{"guid": "0e7134a0-f252-4c1a-b717-532154640b89:56c7bf78-fefa-4ed8-abb2-07fa6d4effd7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7614207078.1", "spisova_znacka": "9Co/60/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/60/2014 z 29. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. marca 2016, sp. zn. 9Co/60/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7614207078.1", "identifikacne_cislo": "7614207078", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2016-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "nazov": "§ 208 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-208"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-208"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56c7bf78-fefa-4ed8-abb2-07fa6d4effd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614207078.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614207078.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614207078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207078.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD L., s.r.o., S. vězňů XXXX/XX, H. Z., XXX XX S.
1, Česká republika, IČO XXX XX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou U. S., s.r.o., O. 4, XXX
XX C., IČO XX W. 421, proti žalovanému: A. C., nar. X.X.lXXX, K. XXX, zast. opatrovníkom X. K., o
zaplatenie 281,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z
19.6.2014 č.k. 11C/89/2014-18 a o čiastočnom späťvzatí návrhu jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Súd  p r i p ú š ť a   čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
v časti uplatneného zmenkového úroku, v tejto časti zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a konanie
zastavuje.

V prevyšujúcej  časti    z r u š u j e    napadnutý rozsudok a vec   v r a c i a    súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.  V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 281,00 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25% eur denne zo sumy 281,00 eur od 12.6.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 281,00 eur od
26.8.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,94 eur a náhradu
trov konania. V časti „údaje o pohľadávke\" žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 12.5.2009 na zmenkovú sumu vo výške 281,00 eur, pričom
sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.6.2011. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou \"na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia\". Do
textu predmetnej zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 12.6.2011. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu\", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na
území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska
žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/Nariadenia č. 861/2007.



Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa 12.5. 2009 s
nasledovnými údajmi:
Označenie: zmenka
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v K.
Dátum vystavenia: 12.5. 2009
Zmenková suma: 281,00 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: S. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, S.
XX, XXX XX C. sumu dvestoosemdesiatjeden EUR, zmenkový úrok 0,25 % denne od 12.6.2011
Splatné: S. s.r.o., S. XX, XXX XX C.
Doložka: \"bez protestu\", \"na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia\"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na
navrhovateľa.

Z uznesenia č.k. 7Er/814/2013-11 z 3.10.2013 súd zistil, že spoločnosť S. s.r.o. podala návrh na
vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 281,00 eur s príslušenstvom, pričom súd túto žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Exekučným titulom
v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX z 29.2.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2012 a vykonateľnosť 29.3.2012. Odporca bol zaviazaný zaplatiť
pôvodnému veriteľovi S. s.r.o. istinu 281,00 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % eur denne zo
sumy 281,00 eur od 12.6.2011 do zaplatenia,  6 % ročný úrok zo sumy 281,00 eur od 26.8.2011 do
zaplatenia a trovy exekúcie. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že  oprávnenému
vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 281,00 eur s prísl.. Rozhodcovský súd rozhodol na základe
zmenky vystavenej dňa 12.5.2009, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o
úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky. Exekučnému súdu bola
predložená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.5.2009, uzavretá medzi S. s.r.o. ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 300,00 eur podľa zmluvy
na výkon povolania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12-tich mesačných splátkach po
49,00 eur a poplatok za úver vo výške 288,00 eur. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol žiadosť s
odôvodnením, že úver poskytnutý povinnému je úverom  spotrebiteľským. Zároveň uviedol, že dohoda o
vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola podľa exekučného
súdu neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal
blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať  alebo namietať sumu v nej uvedenú.
Oprávnený nemohol použiť predmetnú zmenku ako podklad na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní,
lebo jeho konanie bolo v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok zaviazal
odporcu na právom nepovolené a dobrým mravom odporujúce plnenie. Takéto zabezpečenie úveru bolo
výrazne v neprospech slabšej strany predmetnej zmluvy - spotrebiteľa a preto sa jedná o neprijateľnú
podmienku.

Súd prvého stupňa citujúc článok 4 ods. 4, bodu 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 zo dňa 11.7.2007, ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1? 2 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 121 O.s.p. a s poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/156/2013 zo 16.10.2013  posudzoval nárok uplatnený žalobcom
podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo veci konal, a to aj s
poukazom na účel Nariadenia č. 861/2007, t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné konanie
v spotrebiteľských a obchodný veciach s nízkou hodnotou sporu.

Súd po oboznámení sa so žalobným návrhom žalobcu, predloženými dôkazmi a písomnými informáciami
zo strany žalobcu, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho činnosti, dospel k záveru,
že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup, ktorý upravuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu od článku 5 a nasl. tohto Nariadenia č. 861/2007. Poukázal na
ustanovenie § 121 O.s.p., v zmysle ktorého nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo tie, ktoré sa stali  súdu známymi z jeho činnosti - exekučné konanie 7Er/814/2013  súdu prvého
stupňa a ktoré museli byť známe i samotnému žalobcovi. Súdu je známe z množstva konaní vedených
súdom prvého stupňa, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť S. s.r.o., si uplatňovala nároky zo
zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky z úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení
spotrebiteľa, keďže sa jednalo o spotrebiteľské úvery. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom



zmenky a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací
právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. To, že zmenka, ktorú predložil žalobca zabezpečovala
úver poskytnutý spotrebiteľovi mal žalobca možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že nadobudol
množstvo takýchto zmeniek a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že  predmetom
jeho činnosti zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov resp. pôžičiek spotrebiteľom. V
tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Nemeckého spolkového súdneho dvora sp. zn. II ZR XXX/
XX, zo dňa 25.2.1965,  v zmysle ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a jestvujú indície,
že zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi,
lebo aj nový veriteľ si mal v súlade so spotrebiteľským právom preskúmať, či zmenka zabezpečovala
spotrebiteľský úver a predovšetkým vtedy ak nadobudol zmenky od subjektu, predmetom činnosti
ktorého je poskytovanie úverov.

Žalobca predtým ako uplatnil právo zo zmenky na súde prvého stupňa ho už uplatnil aj na
rozhodcovskom súde, (resp. tak učinil jeho predchodca),  ktorý mu zo strany žalovaného v celom rozsahu
plnenie priznal. Tento rozhodcovský rozsudok sa stal exekučným titulom a žalobca ako oprávnený
vymáhal od žalovaného priznanú sumu a jej príslušenstvo v exekučnom konaní, avšak  zatiaľ neúspešne,
pretože exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol. Exekučné konanie však  nie je právoplatne
skončené.

Súd prvého stupňa nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne
konštatoval rozpor konania žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil
zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Na základe úverovej zmluvy
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému  úver vo výške 300,00 eur, ktorý mal žalovaný splácať
v 12-ich splátkach po 49,00 eur zaplatil by teda 588,00 eur. Úver zabezpečil blankozmenkou, pričom
dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako
neprijateľná zmluvná podmienka v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka už exekučným súdom
a teda je neplatná. Tým, že  žalovaný podpísal blankozmenku, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť
alebo namietať sumu v nej uvedenú. Dohoda o vyplnení zmenky je tak neprijateľnou podmienkou, ktorá
bola dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a dlžník - spotrebiteľ ju nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Takéto zabezpečenie úveru je dohodnuté výrazne v neprospech slabšej strany zmluvy -
spotrebiteľa. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s
uvedeným ustanovením zákona, ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, s
týmže absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada z úradnej
povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denne. Zmenkový úrok v takejto výške súd považoval za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o
sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto
dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považoval za podmienku, ktorá
je v zmysle Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom
by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa prehnane vysokého príslušenstva
pohľadávky, t.j. zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. Vzhľadom na uvedené dohoda o
vyplnení zmenky je aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k
Občianskeho zákonníka neprijateľnou, teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Žalovaný vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, na základe úverovej zmluvy a to zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom. Súdu je z jeho činnosti známe, že znenie
zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení blankozmenky žalovaný nemohol ovplyvniť,
keďže bolo vopred pripravené a len ťažko mohol tak rozsiahli text plne pochopiť, vzhľadom na skutočne
vysoko odborné právne termíny v súvislosti so zmenkou napísané veľmi malým písmom.

Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia.

Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku žalobcu podľa
spotrebiteľských predpisov poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ by súd preskúmaval zmenku v zmysle
zákona č. 191/1995 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by žalobca úspešný.
Z tvrdenia žalobcu vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou, no po preskúmaní zmenky s
pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti
splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti



zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“
je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za predlženie lehoty
v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje
pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu na videnie
zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 1Obdo/59/2010 z 26.1.2011. Z uvedeného
je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov
by súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože mu v konaní  nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky  v celom rozsahu vyhovie
a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania (vo výške 23,24 eur bez DPH za podané odvolanie
a 8,04 eur bez DPH režijný paušál). V odvolaní uviedol, že toto podáva z dôvodu, že: a/ konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p.);
b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/
O.s.p.); c/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §
205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie o.i.
oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa
dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími
listinnými dôkazmi nenavrhli.

Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného  žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné
dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je
vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.

Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť  zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.

Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením.



Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa.

Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené.
Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950
Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však neposudzoval, akoby
išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

Má za to, že prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva,
že žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný,
tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Obo/3/2008 z 22.10.2008.

V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť
v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Podľa žalobcu boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O.s.p. a nárok je vymáhateľný súdnou
cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná.

Uviedol, že akékoľvek rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej
právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky (zákon č. 191/1950 Sb.).

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000 (uverejnený v
Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004). Vzhľadom  na to, že najvyšší súd Českej republiky
pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento
judikát aplikovateľný na prejednávanú vec.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť
splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto
zmenku pri predložení údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom,
a preto je neplatný. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne
podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a
bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového
úroku prestavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.

Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý
je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by mohla
byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Prvostupňový
súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku
na zmenkový úrok.

Odvolateľ poukázal  na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.



Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať
pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený
nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu
napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca poukazuje
v tomto odvolaní a ktorá má byť prvostupňovému súdu známa.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť
splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto
zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady  (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak žalobca predložil
v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4 Nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť
doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije
vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia. Podľa čl. 5/1 Nariadenia európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to
považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní
o vydanie rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy na
preukázanie jeho nároku a môže vo veci nariadiť aj pojednávanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože žalobcovi nedoručoval podľa prílohy 2 Nariadenia „tlačivo
B“ a to žiadosť súdu o doplnenie, na opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, hoci žalobca k
návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa tohto Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz iba zmenku
vystavenú dňa                12. mája 2009 na sumu 281,00 eur.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
S. s.r.o., S. XX, C. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch   v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a
na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa
§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy
tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských
úverov. Predmetná zmenka bola vystavená dňa 12.5.2009, to znamená, že mohla byť vystavená iba
na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe jedného dôkazu predloženého
žalobcom - zmenky z 12.5.2009 a to aj z dôvodu, že tento okresný súd nie je zmenkovým súdom podľa
§ 10 Zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo zo zmenky s návrhom na vydanie rozsudku. Súd nemôže vydať
rozsudok len na základe zmenky, preto musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich dokumentov
podľa čl. 4/4 Nariadenia a to predovšetkým preto, že možno dôvodne predpokladať, že predmetná
zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru a takýmto postupom - výzvou pre žalobcu na predloženie
doplňujúcich dôkazov, súd chráni spotrebiteľa, pretože ak žalobca odmietne predložiť doplňujúce
dôkazy, súd návrh podľa čl. 4/4. Nariadenia zamietne.



Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch, ktoré si sám zabezpečil z
exekučného spisu a s ktorými neoboznámil účastníkov konania, ktorí sa preto k týmto dôkazom nemali
možnosť vyjadriť. Súd prvého stupňa napriek tomu na pojednávaní dňa 5.9.2014 vyhlásil napadnutý
rozsudok, čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom - vyjadriť sa k dôkazom, ktoré si zabezpečil
súd prvého stupňa z iného spisu bez návrhu žalobcu a žalovaného. Tieto listiny súd prvého stupňa
nezaslal na vyjadrenie účastníkom konania pred rozhodnutím vo veci, preto je rozhodnutie súdu prvého
stupňa prekvapivé, ako to správne uviedol žalobca v odvolaní.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, lebo
postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom a predkladať
doplňujúce doklady a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok preto, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd prvého
stupňa preto vyzve žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4
Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil  žalobca spolu s návrhom nie sú dostatočné.
Vyzve žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej
peňažnej pohľadávky, pretože predložená zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto
konaní podľa Nariadenia. Ak žalobca na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa
Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4  veta druhá
Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.

Súd prvého stupňa je podľa § 226 ods. 1 O.s.p.  viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto zrušujúcom uznesení.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj  o trovách odvolacieho
konania,  ako aj o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 17.10.2014 (čl. 71).

Žalobca po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zobral návrh na začatie konania späť vo výške
0,19% denne v časti napadnutého zmenkového úroku.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale
rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd nepripustí
späťvzatie, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením pripustil čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu
v súlade s výrokom tohto uznesenia a v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie
zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/89/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c8005313-135f-4377-a8dd-5185d2e48bd3:aa4b11d5-1e39-4524-8759-34e296bf4d2d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7512205166.1", "spisova_znacka": "6Co/156/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/156/2013 z 25. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-11-25", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7512205166.1"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1989, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}], "citovane_v": []}