Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/93/2011 z 29. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. mája 2012, sp. zn. 11CoP/93/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2511209165.1 Krajský súd Trnava | 11CoP/93/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2511209165.1 | 2012-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5538357c-1b27-4c40-a52a-e536873316bc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2511209165.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/93/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511209165
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511209165.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci starostlivosti o maloleté deti: V. A., nar. XX.XX.XXXX, V. A.,
nar. XX.XX.XXXX a V. A., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N.. sv.
J. X a V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T., S. XXX/XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany z 03. októbra 2011, č.k. 5P/43/2011-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k.
4P/3/2009-91 zo dňa 31.05.2010 s účinnosťou od 16.09.2011 v časti určenia výživného na maloleté
deti tak, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému V. sa zvyšuje zo sumy 700 Sk mesačne na
sumu 55 Eur mesačne, maloletému V. zo sumy 700 Sk mesačne na sumu 40 Eur mesačne a voči
maloletej V. zo sumy 700 Sk na sumu 30 Eur mesačne. Dlh na zročnom výživnom voči maloletému
V., vzniknutý za obdobie od 16.09.2011 do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa voči maloletému
V. vo výške 18,07 Eur, voči maloletému V. vo výške 11,02 Eur a voči maloletej V. 6,25 Eur, povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 2 eurá na každé z maloletých detí, splatných spolu s bežným
výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 75, § 77, odsek 1 a § 78 Zákona o
rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je
dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného, vykonanej rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k.
4P/3/2009-91 zo dňa 31.05.2010 došlo k viacnásobnej zmene pomerov na strane účastníkov. Na strane
otca nebolo možné v čase poslednej úpravy zistiť jeho príjem, keďže po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nemal súd o ňom žiadne informácie a zdržiaval sa len na neznámom mieste, preto mu
bola uložená povinnosť platiť výživné v minimálnej výške. V rámci konania na súde prvého stupňa však
bolo zistené, že otec je od februára 2010 riadne zamestnaný na dobu neurčitú vo firme Miloš Krajčík,
Mäso údeniny, Piešťany s priemerným čistým prímom 320 Eur mesačne, pričom dňa 02.08.2010 mu
pribudla nová vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi V., takže má spolu 4 vyživovacie povinnosti.
Zmeny sa dotkli aj matky maloletých, ktorej príjem zo sumy 448 Eur v čase posledného rozhodovania
zaznamenal mierny nárast na sumu 495 Eur v roku 2010 a 536 v roku 2011, avšak od 16.09.2011 v
dôsledku jej pracovnej neschopnosti poklesol na nešpecifikovanú sumu nemocenských dávok, ktoré
odvtedy matka poberá a navyše došlo u nej k ukončeniu pracovného pomeru uplynutím doby, na
ktorú bol pracovný pomer uzavretý, keď matka stratila zamestnanie dňom 30.09.2011. Prvostupňový
súd konštatoval, že deň 16.09.2011 možno teda považovať za deň podstatného poklesu jej prímov, a



teda takú zmenu pomerov, ktoré odôvodňuje zvýšenie výživného o to viac, že maloletá V. nastúpila
v septembri 2011 do 1. triedy základnej školy a starší syn V. do 2. stupňa základnej školy, čím stúpli
náklady na ich výživu i v súvislosti s povinnosťou platiť školské poplatky, nakupovať školské potreby
a pod. Matka je vo veľmi ťažkej situácii, keď je nezamestnaná a žije spolu s tromi maloletými deťmi
pod hranicou životného minima. Nástup detí do školy v septembri 2010, ako aj v roku 2011 dokázala
finančne zabezpečiť iba vďaka pôžičkám a pomoci nadácie NOE Piešťany, ktorá jej dňa 05.09.2011
darovala základné školské potreby pre maloletých za účelom prispenia k zmierneniu zhoršenej a
sociálnej situácie. O zvýšení výživného bolo rozhodnuté s účinnosťou od 16.09.2011 v závislosti od veku
maloletých a ich odôvodnených potrieb, keď s ohľadom na okolnosti prípadu dospel prvostupňový súd
k záveru, že napriek nízkym príjmom otca a novej vyživovacej povinnosti, ktorá mu pribudla, je jeho
životná úroveň predsa len vyššia než životná úroveň matky, ktorá musí žiť s deťmi v podnájme, kde by
mala uhrádzať na ňu pripadajúci podiel nákladov na bývanie najmenej 140 Eur mesačne a zvyšok jej
príjmu už potom sotva postačí na zabezpečenie stravy pre deti a matku samotnú. Deti majú aj ostatné
potreby, ktoré už matka vôbec nemá z čoho uhrádzať (ošatenie, drogéria, zdravotná starostlivosť, šport,
kultúra a iné) a to napriek tomu, že sa vo svojich potrebách uskromňujú ako sa dá. Obaja rodičia sú
nemajetní, avšak otec sa nemusí tak ako matka obávať straty strechy nad hlavou v prípade neuhradenia
nájomného a hlavne nemusí deťom zabezpečovať starostlivosť, ktorá by ho obmedzovala pri hľadaní
zamestnania. Otec je vyučený murár, ktoré povolanie je podstatne lepšie platené, než jeho súčasné
zamestnanie, kde sa uspokojil s dosahovaným zárobkom 320 Eur mesačne mimo svojho odboru, vzdal
sa možnosti lepšieho zárobku, a to napriek tomu, že jeho maloleté deti trpia núdzou. Vzhľadom k tomu,
že došlo k zvýšeniu výživného s účinnosťou od 16.09.2011, vznikol tým otcovi dlh na zročnom výživnom
za obdobie od 16.09.2011 do 03.10.2011 vo výške 18,07 Eur na maloletého V., vo výške 11,02 Eur na
maloletého V. a vo výške 6.25 Eur na maloletú V., prvostupňový súd s prihliadnutím na pomery otca
povolil tento splácať v mesačných splátkach po 2 eurá.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí ktorý uviedol,
že z doterajšieho výživného 70 Eur mesačne sa suma výživného zdvihla na 131 Eur mesačne, pričom
ako uvádzal súdu prvého stupňa má aj štvrté dieťa, pôžičku, ktorú spláca po 95 Eur mesačne aj napriek
tomu, že bola braná v období manželstva s matkou, ktorá ju neplatí. Do domácnosti, v ktorej žije,
prispieva 100 Eur mesačne, pričom jeho mesačný zárobok je približne 320 Eur mesačne. Nepáčilo sa
mu konštatovanie prvostupňového súdu, že by si mal nájsť lepšie platenú prácu, pretože podľa neho,
jeho bývalá manželka nie je tak vážne chorá, aby si aj ona nemohla nájsť lepšie platenú prácu.

K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník a matka, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 odsek 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 odsek 2 Os.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 212 odsek 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 5P/45/2011 je zvýšené výživné otca
na maloleté deti V., nar. XX.XX.XXXX, V., nar. XX.XX.XXXX a maloletú V., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo
výživné zvýšené.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 odsek 2 O.s.p.).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorým porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na
základe čoho dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane výživou odkázaných
detí, ako i na strane výživou povinných rodičov. Správne ustálil súd prvého stupňa, že na strane
otca maloletých detí došlo k zmene pomerov v tom smere, že oproti ostatnej úprave sa vychádzalo
z jeho teraz priemerného čistého mesačného prímu 320 Eur oproti tomu, z čoho vychádzal súd pri
ostatnej úprave, keď mu bolo určené minimálne výživné vzhľadom k tomu, že nebolo možné zistiť jeho
majetkové pomery. Napriek tomu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, je v jeho možnostiach
a schopnostiach, aby platil výživné v rozsahu určenom súdom prvého stupňa, aj keď odôvodnené
potreby jeho maloletých detí by odôvodňovali nepochybne platenie výživného vo väčšom rozsahu.
Prvostupňový súd taktiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od
účinnosti úpravy, t.j. 16.09.2011 do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vzhľadom na jeho
výšku a pomery otca maloletých detí správne v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi
zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku, ako
aj majetkovým pomerom otca. Odvolací súd je toho názoru, že otec má vyživovaciu povinnosť voči
svojim maloletým deťom zo zákona, táto vyživovacia povinnosť je povinnosťou prvoradou, a preto je otec
povinný usporiadať si svoje výdavky a náklady tak, aby bola najskôr uspokojená vyživovacia povinnosť
voči jeho deťom a v konaní nebolo preukázané, že by sa otec iným spôsobom, ako platením výživného
na výchove a výžive podieľal.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.