Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/315/2013 z 2. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 2. marca 2014, sp. zn. 15Sd/315/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3013200966.2 Krajský súd Trenčín | 15Sd/315/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3013200966.2 | 2014-03-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 250j ods. 2 písm. c) OSP, § 250j ods. 2 písm. e) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ee120e3-587e-4d22-b771-6f1419edd13a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200966.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/315/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200966
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200966.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: M.. O. R.,
bytom M. XXX/XX, A. N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. novembra 2013 z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom - odvolaním zo dňa 21.11.2013 domáhal, aby súd preskúmal
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2013, ktorým mu odporkyňa podľa §
142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č. 721/2004
Z.z. zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. V návrhu žiadal o znovu
posúdenie nároku na starobný dôchodok z dôvodov, že tento mu zatiaľ nebol priznaný. Poukázal na
to, že je poberateľom výsluhového dôchodku a podľa súčasne platnej právnej judikatúry a rozsudkov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä rozsudkov sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012,
sp.zn. 10So/85/2012 zo dňa 17.07.2013 má nárok na to, aby jeho nárok bol posúdený aj vo všeobecnom
systéme sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že je preukázané, že vykonával základnú vojenskú službu
od 01.08.1962 do 29.09.1964 a dobu služobného pomeru od 15.11.1964 do 31.12.1997, ktoré boli
zaradené do I. kategórie funkcií (spolu 35 rokov a 116 dní). V civilnom povolaní spolu so základnou
vojenskou službou má odpracovaných 7 rokov a 86 dní, pričom počas tejto doby boli vykonávané
odvody na sociálne zabezpečenie do sociálnej poisťovne, ktoré neboli zohľadnené pri zápočte do jeho
výsluhového dôchodku. Osobitný systém, z ktorého mu bol priznaný výsluhový dôchodok nesúvisí s
odvodmi odvádzanými počas civilného povolania, a preto odmietnutie takéhoto nároku vytvára v jeho
prípade diskrimináciu oproti iným poistencom, keď má vedomosť o tom, že v iných prípadoch sa uznáva.
Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie,
s tým, aby mu bol priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu dňa 09.12.2013 písomné
vyjadrenie zo dňa 05.12.2013, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázala v ňom na okolnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 142 ods. 4 písm. b) tohto
zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje pokiaľ ide o príslušníka policajného zboru
odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.



Navrhovateľ bol na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03.03.2014 predvolaný písomne a včas, čo
potvrdil svojim podpisom na doručenke zo dňa 22.01.2014. Na pojednávanie sa nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil z dôvodu choroby a navrhol, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa
§ 101 a § 250g ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími
písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným
administratívnym spisom odporkyne, rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, sp.zn. 10So/85/2012 zo dňa 17.07.2013, vyjadrením
zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľa je potrebné priznať úspech.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 05.11.2013, odporkyňa navrhovateľovi podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla
žiadosť o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. Zo spisu je preukázané, že právoplatným
rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-32.451/6-98 z 03.02.1988 bol
navrhovateľovi podľa § 119 a § 120 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere
príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súčinnosti s § 84
a § 85 Výnosu MV SR č. 86 zo dňa 16.12.1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 410/1991 Zb. v znení ďalších zmien a doplnení priznaný príspevok za službu, ktorý bol podľa § 124
ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok.
Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-32451-17/2013-VZ z 12.09.2013
bolo preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 01.08.1962 do 29.09.1964 a
dobu služobného pomeru od 15.11.1964 do 31.12.1997, ktoré boli zaradené do I. kategórie funkcii.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že odporkyňa nezistila v náležitom
rozsahu skutkový stav veci a rozhodnutie vydala predčasne. Podľa názoru krajského súdu z doposiaľ
zadovážených dôkazov vo veci nie sú dostatočne preukázané doterajšie tvrdenia navrhovateľa, ktoré
sa javia byť oprávnenými. V tomto smere nestačí len konštatovanie, že je poberateľom výsluhového
dôchodku a že na posudzovanie jeho ďalších nárokov je príslušný odbor sociálneho zabezpečenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súdu sa javí nedostatočný záver o posúdení a správnosti
celkových započítateľných dôb poistenia, ktoré nepochybne vyvolávajú rozpory v otázke nároku na
priznanie dávky pre navrhovateľa. Napokon, v tomto kontexte treba poukázať na doterajšiu právnu prax
súdov a predchádzajúce rozsudky konajúcich súdov v totožnej problematike, lebo neboli realizované
v plnom rozsahu v zmysle ich vyslovených právnych názorov, ktoré sú pre odporkyňu záväzné (§
250j ods. 6 O.s.p., § 250r O.s.p.). Pri posúdení meritórneho prerokovania veci je potrebné vychádzať
z objektívneho posúdenia všetkých podkladov slúžiacich pre vydanie posudzovaného rozhodnutia.
Podstatou problému v posudzovanej veci je okolnosť, že je nutné a potrebné skúmať podmienky splnenia
poistenia navrhovateľa nielen v osobitnom, ale aj všeobecnom systéme spôsobom, aby sa nevytvárala
diskriminácia poistencov osobitného systému. Za tým účelom je nutné vypočítať teoretickú výšku
dôchodku navrhovateľa, ktorá by patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom
systéme. Výsluhový dôchodok navrhovateľa má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na
starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (systému) len charakter
dávky v starobe. Odporkyňa má teda povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu
poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok navrhovateľovi priznať vo výške, zodpovedajúcej
rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z
dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.



januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Keďže na navrhovateľa sa vzťahuje ustanovenie § 274 zákona, podľa ktorého sa zachovávajú nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú podľa právnych
predpisov účinných do 31.12.2003, pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu
zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť
iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Nároky vyplývajúce z výkonu služby v
I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby
policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom
riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii len
preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch. Pri správnej aplikácii
zákona o sociálnom poistení je potrebné skúmať jeho pôsobnosť aj na tých poistencov, ktorí boli v
určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme.

Doterajší postup odporkyne nie je preto úplný, preskúmavané rozhodnutie odporkyne vychádza
z nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Z
prieskumu vo veci vyplynulo, že odporkyňa za takéhoto stavu nesprávne rozhodla o otázke nároku
- priznania dôchodkovej dávky navrhovateľa. Súd považuje za potrebné zdôrazniť rešpektovanie
oprávnených námietok navrhovateľa zo strany odporkyne, aby v ďalšom nedošlo k
porušeniu ústavného práva na jeho ochranu a primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky). Doterajšia argumentácia výkladu právneho hodnotenia odporkyňou vytvára v
posudzovanej veci pochybnosti, ktorú je potrebné odstrániť, jasne odôvodniť a to spôsobom, aby
táto bola pre navrhovateľa jednoznačná, presvedčivá a najmä zrozumiteľná. Samotné rozhodnutie o
starobnom dôchodku, (ako napokon i ktorékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu či súdu) musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a za tým účelom musí odporkyňa vykonať dokazovanie
podľa § 196 zákona. Pritom je potrebné, aby pri rozhodovaní v posudzovanej veci dodržala jednotný
postup, ktorý je garantovaný a uplatňuje ho vo všetkých obdobných prípadoch.

Podľa § 196 a nasl. zákona - okrem iného - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie spôsobom zodpovedajúcim stavu
veci a zákonu a to najmä s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
9So/138/2011 a sp.zn. 10So/85/2012. Až následne môže vydať nové rozhodnutie, ktoré bude obsahovať
kompletné odôvodnenie (riadne a úplne zdôvodnené tak, aby bolo zrejmé, prečo je určitým spôsobom



rozhodnuté) a až potom, keď dôjde k odvolaniu, bude môcť krajský súd posúdiť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 5. novembra 2013 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods.
l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom
alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V posudzovanom prípade bol
navrhovateľ v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Keďže ide o
návrhové konanie a navrhovateľ si trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podľa § 250s O.s.p. odvolanie nie je prípustné.