Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/98/2009 z 18. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. februára 2013, sp. zn. 38Sp/98/2009, ECLI:SK:KSTT:2013:2009200548.4 Krajský súd Trnava | 38Sp/98/2009 | ECLI:SK:KSTT:2013:2009200548.4 | 2013-02-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., SP, § 32 ods. 1 SP, § 32 ods. 2 SP, § 33 ods. 1 SP, § 33 ods. 2 SP, § 46 SP, § 47 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8087c5f2-dd37-41ee-898e-bfd6b7ac087c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2009200548.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/98/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2009200548
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2009200548.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. S.
M., bytom XXX XX S., B. F. XX, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Dunajská Streda, Korzo Bélu
Bartóka 3, 929 01 Dunajská Streda, za účasti: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor,
Kúpeľná 2, 929 01 Dunajská Streda, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v Dunajskej Strede č. D/2009/00420-11 zo dňa 14.07. 2009 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Obvodný pozemkový úrad Dunajská Streda č. D/2009/00420-11 zo
dňa 14. júla 2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede ako príslušný orgán
rozhodol v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. vo veci uplatneného nároku, t.č. nebohej H. T., rod. S.
tak, že jej právnym nástupkyniam Ing. S. M., rod. T., O. O., rod. T. a H. G., rod. T. nenavráti vlastníctvo a
nepriznáva právo na náhradu k nehnuteľnostiam v k.ú. S. A., pozemko - knižné vložky č. 173, 172, 98,
486, 267, 147 a k.ú. O. A. k pozemko - knižnej vložky č. 32 z dôvodu, že nespĺňa podmienky ust. § 2
ods. 1, ods. 2, písm. a)-e) a ust. § 3 ods. 1 písm. a)-t), ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení noviel. Podľa
odôvodnenia reštitučný nárok bol uplatnený dňa 29.12. 2004, t.č. už nebohou H. T., dcérou pôvodných
vlastníkov O. S. a manželky H., rod. M.. Dedičkami zo zákona po zomrelej H. T. sú vyššie uvedené dcéry.

V odôvodnení uviedol, že v rámci správneho konania si vyžiadal archívne doklady, ktorými mal za
preukázané, že pôvodný vlastník bol spolu s manželkou vysídlený z ČSR do Maďarska. Vychádzal z
toho, že Štátny archív v Bratislave mu zaslal Oznámenie o vysídlení č. A/II/2009-556/DBI a Výkaz z
nehnuteľného majetku, v ktorom sú uvedené pozemky, na ktoré si nebohá H. T. uplatnila reštitučný
nárok. Nakoľko osobám, ktoré boli vysídlené v zmysle Dohody o výmene obyvateľstva č. 145/1946 Zb.
boli na území Maďarskej republiky pridelené náhradné pozemky, uplatnený nárok nie je v súlade s ust.
§ 2 ods. 2 písm. a)-e) a ust. § 3 ods. 1 písm. a)-t) ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z..

Dňa 21.08. 2009 podala navrhovateľka odvolanie označené ako Odvolanie proti rozsudku Obvodného
pozemkového úradu v Dunajskej Strede, z dôvodu že jej starých rodičov O. S. a manželku H., rod. M.,
nevysídlili, nikdy neboli vysídlení do Maďarska, ani nemôže o ich vysídlení existovať tzv. „Biely list“.
Jej starí rodičia ušli vo februári 1947 cez zamrznutý Dunaj, nakoľko ich deti S. a H. chceli deportovať
do Česka, v archíve sú určite nejaké spisy o tejto deportácii, o ich úteku cez Dunaj v noci vo veľkej
zime vedela celá dedina. Viacerí svedkovia to môžu dosvedčiť, čo na žiadosť súdu môže dodatočne



zaobstarať. Zároveň predložila čestné prehlásenie, že od 14.08. 2009 bola vážne chorá, prekonala
vírusové ochorenie a z toho dôvodu do 30 dňovej lehoty odvolania sa nedostala.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom podania nespĺňajúceho náležitosti odvolania tak, ako to
vyžaduje Občiansky súdny poriadok uznesením č.k. 38 Sp/98/2009-5 zo dňa 15.10. 2009 vyzval
navrhovateľku na označenie napadnutého rozhodnutia, rozsahu, v akom sa rozhodnutia a postup
správneho orgánu napáda, uvedenia, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a uvedenia, čoho sa domáha
a aký konečný návrh robí.

Medzičasom si vyžiadal z Obvodného pozemkového úradu Dunajská Streda spis vo veci uplatneného
nároku S. M..

Žiadosťou zo dňa 05.11. 2009 navrhovateľka žiadala o predĺženie lehoty na opravu a doplnenie
neúplného podania uznesenia č.k. 38 Sp/98/2009, nakoľko zo Slovenského národného archívu ešte
nedostala odpoveď.

Uznesením č.k. 38 Sp/98/2009-14 zo dňa 14.06. 2010 súd opravný prostriedok navrhovateľky odmietol,
nakoľko ani na základe výzvy súdu neboli doplnené zákonom vyžadované náležitosti odvolania.

Proti rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie dňa 09.07. 2010 a poukázala na listiny, ktoré jej
boli doručené zo Štátneho archívu v Bratislave osvedčujúce skonfiškovanie pozemkov, ktoré ale
nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko jej starý otec nebol právoplatne odsúdený, žiadala prešetriť, či jej
patria pozemky.

Vec bola predložená Najvyššiemu súdu SR na odvolacie konanie spolu s listinami priloženými k
odvolaniu, t.j. Rozhodnutím konfiškačnej komisie podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb., ktorým bolo
rozhodnuté, že O. S., narodeného neznámym dátumom, na neznámom mieste, obyvateľa O. A.,
treba považovať za zradcu a nepriateľa Slovenského a Českého národa a Československej republiky,
následkom čoho je jeho majetok v zmysle § 2 Nariadenia 104/1945 Sb. skonfiškovaný ku dňu 01.03.
1945, kópiou uplatnenia reštitučného nároku H. T. dňa 22.12. 2004 a výpismi z listov vlastníctva č. XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX k.ú. S. A., kópiami pozemkovej knihy.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na správnosti svojho rozhodnutia, nakoľko
vychádzal z predložených archívnych dokladov.

Najvyšší súd SR v odvolacom konaní týkajúcom sa odmietnutia odvolania rozhodnutím č.
2Sžo/200/2010 zo dňa 06.07. 2011 vyslovil, že vzhľadom na postup súdu (aj keď tento o
žiadosti navrhovateľky odpustenia zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku nerozhodol
samostatným uznesením, ako to vyžaduje § 58 O.s.p., ale vo veci ďalej konal) má sa za to, že
k odpusteniu zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku došlo bez ohľadu na absenciu
rozhodnutia, v ktorom by to bolo konštatované. Ohľadne vyžadovania náležitosti odvolania zdôraznil
potrebu citlivo pristupovať k reštitučným zákonom v záujme zabezpečenia ich účelu. Keďže krajský súd
vyzval odporcu na predloženie administratívneho spisu, bol mu známy predmet súdneho prieskumu. Z
doplnenia odvolania podaného v odvolacej lehote (proti uzneseniu o odmietnutí návrhu pre nedostatok
náležitostí) je zrejmé, že navrhovateľka napáda rozhodnutie v celom rozsahu, spochybňovala
hmotnoprávnu stránku rozhodnutia, z čoho bol krajský súd schopný vyvodiť záver o tom, aké
rozhodnutie navrhovateľka napáda, v čom vidí jeho nezákonnosť a čoho sa domáha. Zrušil preto
napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.06. 2010 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, pretože postupom
krajského súdu došlo k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred súdom.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 19.02. 2013, na ktoré sa účastník konania
Slovenský pozemkový fond nedostavil, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľka



zastúpená splnomocnenou zástupkyňou uviedla, že spochybňuje správnosť napadnutého rozhodnutia,
nakoľko toto vo svojom odôvodnení odkazuje na Výkaz nehnuteľného majetku, číslo hospodárskej
jednotky 8, pričom ale obsah tejto listiny nie je správny, pretože starí rodičia navrhovateľky preukázateľne
vysídlení neboli. Má k dispozícii doklady, Zoznam presídlencov z Československa do Maďarska podľa
Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva vydaný Osídľovacím úradom v
Bratislave, podľa ktorého boli presídlení M. H., čo bol brat starej mamy a M. H., jej prastará matka, avšak
v tomto zozname nie sú uvedení starí rodičia, t.j. právni predchodcovia oprávnených osôb. Predložila
súdu fotokópiu Zoznamu vysídlených hospodárskych jednotiek z okresu S. v roku 1947, kde pod č. 136
je uvedený M. H., S. A. s dátumom vysídlenia 04.11. 1947, čo korešponduje so zoznamom presídlencov
a zdôraznila, že ani v tomto zozname nie je uvedené meno starých rodičov navrhovateľky. Nevie si
vysvetliť, z akého dôvodu bol vystavený Výkaz nehnuteľného majetku na majetok starých rodičov, ktorí
odchádzali z územia Československa 25.02. 1947 zároveň so svojimi švagrovcami, pričom majetok
týchto do žiadneho výkazu zahrnutý nebol a ich deti majetok svojich starých rodičov riadne prededili.
Keby starí rodičia navrhovateľky boli uvedení v zozname presídlencov, nebol by dôvod, aby riskovali
prechod cez zamrznutý Dunaj a odchádzali individuálne z územia republiky.

Zástupkyňa odporcu poukázala na to, že správny orgán vychádzal z dokladov zabezpečených
zo štátneho archívu, ktorými mal za preukázané, že došlo k presídleniu právnych predchodcov
navrhovateľky. V čase rozhodovania nemal k dispozícii listiny, ktoré predložila navrhovateľka na
pojednávaní, tieto sú správnemu orgánu neznáme, nemôže sa teda vyjadriť, či osvedčujú, že právni
predchodcovia navrhovateľky boli alebo neboli vysídlení. Navrhovateľka na otázku súdu uviedla, že v
priebehu správneho konania nemala k dispozícii listiny, ktoré predložila na pojednávaní, napriek tomu
od počiatku trvala na tom, že v konaní zabezpečené doklady nie sú správne. Pre prípad potreby má
k dispozícii svedkov, ktorí vedia dosvedčiť, že jej starí rodičia neboli presídlení, ale prechádzali cez
zamrznutý Dunaj.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
zrušiť, nakoľko vzhľadom na priebeh správneho konania sú zrejmé skutočnosti nasvedčujúce, že zistenie
skutočného stavu tak, ako ho vykonal správny orgán je nepostačujúce na rozhodnutie vo veci.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že reštitučný nárok v zmysle zák. č. 503/2003
Z.z. bol dňa 29.12. 2004 uplatnený H. T., bytom H. XX, okres W. Z. ako oprávnenou osobou, dcérou
pôvodných vlastníkov O. S. a manželky H., pričom sa jednalo o pozemky, ktoré prešli na štát alebo inú
osobu postupom podľa Nariadenia č. 104/45 Zb. nar., nachádzajúce sa v k.ú. S. A., vložka č. 173, 172,
98, 486, 267, 147, vložke O. A. č. 32. Uplatnila si nárok na horeuvedené pozemky po svojich rodičoch,
ale aj na taký majetok, ktorý dosiaľ nebol zistený (nájdený) jej osobou. Prílohou uplatnenia nároku bol
rodný list, výpis z pozemkovej knihy a identifikácia parciel, spolu s dvoma listinami v maďarskom jazyku.

Dňa 27.01. 2009 Obecný úrad Trnávka na žiadosť Obvodného pozemkového úradu potvrdil, že
oprávnená osoba zomrela XX.XX. XXXX. Následne si správny orgán vyžiadal dedičské rozhodnutie po
oprávnenej osobe. Podľa predloženého osvedčenia o dedičstve 13D/120/2006, Dnot/48/2006 zo dňa
04.10. 2006 bola uzavretá dedičská dohoda medzi do úvahy prichádzajúcimi dedičkami Ing. S. M., nar.
XX.XX. XXXX, O. O., nar. XX.XX. XXXX a H. G., nar. XX.XX. XXXX.

Na základe dožiadania (nezaloženého v spise) zaslal pozemkový úrad navrhovateľke kópiu (uplatnenia)
reštitučného nároku a predvolal ju na prejednanie nároku s tým, že jej oznámil, že ak starí rodičia boli
presídlení do Maďarskej republiky, reštitučné konanie nie je dôvodné.

Dňa 27.04. 2009 sa Obvodný úrad obrátil na Štátny archív v Bratislave s požiadavkou na zaslanie
oznámenia, či pôvodní vlastníci O. S. a manželka H., rod. M. boli presídlení do Maďarskej republiky,
prípadne o zaslanie príslušných archívnych dokladov.



Dňa 25.05. 2009 pozemkový úrad oznámil navrhovateľke, že obdržal z archívu doklady preukazujúce
skutočnosť, že starí rodičia boli vysídlení do Maďarskej republiky, z toho dôvodu reštitučný nárok
uplatnený H. T. nie je dôvodný.

Dňa 04.06. 2009 pozemkový úrad požiadal Štátny archív v Šali o zaslanie rozhodnutia konfiškačnej
komisie v S.. 3/2/48 zo dňa 29.01. 1948 a potvrdenie o tom, že pôvodný vlastník O. S. nebol trestaný
podľa Nariadenia SNR č. 33/45 Sb..

Štátny archív Bratislava zaslal správnemu orgánu výkaz nehnuteľného majetku I., II., Oblastnej
osídľovacej úradovne Bratislava, číslo hospodárskej jednotky č. 8, súdny okres S., politická oblasť S.
A., v ktorom boli uvedení vysídlenci S. O. a H., rod. M..

Dňa 22.05. 2009 Ministerstvo vnútra SR oznámilo, že O. S. je vedený v evidencii nehnuteľného majetku
občanov maďarskej národnosti, uloženej v tunajšom archíve v k.ú. S. A., ktorí boli, resp. mali byť
vysídlení z ČSR do Maďarska podľa Dohody o výmene obyvateľstva č. 145/1946 Zb., o čom nasvedčuje
predložená a osvedčená kópia výkazu nehnuteľného majetku.

Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa dňa 10.06. 2009 oznámil, že na meno O. S. sa vo Fonde
ONV W. Z. I.,II., ONV S. nenachádzajú dokumenty o trestaní menovaného podľa Nariadenia č. 33/45
Zb. a bolo zaslané konfiškačné rozhodnutie Oblastnej úradovne OÚ a Fondu národnej obnovy v
Bratislave č. 29580/zisť.-p/49 zo dňa 18.11. 1949, podľa ktorého bolo úradu doručené rozhodnutie
konfiškačnej komisie zriadenej podľa § 11 ods. 8 Nariadenia 104/45, ktorým sa prehlasuje konfiškácia
pôdohospodárskeho majetku u O. S.. Oblastná úradovňa žiadala oznámenie od okresného súdu, aký
majetok menovaný vlastnil.

Podľa priloženého rozhodnutia Konfiškačnej komisie zriadenej podľa § 1 ods. 8 Nariadenia č. 104/45
Sb.n. v znení Nariadenia č. 64/46 Sb.n. a Nariadenia č. 89/1947 Sb.n. SNR v Šamoríne na svojom
zasadnutí dňa 29.01. 1948 rozhodla, že O. S. má byť považovaný podľa § 1 ods. 1 písm. c) Nariadenia
č. 104/40 Sb. za zradcu a nepriateľa slovenského a českého národa a Československej republiky,
následkom čoho je jeho majetok skonfiškovaný ku dňu 01.03. 1945, o čom boli upovedomené príslušné
orgány.

Podľa predloženého uznesenia Okresného súdu v Šamoríne súd žiadosť konfiškačnej komisie vo veci
O. S. o poznačenie konfiškácie zamietol, lebo žiadateľ vo svojej žiadosti neuviedol katastrálne územie
obce, kde tieto nehnuteľnosti ležia, ani číslo parcely a vložky.

V ďalšom konaní správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.



Podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom

(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02. 1948 do 01.01. 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie")
spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 3 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom

(1) Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,
4)

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,



i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou
nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 6)

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7)

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o
niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 8)

(2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok 8) na vyňatie pozemkov
z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z
konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú
trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo 10) k pozemkom a neboli odsúdení
podľa osobitných predpisov. 11) Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci
predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k
odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zák. č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
(vyššie uvedený odkaz na poznámku pod čiarou 10 ).

S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve zradcov a nepriateľov slovenského a českého
národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti.

Podľa § 1 ods. 10 zák. č. 104/1945 Sb. SNR

Rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2,
3 alebo 3a dňom 01.03. 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

Podľa Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva publikovanej pod č.
145/1946 Sb.

Článok I.

Všetky osoby národnosti slovenskej a českej, ktoré majú stále bydlisko na území Maďarska a ktoré za
podmienok niže vymedzených prejavili svoj úmysel, aby boli presťahované na územie Československa,
budú tam presťahované a maďarská vláda nebude v tom prekážať.



V odôvodnených prípadoch československá vláda bude mať možnosť odporovať presťahovaniu osôb
uvedených v predošlom odstavci. Keby maďarská vláda vzniesla námietky čo do opodstatnenosti
odporu, rozhodne Smiešaná komisia, uvedená v článku X. tejto Dohody.

Osoby uvedené v prvom odstavci prestanú byť maďarskými štátnymi občanmi a stanú sa - pokiaľ
ešte nie sú - československými štátnymi občanmi samým skutkom presťahovania. Tým istým skutkom
budú sprostené všetkých občianskych povinností voči Maďarsku a Maďarsko bude sprostené všetkých
záväzkov voči nim.

Článok V.

V počte rovnajúcom sa počtu osôb slovenskej a českej národnosti, presťahovaných z územia Maďarska
na územie Československa, budú presťahované na územie Maďarska osoby maďarskej národnosti,
ktoré majú stále bydlisko na území Československa a stratili podľa dekrétu prezidenta Československej
republiky zo dňa 02.08. 1945 o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a
maďarskej národnosti (č. 33/1945 Sb.), československé štátne občianstvo.

Československá vláda bude mať právo presťahovať na územie Maďarska i nad počet uvedený v
predošlom odstavci osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko na území Československa
a o ktorých je reč v článku VIII. tejto Dohody.

V lehote 6 mesiacov počítaných odo dňa podpisu tejto Dohody československá vláda oznámi maďarskej
vláde zoznam osôb určených k presťahovaniu.

Maďarská vláda sa zaväzuje prijať na svoje územie osoby takto presťahované. Tieto osoby stanú
sa - pokiaľ ešte nie sú - maďarskými štátnymi občanmi samým skutkom presťahovania. Tým istým
skutkom budú sprostené všetkých občianskych povinností voči Československu a Československo bude
sprostené všetkých záväzkov voči nim.

Článok VII.

Vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich
doterajšieho bydliska. Smiešaná komisia ustáli výšku náhrady, ktorou je povinný z tohto titulu štát
nabývajúci. Za tú časť nehnuteľnosti, ktorá presahuje 50 hektárov, neprichodí žiadna náhrada.

Vyrovnanie takto ustálenej náhrady bude tvoriť časť celkového vyrovnania všetkých ostatných práv a
záväzkov finančného rázu medzi Vysokými smluvnými stranami, vyjmúc záväzkov Maďarskej republiky
vyplývajúcich z jej reparačných povinností (podľa článku XII. Dohody o prímerí s Maďarskom podpísanej
v Moskve dňa 20.01. 1945).

Podľa § 32 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 Správneho poriadku



(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 46 Správneho poriadku

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V súvislosti s prejednávanou vecou súd konštatuje, že zo strany správneho orgánu došlo k
nedostatočnému zisteniu skutočností potrebných na rozhodnutie vo veci nároku uplatneného H. T.
podľa zák.č. 503/2003 Z.z.. V prvom rade treba vytknúť, že sa správny orgán vôbec nevysporiadal s
reštitučným titulom, na základe ktorého bol uplatnený reštitučný nárok, t.j. konfiškáciou podľa Nariadenia
104/45 Sb., v nadväznosti na spochybnenie predloženého konfiškačného rozhodnutia.

V súvislosti s vysloveným záverom o nevzniknutí nároku, nakoľko právni predchodcovia oprávnenej
osoby boli vysídlení do Maďarska, je pochybením ak správny orgán oprel svoje rozhodnutie v podstate
len o oznámenia Ministerstva vnútra SR, štátneho archívu v Bratislave č. A/II./2009-556/DBI zo dňa
18.05. 2009, že predmetný majetok je uvedený v evidencii nehnuteľného majetku občanov maďarskej
národnosti, uloženej v tunajšom archíve, ktorí boli, resp. mali byť vysídlení z ČSR do Maďarska podľa
Dohody o výmene obyvateľstva a predložený Výkaz nehnuteľného majetku I. a II. Oblastnej osídľovacej
úradovne Bratislava, súdny okres S., politická obec S. A., v ktorom je O. S. a manželka H. uvedený
ako vysídlenec. Pri tom je treba zdôrazniť, že aj sám štátny archív uviedol, že sa jedná o evidenciu
nehnuteľného majetku občanov, ktorí boli, resp. mali byť vysídlení, z čoho je zrejmé, že príslušný výkaz
nehnuteľného majetku neosvedčuje jednoznačne, že tieto osoby skutočne vysídlené boli.

K otázke vyhodnotenia zistených skutočností v súvislosti s vysídlením bude potrebné sa v ďalšom
konaní vysporiadať s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou na pojednávaní, predovšetkým
vyhodnotiť právne dôsledky toho, že v zozname presídlencov z Československo do Maďarska podľa
Dohody o výmene obyvateľstva pod č. Ma-175, sú uvedené Osídľovacím úradom v Bratislave osoby,
ktoré odišli z obce S. A. dňa 04.09. 1947 a štátnu hranicu prekročili dňa 05.09. 1947, pričom
predchodcovia navrhovateľky tam uvedení nie sú, napriek tomu, že sú tam uvedení ich príbuzní,
ktorí preukázateľne boli vysídlení. Rovnako ani v predloženom zozname vysídlených hospodárskych
jednotiek z okresu S. v roku 1947 nie sú uvedení právni predchodcovia navrhovateľky. Je tam
uvedený ich príbuzný H. M., ktorý vysídlený preukázateľne bol. Pri riešení tejto otázky je vhodné
zvážiť zabezpečenie prípadných relevantných písomností vyhotovených v zmysle Dohody o výmene
obyvateľstva.

Z tohto dôvodu súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.
a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom sa zákonom predpísaným postupom
upraveným zák. č. 71/1967 Zb. vysporiada s dokazovaním skutočností týkajúcich sa rozhodovania vo
veci uplatneného nároku, pričom v otázke preukázania toho, že právni predchodcovia navrhovateľky
boli vysídlení, je na správnom orgáne, aby viedol dokazovanie v rámci ktorého sa musí vysporiadať s
návrhmi na dokazovanie prezentovanými navrhovateľkou v súdnom konaní. V súvislosti s existenciou



právneho titulu na priznanie reštitučného nároku v zmysle reštitučného návrhu, t.j. konfiškácie podľa zák.
č. 104/45 Sb. je na správnom orgáne, aby si zabezpečil ďalšie potrebné informácie a vyhodnotil dôsledky
skutočností, ktoré sú zatiaľ obsiahnuté v administratívnom a súdnom spise. Zároveň súd pripomína,
že je povinnosťou správneho orgánu tvoriť administratívny spis tak, aby z jeho obsahu bol dostatočne
preukázaný priebeh konania a bolo jednoznačne preukázané, že boli v zákonom stanovenom rozsahu
rešpektované procesné práva (najmä § 33 Správneho poriadku) všetkých účastníkov správneho
konania. V tomto konkrétnom prípade sa podľa administratívneho spisu ďalšie dve právne nástupkyne
H. T. zúčastnili na konaní len v tom rozsahu, že im bolo doručené rozhodnutie. V ďalšom konaní bude
správny orgán viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne
úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko výslovne uviedla, že si nárok
na náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 250s O.s.p.)