Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/611/2015 z 28. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. októbra 2015, sp. zn. 9Co/611/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015896021.1 Krajský súd Žilina | 9Co/611/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5015896021.1 | 2015-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d14f8c9-f601-4339-9e8b-f93b663177f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015896021.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/611/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015896021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015896021.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: T. I., nar.
XX.X.XXXX, bydliskom B. XXXX/XX, J., zastúpeného spoločnosťou LEGAL ADVISORY GROUP, s. r.
o., so sídlom Lužná 1, Bratislava, IČO: 35967081, proti odporcovi: RAPID life životná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, zastúpenému spoločnosťou MST PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36861545, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/214/2013-220 zo dňa 16. júla 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
3C/12/2012 zo dňa 19.1.2012 v celom rozsahu s tým, že vec bude prejednaná v občianskom súdnom
konaní. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie.
Pri výklade relevantných ustanovení právnych predpisov a poistnej zmluvy ako i Všeobecných poistných
podmienok s poukazom na súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu SR a nižších
súdov dospel k záveru, že rozhodcovská doložka na základe, ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
je absolútne neplatná, a teda je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň rozhodol,
že sa vec prejedná v občianskom súdnom konaní.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku. Podstatné závery súdu (vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky) nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené,
čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Odporca pritom poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré
v obdobných prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Naďalej zastával
názor, že rozhodcovská doložka medzi ním a navrhovateľom bola dojednaná individuálne, pričom
poukázal na vybrané ustanovenia Všeobecných poistných podmienok. Zdôraznil, že aj keď poistník
podpisuje celý súvislý text VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami, na ktoré poukazuje
poistná zmluva. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy.
Dojednanie rozhodcovskej doložky mohol navrhovateľ individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby
tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Súd nekonal eurokonformne pri konštruovaní svojich
právnych záverov (opomenul aplikovať judikát ESD C-478/99), nakoľko posudzovaná rozhodcovská
doložka nie je vo svetle výkladu č. 3 ods. 1 a 3 Smernice 93/13/EHS a bod 1 písm. q) prílohy
Smernice Súdnym dvorom EÚ neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na aplikáciu neúčinného
ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a na procesné pochybenia - procesnú
povinnosť podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané



na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom bola Smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a
aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej
19 odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. Záverom poukázal aj na znenie novely
Exekučného poriadku a zdôraznil, že samotný rozhodcovský rozsudok prestal byť od 1.4.2015 záväzný,
teda bola anulovaná jeho právoplatnosť. Navrhol zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť, uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ považujúc rozhodnutie za vecne i právne správne.
Skutočnosť, že odporca kvetnato argumentuje najrôznejšími domnelými porušeniami prvostupňového
súdu, ktoré podporuje úvahami prezentovanými cez svoju optiku vnímania európskej legislatívy a
judikatúry, nič nemenia na skutočnosti, že prvostupňový súd rozhodol vecne a správne. Žaloba bola
od začiatku podaná dôvodne, o čom svedčia i iné rozhodnutia súdov posudzujúce identickú praktiku
odporcu. Potvrdením rozhodnutia sa nijako nezhorší postavenie odporcu oproti stavu, do ktorého sa
fakticky dostal v dôsledku prijatia novely Exekučného poriadku.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa
neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd
prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Medzi základné definičné prvky
práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý súdny proces) patrí podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS
226/03, I. ÚS 344/10), ale i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z
27. apríla 2006 sp.zn. 4 Cdo 171/2005, rozsudok z 30. septembra 2008 sp.zn. 4 Cdo 25/2007, etc.)
právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné) argumenty jednotlivých
strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov
mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale
aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v
tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07).
Obsah požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v našom právnom
poriadku vyjadrený v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Na druhej strane takúto požiadavku nemožno chápať spôsobom, že zahŕňa
právo účastníka byť pred súdom úspešný, prípadne právo na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), prípadne s navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), preto nie je porušením práva na súdnu ochranu, ani práva na spravodlivý proces, ak súd
nerozhodne podľa predstáv účastníka a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s
objektívnym právom. Po preskúmaní rozhodnutia súdu odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia spĺňa, keď je z neho zrejmé, čoho
sa navrhovateľ domáhal, ako rozhodol súd prvého stupňa, čoho sa v konaní domáhal, ako aj to, z akých
dôvodov. Odvolaním napadnuté rozhodnutie teda uvádza všetky podstatné skutočnosti.



Odporca v odvolaní naďalej zastával názor o individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke a o
tom, že nejde o neprijateľnú podmienku. Súd prvého stupňa sa tejto otázke venoval komplexným
spôsobom, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky bola konštatovaná
viacerými rozhodnutiami súdov SR. Nebolo možné súhlasiť s názorom odporcu, že súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie odôvodnil prepäto formalisticky bez eurokonformného výkladu práva s ohľadom na
znenie a účel predmetnej smernice (93/13/EHS). Treba zdôrazniť, že vnútroštátny zákonodarca môže
upraviť právne predpisy odlišne od znenia smerníc - môže upraviť danú problematiku prísnejšie ako
tomu je v smernici. Nárok navrhovateľa bol posudzovaný normami slovenského vnútroštátneho práva,
pričom predmetná smernica bola použitá iba ako interpretačné pravidlo.
Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup v zmysle ust. §
118 ods. 2 O.s.p., sudca na pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne účastníci konania mohli upraviť
ďalší procesný postup v konaní s tým, že toto pochybenie prispelo k nepredvídateľnosti rozhodnutia,
pretože súd je povinný na základe výsledkov dokazovania vymedziť, ktoré podstatné skutkové tvrdenia
účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré za sporné. Odvolací súd nezistil existenciu dôvodu
odvolania, ktorý mal spočívať v nedodržaní procesného postupu súdom prvého stupňa, vyplývajúceho
z ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Podľa odvolacieho súdu aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia
nespôsobuje existenciu vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Ak totiž predseda
senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiadny priamy dosah na možnosť
vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu
zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa, keď súd prvého stupňa vykonával dokazovanie
výsluchom zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami,
v ktorých dôkazoch mali účastníci právo priebežne sa vyjadrovať a v závere pojednávania sudca
účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Existencia tejto vady sama o sebe nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a nie je procesnou vadou. Odvolateľ preto neopodstatnene namietal, že nedodržaním
procesného postupu v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. mu súd odňal možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, ktorý prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol. Stotožnil sa so
záverom, v zmysle ktorého rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je
neplatná a z toho dôvodu rozhodcovský rozsudok ako nezákonný zrušil podľa ust. § 40 ods. 1 písm.
c) zák. č. 244/2002 Z.z.. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že odporca uviedol, že predmetné
ustanovenie v čase rozhodovania okresného súdu nebolo účinné (platilo do 31.12.2014). V zmysle ust.
§ 372w O.s.p. spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na
súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na
konanie podľa doterajších predpisov. Teda súd správne v intenciách daného ustanovenia rozhodol
o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rovnako pokiaľ odporca poukazoval na novelizáciu súdneho
poriadku, konkrétne ust. § 243d Exekučného poriadku, je nutné posudzovať aj toto v zmysle uvedeného
ust. § 372w O.s.p..

Odporca v odvolaní poukázal na (ne)zohľadnenie 19 ods. (recitálu) Smernice 93/13/EHS v
posudzovanom prípade, ktorý sčasti aj citoval. Ním uvádzané skutočnosti nie celkom korešpondujú
s tým, čo je uvádzané v predmetnom odseku. Podľa tohto odseku sa na účely smernice hodnotenie
nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena
tovaru alebo dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek
tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok; keďže zámerom je medzi
iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť
poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri
výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Odvolateľ nesprávne uviedol, že nie je zámerom smernice
hodnotiť podmienky v poistných zmluvách. Z uvedeného odseku je zrejmé, že zámerom smernice nie je
hodnotiť podmienky v poistných zmluvách, ktoré „definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť
poisťovateľa,“ čo sa v predmetnom prípade nestalo a tieto podmienky hodnotené neboli.



So závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožňuje a tak nebolo úlohou odvolacieho súdu v
tomto odvolacom konaní sa nimi opakovane zaoberať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
(odvolacom) konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.