Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/72/2015 z 21. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. júna 2016, sp. zn. 21S/72/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200531.2 Krajský súd Žilina | 21S/72/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5015200531.2 | 2016-06-21 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f11228a-fc8c-4eac-abee-e0ecba2217d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200531.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200531
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200531.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a
členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: G. C.,
občianka Kórejskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom J. L. X, S., zastúpená advokátkou:
JUDr. Katarína Potocká, Advokátska kancelária, P. X, S., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a
cudzineckej polície Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie 7, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-36-001/2015-SK z 28.04.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-36-001/2015-SK z 28.04.2015
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 366,44
Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 296,44
Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.05.2015, doručenou na súd dňa 19.05.2015 domáhala preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-36-001/2015-SK z 28.04.2015.
V žalobe uviedla, že Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, oddelenie tuzemskej
polície PZ Žilina (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-163-003/2015-
PP zo dňa 10.02.2015 zrušil žalobkyni prechodný pobyt na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zák. č.
404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, platný od 30.09.2014 od 14.09.2015 z dôvodu, že v stanovenej lehote
neodovzdala doklad podľa § 32 ods. 10. Žalobkyňa si dňa 21.11.2014 osobne prevzala doklad o povolení
pobytu č. RW 6853429. Zároveň bola poučená, že do 30 dní odo dňa prevzatia dokladu o povolení
pobytu je povinná odovzdať správnemu orgánu lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá
ohrozuje verejné zdravie. Lehota na doloženie lekárskeho posudku uplynula dňa 23.12.2014.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolania. O odvolaní rozhodlo
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica vyrozumením zo dňa 28.04.2015, z ktorého
vyplýva, že odvolací orgán považoval odvolanie za neprípustné a uviedol, že nezistil ani dôvody na
obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodnutím žalovaného bola dotknutá na svojich právach z dôvodu,
že vydané rozhodnutie nie je odôvodnené. Odôvodnenie má presvedčiť účastníka o správnosti postupu
správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, o
ktoré dôkazy sa oprel, akými úvahami sa riadil a z akého dôvodu nevyhovel návrhu účastníka aj z ohľadu
na podmienky obnovy konania alebo zmenu, alebo zrušených mimo odvolacieho konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.



Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žaloba smeruje na preskúmanie
rozhodnutia RHCP Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB2-36-001/2015-SK zo dňa 28.04.2015, pričom
v danom správnom konaní RHCP nekonalo ako odvolací orgán, nakoľko podaný riadny opravný
prostriedok bol podaný oneskorene a uvedená písomnosť je len vyrozumením pre účastníka konania.
Celé správne konanie bolo právoplatne ukončené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
- OCP PZ Žilina, a to rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-163-003/2015-PP zo dňa 10.02.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2015 a následne výkon, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/72/2015-36 zo dňa 03.06.2016 odložený. RHCP Banská Bystrica v danej veci posudzovala
oneskorené podané odvolanie účastníka konania, pričom postupovalo v súlade s ust. § 60 zákona o
správnom konaní a preskúmalo i oneskorene podané odvolanie, pričom ako odvolací orgán nezistilo
dôvody na obnovu konania, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uznáva
pochybenie pri použití termínu „neprípustné odvolanie“, čo vzniklo využitím pôvodného znenia zákona
o správnom konaní, avšak zo samotného textu vyrozumenia adresovanému účastníkovi konania
jednoznačne, že žalovaný postupoval v rámci tohto konania v zmysle ust. § 60 zákona o správnom
konaní, ktorý pojednáva o oneskorene podanom odvolaní.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že podľa námietky žalobkyne strohé uvedenie vo vyrozumení,
že odvolací orgán nezistil dôvody na obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie mimo odvolacieho
konania, nespĺňa podľa tvrdenia žalobcu náležitosti správneho rozhodnutia a v tomto smere ide o
nepreskúmateľnosť daného rozhodnutia. V súlade s ust. § 60 zákona o správnom konaní, odvolací
orgán má povinnosť preskúmať i oneskorene podané odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje
obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Nakoľko odvolací
orgán po preskúmaní oneskorene podaného odvolania spolu s celým spisovým materiálom nezistil
žiadne pochybenie súvisiace s porušením zákonnosti, vybavil vec neformálnym spôsobom. V takomto
prípade nie je odvolací orgán povinný konať v samostatnom správnom (odvolacom) konaní, a teda
predmetné vyrozumenie č. PPZ-HCP-BB2-36-001/2015-SK zo dňa 28.04.2015, ktoré žalobca napáda
nie je rozhodnutím odvolacieho orgánu v správnom konaní s obligatórne ustanovenými náležitosťami,
ani rozhodnutia tak ako to upravuje § 47 zákona o správnom konaní.
K námietke bodu III. žaloby, v ktorom žalobkyňa tvrdí, že dôkazy, ktoré boli predložené neboli
vyhodnotené odvolacím správnym orgánom žalovaný uviedol, že táto námietka nie je dôvodná.
Účastníčka vo svojom vyjadrení uznala svoje pochybenie a 30.01.2015 sa opätovne dostavila na
lekárske vyšetrenie za účelom získania potrebného lekárskeho posudku a zároveň požiadala o
predĺženie lehoty na predloženie dôkazu. Súčasťou jej vyjadrenia bolo i splnomocnenie na zastupovanie
pre JUDr. Katarínu Potockú - advokátku, ktoré však nespĺňalo náležitosti v zmysle ust. § 126 ods.
5 zákona o pobyte cudzincov, a to že podpisy na splnomocneniach predkladaných v konaniach
podľa zákona o pobyte cudzincov musia byť osvedčené. Splnomocnenie s úradne osvedčeným
podpisom bolo zo strany účastníčky konania doložené, avšak inak sa k začatému konaniu nevyjadrila,
teda prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-BB7-163-003/2015-PP o zrušení
prechodného pobytu v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré bolo
doručované právnemu zástupcovi účastníčky konania. Až následne počas doručovania napadnutého
rozhodnutia dňa 23.02.2015 bolo na prvostupňový správny orgán doručené vyjadrenie účastníčky
konania spolu s originálom lekárskeho potvrdenia zo dňa 13.02.2015. K námietke žalobkyne v
bode IV. žaloby správny orgán uviedol, že i táto námietka je nedôvodná. Odvolací orgán mal
jednoznačne preukázané, že nie neovládaním slovenského jazyka došlo k nedoloženiu povinného
lekárskeho posudku, nakoľko sama účastníčka konania vo svojom vyjadrení pri začatí konania o zrušení
prechodného pobytu uviedla, že si bola vedomá povinnosti doloženia lekárskeho posudku.
V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, nakoľko prvostupňový i druhostupňový správny orgán rozhodovali
vo veci zrušenia jej prechodného pobytu, ako i oneskoreného odvolania sa účastníčky správneho
konania žalobcu, na základe náležite zistených a preukázateľných skutočností a pri svojom konaní
postupovali v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 22.06.2016
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácií § 250j ods. 2 písm.
c), d) O.s.p..

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).



Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho
súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a iným právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi alebo procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správne orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (pozri napr.
nález Ústavného súdu SR z 22.01.2009 sp. zn. I. ÚS 354/08-50, rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29.04.2002 pod sp. zn. 6Sž/56/01) môže byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitostí, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.
Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,
menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti a právnických osôb a fyzických
osôb.

Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný vo vyrozumení konštatoval, že dôvody na obnovu konania
alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Túto námietku súd vyhodnotil ako
dôvodnú a uvádza nasledovné. Možno konštatovať, že postup žalovaného pri preskúmaní odvolania
žalobkyne bol príliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre žalobkyňu z listu -
vyrozumenia vyplývajú. Napríklad nie je možné zistiť, aké dôvody, resp. aké podmienky odvolací orgán
preskúmal v zmysle § 62 Správneho poriadku na obnovu konania.
Inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré
sa obnoví na žiadosť účastníka konania, alebo z úradnej moci. Účelom obnovy konania je odstránenie
nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú
a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť
rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Správny poriadok nepodmieňuje uplatnenie návrhu na
obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov;
b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy
konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody správny orgán by musel
takýto podnet zamietnuť;
c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na
podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Oprávneným subjektom je aj
správny orgán, ak nariadi obnovu z dôvodu verejného záujmu;
d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej;
e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná.
Inštitút obnovy v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku je mimoriadnym opravným
prostriedkom pre účely, ak nové skutočnosti a dôkazy privodia (môžu privodiť) skutkovú zmenu v konaní.
Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti ako dôkazy, ktoré účastník v
pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez
vlastnej viny nemohol uplatniť (nedostupná listina a pod.). Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely
obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase
pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Zároveň treba zdôrazniť, že novými
skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho
orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti vznikli až
po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania.
Podmienkou na obnovu konania podľa písm. a) § 62 Správneho poriadku je, že nové skutočnosti a
dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Podľa názoru súdu, dôkaz, ktorý žalobkyňa predložila
správnemu orgánu má vplyv na rozhodnutie (§ 250j ods. 7 O.s.p.).



Krajský súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť,
ktoré podmienky na obnovu konania neboli splnené.

Vzhľadom na uvedené skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie (vyrozumenie) je
potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. §
250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu
vo vyčíslení trov konania zo dňa 20.06.2016 celkovej výške 448,02 Eur, pozostávajúcich zo súdneho
poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia (13.05.2015) - 139,83 Eur,
2. žaloba (18.05.2016) - 139,83 Eur,
3. porada s klientom (07.06.2016) - 143 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 2
x 8,39 Eur a 8,58 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ").

Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia vo veci pobytu cudzincov, a teda za zastupovanie
v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 13.05.2015, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 139,83 Eur,
2. písomne podanie na súd - žaloba zo dňa 18.05.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 279,66 Eur.

Súd nepriznal odmenu za úkon - porada s klientom, keďže jej uskutočnenie nebolo súdu preukázané
predložením potvrdenia.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.



Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 296,44 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.