Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/124/2018 z 28. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. januára 2019, sp. zn. 31Cob/124/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2518202057.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/124/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2518202057.1 | 2019-01-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4055271-0695-4832-b218-5f21cb834cdb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2518202057.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/124/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202057
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2518202057.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobkyne: Universal spa, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO 45 579 822, zastúpená: Advokátska kancelária Ješíková, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO 50 717 413, proti žalovaným v 1.rade: MUDr. K. V. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. XXXX/XX, A., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, v 2. rade: NNS, s.r.o., IČO 36
253 880, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom v Trnave,
Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, v 3. rade: Danube MG, s.r.o., so sídlom Peterská 2, Bratislava, IČO
36 356 981, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.09.2018 č.k. 4Cb/140/2017-120, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. sa m e n í tak, že návrh žalobkyne o nariadenie
neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. sa z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.8.2018 vo veci samej domáha a/ aby
súd určil, že žalovaný v 1. rade nemá voči žalobkyni peňažné právo na zaplatenie jednorazovej odplaty
podľa článku 2.3.1 Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov zo dňa 24.05.2012, ktorá bola uzatvorená
medzi žalobkyňou, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade; b/ určenia, že žalobkyňa nemá voči
žalovanému v 1. rade záväzok na zaplatenie 1 600 000,- eur s príslušenstvom podľa notárskej zápisnice
N 447/2016, NZ 8134/2016, spísanej notárom Ondrejom Ďuriačom dňa 08.03.2016, c/ aby súd určil, že
žalovaná v 2. rade nemá voči žalobkyni peňažné právo na zaplatenie akejkoľvek sumy podľa Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2015, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou
v 2. rade; d/ určenia, že záložné právo k pozemkom registra "C" parc. č. 2071/3, orná pôda o výmere
49129 m2, ktoré je zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre okres Piešťany, obec V. N. M., kat. úz. V. N.
M. pod č. V363/16 zo dňa 18.02.2016 neexistuje; e/ uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť
žalobkyni sumu 200 000,- eur spolu s 5,0%-ným ročným úrokom od 25.05. 2012 až do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že žalobkyňa je údajne dlžníkom peňažného dlhu voči žalovaným
v 1. a v 2. rade, ktorý vznikol na základe Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov uzatvorenej medzi
žalobkyňou, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade dňa 24.05.2012 a podľa Dohody o urovnaní
zaplatila žalobkyňa sumu 200 000,- eur žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa údajne udelila súhlas s
vymáhaním dlhu v exekúcii formou notárskej zápisnice N447/2016, NZ 8134/2016 zo dňa 08.03. 2016,
ktorú spísal notár JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom Rajská 3, Bratislava. Žalobkyňa je ďalej záložcom
zo záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré má zabezpečovať práva žalovanej v 2. rade z Dohody o
urovnaní proti žalobkyni. Žalobkyňa je teda účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého mali vzniknúť
práva, ktoré sú predmetom tohto konania, z čoho žalobkyňa vyvodila svoju aktívnu vecnú legitimáciu.



Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade je daná tým, že je veriteľom z peňažného dlhu. Pasívna
vecná legitimácia žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 200 000,- eur je podľa žalobkyne daná
tým, že žalovaný v 1. rade bol účastníkom Dohody o urovnaní a na jej základe prijal od žalobkyne
plnenie. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaná v 2. rade
je veriteľom z peňažného dlhu, o určenie ktorého je podaná žaloba a tiež je záložným veriteľom zo
záložného práva, o určenie ktorého ide v tomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 3. rade
žalobkyňa zdôvodnila tým, že bola účastníkom Dohody o urovnaní, z ktorej mal vzniknúť peňažný dlh
žalobkyne, o určenie ktorého je podaná žaloba.

Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že dňa 24.05.2012 bola údajne podpísaná Dohoda o urovnaní, na
základe ktorej vznikol peňažný dlh žalobkyne proti žalovanému v 1. rade vo výške 2 500 000,- eur.
Časť odmeny vo výške 200 000,- eur si žalovaný v 1. rade vyplatil ihneď, a to bez vedomia spoločníka
žalobkyne. Zvyšok odmeny vo výške 2 300 000,- eur zostal nezaplatený. Dohodu o urovnaní podpísal len
žalovaný v 1. rade (za žalobkyňu a za žalovanú v 3. rade ako konateľ). Žalovaný v 1. rade neinformoval
o Dohode o urovnaní ani spoločníka žalobkyne, ani druhého konateľa žalobkyne. O existencii Dohody o
urovnaní sa žalobkyňa dozvedela len zo Záložnej zmluvy. Notársku zápisnicu zo dňa 08.0.32016, ktorou
žalobkyňa údajne súhlasila s exekúciou v prípade nezaplatenia dlhu z Dohody o urovnaní, opäť podpísal
len žalovaný v 1. rade (ako konateľ žalobkyne). Žalovaný v 1. rade neinformoval o notárskej zápisnici ani
spoločníka žalobkyne, ani druhého konateľa žalobkyne. O existencii notárskej zápisnice sa žalobkyňa
dozvedela až v momente, ako sa na jej podklade začala exekúcia u exekútora JUDr. Branislava Plška, so
sídlom Letná 5, Bratislava, pod sp. zn. 133EX/859/18. Z exekučného spisu žalobkyňa prvý krát získala
prístup k Dohode o urovnaní a k notárskej zápisnici. Časť pohľadávky z Dohody o urovnaní vo výške
700 000,- eur postúpil žalovaný v 1. rade na žalovanú v 2. rade Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
18.11.2015. Postúpenie pohľadávky opäť nebolo oznámené ani spoločníkovi žalobkyne, ani druhému
konateľovi žalobkyne. O postúpení pohľadávky sa žalobkyňa dozvedela až z existencie záložného práva
žalovanej v 2. rade na majetok žalobkyne. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov v kat. úz.
V. N. M., zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj "LV") ako: pozemok registra "C" parc. č. 2071/3,
orná pôda o výmere 49129 m2, pozemok registra "C" parc. č. 2246/1, orná pôda o výmere 10434 m2,
pozemok registra "C" parc. č. 2109, orná pôda o výmere 16043 m2. Uvedené pozemky sú predmetom
záložného práva, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností v predmetnom LV pod č. XXX/XX zo dňa
18.02.2016; záložné právo k pozemkom je zriadené v prospech žalovanej v 2. rade ako záložného
veriteľa. K zriadeniu záložného práva došlo na základe Záložnej zmluvy zo dňa 15.02.2016 medzi
žalovanou v 2. rade ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom. Záložné právo zabezpečuje
pohľadávku žalovanej v 2. rade voči žalobkyni vo výške 700 000,- eur s príslušenstvom, ktorá mala
vzniknúť v zmysle osobitnej dohody a na ňu nadväzujúcej Dohody o urovnaní zo dňa 24.05.2012.
Žalobkyňa poukazovala na to, že z obsahu Záložnej zmluvy vyplýva, že pohľadávka z Dohody o urovnaní
predstavuje odplatu pre žalovaného v 1. rade za realizáciu činností obstarania kúpy a predaja pozemkov
v katastrálnom území V. N. M. a mesta W., vrátane s tým súvisiacich činností. Žiadna zmluva o obstaraní
kúpy a predaja pozemkov však medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nebola uzatvorená. Nárok
žalovaného v 1. rade na odmenu za obstaranie kúpy pozemkov pre žalobcu je teda fiktívnym nárokom,
ktorý v čase uzatvorenia Dohody o urovnaní neexistoval. V čase uzatvorenia Dohody o urovnaní ako aj
Záložnej zmluvy a spísania notárskej zápisnice bol žalovaný v 1. rade jediným konateľom žalobkyne, a
teda bol oprávnený samostatne konať v mene žalobkyne. K uzatvoreniu Záložnej zmluvy sa v zmysle
zakladateľskej listiny žalobkyne vyžadoval súhlas jediného spoločníka žalobkyne (čl. VI, bod 2, písm. h/
zakladateľskej listiny). Uzavretie Záložnej zmluvy však nikdy nebolo schválenie spoločníkom žalobcu.
Žalobkyňa tiež dôvodila, že žalovaný aj ďalšími krokmi konal na ujmu majetku žalobkyne, obohacoval
seba a spriaznené osoby, a to bez vedomia spoločníka žalobkyne a druhého konateľa žalobkyne, najmä,
že žalovaný v 1. rade v postavení konateľa žalobkyne za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky voči
žalobkyni z Dohody o urovnaní zriadil záložné právo na pozemky žalobkyne, bez schválenia jediným
spoločníkom žalobkyne. K podpisu záložnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade došlo
zároveň s podpisom Záložnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade. Následne sa v rámci
rokovaní so spoločníkom žalobkyne ohľadom sporného nároku z Dohody o urovnaní vzdal záložného
práva k pozemkom žalobkyne, no zjavne len s úmyslom zaviesť spoločníka žalobkyne do omylu ohľadom
jeho úmyslov. Zatiaľ mal totiž k dispozícii notársku zápisnicu, o ktorej sa v rámci rokovaní nikdy nezmienil.
Konateľmi žalovanej v 2. rade sú právni zástupcovia, ktorí poskytovali žalovanému v 1. rade v minulosti
právne služby. O spornosť nárokov z Dohody o urovnaní vedel, pretože sa rokovaní zúčastnili. Toto
naznačuje, že žalovaná v 2. rade nebola pri zriaďovaní záložného práva na majetok žalobkyne a pri
podpise Zmluvy o postúpení pohľadávky dobromyseľná.



Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade vytvoril aj ďalšie neopodstatnené nároky voči žalobkyni,
ktorými odčerpával majetkové zdroje žalobkyne bez vedomia spoločníka žalobkyne a druhého konateľa
žalobkyne. Žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 07.11.2012 Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej si vyrobil
nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 3 000,- mesačne. Ani mandátnu zmluvu neschválil
spoločník žalobcu, hoci sa jeho súhlas vyžadoval podľa § 66 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v platnom znení. Žalovaný v 1. rade ako jediný konateľ žalobkyne uzatvoril so spoločnosťou
ZAHRAN, s.r.o., IČO 36 858 4040, so sídlom Peterská 2, Bratislava (ďalej aj "ZAHRAN") dňa 01.12.2010
Zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb v zmysle Dodatku č. 1, ktorou vyplácal spoločnosti
ZAHRAN mesačnú odmenu vo výške 420,- eur. Žalovaný v 1. rade ako jediný konateľ uzatvoril so
spoločnosťou ZAHRAN dňa 01.07.2010 Zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb v zmysle
Dodatku č. 1, ktorou vyplácal spoločnosti ZAHRAN mesačnú odmenu vo výške 3 000,- eur, pričom v
spoločnosti ZAHRAN bol žalovaný v 1. rade jediným konateľom a spoločníkom. Celkovo teda žalovaný
v 1. rade mesačne vyplácal z majetku žalobkyne sumu 6 420,- eur bez toho, aby informoval o tom
spoločníka žalobkyne alebo druhého konateľa. Žalobkyňa nevykonávala žiadnu činnosť, okrem držby
nehnuteľností, a preto akékoľvek administratívne služby zo strany spoločnosti ZAHRAN boli pre žalobcu
zbytočné. Navyše, tieto administratívne služby sú zhodné s povinnosťami konateľa pri obchodnom
vedení spoločnosti. Po tom, ako sa vyčerpali zdroje žalobkyne, začal žalovaný v 1. rade svoje nároky
vymáhať voči žalobkyni v upomínacom konaní a v exekučných konaniach. O žiadnom zo súdnych a
exekučných konaní žalovaný v 1. rade neinformoval ani spoločníka žalobkyne, ani druhého konateľa
žalobkyne. Zásielky boli doručené buď na adresu žalobkyne alebo do elektronickej schránky žalobkyne,
ku ktorým mal prístup výlučne žalovaný v 1. rade. Žalobkyňa odvolala žalovaného v 1. rade z funkcie
konateľa a ukončila obe zmluvy so spoločnosťou ZAHRAN. Účtovné doklady žalobkyne do dnešného
dňa od žalovaného v 1. rade a od spoločnosti ZAHRAN žalobkyňa nedostala.
Žalobkyňa uviedla, že peňažný nárok žalovaných v 1. a v 2. rade, spolu vo výške 2 300 000,- eur s
príslušenstvom, vznikol na základe neplatnej Dohody o urovnaní, preto žalovaní v 1. a v 2. rade nemajú
žiaden peňažný nárok voči žalobkyni. Dôvodom neplatnosti dohody o urovnaní je najmä skutočnosť, že v
čase uzatvorenia Dohody o urovnaní sporný nárok žalovaného v 1. rade na odmenu za obstaranie kúpy
pozemkov pre žalobkyňu neexistoval. To dokumentuje aj článok I. bod 2.1.1. Dohody o urovnaní, kde
sa žalovaný v 1. rade odvoláva na existenciu údajného osobitného splnomocnenia zo dňa 21.08.2007,
ktorým jeho excelencia princ V. P. P. B. (spoločník žalobkyne) mal poveriť žalovaného v 1. rade
obstaraním a sprostredkovaním kúpy nehnuteľnosti - pozemkov v kat. úz. V. N. M. a mesta W.. Takéto
osobitné splnomocnenie však nemôže založiť záväzok tretej osoby - žalobkyne, ktorá nebola jeho
účastníkom. Žalobkyňa v tom čase ani neexistovala, k jej zriadeniu došlo až zakladateľskou listinou
zo dňa 13.05.2010. Žalobkyňa považuje ako ďalší dôvod neplatnosti Dohody o urovnaní jej rozpor s
dobrými mravmi, ktorý vyvodzuje žalobkyňa z toho, že žalovaný v 1. rade konal pri podpise Dohody o
urovnaní v konflikte záujmov, Dohodu o urovnaní podpísal žalovaný v 1. rade ako konateľ žalobkyne
sám so sebou. Dohodu o urovnaní žalovaný v 1. rade zatajoval pred spoločníkom žalobkyne ako aj pred
druhým konateľom žalobkyne. Dlh z Dohody o urovnaní nikdy nevložil do účtovníctva, hoci za vedenie
účtovníctva zodpovedal ako konateľ žalobkyne a zároveň ako konateľ spoločnosti ZAHRAN, ktorú
poveril vedením účtovníctva. Podľa účtovnej závierky k 31.12.2012 bola hodnota záväzkov žalobkyne 2
610,- eur, podľa účtovnej závierky k 31.12.2017 bola hodnota záväzku žalobkyne 81 423,- eur. Z toho
je zrejmé, že peňažný záväzok vo výške 2 300 000,- eur nikdy nebol zahrnutý do hodnoty záväzkov
žalobkyne.

2. Žalobkyňa spolu so žalobou podala aj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky na
zaplatenie sumy 1 600 000,- eur s príslušenstvom alebo jej časti na podklade notárskej zápisnice N
447/2016, NZ 8134/2016, spísanej dňa 08.03.2016 notárom Ondrejom Ďuriačom so sídlom Rajská 3,
Bratislava; súčasne sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek nakladania a zaťažovania pohľadávky na zaplatenie 1 600 000,- eur s príslušenstvom
alebo jej časti proti žalobkyni, ktorá vznikla na základe Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov zo dňa
24.05.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade.
Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je potrebné neodkladne
upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade do času, kedy súd rozhodne vo veci samej.
Žalovaný v 1. rade vymáha svoje nárok na zaplatenie sumy 1.600 000,- eur s príslušenstvom
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 133EX 859/18, a to na podklade notárskej zápisnice, ktorú
podpísal sám žalovaný v 1. rade a v ktorej žalovaný v 1. rade v mene žalobkyne súhlasil s exekúciou.
Žalobkyňa uviedla, že nemá inú možnosť ako sa brániť pokračovaniu v exekúcii na podklade notárskej



zápisnice, než prostredníctvom neodkladného opatrenia. Rozhodnutie vo veci samej, ktorým súd určí
neexistenciu vymáhaného nároku žalovaného v 1. rade voči žalobkyni bude dôvodom na zastavenie
exekúcie. Žalobkyňa uvádza, že ihneď po podaní tejto žaloby podá aj návrh na zastavenie exekúcie.
Rozhodnutie o tejto žalobe žalobkyňa neočakáva ešte pred tým, ako exekučný súd bude rozhodovať
o zastavení exekúcie. Neodkladným opatrením sa teda žalobkyňa mieni brániť pred exekúciou svojho
majetku, pretože tu hrozí, že exekútor bude pokračovať vo výkone exekúcie až do momentu, kým súd
právoplatne nerozhodne o tejto žalobe. Tým žalobkyňa osvedčuje dôvodnosť neodkladného opatrenia
spočívajúceho v povinnosti zdržať sa vymáhania nároku žalovaného v 1. rade voči žalobkyni. Žalobkyňa
dôvodila, že neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti zdržať sa nakladania s pohľadávkou proti
žalobkyni, prípadne jej zaťaženia, vyplýva zo skutočnosti, že jednoduchým postúpením pohľadávky
na iný subjekt alebo jej založením by mohol žalovaný v 1. rade obísť zákaz vymáhania pohľadávky.
Účelom neodkladného opatrenia podľa žalobkyne je zamedzenie straty na majetku žalobkyne v dôsledku
neoprávneného nároku žalovaného v 1. rade z Dohody o urovnaní a notárskej zápisnice proti žalobkyni.
Žalobkyňa zastáva názor, že účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, čo vyplýva zo samotnej povahy veci, keďže žalobkyňa si neuplatňuje proti žalovanému
žiadnu peňažnú pohľadávku, iba sa bráni proti vznesenému nároku žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa
ďalej zastáva názor, že účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť ani inými právnymi
prostriedkami, lebo podľa žalobkyne zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) nepripúšťa inú obranu žalobkyne proti exekúcii, ktorou by mohla dosiahnuť ochranu
pred exekúciou až do rozhodnutia súdu vo veci samej.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladným opatrením výrokom I. písm. A)
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky na zaplatenie 1 600 000,- eur s
príslušenstvom alebo jej časti na podklade notárskej zápisnice N 447/2016, NZ 8134/2016, spísanej
dňa 08.03.2016 notárom Ondrejom Ďuriačom so sídlom Rajská 3, Bratislava, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej a výrokom I. písm. B)
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania a zaťažovania pohľadávky 1 600
000,- eur s príslušenstvom alebo jej časti proti žalobkyni, ktorá vznikla na základe Dohody o urovnaní
vzájomných vzťahov zo dňa 24.05.2012 medzi žalobkyňou, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3., § 325 ods. 1,
§ 330, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1. C.s.p.
Súd prvej inštancie mal za osvedčené tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov
zapísaných v LV č. XXXX v kat. úz. V. N. M., že v zmysle predloženého upovedomenia o začatí
exekúcie sp. zn. 133EX/859/2018 zo dňa 06.08.2018 je na majetok žalovanej začaté exekučné konanie
v prospech žalovaného v 1. rade a to na podklade Notárskej zápisnice sp. zn. N 447/2016, NZ 8134/2016
zo dňa 08.03.2016, spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom (so sídlom Rajská 3, Bratislava) o
uznaní dlhu a súhlase s exekúciou na sumu 1 600 000,- eur. Z informatívneho výpisu z obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I žalobkyne má súd za osvedčené, že v čase uzavretia oboch
Záložných zmlúv zo dňa 15.02.2016 ako aj notárskej zápisnice sp. zn. bol konateľom žalobkyne MUDr.
K. V. P. (teda žalovaný v 1. rade), ktorý ako štatutárny orgán žalobkyne súhlasil s uznaním dlhu za
žalobkyňu a s jeho následnou vymáhateľnosťou vo svoj prospech.
Súd mal z oboznámeného skutkového stavu za osvedčené, že konaním žalovaného v 1. rade je
ohrozené vlastnícke právo žalobkyne; na podklade týchto zistení návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel, keď dospel k záveru, že je daná bezodkladná potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami konania a teda dospel súd k záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je v celom rozsahu dôvodný.
Vzhľadom na skutočnosť, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdom v celom rozsahu
vyhovené a žalobkyňa súčasne podala aj žalobu vo veci samej, súd obmedzil trvanie neodkladného
opatrenia časovým úsekom do právoplatného skončenia konania vo veci samej ( § 330 C.s.p.).

4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania výrokom II. napadnutého uznesenia tak, že žalobkyni
priznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% za použitia ust. § 255
ods. 1 v spojitosti s ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pretože súd návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného
opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.08.2018 v



celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. Napadnuté
uznesenie je podľa odvolateľa zmätočné, nepreskúmateľné v rozpore s ust. § 325 ods. 1 C.s.p.,
keď vychádza z tvrdení žalobkyne, ktoré nie sú preukázané a sú nedôvodné. Súd sa nezaoberal
skutočnosťami hodnoverne osvedčujúcimi dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Odvolateľ namietal, že v napadnutom uznesení súd nedostatočne odôvodnil potrebu vydania
neodkladného opatrenia, keď právo na riadne odôvodnenie patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva nielen z ustálenej judikatúry slovenských súdov, ale aj
z ustálenej judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva. V napadnutom uznesení podľa názoru
odvolateľa absentuje odôvodnenie, ktoré by poukazovalo na úvahu súdu a jeho myšlienkové postupy pri
rozhodovaní tak, aby dôvody, na ktoré súd poukáže v odôvodnení rozhodnutia bolo možné preskúmať.
Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladnosť úpravy pomerov. Súd
opomenul odôvodniť, v čom spočíva nevyhnutnosť bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade, čo sa vzťahuje aj k prvému aj k druhému výroku. Vo vzťahu k prvému výroku
odvolateľ poukazuje na to, že nie je možné upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade,
pretože vo veci vymáhania pohľadávky 1.600 0000,- eur už prebieha exekučné konanie vedené na
exekútorskom úrade JUDr. Branislava Plška pod sp.zn. 133EX859/18, sp.zn. OS Banská Bystrica
36EK1098/2018, pričom súdny exekútor nie je viazaný napadnutým uznesením, ani nemôže byť
viazaný iným rozhodnutím, než rozhodnutím prijatým príslušným súdom v rámci exekučného konania
(§ 3 Exekučného poriadku). Čo sa týka druhého výroku tento je tiež zmätočný a nevykonateľný s
poukazom na ust. § 559 Obč. zák., podľa ktorého s plnením dlh zanikne. Žalobkyňa vo svojom návrhu
neosvedčila žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by bolo možné uvažovať, že žalovaný v 1. rade bude
nejakým iným spôsobom okrem vymáhania v exekučnom konaní s pohľadávkou nakladať. Napriek
absencii skutočnosti zakladajúcich obavu, že žalovaný v 1. rade bude nakladať s pohľadávkou, či ju
inak zaťažovať sa stotožnil súd prvej inštancie bez zdôvodnenia s argumentáciou žalobkyne. Odvolateľ
poukázal, že v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. môže byť neodkladné opatrenie vydané v tom prípade, že
bude ohrozená exekúcia. Paradoxne napadnutým uznesením súd opierajúc sa bezodkladnú potrebu
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania (bod 20 uznesenia) ohrozuje vykonanie prebiehajúcej
exekúcie vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Branislava Plška, čím koná v rozpore s C.s.p.. Účelom
neodkladného opatrenia je dočasná úprava práva a povinnosti, ktorá nevylučuje, že o právach a
povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než
neodkladnom opatrení. Odvolateľ namietal, že prvý výrok je nevykonateľný. Samotná žalobkyňa ako
hlavný dôvod návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že nemá inú možnosť ako
sa brániť pokračovaniu v exekúcii, a že hrozí, že exekútor bude pokračovať v exekúcii. Výrok I. je
vydaný vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Faktom je, že žalovaný v 1.rade podal návrh na vykonanie
exekúcie už 11.07.2018 a predmetná žaloba a návrh na vydanie neodkladného opatrenia boli podané
dňa 11.8.2018 teda o mesiac neskôr. Žalobkyňa, ako sama uvádza v žalobe chce zabrániť výkonu
exekúcie tým, že sa domáha vydania neodkladného opatrenia, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade
zdržať sa vymáhania pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania. V exekučnom konaní bolo
súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie, pričom súdny exekútor je pri výkone
svojej činnosti viazaný rozhodnutiami prijatými príslušným súdom v rámci exekučného konania, v dnom
prípade Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. 36EK01098/2018. Napadnuté
uznesenie nemá vplyv na činnosť exekútora, nakoľko nie je uznesením viazaný. Neodkladné opatrenie,
ktorým bolo žalovanému v 1. rade ako oprávnenému uložené, aby sa zdržal vymáhania pohľadávky,
v tomto prípade výkonu exekúcie, pretože žalovaný v 1. rade už návrh na vykonanie exekúcie podal
je vylúčené, lebo tomu odporuje sama povaha a účel exekučného konania (rozhodnutie Ústavného
súdu ČR III.ÚS937/06 zo dňa 27.06.2007). Exekučné konanie je osobitným druhom konania, ktorý
podlieha režimu upravenému v zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. V
zmysle § 3 Exekučného poriadku exekútor pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou, zákonmi
a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Žiadny iný orgán nemôže zasahovať do činnosti
súdneho exekútora pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre zo dňa 15.03.2018 sp.zn. 25Co/34/2018, v zmysle ktorého nie je možné vydať neodkladné
opatrenie, ktorým by sa zakázalo súdnemu exekútorovi uskutočňovať exekúcie resp. obmedziť súdneho
exekútora v jeho činnosť v konkrétnej exekučnej veci. Žalobkyňa ako povinná v exekučnom konaní
má možnosť brániť sa prostredníctvom inštitútov upravených v exekučnom poriadku. Žalobkyňa sa
nemôže domáhať v civilnom konaní, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by obmedzil výkon
exekučnej činnosti súdneho exekútora v konkrétnej exekučnej veci. Tým, že žalobkyňa sa domáha,



aby žalovaný v 1. rade sa zdržal vymáhania pohľadávky de facto žiada, aby bola obmedzená činnosť
súdneho exekútora, čo nie je možné. Žalobkyňa podala prostredníctvom súdneho exekútora na Okresný
súd Banská Bystrica návrh na zastavenie exekučného konania, o čom exekučný súd doteraz nerozhodol.
Žalovaný v 1. rade navrhol návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť, bližšie dôvody uviedol vo vyjadrení
zo dňa 17.09.2018, ktoré pripojil k odvolaniu. V danom prípade podľa odvolateľa neboli zo strany súdu
osvedčené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Pokiaľ ide o námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že z povahy neodkladného
opatrenia je zrejmé, že na ne nemožno aplikovať rovnaké požiadavky ako na rozhodnutie vo veci
samej. Napadnuté uznesenie podľa názoru žalobkyne spĺňa všetky požiadavky na odôvodnenie. Je z
neho zrejmé, ktoré skutočnosti tvrdila žalobkyňa, aké listiny predložila, ktoré skutočnosti mal súd za
osvedčené a na základe toho prijal záver o ohrození vlastníckeho práva žalobkyne. Žalobkyňa považuje
za nedôvodnú námietku, že súd opomenul zdôvodniť, v čom spočíva nevyhnutnosť bezodkladne
upraviť pomery, nakoľko z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd považoval vlastnícke právo za
ohrozené a ďalej uviedol, že mal z oboznámeného skutkového stavu za osvedčené, že je na majetok
žalovanej začaté exekučné konanie. Ohrozenie vlastníctva žalobcu súd vyvodil práve z prebiehajúceho
exekučného konania. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom žalovaného v 1.rade, ktorý vo vzťahu k I.
výroku uviedol, že ak vo veci prebieha exekučné konanie nie je možné upraviť pomery medzi žalobcom
a žalovaným v 1.rade a to z nasledovných dôvodov. Výrok I. nijako nezasahuje do činnosti exekútora v
exekučnom konaní. Výrok I. zaväzuje žalovaného v 1.rade, ktorý je účastník exekučného konania a má
na priebeh exekučného konania vplyv, môže v ňom podávať návrhy a brať ich späť. Právne dôsledky
výrok I. má najmä v tom, že pôsobí ako odklad vykonateľnosti notárskej zápisnice, nakoľko notárska
zápisnica nemá vlastnosti súdneho rozhodnutia a preto formálne nemožno rozhodnúť o odklade jej
vykonateľnosti. Odklad vykonateľnosti notárskej zápisnice preto možno dosiahnuť len tým, že sa zaviaže
oprávnený, aby sa zdržal vymáhania pohľadávky na základe notárskej zápisnice. Výrok I. sa nevzťahuje
len na prebiehajúce exekučné konanie. Pokiaľ by exekučné konania 133EX/859/18 bolo zastavené v
zmysle návrhu žalobkyne. Žalobkyňa chce výrokom I. dosiahnuť, aby sa žalovaný v 1. rade nedomáhal
svojej pohľadávky na podklade notárskej zápisnice akýmkoľvek iným spôsobom, až do rozhodnutia o
žalobe vo veci samej. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je o to naliehavejšia, že prebieha exekučné
konanie. Žalovaný v 1. rade prehliada, že exekúcia je závislá od existencie platnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu, keď tieto otázky je oprávnene riešiť všeobecný súd v osobitnom civilnom konaní.
Vo vzťahu k výroku II. žalovaný v 1. rade namietal, že tento výrok je zmätočný a nevykonateľný s
poukazom na § 559 Obč. zák., podľa ktorého dlh s plnením zanikne. Tieto úvahy sú nezrozumiteľné
a nelogické. Jeho pohľadávka predsa v čase vydania napadnutého rozhodnutia nezanikla, nebola
splnená, a preto by mu inak nič nebránilo v postúpení vymáhanej pohľadávky a to aj v priebehu
exekučného konania. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia, nie stav, ktorý nastane v budúcnosti, ak sa mu podarí vymôcť pohľadávku v exekučnom
konaní. Žalovaný vytýkal, že žalobkyňa neosvedčila žiadne skutočnosti, že by s pohľadávkou nakladal,
čo nie je potrebné, pretože neodkladné opatrenie v podobe zákazu nakladania má za cieľ zamedziť
vymáhaniu pohľadávky a nadväzuje na výrok I., ktorý by sa inak mohol stať nevykonateľným, ak by
žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku ešte v priebehu exekučného konania. Ak by sa malo
čakať, kým žalovaný v 1.rade prejaví svoju vôľu nakladať so svojou pohľadávkou, neodkladné opatrenie
by bolo zbytočné. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v 1. rade, že napadnuté rozhodnutie ohrozuje
vykonanie exekúcie tento argument je nezmyselný, pretože neodkladné opatrenie má chrániť práva
žalobkyne pred bezprostredne hroziacim a prebiehajúcim zásahom zo strany žalovaného v 1. rade, nie
práva žalovaného v 1. rade v exekúcii. Neodkladné opatrenie je primerané okolnostiam a nezasahuje
neprimerane do práv žalovaného v 1. rade. Neodkladným opatrením sa nanajvýš oddiali uspokojenie
pohľadávky žalovaného v 1. rade, ak je vôbec platná. Bez neodkladného opatrenia by žalobkyňa prišla
nenávratne o veľkú časť svojho majetku. Neodkladné opatrenie by bolo vylúčené až v momente, kedy
by bola pohľadávka žalovaného v 1. rade v exekúcii úspešne vymožená, k čomu nedošlo, a preto
tvrdenia, že nakoľko bol návrh na začatie exekúcie podaný ešte pred podaním návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, je neodkladné opatrenie vylúčené. Rozhodovacia prax súdov vylúčila len také
neodkladné opatrenia, ktoré by exekútorovi zakázalo uskutočňovať exekúciu. Avšak tohto sa žalobkyňa
nedomáhala. Napadnuté rozhodnutie obmedzuje len žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, čo je paradoxne v rozpore s jeho názorom vo vyjadrení k návrhu
na zastavenie exekúcie, kde uviedol, že judikatúra českých súdov nie je pre slovenské súdy právne
záväzné. Citované rozhodnutie však nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko skutkové okolnosti



v ňom posudzované sú celkom iné. Navrhovateľ sa domáhal neodkladného opatrenia, ktoré znelo, že
oprávnený je povinný zdržať sa exekúcie na hnuteľný majetok povinného, o pohľadávke oprávneného
bolo vydané súdne rozhodnutie. Súdy poukázali na to, že právne pomery medzi účastníkmi upravilo už
súdne rozhodnutie, teda povinný mal možnosť brániť sa účinne v konaní proti pohľadávke oprávneného.
V danej veci však neprebehlo žiadne súdne konanie, ktoré by vyriešilo otázku platnosti vymáhanej
pohľadávky. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k platnosti vymáhanej pohľadávky. Pomery medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade môže definitívne upraviť až rozhodnutie o žalobe vo veci samej.
Neodkladné opatrenie je vyvolané práve špecifickou povahou notárskej zápisnice, na podklade ktorej
prebieha exekučné konanie. Proti notárskej zápisnice nie je dostupný žiaden opravný prostriedok, ako
je tomu pri súdnom rozhodnutí. Ak by exekúcia prebiehala na základe podklade súdneho rozhodnutia,
v takom prípade by sa mohol povinný domáhať preskúmania súdneho rozhodnutia aj na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov. V danom prípade per analógiám sa žalobca domáha kvázi
preskúmania notárskej zápisnice v tomto civilnom konaní. Preto nie sú pravdivé tvrdenia, že žalobca
sa má tak brániť len prostredníctvom inštitútov upravených v exekučnom konaní. Exekučný poriadok
upravuje odklad exekúcie len z dôvodu odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (§ 61h ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku), čo v notárskej zápisnici je z povahy veci vylúčené. Žalobkyňa, preto ani nemá
dostupný prostriedok podľa exekučného poriadku, ktorý by dočasne riešil odklad exekúcie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v
1. rade proti výroku I. písm. A) a B) napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je čiastočne dôvodné.

8. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán
a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325
ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie
iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 C.s.p.). Inštitút neodkladného potrenia je výnimočným
ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho
nenariadením nastať nezvratný stav.
Žalobca neodkladného opatrenia musí opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe
nariadiť dané neodkladné opatrenie, keď rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.

10. Odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa vymáhania pohľadávky na
zaplatenie 1.600.000,- eur s príslušenstvom alebo jej časti na základe notárskej zápisnice N 447/2016,



NZ 8134/2016 spísanej dňa 8.3.2016 notárom Ondrejom Ďuriačom až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.
Odvolací súd je toho názoru, že takýmto negatívnym vymedzením povinnosti uloženej žalovanému v 1.
rade nie je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha. Ak by aj súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky, na základe
takéhoto rozhodnutia by súdnemu exekútorovi nevznikla povinnosť prestať s vykonávaním exekúcie,
nakoľko exekútor je v zmysle ust. § 3 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „exekučný
poriadok“) pri výkone svojej činnosti viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom
konaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že už v čase pred podaním daného návrhu o nariadenie
neodkladného opatrenia prebiehalo exekučné konanie vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Branislava
Plška, súdneho exekútora pod sp. zn. 133EX 859/18, sp. zn. Okresného súdu Banská Bystrica 36EK
1098/2018 vo veci vymáhania pohľadávky v sume 1.600.000 eur a vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie vznikla povinnosť súdneho exekútora pokračovať v exekúcii. Exekučný súd môže obmedziť
alebo zastaviť postup súdneho exekútora len spôsobom upraveným v exekučnom poriadku. Exekučný
súd za účelom dosiahnutia nevykonávanie exekúcie môže povoliť odklad exekúcie alebo exekúciu
zastaví. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie na to, aby nevykonávanie exekúcie dosiahol napríklad
tak, že neodkladným opatrením uloží exekútorovi, aby nepokračoval vo vykonávaní exekúcie.
Podstatnou vlastnosťou petitu neodkladného opatrenia je jeho vykonateľnosť. V danom prípade
na základe navrhovaného neodkladného opatrenia v znení ako to žiadala žalobkyňa navrhovaným
výrokom I. písm. A) navrhovaného neodkladného opatrenia, by nebolo možné dosiahnuť cieľ sledovaný
žalobkyňou a to zastaviť exekúciu.
Právo na výkon rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona perfektným exekučným titulom, je integrálnou
súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému
v 1. rade povinnosť zdržať sa vymáhania svojej pohľadávky je z hľadiska ústavnoprávnych princípov
platných v civilnom procese neprípustný, keďže výrok takéto neodkladného opatrenia by znamenal
obmedzenie ústavou zaručených práv žalovaného v 1. rade domáhať sa svojho práva na uspokojenie
svojej pohľadávky v exekučnom konaní. Pokiaľ sa teda žalobkyňa svojim návrhom o nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle navrhovaného výroku I. písm. A) domáha uloženia povinnosti
žalovanému v 1. rade zdržať sa vymáhania pohľadávky na zaplatenie sumy 1.600.000 eur na základe
notárskej zápisnice, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v danom štádiu konania,
je žiadaná povinnosť neprípustná vzhľadom na vykonateľný exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica.
V prípade, že žalobkyňa bude so svojim žalobným návrhom v časti určenia, že žalobkyňa nemá voči
žalovanému v 1. rade záväzok na zaplatenie 1.600.000 eur s príslušenstvom podľa notárskej zápisnice
N 447/2016, NZ 8134/2016, spísanej notárom Ondrejom Ďuriačom dňa 08.03.2016 v danej veci úspešná
a žalovaný v 1. rade sa na jej úkor bezdôvodne obohatí, existujú právne inštitúty a prostriedky, ktoré
žalobkyňa bude môcť využiť za účelom prípadného vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na
popísané okolnosti však akékoľvek úvahy v tomto smere sú iba v rovine predpokladov možného vývoja
danej právnej veci. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že za daného stavu nie je splnený jeden zo základných predpoklady pre nariadenie
daného neodkladného opatrenia a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže žalobkyňa,
vychádzajúc z obsahu spisu neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Žalobkyňa odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti
zdržať sa nakladania s pohľadávkou proti žalobkyni, prípadne jej zaťaženia tým, že jednoduchým
postúpením pohľadávky na iný subjekt alebo jej založením by mohol žalovaný v 1. rade obísť zákaz
vymáhania pohľadávky, čoho sa domáha prvým výrokom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia.
Na námietky žalovaného v 1. rade, že neodôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani k druhému
navrhovanému výroku, a že neosvedčila skutočnosti, že by s pohľadávkou nakladal, uviedla, že to
nebolo potrené, nakoľko neodkladné opatrenie v podobe zákazu nakladania s pohľadávkou má za cieľ
zamedziť vymáhaniu pohľadávky a nadväzuje na prvý výrok, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému v 1. rade zdržať sa pohľadávky na podklade notárskej zápisnice, ktorý by sa inak mohol
stať nevykonateľným, ak by žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku ešte v priebehu exekučného
konania.



Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol návrh žalobkyne o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 1.
rade zdržať sa vymáhania pohľadávky, odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia ani vo vzťahu k druhému výroku navrhovaného neodkladného
opatrenia, pretože ako sama uviedla, druhý výrok nadväzoval na prvý výrok a bol by opodstatnený na
základe jej uvádzaných dôvodov potreby bezodkladnej úpravy pomerov len v prípade, ak by súd vyhovel
prvému výroku navrhovaného neodkladného opatrenia, čo nie je daný prípad.
Odvolací súd potom posúdil ako dôvodnú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom
prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa
neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani vo vzťahu k prvému a ani k druhému výroku
ňou navrhovaného neodkladného opatrenia.

12. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,
čo zrejme považoval za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
( § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), ktorú posúdil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko rozhodnutie súdu
prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval pri rozhodovaní o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery aj keď stručne, ale dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil.

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, pretože neboli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozhodnutia.

15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov o nariadenie
neodkladného opatrenia podaných pred začatím konania a po skončení konania pri splnení podmienok
§ 325 ods. 1 C.s.p. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, ak by súd musel
vec skončiť pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo
odmietnutie podania, bez toho, aby vec prejednal. V predmetnej veci nejde ani o jeden prípad
neodkladného opatrenia, ktorý má povahu rozhodnutia vo veci samej.
Zmenou rozhodnutia vo veci samej by vznikla podľa § 396 ods. 2 C.s.p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, ale nakoľko
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí, nakoľko bolo navrhované a aj vydané počas prebiehajúceho súdneho konania o žalobe
vo veci samej, a teda súd prvej inštancie nesprávne rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v
zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 C.s.p., odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II.
zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. s tým, že o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho
konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.).



16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.