{"guid": "0e75d28b-eafc-49e2-aac8-98201d0b54d9:4827c1f2-efab-4a37-8cf0-8a966399e81b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1", "spisova_znacka": "9Co/85/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/85/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. januára 2019, sp. zn. 9Co/85/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1", "identifikacne_cislo": "8117204625", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4827c1f2-efab-4a37-8cf0-8a966399e81b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/85/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204625
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: Y.. C. V., W.. X.X.XXXX, F. F. F., M.
XX, právne zastúpený: Mgr. Robert Antal, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2,
proti žalovanej: Y.. E. N., W.. X.X.XXXX, F. T., V. XXX/XX, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/8/2017-47 zo dňa 3.4.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje  rozsudok.

Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu  zamieta.
II. Žalobca   je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou dňa 22.2.2017 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.000 eur, paušálnej náhrady nákladov
vo výške 40 eur a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca uzatvoril dňa
20.10.2015 mandátnu zmluvu s mandatárom, obchodnou spoločnosťou Slovakia Security Service s.r.o.,
so sídlom v Prešove, ktorej jediným spoločníkom a konateľom v tom čase bol a aj v súčasnosti je, syn
žalovanej, K. N.. V zmysle čl. III tejto mandátnej zmluvy bol žalobca povinný zaplatiť zálohu na odmenu
mandatára v sume 3.000 eur v lehote 7 dní od podpísania mandátnej zmluvy. V predmetnej zmluve sa
neuvádza bankové spojenie mandatára, avšak K. N. ako konateľ oznámil bankové spojenie a číslo účtu,
na ktorý sa mala záloha uhradiť. Žalobca uhradil zálohu dvoma splátkami, a to priamo vkladom na účet
v banke, prvú splátku dňa 23.10.2015 v sume 800 eur a druhú splátku 13.11.2015 v sume 2.200 eur.
Obidve splátky uhradil vkladom na účet v banke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. na
účet označený K. N.. Až neskôr si žalobca všimol, že predmetný účet nie je vedený na mandatára, ale
na E. N., teda matku K. N.. Žalobca so žalovanou nebol a ani nie je v žiadnom právnom vzťahu, nikdy s
ňou neuzavrel žiadnu zmluvu a ani nemal žiadne vzájomné záväzky či pohľadávky. Sumu 3.000 eur tak
žalobca žalovanej plnil bez akéhokoľvek právneho dôvodu a preto sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia.
Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila, potvrdila, že je majiteľkou účtu, jej syn K. N. je
spoludisponentom účtu, na ktorý žalobca vložil peniaze. Na úkor žalobcu sa bezdôvodne neobohatila,
peniaze neprijala, z účtu nevyberala.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako mandant a spoločnosť Slovakia Security Service
s.r.o. ako mandatár zastúpená K. N., konateľom spoločnosti, uzavreli dňa 20.10.2015 mandátnu zmluvu,



podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe predmetnej zmluvy sa mandatár zaviazal
pre mandanta na jeho účet a za odplatu zabezpečiť vymoženie pohľadávky od dlžníka. V čl. III bola
dohodnutá odmena mandatára, ktorá predstavuje 30 % z vymoženej čiastky, ktorá bude mandatárovi
vyplatená najneskôr do 7 dní od splnenia predmetu zmluvy, teda úhrady pohľadávky dlžníkom. Mandant
sa zaviazal zaplatiť zálohu do 7 dní od podpisu zmluvy 3.000 eur ako úhradu nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky. Zmluva sa mala stať neplatnou, ak termín vyplatenia zálohy nebude dodržaný.
Záloha sa mala stať vratnou v momente, ak mandatár do 30.11.2015 nesplní plnenie podľa čl. I
mandátnej zmluvy. Žalobca predložil súdu bankový výpis z UniCredit Bank, preukazujúci, že dňa
23.10.2015 vložil C. V. na účet č. XXXXXXXXXXXX/XXXX s názvom účtu E. N. sumu 800 eur + poplatky
1 euro, spolu 801 eur a dňa 30.11.2015 na rovnaký účet sumu 2.200 eur, poplatky 1 euro, spolu 2.201
eur. Žalobca pred súdom uviedol, že so synom žalovanej sa dohodli na podpise zmluvy a na uhradení
sumy 3.000 eur, následne malo dôjsť k naplneniu záväzkov v zmysle mandátnej zmluvy. Keďže sa tak
nestalo, žiadal vrátenie peňazí. Žalobu podal z dôvodu, že peniaze poukázal na účet žalovanej, ktorý
mu poskytol pán N. a chce ich späť. Žalovaná pred súdom zopakovala tvrdenia uvedené vo vyjadrení k
žalobe. Syn žalovanej K. N., v konaní vypočutý ako svedok, uviedol, že mandátna zmluva bola podpísaná
tak, ako tvrdil žalobca. Došlo aj k zaplateniu zálohy na 2-krát. Vzhľadom na to, že sa mu nepodarilo
vymôcť pohľadávku, chcel so žalobcom urobiť vyúčtovanie. Nepodarilo sa mu však s ním skontaktovať,
účet, na ktorý poukázal peniaze využíval iba on a taktiež sumu 3.000 eur použil.
Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka mal za to, že v
konaní žalovaná nebola pasívne legitimovaná, na úkor žalobcu sa bezdôvodne neobohatila, medzi ňou a
žalobcom neexistoval žiaden zmluvný vzťah, žiaden titul, na základe ktorého mal žalobca v jej prospech
plniť. Konštatoval, že zákon nevylučuje dohodu o mieste plnenia medzi veriteľom a dlžníkom, účet
žalovanej, na ktorý žalobca poukázal peňažné prostriedky bol miestom plnenia, žalobca naviac musel
mať vedomosť o tom, na účet koho plní, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Poukázal na to, že mandátnu zmluvu uzavrel s obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným,
kde jediným spoločníkom a konateľom bol syn žalovanej. Záver súdu, že zmluvné strany si dohodli
miesto plnenia, ktorým bol účet žalovanej, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Mandátna zmluva
ustanovenie o dohode a mieste plnenia neobsahuje. Takáto dohoda o mieste plnenia ani nie je možná,
pretože miestom plnenia sa myslí miesto faktického dodania a prevzatia plnenia, označením bankového
spojenia sa neurčuje miesto plnenia, ale osoba, v prospech ktorej sa finančné plnenie má poskytnúť. To,
že žalobcom vložené finančné prostriedky použil syn žalovanej, nemôže byť súdom v žiadnom prípade
vyhodnotené v neprospech žalobcu. Významným je fakt, že zo strany žalovanej k bezdôvodnému
obohateniu došlo, bola a je majiteľkou účtu, na ktorý vložil finančné prostriedky. Preukázané tak boli
všetky náležitosti skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Bolo preukázané, že medzi ním a
žalovanou neboli žiadne právne vzťahy. Pre vznik bezdôvodného obohatenia postačuje, ak dôjde k
plneniu bez právneho dôvodu. Podstatným je to, že bezdôvodné obohatenie nadobudla žalovaná, ktorá
ak by nechcela, dispozičné právo k účtu by synovi nedala alebo by mu ho mohla kedykoľvek odňať.
Je to žalovaná, ktorá sa sama rozhodla ako s bezdôvodným obohatením naloží, t.j. umožnila svojmu
synovi ho v celom rozsahu spotrebovať. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanej zaplatiť mu náhradu trov s konaním
mu vzniknutých.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že so žalobcom sa osobne nepoznala. Jej syn
je spoludisponentom účtu. Bol to syn, ktorý žalobcovi tento účet uviedol ako účet, na ktorý mal zložiť
zálohu za služby vyplývajúce zo zmluvy. Ústna dohoda je tiež dohodou v zmysle § 43a Občianskeho
zákonníka. Žalobca túto dohodu prijal, keďže na účet dohodnutú zálohu vložil. Peniaze neboli vložné na
účet bez právneho dôvodu, nakoľko to vyplývalo z predmetu zmluvy. Ona so žalobcom žiadnu zmluvu
neuzatvorila, písomnú ani ústnu, žalobca iba plnil  podmienky dohodnuté s jej synom; žalobca sa k
vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku uverejnil na úradnej tabuli, ako



aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.1.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o
tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v
kontexte s namietaným právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS/78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom
posúdení sporu súdom prvej inštancie.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, s odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje
postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako
aj správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami,
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, s odôvodnením rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu preto len dodáva:

9. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca  vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z č.l. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti,
ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či v spore bude úspešný, závisí od toho, či sa
logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so
štruktúrou príčin a následkov, ktoré uvádza zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže. V zásade
platí, že žalobca môže žiadať aj to, čo mu podľa práva nepatrí.

10. Žalobca svoj žalobou uplatnený nárok identifikoval ako nárok na vydanie plnenia, ktoré sa malo
stať bezdôvodným obohatením v majetkovej sfére žalovanej. Bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou
Slovakia Security Service, s.r.o., jediným spoločníkom a konateľom ktorej je a bol syn žalovanej, na
účet žalovanej plnil, keďže tento účet mu syn žalovanej, ktorý je konateľom spoločnosti, s ktorou
mal uzatvorenú mandátnu zmluvu oznámil. Keďže k naplneniu záväzkov v zmysle mandátnej zmluvy
nedošlo, dôvodne žiada vrátenie peňazí.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Z vykonaného dokazovania, osobitne z výsluchu žalobcu realizovaného na pojednávaní, ktoré súd
na prejednanie veci nariadil na deň 25.1.2018 vyplýva, že dôvodom, pre ktorý sa domáha žalovanej
sumy je to, že so synom žalovanej dohodol sa na podpise zmluvy a na uhradení sumy 3.000 eur, čo
zrealizoval na účet, ktorý mu syn žalovanej poskytol. K naplneniu záväzkov v zmysle mandátnej zmluvy
však nedošlo, preto žiada vrátenie peňazí.
Tvrdenia žalobcu zodpovedajú skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dôjde
plnením, dôvod ktorého dodatočne odpadol. Žalobca ani netvrdil, že by žalovaná figurovala ako zmluvná
strana mandátnej zmluvy. Ak žalobca plnil na účet, ktorý mu označil syn žalovanej, znamená to, že účet
žalovanej bol iba platobným miestom hodnôt adresovaných inej osobe. Nie je pritom rozhodujúce, či
mal žalobca vedomosť o tom, že označený účet nepatrí zmluvnému partnerovi, ale tretiemu subjektu,
podstatné je to, že vydania bezdôvodného obohatenia môže sa domáhať, ak tvrdí, že dôvod plnenia
odpadol, len vo vzťahu k tomu, v prospech koho bolo plnené.



13. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu
(niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na zistenie,
že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného  neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.1.2012, sp. zn. 6Cdo/214/2011).

14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý zistil v priebehu konania. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správne a bez relevancie je tvrdenie žalobcu o tom, že pokiaľ žalobu zamietol, spor
nesprávne právne posúdil.

15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane
rozhodnutia o trovách konania zodpovedajúceho výsledku v spore podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal
voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.



Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/8/2017", "guid": "b3278488-0e85-488a-9fe8-50c1772ae874:d81bd9fd-8bd6-4c63-9de4-8d8fd6f30ca5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0e75d28b-eafc-49e2-aac8-98201d0b54d9:6584d87c-8d37-4333-b8c9-951553923be2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1", "spisova_znacka": "9Co/85/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/85/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117204625.1"}], "citovane_v": []}