom 1/
Adamovi V., bytom B., V. XXX/XX, 2/ Z. V., bytom B., V. 256/11, v konaní zastúpenej JUDr. Petrom
Slaninom, advokátom, so sídlom v Trenčíne, ul. X. 14 a 3/ J. Húdeka, bytom B., V. XXX/XX o zaplatenie
3.807,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e.

Odvolanie odporcu 3/ sa     o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa proti odporkyni 2/,
odporkyni 2/ náhradu trov konania nepriznal a zároveň rozhodol, že odporkyni 2/ sa cestou príslušného
daňového úradu vracia súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu. Rozhodnutie o
zastavení konania súd odôvodnil podľa § 96 O.s.p. s tým, že navrhovateľ využil svoje dispozičné právo
a svoj návrh na začatie konania proti odporkyni 2/ vzal späť. Keďže k späťvzatiu návrhu došlo ešte
pred začatím pojednávania súhlas odporkyne 2/ so späťvzatím návrhu navrhovateľom sa nevyžaduje a
preto súd konanie proti odporkyni 2/ zastavil. Vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ je pritom už právoplatný a
vykonateľný platobný rozkaz, ktorý súd v konaní vydal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odporkyne
2/ odôvodnil súd prvé stupňa podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ späťvzatím
návrhu zavinil zastavenie konania a preto má odporkyňa 2/ právo na náhradu trov. Keďže si však túto
neuplatnila súd jej náhradu trov konania nepriznal. Nakoniec rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku
odporkyni 2/ odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 4 a 9 zákona o súdnych poplatkoch a
skutočnosťou, že odporkyňa 2/ zaplatila v konaní za podaný odpor proti platobnému rozkazu, ktorý súd
v konaní vydal súdny poplatok 228,- eur. Tento jej súd po krátení o 6,70 eur vracia cestou príslušného
daňového úradu.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie odporcovia 1/ až 3/. Uviedli, že proti platobnému rozkazu, ktorý
vo veci vydal okresný súd podala odporkyňa 2/ odpor. Tento bol súdom akceptovaný a vo veci bolo
vytýčené pojednávanie. V deň pojednávania vzal navrhovateľ svoj návrh späť, čo odôvodnil tým, že u
odporcov 1/ a 3/ došlo k vykonateľnosti platobného rozkazu. Na tomto základe potom okresný súd vydal
napadnuté uznesenie. V merite veci ide o náhrady škody spôsobenú maloletým dieťaťom, odporcom 1/,
ktoré je v konaní zastúpené svojimi zákonnými zástupcami - rodičmi, odporcami 2/ a 3/. Obaja rodičia
pritom majú rovnaké práva a povinnosti. Keďže odpor proti platobnému rozkazu podala za maloletého
odporcu 1/ jeho matka, odporkyňa 2/, platobný rozkaz nemohol voči odporco.m 1/ a 3/ nadobudnúť
právoplatnosť. Na základe toho preto žiadajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci
bolo nariadené pojednávanie.



K odvolaniu odporcov 1/ až 3/ sa písomne vyjadril navrhovateľ. Podľa neho z obsahu odporu, ktorý
proti platobnému rozkazu vo veci podala odporkyňa 2/ vyplýva, že tento podala ona sama, za seba.
Platobný rozkaz voči odporcom 1/ a 3/ je preto právoplatný. Navrhovateľ na tomto základe vyzval
odporcov 1/ a 3/ na dobrovoľné zaplatenie prisúdenej sumy. Ku dňu podania odvolania bola celá táto
suma navrhovateľovi zaplatená a tým je pre navrhovateľa vec ukončená. Odvolanie odporcov nie je
preto dôvodné a navrhovateľ navrhuje, aby ho odvolací súd zamietol.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania odporcov
1/ až 3/, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektmi
oprávnenými na podanie takéhoto opravného prostriedku a či odvolania smerujú proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný
rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p.  účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vydal vo veci dňa 13. mája 2013 platobný rozkaz
č.k. 14Ro/136/2013-44, ktorým odporcom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne požadovanú sumu 3.807,83 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania ako aj náhradu
trov konania. Platobný rozkaz doručil do vlastných rúk právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcom
2/ a 3/. Platobný rozkaz bol do vlastných rúk doručovaný aj maloletému odporcovi 1/ (na jeho vlastné
meno) a v jeho mene platobný rozkaz podľa pripojenej doručenky prevzal odporca 3/, jeho otec. V
zákonnej lehote podala proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor odporkyňa 2/. V záhlaví odporu
je odporkyňa 2/ uvedené menom, priezviskom a bydliskom ako osoba podávajúca odpor. V úvode
odporu je označený navrhovateľ a jeho právny zástupca a za stranu odporcu je označená len odporkyňa
2/ a to meno, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Podľa obsahu odporu odporkyňa 2/
podáva vo vlastnom mene odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní súdom prvého stupňa,
namieta vecnú správnosť uplatneného práva navrhovateľa a uvádza skutočnosti a označuje dôkazy,
ktoré uplatnené právo navrhovateľa majú spochybniť. Na záver odporu je odporkyňa 2/ vlastnoručne
podpísaná pri označení svojho mena a priezviska. Tento odpor proti platobnému rozkazu odporkyňa 2/
doplnila podaním zo dňa 2.9.2013. Toto podanie rovnako ako odpor obsahuje len označenie odporkyne
2/ ako odporkyne vo veci, nevyplýva z neho, že ho podáva v mene inej osoby a je podpísané vlastnoručne
odporkyňou 2/ pri označení jej mena a priezviska. Súd prvého stupňa na vydanom platobnom rozkaze
dňa 13.11.2013 vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu vo vzťahu k odporcom
1/ a 3/ dňom 5.6.2013. Následne, po prevode veci z reg. Ro do reg. C, bol vo veci vytýčený termín
pojednávania, na ktorý boli predvolaní právny zástupca navrhovateľa a odporkyňa 2/. Tento termín bol
z dôvodu ospravedlnenie sa právneho zástupcu navrhovateľa zmenený na iný termín pojednávania.
Na tomto pojednávaní, konanom dňa 18.3.2014,  súd prvého stupňa informoval prítomných o tom, že



platobný rozkaz vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ nadobudol právoplatnosť. Následne vzal navrhovateľ svoj
návrh na začatie konania proti odporkyni 2/ späť a súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Z citovaného ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, že odvolanie proti rozhodnutiu súd môže podať
len účastník konania a v osobitných prípadoch aj vedľajší účastník konania. Proti uzneseniu súdu prvého
stupňa č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014 podali odvolanie spoločne odporcovia 1/ až 3/. Pre
odpoveď na otázku, ktorý z nich bol ako účastník konania oprávnený napadnúť predmetné rozhodnutie
súdu prvého stupňa odvolaním je potrebné určiť aký dôsledok mala skutočnosť, že proti platobnému
rozkazu vydanému súdom prvého stupňa v konaní podala včas odôvodnený odpor len odporkyňa 2/, keď
z ustanovení § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že len v prípade tzv. nerozlučného procesného spoločenstva
účastníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. by mal odpor odporkyne 2/ účinky aj vo vzťahu k ostatným odporcom.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv.
spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko odporcov, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne)
procesné spoločenstvo odporcov. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné
procesné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 91
ods. 1 O.s.p.) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv
na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti
sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. V prípade tzv. nerozlučného procesného
spoločenstva (§ 91 ods. 2 O.s.p.), keď z hľadiska hmotno-právneho je predmetom konania právo alebo
povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých
účastníkov, platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. Na rozlíšenie, či ide o
procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha
predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva.

V tomto konaní si navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie sumy 3.807,83
eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Zaplatenie požadoval spoločne a nerozdielne od odporcov
1/ až 3/ a to titulom náhrady škody na zdraví, vecnej škody a nákladov spojených s liečení, za ktorú
škodu mal zodpovedať maloletý odporca 1/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spoločne
a nerozdielne s ním podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho rodičia, odporcovia 2/ a 3/.
Je zrejmé, že podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /
všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným porušením právnej povinnosti/ a podľa
§ 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka /zodpovednosť osôb povinných vykonávať dohľad za škodu
spôsobenú maloletým dieťaťom alebo tým, kto je postihnutý duševnou poruchou/ sú rozdielne a musia
byť posudzované samostatne. Ak budú naplnené predpoklady jednej z uvedených zodpovedností
neznamená to automaticky, že boli naplnené aj predpoklady pre druhú z nich a naopak. Rozhodnutie v
danej právnej veci tak môže vyznieť pre každého z odporcov rozdielne. To platí nielen vo vzťahu medzi
odporcom 1/ na strane jednej a odporcami 2/ a 3/ na strane druhej ale aj vo vzťahu medzi odporcami 2/ a
3/ navzájom. Odporcovia 2/ a 3/ síce majú obaja zodpovedať za škodu spôsobenú navrhovateľovi titulom
ustanovenia § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj tu je potrebné skúmať naplnenie podmienok
tejto zodpovednosti za škodu u každého z nich samostatne. Okrem toho osoby povinné vykonávať
dohľad sa môžu svojej zodpovednosti podľa § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka zbaviť, ak preukážu,
že náležitý dohľad nezanedbali. Aj v takýchto prípadoch bude potrebné skúmať  naplnenie liberačného
dôvodu osobitne u každej zo spoločne zodpovedných osôb, takže výsledkom môže byť, že jedna zo
spoločne zodpovedných osôb sa svojej zodpovednosti zbaví a druhá nie. Tak by aj rozhodnutie súdu vo
veci nemuselo nutne vyznieť pre takéto osoby rovnako.

V zmysle uvedených záverov je preto namieste konštatovanie, že v danej právnej veci sa na strane
odporcov 1/ až 3/ jedná o samostatné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 1 O.s.p.. Včas podaný
odôvodnený odpor odporkyne 2/ proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa v tomto
konaní preto nemá účinky vo vzťahu k odporcovi 3/. Keďže tento sám odpor proti platobnému rozkazu
nepodal je platobný rozkaz voči nemu právoplatný a vykonateľný /§ 174 ods. 2 O.s.p./. Odporca 3/ tak
už v ďalšom štádiu konania, ktoré nastalo po včasnom podaní odôvodneného odporu odporkyne 2/ nie
je v postavení účastníka konania. Nie je preto osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014 a z toho  dôvodu muselo byť



jeho odvolanie odvolacím súdom podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuté ako odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Čo sa týka odporcu 1/, aj tu je potrebné prijať záver, že s ohľadom na samostatné procesné spoločenstvo
odporcov v konaní, sa na odporcu 1/ účinky včas podaného odôvodneného odporu odporkyne 2/
nevzťahujú. Napriek tomu však platobný rozkaz prvostupňového súdu č.k. 14Ro/136/2013-44 zo dňa
13. mája 2013 nemožno vo vzťahu k odporcovi 1/ považovať za právoplatný a vykonateľný a to z týchto
dôvodov:

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 29 ods. 1 O.s.p. ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať,
súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak
ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.

Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred
dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť
sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník“).

Odporca 1/ je maloleté dieťa, ktoré podľa § 8 Občianskeho zákonníka nemá plnú spôsobilosť na právne
úkony. V zmysle § 20 O.s.p. tak odporca 1/ nemá ani plnú procesnú spôsobilosť a v konaní preto
musí byť zastúpený zástupcom. Zákonným zástupcom maloletého dieťaťa sú v zmysle § 31 Zákona o
rodine rodičia dieťaťa. V predmetnej právnej veci však rodičia maloletého odporcu 1/ sú tiež účastníkmi
konania, vystupujú na strane odporcu ako odporcovia 2/ a 3/. Ako bolo vyššie uvedené, aj proti nim
si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody a za škodu jemu spôsobenú by mali odporcovia 1/,
2/ a 3/ zodpovedať spoločne a nerozdielne. V tejto situácii sú záujmy odporcu 1/ a odporcov 2/ a 3/
potencionálne rozporné. Z podstaty veci vyplýva, že každý zo zodpovedných subjektov sa bude snažiť
svojej vlastnej zodpovednosti zbaviť a na druhej strane je v záujme ostatných spoločne zodpovedných
subjektov, aby za škodu zodpovedali všetky zodpovedné subjekty spoločne. Podľa odvolacieho súdu
preto v predmetnom konaní nemohol zastupovať maloletého odporcu 1/ ani jeden z jeho rodičov,
odporcov 2/ a 3/, a bolo potrebné, aby bol maloletému odporcovi 1/ pre toto konanie ustanovený
osobitný kolízny opatrovník v zmysle § 29 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 31 ods. 2 Zákona o rodine. Keďže
týmto spôsobom súd prvého stupňa nepostupoval a vydaný platobný rozkaz doručil odporcovi 3/ ako
rodičovi, odňal tým maloletému odporcovi 1/ možnosť konať pred súdom. Doručenie platobného rozkazu
odporcovi 1/ preto nemožno považovať za riadne. Z uvedeného potom vyplýva ten dôsledok, že odporca
1/ je stále účastníkom predmetného konania ako taký je oprávnený podať odvolanie proti uzneseniu
súdu prvého stupňa č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014.



Krajský súd ako súd odvolací preto na odvolanie odporcov 1/ a 2/ vec preskúmal v rozsahu podľa § 212
ods. 2 písm. b/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie  súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na pojednávaní, konanom dňa 18.3.2014 vzal svoj návrh na
začatie konania proti odporkyni 2/ späť.

Navrhovateľ môže v priebehu konania voľne disponovať svojím návrhom na začatie konania a preto
okrem iného môže v zmysle ustanovení § 96 O.s.p. vziať aj svoj návrh na začatie konania späť a to úplne
alebo len sčasti. V prípade, že dôjde k úplnému späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom
súd konanie zastaví. V predmetnej právnej veci navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania proti
odporkyni 2/ v celom rozsahu späť. Nie je pritom rozhodujúce, čo motivovalo navrhovateľa k takejto
dispozícii s návrhom na začatie konania, podstatné je, že k späťvzatiu došlo. Toto späťvzatie návrhu
na začatie konania proti odporkyni 2/ preto nutne muselo viesť k zastaveniu konania. V súvislosti
so zastavením konania proti odporkyni 2/ bolo potrebné potom rozhodnúť o náhrade trov konania
účastníkov ako aj o vrátení odporkyňou 2/ zaplateného súdneho poplatku za odpor ňou podaný
proti platobnému rozkazu, ktorý súd prvého stupňa vo veci vydal. Aj v týchto častiach je napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa plne po práve. Z tohto pohľadu je napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa vecne správne.

Na základe týchto záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Keďže, ako vyplýva z vyššie uvedeného, právoplatnosťou
a vykonateľnosť platobného rozkazu vydaného súdom prvého stupňa voči odporcovi 3/ a zastavením
konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania voči odporkyni 2/ nie je vec v celom rozsahu
prejednaná a rozhodnutá, úlohou súdu prvého stupňa bude ustanoviť maloletému odporcovi 1/ kolízneho
opatrovníka a tomuto vydaný platobný rozkaz riadne doručiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é .