Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/39/2015 z 16. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. februára 2016, sp. zn. 23S/39/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200189.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/39/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015200189.1 | 2016-02-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b92b6d95-36e5-4be2-a0bb-fcc90eb9267e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015200189.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/39/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200189
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200189.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: P. V., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX R. - Y., štátny občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. ÚPS/USI/SSVOPHN/SOC/2014/1834-0002 zo dňa 30.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci
zo dňa 14.11.2014 v spojení s rozhodnutím žalovaného čj. ÚPS/US1/SSVOPHN/SOC/2014/1834-0002
zo dňa 30.12.2014 bolo rozhodnuté tak, že podľa § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 33
ods. 1-4 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ukladá fyzickej osobe P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R., D. XX povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi
poskytovanú neprávom za obdobie od 1.1.2011 do 28.2.2014 v sume 2 375,- Eur, zvýšenú o 10 % v
sume 237,50 Eur, tj. v celkovej sume 2 612,50 Eur do 15 dní od uplynutia právoplatnosti rozhodnutia na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci.

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo v podstate odôvodnené tým, že príjemcovi
(žalobcovi) bola v období od 1.1.2011 do 28.2.2014 poskytovaná dávka v hmotnej núdzi podľa zákona
NR SR č. 599/2003 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prvostupňový orgán mal zistené, že príjemca je od 2.1.2012 vlastníkom osobného motorového vozidla
Mercedes - Benz C220 CDI, evidenčné číslo R. XXX F. a to od 2.11. do 2.1.2012, ďalej vlastníkom
osobného motorového vozidla Škoda Octavia, evidenčné číslo T Na základe údajov obchodného registra
bolo ďalej zistené, že poberateľ v hmotnej núdzi je vlastníkom a konateľom spoločnosti SILVER AG,
s.r.o. od 11.4.2007 v spoločnosti Termál Kriváň, s.r.o., od 6.6.2008 spoločnosti Termal Pinciná, s.r.o.,
od 6.6.2008 spoločnosti TERMAL Holding, s.r.o., od 26.4.2013 a v spoločnosti TERMAL reality s.r.o.
od 7.5.2013. Na základe Okresnej správy Lučenec, katastrálneho odboru bolo zistené, že príjemca je
vlastníkom pozemku v katastrálnej oblasti Lučenec parcela CKM č. 107/8, ostatné plochy o výmere 687
m2 , zapísaných na LV č. XXXXXX, ktorý bol nadobudnutý kúpnou zmluvou dňa 13.12.2011 uzavretou
s mestom Lučenec, pričom celková kúpna cena predstavuje sumu 6 870,- Eur. Príjemca bol ďalej
vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na V. poschodí, bytového domu so súpisným
číslom XXX, T. II, R., postavený na parcele KN -C č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom
území R., ktorý bol nadobudnutý kúpnou zmluvou zo dňa 6.12.2013, uzavretou s Z. M., nar. X.X.XXXX,
pritom celková kúpna cena predstavovala sumu 7 000,- Eur, na základe notárskej zápisnice zo dňa



25.2.2014 klient uvedenú nehnuteľnosť predal za sumu 11 000,- Eur. Na základe uvedenej správy bolo
rovnako zistené, že príjemca kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2014 nadobudol byt č. XX, nachádzajúci sa
vo vchode č. X, na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX v M. M.R.M. v R., postavený na parcele
KN - C č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území R.. Príjemca uvedené nehnuteľnosti
nadobudol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi za 18 000,- Eur. Poberateľom žiadosti neuviedol
žiadne údaje o svojich majetkových a príjmových pomerov a počas poberania dávky v hmotnej núdzi
neohlásil úradu zmenu svojich príjmových a majetkových pomerov. Na základe výzvy prvostupňového
správneho orgánu, ktorú poberateľ prevzal 31.3.2014, dňa 7.4.2014 doručil správnemu orgánu zmluvu
o pôžičke, ktorá bola uzavretá 1.1.2012, pričom poberateľ si požičal 7 000,- Eur, nie je uzavretá za
konkrétnym účelom, poberateľ teda mohol uvedenú hotovosť použiť na riešenie svojej hmotnej núdze.
V uvedenej zmluve poberateľ vyhlásil, že má dostatočné finančné prostriedky na úhradu eventuálnych
záväzkov a že v rámci svojho výlučného vlastníctva, resp. bezpodielového spoluvlastníctva disponuje
dostatočným majetkom na úhradu svojich záväzkov. Z uvedeného vyhlásenia vyplýva, že poberateľa
nebolo možné považovať za osobu v hmotnej núdzi. Poberateľ mohol rovnako riešiť svoju hmotnú núdzu
predajom nehnuteľného majetku, ktorého sa stal vlastníkom. Poberateľ (žalobca) bol v čase od 1.1.2011
do 28.2.2014 posudzovaný ako jednotlivec. Výška dávky určená pre jednotlivca bola v zmysle § 10 ods.
2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi 60,50 Eur mesačne v zmysle § 11 ods. 2 príspevok na
zdravotnú starostlivosť 2,- E mesačne. Celková suma nárokov určená príjemcovi bola vo výške 62.50
Eur. Za obdobie od 1.1.2011 do 28.2.2014 bola poberateľovi vyplatená dávka v hmotnej núdzi v celkovej
výške 2 375,- Eur, ktorá mu nepatrila podľa § 29 ods. 3 a § 29 ods. 4 písm. a) NR SR č. 599/2003 Z.z
o pomoci v hmotnej núdzi. Účastník konania bol dostatočne upozornený na § 29 NR SR č. 599/2003
Z.z. o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na jeho
povinnosti a následky vyplývajúce z nesplnenia si uvedených povinností, čo potvrdil svojim podpisom v
žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi v časti poučenia a v čase podania žiadosti poberateľ osobne prevzal
aj osobitné poučenie, čo svojim podpisom potvrdil.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného
odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý vo výroku prvostupňového
rozhodnutia zmenil len odkaz na § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. a ust. § 33 ods. 1-4
zákona č. 417/2013 Z.z. o hmotnej núdzi, nakoľko v podanej veci bola príslušnosť daná zákonom č.
417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, avšak pomoc v hmotnej núdzi sa po celý čas poskytovala podľa
zákona č. 599/2003 Z.z. určeného do 31.12.2013 a v zmysle § 33 ods. 1-3 o pomoci v hmotnej núdzi
a nárokoch pred 1.1.2014 sa aj po decembri 2013 posudzovali podľa zákona určeného do 31.12.2013.
Pokiaľ išlo o povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytovanú neprávom za obdobie od 1.1.2011
do 28.2.2014 suma 2 375,- Eur zvýšenú o 10 % v sume 237,50 Eur, tj. v celkovej sume 2 612,50 Eur,
táto suma zostala nezmenená.

Druhostupňový správny orgán - žalovaný obdobne ako prvostupňový správny orgán poukazoval v
dôvodoch svojho rozhodnutia na to, že žalobca bol na účely pomoci v hmotnej núdzi posudzovaný
ako jednotlivec. V žiadosti uviedol, že nemá žiaden príjem, auto ani nehnuteľnosti, že žije s rodičmi, je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pri podávaní žiadosti v hmotnej núdzi dňa 3.1.2011 bol
poučený povinnosťou občana v hmotnej núdzi, čo svojim podpisom na žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi
potvrdil, v uvedený deň zároveň prevzal aj osobitné poučenie o povinnostiach občana v hmotnej núdzi a
o následkoch vyplývajúcich z ich porušenia, čo taktiež potvrdil svojim podpisom. Na základe uvedených
skutočností mu rozhodnutím č. A/2011/00269/01/KAT zo dňa 7.7.2011 bola priznaná dávka a príspevky
v sume 62,50 Eur od 1.1.2011. Prvostupňový orgán mal zistené, že účastník konania je konateľom a
spoločníkom spoločnosti TERMAL Holding s.r.o. od 26.4.2013 s vkladom 4 255,- Eur, TERMAL reality
s.r.o, od 7.5.2013 s vkladom 4 250,- Eur, TERMAL Kriváň, s.r.o. od 6.6.2008 s vkladom 996,- Eur, od
19.4.2013, TERMAL Pincina s.r.o. od 6.6.2008 s vkladom 996,- Eur, od 19.4.2013, Silver AG s.r.o.,
od 11.4.2007 s vkladom 996,- Eur od 19.4.2013. Žalovaný taktiež poukazoval na vlastníctvo žalobcu
2 motorových vozidiel, vlastníctvo nehnuteľností v katastrálnom území R., parcela CKM č. XXX/XXXX
zapísaná na LV č. XXXXX, ďalej na vlastníctvo bytu č. XX vo vchode č. XX na V. poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXX T. II, R., ďalej na vlastníctvo bytu č. XX nachádzajúce sa vo vchode
č. X na území bytového domu so súpisným č. XXXX vo štvrti M.R. M. v R.. Skutočnosti, že žalobca je
spoločníkom a konateľom viacerých spoločností, nadobudnutie 2 motorových vozidiel a 3 nehnuteľností
počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi žalobca prvostupňovému správnemu orgánu neoznámil a
ten ich vyhodnotil ako nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 599/2003 Z.z.
Žalovaný orgán považoval predložené zmluvy o pôžičke za právne irelevantné, nakoľko rozhodujúcou



skutočnosťou je v tomto prípade majetok, ten účastník konania nadobudol počas poskytovania pomoci
v hmotnej núdzi. V tomto období bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré využíval na primerané
trvalé bývanie a v súlade s § 8 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 599/2003 Z.z. sa považuje za nehnuteľný
majetok, ktoré prenájmom alebo predajom si môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si
v hmotnej núdzi. Bol vlastníkom viacerých motorových vozidiel, ktoré nevyužíval na prepravu z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia. Zákon č. 599/2003 Z.z. hovorí o motorovom vozidle, teda vlastníctvo
viacerých motorových vozidiel, bez ohľadu na ich hodnotu je potrebné považovať za majetok. Ďalej
uviedol, že ani jedno z vozidiel nebolo staršie ako 10 rokov. Prepravovanie starej matky, ktorá je občanom
s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je možné akceptovať, nakoľko nejde o spoločne posudzovanú
osobu. Počas celej doby poskytovania pomoci v hmotnej núdzi bol spoločníkom a konateľom viacerých
spoločností, z ktorých príjem nepreukazoval a v roku 2013 bolo zákonom č. 599/2003 Z.z. vylúčené z
poskytovania pomoci v hmotnej núdzi takýmto spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 8
ods. 1,2 a 3 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi nebolo možné účastníka konania
považovať za občana v hmotnej núdzi, nakoľko si svojim majetkom mohol zabezpečiť základné životné
podmienky a pomôcky v hmotnej núdzi. Povinnosť účastníkov konania bolo postupovať v zmysle § 29
ods. 1 a 3 zákona č. 599/2003 Z.z. je jednoznačne daná, teda má úradu oznámiť rozhodné skutočnosti na
nárok na dávku a príspevok (majetok hnuteľný i nehnuteľný, príjem z činnosti v spoločnostiach, ktorých
je konateľom a spoločníkom), čo neurobil a spôsobil vyplatenie dávky neprávom. Z uvedených dôvodov
prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď uložil povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené
neprávom za obdobie od 1.1.2011 do 28.2.2014 v sume 2 375,- Eur zvýšené o 10 % v sume 237,50
Eur, tj. v celkovej sume 2 612,50 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet prvostupňového
správneho orgánu, avšak vo výroku rozhodnutia neuviedol všetky právne predpisy vzťahujúce sa na
danú vec.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. ÚPS/USI/SSVOPHN/SOC/2014/1834-002 zo dňa 30.12.2014 zrušiť a vec vrátiť na
prejednanie a rozhodnutie veci. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že pokiaľ dňa 2.1.2012
nadobudol motorové vozidlo MERCEDES- BENZ C220CDI EČ: EC-XXBL, nadobudol ho bezplatne,
nakoľko sa jednalo o odpísané motorové vozidlo, ktoré mu darovala jeho matka. Išlo o vozidlo, ktoré bolo
vo veľmi zlom technickom stave. Správny orgán nebral do úvahy stanovenie § 8 ods. 3 písm. g) bodu 1 a
bodu 2 zákona č. 599/2003 Z.z., pričom sa nevysporiadal ani s predloženým dôkazom, preukaz ZŤP Z.
V., že predmetné motorové vozidlo (pokiaľ je aspoň jedno pojazdné) využíva na prepravu starej mamy Z.
V., nar. XX.X.XXXX, ktorá je imobilná a je osoba ťažko zdravotne postihnutá. Takisto sa správny orgán
nezaoberal tým, či bola hodnota predmetných vozidiel v čase právnej skutočnosti vyššia alebo nižšia
ako 35-násobok sumy životného minima. Pozemok parcela CKM č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXXX
nadobudol za cudzie zdroje a to pôžičku. Zmluva o pôžičke bola predložená na podpis zo strany veriteľa,
pričom zročnosť pôžičky bola dohodnutá na 10 rokov. Splatnosť bola 10 rokov ( o čom sa správny orgán
nezmieňuje) tak predpokladal, že ak by ju nevedel za 10 rokov splatiť, predmetný pozemok by musel
predať. Správny orgán rozhodoval v rozpore s ust. § 8 ods. 3 písm. b) zákona č. 599/2003 Z.z. Správny
orgán účelovo zavádza vo svojom rozhodnutí, keď „vytrhuje z kontextu“, že byt č. XX vo vchode č. XX
na V. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, postavený na parcele CKM č. XXXX/X evidovaný LV č.
XXXX v katastrálnom území R. kúpil za 7000,- Eur a predal za 11 000,- Eur. Pozabudol správny orgán
na to, že musel za sprostredkovanie predaja zaplatiť realitnej kancelárii odmenu 4 000,- Eur. Predajom
tohto bytu a nadobudnutím bytu č. XX vo vchode č. XX na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX
v R. postavený na parcele KNC XXXX/X, evidovaný na LV č. XXXX len zmenil existujúci byt za druhý,
de facto došlo len k zámene bytov. Správny orgán tu takisto konal v rozpore s ust. § 8 ods. 3 písm. a)
zákona č. 599/2003 Z.z. Ani v jednej spoločnosti nemá uzatvorenú žiadnu pracovnoprávnu zmluvu, ani
s jednou spoločnosťou nebola uzavretá zmluva o výkone funkcie konateľa, na základe ktorej by mu bola
vyplácaná akákoľvek odmena. Predmetné spoločnosti nedosahujú žiadne zisky, preto nebolo možné
ani podieľať sa na zisku. Správny orgán sa nezaoberal hodnotou ani výškou imania v spoločnostiach,
nemohlo teda dôjsť k reálnemu skutkovému zisteniu stavu veci. Tvrdením správneho orgánu, že mohol
príjem zvýšiť odpredajom obchodných podielov je výlučne účelové. Správny orgán absolútne nezisťoval,
či obchodný podiel s.r.o., ktorá je bezmajetná, má nejakú hodnotu alebo nie. V predmetnej veci nebolo
bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané naplnenie ust. § 29 ods. 4 písm. a) zákona. Správny orgán
sa vo svojom rozhodnutí naplneniu týchto podmienok vôbec nezaoberal a v rozhodnutí neuviedol, na
ako základe dospel k záveru, že vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu príspevky
vyplatili neoprávnene alebo vo vyššej sume ako mu patrili. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súd SR č. 9Sžso



9/2011 zo dňa 31.1.2012. Zo strany správneho orgánu úplne absentuje znalecké dokazovanie, ktoré je
predmetom k zisteniu skutkového stavu veci, pričom správny orgán ani nevykonal obhliadku motorových
vozidiel a ani nenariadil znalecké dokazovanie, aby dospel k ustáleniu hodnoty veci. Správny orgán
aplikoval zákon č. 599/2003 Z.z v rozpore so správnymi skutočnosťami, vo výrokovej časti ukladá vrátiť
dávku už od 1.1.2011, pričom prvá právna skutočnosť nastala 13.12.2011, keď za požičané prostriedky
nadobudol pozemok, hoci aj táto právna skutočnosť je expressis verbis vymedzená v § 3 ods. 3 písm.
a) zákona. Nikto ho nepoučil o tom, čo tvrdí správny orgán. Pamätá si akurát, že mu správny orgán dal
podpísať kópiu papierov bez akéhokoľvek výkladu. Prvostupňový správny orgán dokonca pri vydávaní
rozhodnutia aplikoval nesprávnu právnu normu a to zákon č. 417/2013 Z.z.

Na pojednávaní dňa 17.2.2016 zástupca žalobcu k veci ďalej uviedol, že pokiaľ ide o byt, pozemok,
osobné motorové vozidlá, vzhľadom k tomu, že išlo o osobu, ktorá žila s ďalšou osobou, nebol žalobca
povinný tieto nehnuteľnosti predávať. Žalobca sa musel starať o osobu, ktorá bola imobilná. V súvislosti
s osobným motorovým vozidlom sa vyžaduje, aby bola zisťovaná hodnota a aby táto hodnota bola
vyššia ako 35-násobok sumy životného minima. V spoločnosti, v ktorých bol žalobca konateľ, resp.
spoločníkom, neboli platiteľmi DPH, takže neprichádzalo do úvahy odpredaj týchto spoločností, prípadne
podielov. Žalobca bol účastníkom v spoločnostiach v rozsahu 15 %. Jednalo sa o maloobchod s
hodinovým tovarom. Auto bolo vyrobené v roku 2008, predané bolo v roku 2012, išlo o 4-ročné auto.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom poukazoval na to, že k námietkam žalobcu v
žalobe sa už vyjadrovali v samotnom rozhodnutí a boli zdôvodnené aj právne predpisy, podľa ktorých
sa rozhodovalo. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že žalobca bol na účely pomoci v hmotnej núdzi
posudzovaný ako jednotlivec, v žiadosti uviedol, že nemá žiaden príjem, auto ani nehnuteľnosti, že žije s
rodičmi, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri podávaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi
dňa 3.1.2011 bol poučený o povinnosti občana v hmotnej núdzi, čo potvrdil svojim podpisom na žiadosti
o pomoc v hmotnej núdzi, v uvedený deň zároveň prevzal aj osobitné poučenie o povinnostiach občana
v hmotnej núdzi a o následkoch vyplývajúcich z ich porušenia, čo taktiež potvrdil svojim podpisom.
V žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi neuviedol, že je konateľom vo viacerých spoločnostiach, že je
vlastníkom 2 osobných motorových vozidiel, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku, bytu č. XX, bytu
č. XX, zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzavreté s bratom J.. Bc. C. V. považovali za účelové zákon
hovorí o vlastníctve motorového vozidla a nie vlastníctve viacerých motorových vozidiel. Prepravovanie
starej matky nemožno akceptovať, nakoľko nejde o spoločne posudzovanú osobu. Žalobca si nesplnil
svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 29 zákona č. 599/2003 Z.z.. Druhostupňový správny orgán
príslušnosť na rozhodovanie o veci správne posudzoval podľa zákona č. 417/2003 Z.z. avšak pomoc v
hmotnej núdzi bola posudzovaná podľa predchádzajúceho zákona č. 599/2003 Z.z.

Zástupca žalovaného na pojednávaní k veci uviedol, že pokiaľ ide o požiadavku žalobcu, aby boli v
obchodnom registri zisťované údaje ohľadom majetku, keď je poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi, takýto
postup vylúčil. V čase keď si žalobca podával žiadosť bedákal, že nemá žiadne prostriedky a už v tom
čase bol konateľom 3 s.r.o. Toto žalobca zamlčal aj v čase podpisovania vyhlásenia 3.11.2011. Žalobca
bol vlastníkom 2 motorových vozidiel. Žalobca bol poučený o dôsledkoch uvádzania nepravdivých
údajov. V priebehu poskytovania príspevku v hmotnej núdzi začal žalobca hromadiť majetok. Žalobca
ďalej obchodoval s bytmi, čo tiež neoznámil. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu predpisov v zmysle
zákona 599/2003 Z.z.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v
súlade so zákonom a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby sú preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Dňa 3.1.2011 požiadal žalobca o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi ako jednotlivec. V žiadosti uviedol,
že nemá žiaden príjem, auto ani nehnuteľnosti, žije s rodičmi, je vedený v evidencii uchádzačov o



zamestnanie. V súvislosti s uvedenou žiadosťou žalobcu bola žalobcovi poskytnutá dávka v hmotnej
núdzi za obdobie od 1.1.2011 do 28.2.2014 v celkovej sume 2 375,- Eur (62,- Eur mesačne) podľa
zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov.

Podľa § 8 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi občan v
hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú
za občana v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným
predpisom, ak si svojim majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej
núdzi.

Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci,
ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona občan v hmotnej núdzi a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi
spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného
majetku, predajom vlastného majetku.

Podľa § 8 ods. 3 písm. d) cit. zákona od občana a fyzických osôb, ktoré s občanom spoločne posudzujú
nemožno požadovať predaj alebo prenájom osobného motorového vozidla, ktoré sú držiteľom alebo
vlastníkom a využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, alebo
jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima.

Podľa § 29 ods. 3 cit. zákona občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný
úradu v lehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške,
ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky
dávky a príspevkov.

Podľa § 29 ods. 4 písm. a) cit. zákona je občan v hmotnej núdzi povinný vrátiť dávku a príspevky alebo
ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrí vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak
nesplnil niektoré jemu uložené povinnosti a prijímal dávku alebo príspevky alebo ich časť, hoci vedel a
musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili.

Z § 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že zákon o hmotnej núdzi upravuje
právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomoc
v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne
posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné
ošatenie a prístrešie.

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré s občanom spoločne posudzujú
nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem
nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (§ 2 zákona č. 599/2003 Z.z.).

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania v hmotnej
núdzi, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä
vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2
(§ 5 zákona č. 599/2003Z.z. o hmotnej núdzi).

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že žalobca bol pre účely pomoci v hmotnej núdzi posudzovaný
ako jednotlivec. Zo správneho spisu ďalej súd zistil, že žalobca je konateľom a spoločníkom spoločnosti
TERMAL Holding s.r.o., od 26.4.2013 s vkladom 4 250.- Eur, TERMAL Reality s.r.o. od 7.5.2013 s
vkladom 4 250,- Eur, TERMAL Kriváň s.r.o. od 9.6.2008 s vkladom 996,- Eur, TERMAL Pincina s.r.o.
od 6.6.2008 s vkladom 996,- Eur, Silver Pincina s.r.o. od 11.4.2007 s.r. o. s vkladom 996,- Eur. Dávka
o hmotnej núdzi bola žalobcovi poskytnutá od 1.1.2011, hoci už v tomto čase bol žalobca konateľom a
spoločníkom uvedených spoločností, resp. konateľom a spoločníkom spoločnosti sa stal v roku 2013.
O poskytovaní príspevku v hmotnej núdzi bolo rozhodované 7.1.2011.



Žalobca bol od 2.1.2012 vlastníkom osobného motorového vozidla MERCEDES-BENZ C220CDI, EČ:
LC XXX BL (od 2.7.2008 do 2.1.2012 bola držiteľom motorového vozidla spoločnosť Silver - AG s.r.o.,
ktorej spoločníkom a konateľom bol žalobca). Od 2.1.2012 bol žalobca držiteľom motorového vozidla
Škoda Octavia EČ R. XXX A. (od 26.8.2008 do 2.1.2012 bola držiteľkou tohto vozidla M. V. - TERMAL).
Vozidlo nevyužívala na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. V čase, keď
žalobca požiadal o dávku v hmotnej núdzi, už bol žalobca držiteľom motorového vozidla a v priebehu
ďalšieho obdobia, v čase poberania dávok v hmotnej núdzi bol dokonca držiteľom 2 motorových vozidiel.
Žalobca tieto skutočnosti v čase podania žiadosti o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi zamlčal a v
čase poberania dávok hmotnej núdzi neohlásil hodnotu svojho majetku v zmysle § 29 ods. 3 zákona č.
599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Žalobca v čase poberania dávok v hmotnej núdzi bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to: pozemku
v katastrálnom území R., parcela CKN č. XXX/X zapísané na LV č. XXXXXX, ktorý žalobca nadobudol
kúpnou zmluvou uzatvorenou s mestom R. dňa 3.12.2011, pričom celková kúpna cena predstavovala 6
870,- Eur. Uvedenú sumu mal uhradiť podľa kúpnej zmluvy v lehote 14 dní od podpisu, tj. 27.12.2011.
Žalobca bol ďalej vlastníkom bytu č. XX vchod č. XX na M.. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXX T. II, R. postavený na parcele KN - C č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom
území R., ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 6.12.2013, pričom celková kúpna cena predstavovala
sumu 7 000,- Eur, z notárskej zápisnice zo dňa 25.2.2014 bolo preukázané, že účastník konania túto
nehnuteľnosť (byt) predal za 11 000,- Eur a v tento deň mu bola aj táto suma vyplatená. Žalobca bol
ďalej vlastníkom bytu č. 25 nachádzajúci sa vo vchode č. X, na prízemí bytového domu so súpisným
č. XXXX v M. M. R. M., postavený na parcele KN - C č. XXXX/X, zapísaný na LV č. X XXX, ktorý
žalobca nadobudol kúpou dňa 23.1.2014 za 18 000,- Eur, pričom sumu 17 800,- Eur vložil v tento deň v
hotovosti na účet predávajúceho a 200,- Eur v hotovosti do rúk predávajúceho pri podpise zmluvy. Byt
č. XX nadobudol žalobca zmluvou zo dňa 6.12.2013, pričom kúpna cena predstavovala sumu 7 000,-
Eur, z notárskej zápisnice zo dňa 25.2.2014 bolo preukázané, že žalobca túto nehnuteľnosť (byt) predal
za 11 000,- Eur a v tento deň mu bola táto suma aj vyplatená. Z dátumu kúpy bytu č. XX (6.12.2013 )
a z dátumu predaja predmetného bytu (25.2.2014) je zrejmé, že už v čase kúpy bytu dňa 6.12.2013
musel mať žalobca prostriedky, ktoré vyplatil v súvislosti s touto kúpnou zmluvou a nebol odkázaný na
prostriedky, ktoré získal predajom tohto bytu (25.2.2014) za 11 000,- Eur. Ďalší byt č. 25 nachádzajúci
sa v obchode č. X na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX v štvrti M. R. M. v R. postavený na
parcele KN č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX nadobudol žalobca kúpou 23.1.2014 za 18 000,- Eur,
pričom sumu 17 800,- Eur vložil v tento deň v hotovosti na účet predávajúceho a 200,- Eur v hotovosti
do rúk predávajúceho pri podpise tejto zmluvy. Aj spomínaný byt č. XX nadobudol žalobca ešte pred
predajom bytu č. XX, nakoľko byt č. XX bol nadobudnutý 23.1.2014, a byt č. XX bol predaný až neskôr
25.2.2014. Kúpa a predaj predmetných bytov nasvedčuje tiež tomu, že žalobca musel mať dostatok
finančných prostriedkov a nebol odkázaný ani na pomoc v hmotnej núdzi. Žalobca si ani pri obchodovaní
s bytmi nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi, neohlásil výšku svojich príjmov a hodnotu majetku a zmeny majetkových pomerov, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie výšky dávky a príspevkov.

Žalobca je aj vlastníkom pozemku v katastrálnom území Lučenec parcela CKN č. XXX/X, ostatné plochy
o výmere 687 m2 napísaný na LV č. XXXXX, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2011
uzavretou s Mestom R., pričom celková kúpna cena predstavuje sumu 6 870,- Eur. Žalobca si taktiež
aj v tomto prípade nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z.
o pomoci v hmotnej núdzi.

Žalobca bol upozornený v zmysle § 29 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi na jeho
povinnosť a následky vyplývajúce z nesplnenia si povinnosti, čo potvrdil aj svojim podpisom v žiadosti
o pomoc v hmotnej núdzi a okrem toho žalobca prebral aj osobitné poučenie, čo taktiež potvrdil svojim
podpisom.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd neuveril žalobcovi, že nebol riadne poučený o dôsledkoch
nesplnenia si ohlasovacej povinnosti a aj pokiaľ ide o pôžičku uzavretú dňa 1.1.2012, ktorou si žalobca
mal požičať 7 000,- Eur, zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalobca sám vyhlásil, že má dostatočné
finančné prostriedky na úhradu svojich eventuálnych záväzkov a že v rámci svojho bezpodielového
spoluvlastníctva disponuje dostatočných majetkom na úhradu svojich záväzkov.



K žalobným námietkam žalobcu v žalobe súd poukazuje na to, že žalobca bol pre účely pomoci hmotnej
núdzi posudzovaný ako jednotlivec a nie ako spoločne posudzovaná osoba, preto aj ust. § 8 zákona č.
599/2003 Z.z. nemožno vykladať tým spôsobom ako to urobil žalobca. Žalobca nebol vlastníkom, resp.
držiteľom jedného motorového vozidla ale bol držiteľom viacerých motorových vozidiel, vozidlá neboli
staršie ako 10 rokov, nebolo potrebné aby kvôli tomu správny orgán nariaďoval znalecké dokazovanie.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že osobné motorové vozidlo používa aj na prepravu starej matky, ktorá
je ťažko postihnutá osoba, nemožno na to prihliadať, pretože nejde o spoločne posudzovanú osobu.

Obchody, ktoré žalobca realizoval v čase poberania príspevku v hmotnej núdzi s bytmi a obchod s
ďalšou nehnuteľnosťou nenasvedčuje tomu, že by žalobca bol v hmotnej núdzi. Žalobca mal dostatok
finančných prostriedkov na to, aby si zabezpečil základné životné podmienky využívaním vlastného
majetku.

Druhostupňový správny orgán - žalovaný vo svojom rozhodnutí napravil procesné pochybenie, ktorého
sa dopustil prvostupňový správny orgán, keď žalovaný správne odkázal na zákon č. 599/2003 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi, keďže v súvislosti s § 33 ods. 1-4 zákona č. 417/2003 Z.z. o nárokoch pred
1.januárom 2013 a aj po decembri 2013 sa rozhoduje podľa zákona účinného do 31.decembra 2013,
preto žalovaný správne odkázal na § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej
núdzi a na § 33 ods. 1-4 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Vzhľadom k tomu, že u žalobcu neboli splnené podmienky pre poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi,
žalobca si nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z., správne
orgány postupovali v súlade so zákonom, keď v zmysle § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z.
o hmotnej núdzi uložili žalobcovi vrátiť neprávom vyplácané dávky. Z uvedených dôvodov krajský súd
preto žalobu žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.