Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/15/2018 z 25. 11. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2019, sp. zn. 16Co/15/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3
Krajský súd Bratislava | 16Co/15/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3 | 2019-11-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: OZ, § 103 ods. 1 OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/775845bf-05c9-4ec7-ad6e-b1c72670b6d4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228063
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o., Československej armády 7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199,
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej: X. B.,
Z.. XX.X.XXXX, A. XX, B., o zaplatenie 1.389,48 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/176/2013-127, zo dňa 18.5.2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi 317,24 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 317,24 eura
od 11.2.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalovanej p r i z n á v a  proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 497,56 eura
s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 497,56 eura od 11.2.2015 do zaplatenia; vo zvyšku
žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 29,10 %.
V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa
žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 20.2.2013, domáhal voči žalovanej zaplatenia
1.389,48 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 23.4.2010 do zaplatenia titulom nesplatenej pôžičky.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril 8.11.2007
so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v dohodnutej výške 60.000,- Sk (1.991,64 eura) právnym
predchodcom žalobcu žalovanej, ktorá sa zaviazala pôžičku vrátiť v 48 splátkach, vo výške mesačnej
splátky 1.940,- Sk (64,40 eura). V zmluve neboli uvedené úroky, výška úrokovej sadzby, poplatok za
poskytnutie úveru, či iné ďalšie záväzky; v zmluve nebola uvedená ani konečná splatnosť pôžičky, ani
dátum splatnosti prvej splátky. Uviedol, že žalovaná čerpala úver vo výške 60.000,- Sk 8.11.2007; na
úhradu splátok úveru zaplatila spolu 1.494,05 eura. Z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná
pôžičku riadne a včas nesplácala.

3. Súd prvej inštancie zmluvu posúdil podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na ktorý je nutné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 a ods.
3 cit. zákona a teda pôžička poskytnutá na jej základe nemôže byť považovaná za dojednanú s úrokom
a poplatkami (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.). Ozrejmil, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001



Z.z. si žalobca nemôže voči žalovanej uplatňovať úroky a poplatky, pretože tieto v zmluve neboli
uvedené, a teda pôžičku poskytnutú právnym predchodcom žalobcu žalovanej je potrebné považovať
za bezodplatnú a bezúročnú. Skonštatoval, že v zmluve nie je dohodnutá ani doba trvania zmluvy a
ani termíny splátok. Pokiaľ sa jedná o Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú podľa zmluvy jej
neoddeliteľnou súčasťou bol názoru, že tieto nespĺňajú kritérium písomnej formy; v spotrebiteľských
vzťahoch totižto nie je prípustné aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zahrnuté
do Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré zmluva odkazuje a to vzhľadom na spotrebiteľskú
povahu vzťahu a vzhľadom na § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., keď písomnú formu treba považovať
za zachovanú, ak sú podstatné náležitosti obsiahnuté v dokumente podpísanom všetkými účastníkmi.
Bol názoru, že obchodné podmienky by nemali obsahovať ustanovenia, ktoré predstavujú dohodu o
zákonom stanovených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj preto, že bežný spotrebiteľ
nepredpokladá úpravu pre neho najvýznamnejších skutočností týkajúcich sa základných parametrov
spotrebiteľského úveru, resp. jeho základných povinností ako dlžníka, práve v menej prehľadných
obchodných podmienkach, v ktorých môže takáto významná úprava ujsť jeho pozornosti. Poznamenal,
že písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere determinuje písomnú formu i ohľadne termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel k záveru o
nedostatku dohody strán sporu o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá dohoda tvorí
nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere; zmluva neobsahovala žiaden údaj o tom,
v akej výške je v každej splátke pôžičky zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca dlžník v Zmluve
nedohodnutý úrok. Mal za to, že dohoda o výške mesačnej splátky pôžičky, ktorá predstavuje súhrnnú
sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou - ktorou splátkou,
nezodpovedá zákonu č. 258/2001 Z.z.

4. Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnenú pohľadávku v časti zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie
objasnil, že podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zmluvnú pokutu dojednať len písomnou
formou; pričom táto je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom
všetkými jej účastníkmi. Poukázal na to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok (čl. 12 bod 12.2.), ktoré však nemajú písomnú formu, nakoľko nie sú podpísané
ani veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) a ani žalovanou. Uzavrel, že z dôvodu absencie zákonom
predpísanej písomnej formy je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá vo Všeobecných obchodných
podmienkach podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným dojednaním, a teda žalobca nemá
nárok voči žalovanej na jej zaplatenie.

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku
60.000,- Sk (1.991,64 eura), pričom z prehľadu čerpania a splátok je zrejmé, že žalovaná zaplatila
právnemu predchodcovi žalobcu 1.494,05 eura, považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške 497,56
eura. Nakoľko žalobcovi nepatrí nárok na zaplatenie úroku, poplatkov a sankcií bližšie žalobcom
nešpecifikovaných, rozhodol súd prvej inštancie podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 2, § 4
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., čl. 6 bod 6.1.1., bod 6.2, bod 6.3, bod.
6.4., čl. 12 bod 12.2. a čl. 14 bod 14.2. Všeobecných obchodných podmienok, § 544 ods. 1 a ods. 2, §
517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, že priznal
žalobcovi uplatnený nárok len v rozsahu, ktorý zodpovedá zvyšku dlžnej istiny, teda vo výške 497,56
eura, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 497,56 eura od 11.2.2015 do zaplatenia. Pokiaľ
si žalobca uplatnil úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.389,48 eura od 23.4.2010 do zaplatenia,
avšak nepreukázal, že predžalobnú výzvu na okamžitú úhradu všetkých splátok z 15.4.2010 žalovanej
doručil, úroky z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 11.2.2015
a to vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 C.s.p., teda podľa pomerného úspechu žalovanej v spore a priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 29,10 %, keď úspech žalobcu predstavuje 35,81
%, úspech žalovanej 64,91 %, teda celkový (čistý) úspech žalovanej predstavuje 29,10 % (64,91 % -
35,81 %).

6. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú vzniesla žalovaná v priebehu konania tvrdiac, že nárok
žalobcu je premlčaný k 8.11.2010, najneskôr však k 20.12.2012, nakoľko právo mohlo byť uplatnené
prvýkrát v deň podpisu zmluvy, t.j. 8.11.2007, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uplatnený
nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy a premlčuje sa v trojročnej premlčacej dobe v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka. Ozrejmil, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň,
kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v tomto prípade po uplynutí dohodnutej doby pôžičky, t.j.



48 mesiacov od jej uzavretia; keďže zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že žalovaná bude splácať
pôžičku 60.000,- Sk (1.991,64 eura) v splátkach po 1.940,- Sk (64,40 eura), pričom počet mesačných
splátok bol dohodnutý na 48. Na uvedenom základe ustálil, že žalovaná mala povinnosť vrátiť požičané
peniaze do 8.12.2011, t.j. do 48 mesiacov, t.j. 4 rokov odo dňa nasledujúceho mesiaca po uzavretí
zmluvy. Vzhľadom na to, že trojročná premlčacia doba by uplynula 8.12.2014 a žalobca sa domáhal
zaplatenia žalovanej sumy žalobou doručenou súdu 20.2.2013, súd prvej inštancie posúdil námietku
premlčania ako nedôvodnú. Dodal, že žalobca síce v konaní vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby
tvrdil, že spoplatnil celý dlh predžalobnou výzvou zo 15.4.2010, avšak nijakým spôsobom nepreukázal
doručenie tejto predžalobnej výzvy žalovanej. Z predmetnej výzvy a žalobcom predloženej kópie obálky
je zrejmé, že písomnosť bola doručovaná žalovanej na adresu Q. XX, B. i napriek tomu, že v zmluve
je uvedená ako kontaktná adresa žalovanej A. XX, B.. Zo žiadnych listinných dokladov predložených
žalobcom nevyplýva skutočnosť, že žalovaná oznámila adresu Q. XX, B. ako adresu, na ktorú žiada
doručovať zásielky.

7. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolaním napadla rozsudok v jeho
vyhovujúcej časti. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393
ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
námietku premlčania. Bola názoru, že k premlčaniu nároku došlo k 20.12.2012. Dôvodila, že vzhľadom
na to, že pôžička sa stáva splatnou ihneď po nezaplatení prvej splátky, začiatok premlčacej doby nastal
najneskôr druhou nesplatenou splátkou. Uviedla, že v prípade, ak sa odvolací súd stotožní so záverom
súdu prvej inštancie, žiada o splátkový kalendár na dobu 24 mesiacov, po 46,58 eura mesačne, resp.
po úvahe súdu na dobu 12 mesiacov, prípadne 18 mesiacov, čo odôvodňovala tým, že je samoživiteľka,
od 15.11.2016 v rozvodovom konaní, manžel nespolupracuje a neprispieva ničím na výživu maloletého
syna vo veku 10 rokov, a teda nie je schopná z čistého príjmu 340 eur uhrádzať všetky nevyhnutné
výdavky na bývanie, energie a výživu maloletého syna.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal odvolanie odmietnuť. Argumentoval tým, že z
odvolania nie je zrejmé, voči ktorému výroku napadnutého rozsudku smeruje a z akého dôvodu; mal
za to, že z neho nevyplýva žiaden zo zákonných odvolacích dôvodov a žalovaná sa odvolaním len
snaží napraviť svoju nečinnosť v prvoinštančnom konaní. Bol názoru, že podanie žalovanej označené
ako odvolanie je skôr žiadosťou o povolenie splátok. V tejto súvislosti podotkol, že v priebehu súdneho
konania žalovaná ani raz nežiadala o povolenie splátok a nepredložila ani žiadne dôkazy preukazujúce
jej prípadnú zlú finančnú situáciu.

9. Žalovaná v odvolacej replike zopakovala, že nárok žalobcu bol premlčaný najneskôr k 20.12.2012
a to vzhľadom na skutočnosť, že pôžička sa stáva splatnou ihneď po nesplatení prvej splátky, resp.
najneskôr druhej splátky. Uviedla, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. predal svoju
pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky 17.3.2013, t.j. po lehote a nový žalobca si ju až po tomto
čase uplatnil na súde, t.j. rovnako po uplynutí lehoty.

10. Žalobca v odvolacej duplike zdôraznil, že zmluva spĺňa všetky náležitosti zákona vyžadované v čase
jej uzatvorenia; žalovaná svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, súčasťou ktorých bolo aj ustanovenie o sankciách a poplatkoch v prípade porušenia
zmluvných povinností. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR
Milana Ľalíka uverejnené v Prehľade vybraných rozhodnutí Ústavného súdu SR, za obdobie február
2014, 1. senát. Zdôraznil, že žalovaná nedodržiavala platobnú disciplínu a v dôsledku porušenia jej
zmluvných povinností ju predžalobnou upomienkou vyzval k úhrade dlhu jednorázovo, to znamená, že
medzi ním a žalovanou došlo v zmysle predžalobnej upomienky z 15.4.2010 k zosplatneniu celého dlhu
a žalovaná bola vyzvaná k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to do troch dní od doručenia
predmetnej upomienky. Aj napriek uvedenému však bola nečinná. Na uvedenom základe sa domnieval,
že prvý raz mohol vykonať svoje právo a teda vymáhať žalovanú sumu 23.4.2010, t.j. deň po uplynutí
lehoty na dobrovoľné plnenie; trojročná premlčacia doba by teda uplynula 23.4.2013; žaloba bola súdu
odoslaná 18.2.2013, t.j. v rámci plynutia riadnej premlčacej doby. Jeho nárok tak nie je premlčaný.

11. Odvolací súd uznesením č.k. 16Co/15/2018-199, zo dňa 6.8.2019 pripustil, aby do konania na miesto
doterajšieho žalobcu Sécapital S. á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské
veľkovojvodstvo, vstúpil ako žalobca KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československej



armády 7, Hradec Králové z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania zmluvou o postúpení
pohľadávok došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa.

12. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávanú vec sa vzťahuje § 103 veta prvá
Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní použité nebolo, postupom podľa § 382 C.s.p.
strany vyzval, aby sa k možnému použitiu § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka vyjadrili.

13. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu reagoval podaním, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie
konštatoval neexistenciu dohody o zosplatnení, preto sa premlčuje každá splátka samostatne. Pri
konštatovanej bezúročnosti poskytnutého úveru, je potom potrebné stanoviť výšku jednej bezúročnej
splátky, ktorá sa určí podielom sumy poskytnutej pôžičky a počtu mesačných splátok, ktorých bolo 48;
výška jednej bezúročnej splátky tak predstavuje 41,49 eura. Nespornou skutočnosťou v konaní bola
celková výška vykonaných úhrad zo strany žalovanej v sume 1.494,08 eura; uvedená výška úhrad tak
predstavuje úhradu 36 bezúročných splátok po 41,49 eura a časť 37. splátky vo výške 0,44 eura. Bol
názoru, že pri celkovom počte predpísaných mesačných splátok 48 tak má nárok na 11 nepremlčaných
bezúročných splátok po 41,49 eura a časť 12. splátky vo výške 41,05 eura, t.j. spolu 497,44 eura.
Odchýlka 0,12 eura je spôsobená zaokrúhlením vyčíslených súm na dve desatinné miesta. Súdom prvej
inštancie priznaný nárok preto považoval za dôvodný.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 .s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem; a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie odvolací súd zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

15. Podľa § 103 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).

17. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie námietky premlčania, ktorú
súd prvej inštancie považoval za neopodstatnenú s odôvodením, že žalobca mohol po prvý raz vykonať
svoje právo po uplynutí dohodnutej doby pôžičky, t.j. po uplynutí 48 mesiacov od uzavretia zmluvy a
premlčacia doba by tak uplynula 8.12.2014, pričom vychádzal zo zistenia, že zmluva neobsahuje termín
splatnosti jednotlivých splátok, pretože Všeobecné obchodné podmienky, ktoré podľa zmluvy mali byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy nespĺňajú kritérium písomnej formy, ktorá je zachovaná iba vtedy, ak
je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi.

18. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje ho za nesprávny.
Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že podľa čl. 6 bod 6.2. a 6.4
Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo
podmienkach alebo VOP stanovené iné, splátky sú splatné 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci;
prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Text všeobecných podmienok upravujúci
lehotu splatnosti splátok a tiež splatnosť prvej splátky sa nachádza na opačnej strane (z pohľadu
zmluvy o pôžičke) listiny a nepochybne súvisí s uzavretou zmluvou; je teda nepochybné, že ide o
prílohu, na ktorú odkazuje zmluva o pôžičke, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalovanou. Materiálna
aj obsahová väzba oboch textov je očividná a bolo by extrémne formalistické zakladať záver o absencii
termínu splatnosti splátok na tom, že všeobecné podmienky neboli žalovanou podpísané a preto nie
sú súčasťou zmluvy o pôžičke. K uvedenému hodno doplniť, že vo všeobecnosti platí, že zmluvné
strany si môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa budú vzájomne riadiť; dohodnuté práva



a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, čo však nevylučuje aplikáciu všeobecných či
iných obchodných podmienok, na ktoré môže zmluva odkazovať. Ide o bežnú prax, ktorá síce v
Občianskom zákonníku na rozdiel od Obchodného zákonníka výslovne upravená nie je, avšak je
možné ju vyvodiť z princípu zmluvnej voľnosti, ktorá je jednou z vedúcich princípov záväzkového práva.
Ustanovenia, ktorými sú práva a povinnosti upravené vo všeobecných podmienkach nie sú vylúčené ani
pre oblasť spotrebiteľského práva. Tu však pre všeobecné podmienky či iné všeobecné ustanovenia,
na ktoré zmluva odkazuje platia limity dané tým, že nesmú pod hrozbou neplatnosti podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka obsahovať dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. „neprijateľné podmienky“). Pre úplnosť
treba dodať, že podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je síce predpokladom písomnej formy
právneho úkonu tiež podpis konajúcej osoby, avšak ak súčasťou písomne uzavretej zmluvy sú aj listiny
označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu a tieto boli k zmluve pripojené, hoci
neboli osobitne podpísané, je treba mať za to, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vo
vzťahu k týmto listinám.

19. V nadväznosti na predchádzajúce právne východiská odvolací súd dospel k záveru, že pri posúdení
otázky premlčania bolo potrebné postupovať v súlade s § 103 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého pri plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. V súdenej veci, vychádzajúc zo záverov súdu prvej inštancie o tom, že zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, povinnosti žalovanej plniť dlh v pravidelných mesačných splátkach po 64,40 eura,
bola žalovaná povinná vrátiť pôžičku do 20.6.2010; pričom výška poslednej splátky činila 59,64 eura.
Žalobca podal žalobu na súde 20.2.2013. Nepremlčané tak ostali splátky splatné 20.2.2010, 20.3.2010,
20.4.2010, 20.5.2010 a 20.6.2010 v celkovej výške 317,24 eura (64,40 eura x 4 + 60 eur), ktoré
ostala žalovaná žalobcovi naďalej dlžná. Odvolaciu námietku žalovanej tak odvolací súd považoval za
čiastočne dôvodnú.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, ktorý pri bezúročnosti poskytnutého úveru mal
za to, že je potrebné vychádzať z toho, že výška jednej bezúročnej splátky sa určí podielom sumy
poskytnutej pôžičky a počtu mesačných splátok, ktorých bolo 48, teda že výška jednej bezúročnej splátky
predstavuje 41,49 eura. Konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy sa totižto nič nemení
na výške splátky, ktorú je spotrebiteľ povinný splácať a preto sa táto v celom rozsahu započítava na
istinu poskytnutej pôžičky.

21. K právnemu záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie pri posúdení námietky premlčania,
odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že aj v prípade, ak termín splatnosti splátok nie je dohodnutý,
je nutné vychádzať z obsahu samotnej zmluvy. Ak zo zmluvy vyplýva, že dlh bude zanikať postupne,
v pravidelných mesačných splátkach, potom platí, že ak nie je dohodnutá lehota splatnosti postupne
zanikajúceho záväzku, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, ako o splnenie dlhu požiada veriteľ
(splatnosť dlhu je určená výzvou veriteľa). Ak teda veriteľ môže sám vyvolať splatnosť dlhu, potom môže
svoje právo aj vykonať. Prvá objektívna možnosť vykonania práva je tak daná okamihom, kedy veriteľ
mohol najskôr o splnenie dlhu požiadať. Pri postupne zanikajúcom záväzku, napr. aj splácaním dlhu
mesačnými splátkami, zánik záväzku v dôsledku premlčania je preto potrebné posudzovať pri každej
jednotlivej splátke samostatne a to s ohľadom na to, kedy veriteľ mohol o zaplatenie každej jednotlivej
splátky požiadať najskôr; ide potom o prvý deň každého mesiaca.

22. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 497,56 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z sumy
497,56 eura od 11.2.2015 do zaplatenia zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
317,24 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z sumy 317,24 eura od 11.2.2015 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel
opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

23. Odvolací súd nepovolil žalovanej splácať dlh v splátkach, nakoľko žalobca so splácaním dlžnej sumy
v splátkach nevyslovil súhlas; žalovaná súčasne svoje tvrdenia odôvodňujúce splácanie dlžnej sumy v
splátkach ničím nepreukázala.



24. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 54,34 %, nakoľko mala vo veci prevažný úspech. Vzhľadom na žalobcom uplatnený
nárok (zaplatenie 1.389,48 eura) a pomer k priznanému nároku (317,24 eura), predstavuje úspech
žalobcu 22,83 %, úspech žalovanej 77,17 %. Rozdiel v pomere úspechu medzi stranami sporu tak
predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 54,34 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).