Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/1/2012 z 15. 5. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. mája 2013, sp. zn. 14S/1/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2012200015.2
Krajský súd Trnava | 14S/1/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2012200015.2 | 2013-05-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 104 zákona č. 461/2003 Z. z., § 105 zákona č. 461/2003 Z. z., § 107 zákona č. 461/2003 Z. z., § 108 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95812ce8-79e7-455b-bd5b-77b0555b33eb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2012200015.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200015.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XX, XXX XX P. A. Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, 813
63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.46182-3/2011-BA zo dňa
24.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2012 a doplnenou dňa 15.02.2012 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.46182-3/2011-BA zo dňa 24.11.2011, ktorým odvolanie
žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 37828-2/2011-TT zo
dňa 29.06.2011, ktorým mu ako príslušný správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznal nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50
% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu 10,6149 Eur od 23.05.2011 na obdobie šiestich
mesiacov.

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne pokiaľ ide o určenie výšky dávky v
nezamestnanosti, pretože žalovaná postupovala podľa vnútroštátneho práva a to zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, avšak mala postupovať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č.883/2004 a to konkrétne podľa článku 62 ods. 1 citovaného nariadenia, v ktorom je uvedené, že
príslušná inštitúcia členského štátu ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet dávok na základe
výšky predchádzajúceho platu alebo príjmu z vykonávania povolania zohľadní plat alebo príjem z
vykonávania povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec
alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa uvedených predpisov. Žalobca uviedol, že keďže
pracoval vo Veľkej Británii, mal sa mu zohľadniť aj plat ktorý poberal v tomto členskom štáte Európskej
únie pri výpočte dávky v nezamestnanosti.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2012 uviedla, že žalobca nemal v rozhodujúcom období od
23.5.2009 do 22.5.2011 plat alebo príjem z činnosti zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky. Podľa týchto predpisov preukázal len vymeriavacie základy na základe platenia dobrovoľného
poistenia v nezamestnanosti a to v období od 22.12.2010 do 16.3.2011 celkovo 85 dní. Teda žalobca
bol dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti menej ako 26 týždňov a preto podľa § 108



ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení bolo potrebné výšku jeho dávky v nezamestnanosti  určiť z
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zák.č.461/2003 Z.z.. Žalovaná uviedla, že aplikovala
pri určovaní dávky aj ust. článku 62 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, podľa
ktorého pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti nemožno prihliadať na plat žalobcu zo zamestnania
vykonávaného na území Veľkej Británie, pretože podľa článku 11 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia osoba
vykonávajúca činnosť ako zamestnanec v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom
tohto štátu, teda počas pracovného pomeru na území Veľkej Británie podliehal žalobca britským právnym
predpisom.

Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 37828-2/2011-TT zo dňa
29.06.2011 súd zistil, že prvostupňový správny orgán pri výpočte výšky dávky vychádzal zo skutočnosti,
že žalobca v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie o uchádzačov o zamestnanie t.j.
v období od 23.5.2008 do 22.5.2011 preukázal nasledovné doby poistenia v nezamestnanosti - od
22.12.2010 do 16.3.2011 celkovo 85 dní dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a od 27.1.2009 do
14.12.2010  celkovo 687 dní na území iného členského štátu Európskej únie. Keďže podľa slovenských
právnych predpisov dosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti len 85 dní, bolo mu potrebné vypočítať
výšku dávky v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zák.č.461/2003
Z.z..

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.07.2011 odvolanie, v ktorom namietal, že pri výpočte
výšky dávky mu neboli zohľadnené doby a výšky poistenia v členskom štáte Európskej únie.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.46182-3/2011-BA zo dňa
24.11.2011 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým
námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedla, že pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti,
v zmysle článku 62 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 musí sociálna
poisťovňa vychádzať výlučne z platu alebo z príjmu z povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s
jej poslednou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa právnych
predpisov príslušného štátu. Na poskytovanie dávky v nezamestnanosti je v súlade s týmto článkom
príslušný zásadne ten štát, podľa ktorého právnych predpisov bola osoba naposledy poistená t.j. v
prípade žalobcu príslušným štátom Slovenská republika. Keďže žalobca nezískal najmenej 26 týždňov
poistenia v nezamestnanosti a preukázal len 85 dní dobrovoľného poistenia podľa slovenských právnych
predpisov, bola mu výška dávky vypočítaná v súlade s ust. § 138 ods. 5 zák.č.461/2003 Z.z..

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle právnej úpravy Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2013 žalobca uviedol, že v prvom rade poukazuje, že Európske
právo je nadradené vnútroštátnym predpisom, pričom dávka v nezamestnanosti sa mala vypočítavať
podľa Európskej smernice č. 883/2004, pričom vymeriavací základ podľa tejto smernice by umožnil, že
by mu bola priznaná vyššia dávka ako bola priznaná podľa vnútroštátnych predpisov. Poukázal na to,
že v dobrej viere si platil dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 2000,- Eur, čo predstavovalo 40,-
Eur mesačne, má vedomosť, že od mája 2011 sa zmenil zákon o sociálnom poistení a výklad tejto
novely by bol v jeho neprospech, preto poukázal na to, že mala byť použitá Európska norma. Ďalej
uviedol, že keďže nemal po návrate z Anglicka potrebné doklady pre sociálnu poisťovňu, tieto doložil
až práve za účinnosti novej právnej úpravy o sociálnom poistení, avšak v tom čase už bol 4 mesiace
nezamestnaný, ale nebol evidovaný na úrade práce, pretože nemal doklady z Anglicka. Žiadal preto
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správneho orgánu na ďalšie konanie.  Poukázal na to, že
novela zákona o sociálnom poistení,  ktorá v § 108 ods. 4 doplnila dobu 26 týždňov potrebných na vznik
nároku na dávku v nezamestnanosti platí teda od 1.5.2011, pričom predtým táto doba nebola v tomto
ustanovení zahrnutá. V jeho prípade nejde o žiadne zneužívanie sociálneho systému, pretože on si platil
poistenie v nezamestnanosti približne 3 mesiace a platil  to z ekvivalentu príjmu, ktorý  dosahoval na
území Veľkej Británie.



Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žiada  žalobu zamietnuť  a pridržiavala sa v celom rozsahu
písomného vyjadrenia zo dňa 1.3.2012. Poukázala na to, že sociálna poisťovňa použila článok 62 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu č.883/2004, podľa ktorého nie je možné pri výpočte výšky dávky
v nezamestnanosti prihliadať na plat žalobcu zo zamestnania vykonaného v štáte Európskej únie. V
zmysle čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec
v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu, čo značí, že jeho príjem
zo zamestnania vo Veľkej Británii nie je možné považovať za príjem, ktorý mal v súvislosti so
svojou poslednou činnosťou ako zamestnanec podľa slovenských právnych predpisov. Pri určovaní
vymeriavacieho základu sociálna poisťovňa postupovala v zmysle § 108 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení, kde je potrebné získať 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená
v nezamestnanosti. Poukázala na to, že toto ustanovenie má zabrániť zneužívaniu sociálneho systému,
pretože mohli by nastať situácie, kedy osoba zamestnaná v niektorom štáte Európskej únie  by sa
prihlásila do sociálneho systému SR s tým, že by si určila maximálny vymeriavací základ a toto poistné
by odvádzala napr. jeden deň, potom by sociálna poisťovňa vyplácala poistné z tohto maximálneho
vymeriavacieho základu. Ďalej uviedla, že v prípade, že by sa bralo do úvahy len obdobie kedy vykonával
prácu na území Veľkej Británie 687 dní, toto obdobie by nepostačovalo na vznik nároku, pretože na tento
vznik je potrebné obdobie 730 dní a práve preto sa zrejme žalobca dobrovoľne poistil v nezamestnanosti
na dobu 85dní.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa  ustanovení tejto  hlavy sa  postupuje v  prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba  tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych  opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 104 ods. 1  zákona č.461/2003 Z.z.

(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením
do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných
občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104 ods.6 zákona č.461/2003 Z.z.

(6) Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v
nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti
najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.



Podľa § 104 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.

(7) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

(1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku
v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká
uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca
uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú
štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého
poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.

Podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.

(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov
o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Podľa § 107 zákona č. 461/2003 Z.z.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

Podľa § 108 zákona č. 461/2003 Z.z.

(1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50% denného vymeriavacieho základu.

(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích
základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na
výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, 2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu
dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je
obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z
rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré
poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na
výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. 2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na
štyri desatinné miesta nahor.

(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací
základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho
obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie
poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a
zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie
poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho
obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej
dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný
vymeriavací základ podľa druhej vety.



(4) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca,
za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby
v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne
poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako
osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako
26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

(5) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako
podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa
prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(6) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 5 je

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v
kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v
nezamestnanosti,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý
platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v
nezamestnanosti.

Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu  a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia
členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie
alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok
na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby
považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa článku 61 ods. 2  citovaného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.
a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

Z článku 4 citovaného nariadenia, ktorým sa koordinujú systémy sociálneho poistenia Európskeho
spoločenstva vyplýva, že je potrebné pri tejto koordinácii rešpektovať osobitné vlastnosti vnútroštátnych
právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a vypracovať iba systém koordinácie.

Zo spisového materiálu súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany č. 2011/266082 zo dňa 26.5.2011 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
23.5.2011. Predložením uvedeného rozhodnutia si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni pobočka Trnava
dňa 15.6.2011 nárok na dávku v nezamestnanosti. V zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení č.461/2003 Z.z. preukázal žalobca, že v posledných troch rokoch pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie t.j. od 23.5.2008 do 22.5.2011 dobu poistenia v nezamestnanosti



od 27.1.2009 do 14.12.2010 ( t.j. 687 dní na území Veľkej Británie) a od 22.12.2010 do 16.3.2011 t.j.
85 dní ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti v trvaní
772 dní žalobca splnil, avšak prevažnú túto dobu nemohla sociálna poisťovňa uznať s poukazom na
to, že pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti bolo potrebné vychádzať len z platu a z príjmu z
povolania, ktorý mal žalobca v súvislosti s jeho poslednou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba podľa právnych predpisov príslušného štátu, teda žalovaná správne uznala za
takúto dobu poistenia podľa slovenských právnych predpisov len dobu kedy bol žalobca dobrovoľne
dôchodkovo poistený t.j. dobu 85 dní v období od 22.12.2010 do 16.3.2011. Je teda zrejmé, že žalobca
v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov predchádzajúcich dňu v ktorom mu vznikol nárok
na dávku v nezamestnanosti nepreukázal plat alebo príjem z činnosti zamestnanca podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej vysloveným v napadnutom
rozhodnutí, že na poskytovanie dávky v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 2 základného
nariadenia je príslušný zásadne ten štát podľa ktorého právnych predpisov bola daná osoba naposledy
poistená, teda v prípade žalobcu to bola Slovenská republika. Z uvedeného je teda zrejmé, že počas
pracovného pomeru na území Veľkej Británie podliehal žalobca britským právnym predpisom.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu prednesenú na pojednávaní konanom dňa 16.5.2013, teda že došlo k
zmene zákona o sociálnom poistení a to najmä ust. § 108 ods. 4, kde bola do textu tohto ustanovenia
doplnená doba 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti, ktorú musí žiadateľ o dávku v nezamestnanosti
preukázať, súd dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná s ohľadom na  ust. § 250i ods. 1
O.s.p., pretože pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že v čase podania žiadosti
o dávku v nezamestnanosti žalobca nezískal najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako
osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti v zmysle § 108 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý
bol účinný v čase podania žiadosti žalobcu a preto bolo potrebné pri určovaní výšky priznanej dávky
vychádzať z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 tohto zákona. V období od 1.1.2011
do 21.12.2011 je vymeriavací základ povinne nemocensky poistnej a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 329,06
Eur, to znamená, že suma denného vymeriavacieho základu na ktorý žalobcovi vznikol nárok v mesiaci
máj 2011 predstavuje sumu vo výške 10,6149 Eur a výška dávky v nezamestnanosti za každý deň je
50% z uvedeného denného vymeriavacieho základu.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalovaná sa dostatočným spôsobom
vysporiadala so všetkými okolnosťami potrebnými pri určení výšky dávky v nezamestnanosti, zohľadnila
všetky argumenty, ktoré žalobca predložil vo svojej žiadosti a dostatočným spôsobom zdôvodnila určenú
výšku tejto dávky ako aj spôsob jej výpočtu. Žalovaná sa vysporiadala aj s námietkou žalobcu ohľadne
použitia vnútroštátnych predpisov o sociálnom poistení s prihliadnutím na Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady č.883/2004.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia  § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.