{"guid": "0e7c4803-6fb4-4ff5-8996-03de00c7bad5:37402081-ce47-4854-8018-812150386406", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2114011613.1", "spisova_znacka": "6Tos/240/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/240/2014 z 22. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. decembra 2014, sp. zn. 6Tos/240/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2114011613.1", "identifikacne_cislo": "2114011613", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 1288, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-1288", "datum_vydania": "2014-12-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37402081-ce47-4854-8018-812150386406", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2114011613.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2114011613.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2114011613.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/240/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011613
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114011613.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Daniely
Šramelovej a JUDr. Mariána Jarábeka, v trestnej veci proti odsúdenému X. V., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7PP/7/2014 zo dňa 23.9.2014, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 23.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného X. V., nar. XX.X.XXXX, sa
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7PP/7/2014 zo dňa 23.9.2014 tento (okresný súd)
rozhodol podľa § 66 ods. 1, § 67 ods. 1 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného X. V., nar.
XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody došlo na základe zistenia, že tento
v aktuálnom štádiu rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zrejme nesplnil všetky (materiálne podmienky) umožňujúce vo veci rozhodnúť
pozitívnym výrokom.
V konkrétnosti okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na skutočnosť doterajšieho realizovaného
výkonu trestu odňatia slobody, kde sú zistiteľné jednak pozitívne referencie viažuce sa k samotnému
(výkonu trestu), súčasne je z príslušného hodnotenia riaditeľa ústavu možné zistiť, že resocializačná
prognóza u odsúdeného podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania je menej priaznivá, a to
práve z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu, ako aj s poukazom na osobnostný profil
tohto (odsúdeného X. V.). V konečnom dôsledku však riaditeľ ústavu navrhol tohto (odsúdeného)
podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Napriek tomuto (odporúčaniu) okresný súd
rozhodol vo veci negatívnym rozhodnutím, kde poukázal jednak na skutočnosti súvisiace priamo s
hodnotiacou správou riaditeľa ústavu spracovanou na odsúdeného X. V. a súčasne na samotný profil
tohto (odsúdeného). Zo samotnej hodnotiacej správy (riaditeľa ústavu) je zrejmé, že správanie a
vystupovanie odsúdeného v rámci prvotnej fázy nastúpeného výkonu trestu odňatia slobody nebolo
vždy na požadovanej úrovni, nedostatky sa vyskytli v dodržiavaní časového rozvrhu dňa a ústavného
poriadku. Až na základe intervencie pedagogického personálu sa však správanie odsúdeného
stabilizovalo. V rámci doposiaľ realizovaného výkonu trestu bol len jedenkrát disciplinárne odmenený.
Aj z týchto skutočností vyplynuvších zo samotnej (hodnotiacej správy riaditeľa ústavu) okresný súd
dedukuje, že doteraz realizovaný výkon trestu zrejme u tohto (odsúdeného) nesplnil očakávaný cieľ v
podobe zásadnej kvalitatívnej zmeny správania sa tohto (odsúdeného) v kontexte možného (reálneho
očakávania), že v prípade podmienečného prepustenia z väzby bude na slobode viesť riadny život.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený X. V., ktorú v zákonnej lehote aj odôvodnil.
V podanej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že počas realizovaného výkonu trestu odňatia slobody
bol preradený z druhej nápravnovýchovnej skupiny do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to za
vzorné správanie. Poukázal aj na hodnotiacu správu riaditeľa ústavu, ktorý ho navrhol podmienečne



prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ okresný súd poukazuje na to, že doposiaľ dostal len
jednu disciplinárnu odmenu, zdôvodnil to skutočnosťou, že pracoval na viacerých pracoviskách, avšak
len v krátkom časovom období, za ktoré (obdobie) nemohol získať ďalšiu disciplinárnu odmenu a to z
dôvodu svojich zdravotných komplikácií.
Samotnej trestnej činnosti, za ktorú vykonáva trest sa dopustil ako mladistvý v čase keď mal iba
16 rokov. Počas realizovaného výkonu trestu má za to, že sa naplnil v jeho prípade účel trestu. Na
margo odôvodnenia uznesenia okresného súdu zdôrazňujúceho závažnosť trestnej činnosti, za ktorú
bol pôvodne odsúdený uvádza, že za páchanie trestnej činnosti už právoplatne odsúdený bol a nie je
prípustné, aby sa rovnaká okolnosť zohľadňovala aj v rámci podanej žiadosti o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu, keďže by sa de facto jednalo o dvojnásobné potrestanie za niečo, za čo už raz bol
postihnutý.
Samotný skutok, ktorého sa v minulosti dopustil, úprimne oľutoval, pričom sa ponaučil zo svojich chýb,
ktoré ho zrejme budú prenasledovať celý život. V konečnom dôsledku vo svojej (sťažnosti) požiadal,
aby bol prepustený z väzby na slobodu.
Na podklade podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti) odvolací súd
postupoval podľa § 192 ods. 1 Tr. por. tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného X. V. je
potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
Odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, podanú sťažnosť, ako i príslušný na vec vzťahujúci
sa spisový materiál dospel k záveru, že okresný súd postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ
na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení uznesenia rozhodol o tom, že žiadosť odsúdeného
X. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Dôvodom na takéto (negatívne rozhodnutie) sú skutočnosti obsiahnuté v napadnutom uznesení, ktoré
konštatujú len čiastočné naplnenie účelu doposiaľ realizovaného výkonu trestu u tohto (odsúdeného
X. V.). Takýto záver je potrebné konštatovať v zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia aj napriek
skutočnosti, že riaditeľ ústavu, kde toho času tento (odsúdený X. V.) trest vykonáva, v konečnom
dôsledku navrhol jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Pri samotnom
rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
je potrebné, aby príslušný (okresný súd) skúmal nielen obsah hodnotiacej správy zabezpečenej
príslušným riaditeľom ústavu kde osoba odsúdená trest vykonáva, ale zhodnotil aj samotnú osobu
tohto (odsúdeného). Pri komplexnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností okresný súd
skonštatoval, že aj napriek viacerým pozitívnym referenciám vyplynuvších z hodnotiacej správy riaditeľa
ústavu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať naplnenie účelu trestu realizovaného u
tohto (odsúdeného X. V.). Je potrebné prisvedčiť čiastočne sťažnostnej argumentácii odsúdeného, že
zohľadňovanie samotnej skutočnosti spáchania závažnej trestnej činnosti osobou odsúdeného nemôže
byť bez ďalšieho považovaná za okolnosť, ktorá by zamedzovala rozhodnutiu o žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Na strane druhej je však potrebné skúmať
osobitne spolu s hodnotiacou správou zabezpečenou riaditeľom ústavu kde osoba odsúdená trest
vykonáva aj osobnostný profil tohto (odsúdeného), a to zvlášť v prípadoch kde sú ukladané dlhodobé
tresty za spáchanie závažnej úmyselnej trestnej činnosti. V prípade takýchto (závažných odsúdení)
je nepochybné, že ku kvalitatívnej zmene v správaní sa odsúdeného dochádza po uplynutí dlhšieho
obdobia ako v prípade iných (odsúdení za menej závažnú trestnú činnosť). V súlade s odôvodnením
nachádzajúcim sa v uznesení okresného súdu odvolací súd má za to, že doposiaľ realizovaný výkon
trestu u tohto (odsúdeného X. V.) nevytvára komplexne základ na reálne konštatovanie, že v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by viedol na slobode riadny život a preto
rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7PP/7/2014", "guid": "8f4c5651-4f7a-4818-857e-b43c4532bb1c:ec813a8b-e8db-4925-aba0-9d15559351c6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}