Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoZm/43/2015 z 24. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. novembra 2015, sp. zn. 13CoZm/43/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5113210492.2 Krajský súd Žilina | 13CoZm/43/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5113210492.2 | 2015-11-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 156 ods. 1 OSP, § 156 ods. 3 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 48 ods. 1 ZZŠ, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 151 ods. 8 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d37c9edb-818c-401a-9064-508331c1fcbe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5113210492.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/43/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210492
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113210492.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXXX/XX, XXX XX U.,
štátny občan SR, toho času na adrese ubytovňa H., U. P. XXX, XXX XX N., Česká republika, v konaní
o zaplatenie zmenkovej sumy 1.016,87 Eur a ostatných postihových práv zo zmenky s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/40/2013-83 zo dňa 29.05.2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/40/2013-83 zo dňa 29.05.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
návrh žalobcu podaný na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 bod 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, počítaný zo sumy 1.016,87 Eur od 19.08.2009 do
14.01.2010, zo sumy 859,70 Eur od 15.01.2010 do 14.02.2010, zo sumy 778,14 Eur od 15.02.2010 do
14.03.2010, zo sumy 733,03 Eur od 15.03.2010 do 15.04.2010, zo sumy 658,81 Eur od 16.04.2010 do
12.05.2010, zo sumy 581,09 Eur od 13.05.2010 do 10.06.2010, zo sumy 474,56 Eur od 11.06.2010 do
12.07.2010, zo sumy 366,35 Eur od 13.07.2010 a do 12.08.2010, zo sumy 299,82 Eur od 13.08.2010 do
09.09.2010, zo sumy 239,03 Eur od 10.09.2010 do 12.10.2010, zo sumy 130,82 Eur od 13.10.2010 do
11.11.2010, zo sumy 22,61 Eur od 12.11.2010 do 09.12.2010 (celkom suma vyčíslená žalobcom 803,87
Eur) a zmenkovú odmenu vo výške 3,39 Eur. Ďalej žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie 6 %-ného
ročného úroku počítaného zo sumy 1.016,87 Eur od 23.12.2009 do 14.01.2010, zo sumy 859,70 Eur od
15.01.2010 do 14.02.2010, zo sumy 778,14 Eur od 15.02.2010 do 14.03.2010, zo sumy 733,03 Eur od
15.03.2010 do 15.04.2010, zo sumy 658,81 Eur od 16.04.2010 do 12.05.2010, zo sumy 581,09 Eur od
13.05.2010 do 10.06.2010, zo sumy 474,56 Eur od 11.06.2010 do 12.07.2010, zo sumy 366,35 Eur od
13.07.2010 a do 12.08.2010, zo sumy 299,82 Eur od 13.08.2010 do 09.09.2010, zo sumy 239,03 Eur
od 10.09.2010 do 12.10.2010, zo sumy 130,82 Eur od 13.10.2010 do 11.11.2010, zo sumy 22,61 Eur
od 12.11.2010 do 09.12.2010 (celkovo suma vyčíslených úrokov 31,88 Eur) a na náhradu trov konania.
Žalobca návrh odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej vistazmenky, ktorú nadobudol indosáciou. Zmenka
bola vystavená žalovaným dňa 25.11.2008 na zmenkovú sumu 1.016,87 Eur, pričom žalovaný sa



zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19.08.2009. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Majiteľ zmenky
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil po splatnosti 1.016,87 Eur, z čoho 1.016,87
Eur zaplatil na úroky zo zmenky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant
nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiada zaplatiť zmenkové úroky (od ktorej žiada
odčítať sumu zaplatených úrokov vo výške 630 Eur), zmenkový úrok 0,25 % denne, zmenkový 6 %-ný
ročný úrok, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania.

Okresný súd primárne posudzoval otázku právomoci na konanie v predmetnej veci a vzhľadom k tomu,
že ide o spor medzi zahraničnou právnickou osobou a slovenským štátnym občanom, stanovil svoju
právomoc vo veci konať na základe práva Európskeho spoločenstva, a to článku 2 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach. Okresný súd
poukázal na Článok 4 bod. 1, Článok 5 bod 1, 2, 3, Článok 7 bod 1, 3, Článok 12 bod 1, Článok 19
Nariadenia. Poukázal na to, že žalovanému doručil opravené tlačivo „C“ na odpoveď spolu s kópiou
návrhu a zmenky podľa Článku 5 bod 2 a 3 Nariadenia. Žalovaný prevzal zásielku dňa 26.01.2015,
pričom v lehote 30 dní odo dňa doručenia tlačiva a ani dodatočne neodpovedal, nárok žalobcu žiadnym
spôsobom nerozporoval.

Okresný súd konštatoval, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je v zásade písomné
a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal, resp.
žalovaný žiadnu obranu nevzniesol, a preto konajúci súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval
za potrebné, nakoľko žalobca preukázal svoj navrhovaný nárok zmenkou.

Vzhľadom na dostatočne preukázaný nárok žalobcu bez toho, že by žalovaný voči tomuto nároku
uplatnil akékoľvek námietky alebo obranu, podľa Článku 7 bod 3 Nariadenia okresný súd vo veci
vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 29.05.2015, pričom termín
vyhlásenia rozsudku bol súdom zverejnený na úradnej tabuli okresného súdu a na webovej stránke
okresného súdu.

Okresný súd poukázal na to, že žalobca do súdneho spisu predložil zmenku vystavenú v Žiline dňa
25.11.2008 na zmenkovú sumu 30.634,23 Sk (1.016,87 Eur), podľa ktorej sa žalovaný zaviazal za túto
zmenku pri predložení na rad Pohotovosť, s.r.o., zaplatiť sumu 1.016,87 Eur a zmenkový úrok 0,25
% denne od 19.08.2009. Zmenka je splatná: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez
protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný
ako A. Z.. Zmenka obsahuje adresu vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis žalovaného.

Okresný súd aplikoval čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods.
1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, §
566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na základe
predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola vystavená žalovaným v prospech subjektu označeného ako
Pohotovosť, s.r.o. a na rubovej strane zmenky je obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting,
s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Rubopis
je podpísaný konateľom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Jaroslavom Fuchsom. V zmysle ust. § 14 ods.
1 zákona zmenkového a šekového indosamentom boli prevedené všetky práva zo zmenky na žalobcu.
Žalobca je tak v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z
tejto zmenky voči žalovanému.

Okresný súd uviedol, že pre zmenku ako cenný papier je charakteristický abstraktný a nesporný
záväzok, ktorý je spojený s procesnou a formálnou prísnosťou. Abstraktnosť zmenkového záväzku
sa prejavuje v rovine formálno-právnej a hmotno-právnej. Formálno-právna abstraktnosť zmenkového
záväzku spočíva v jeho nezávislosti na kauzálnom záväzkovom vzťahu, to znamená, že majiteľ zmenky
je oprávnený uplatňovať svoje práva zmenkového veriteľa súdnou cestou na základe platnej zmenky.
Tým však nie sú vylúčené možnosti zmenkového dlžníka uplatňovať voči majiteľovi zmenky námietky,
ktoré vyplývajú z príčinného kauzálneho vzťahu. Hmotno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku sa
prejavuje v tom, že dlžník nemôže voči zmenkovému veriteľovi uplatňovať také relatívne mimozmenkové
námietky, ktoré majú svoj pôvod v inom vzťahu, ako vo vzťahu zmenkového dlžníka a zmenkového



veriteľa, ktorý sa domáha zaplatenia zmenky. Okresný súd skúmal zmenku ako cenný papier, a teda,
či spĺňa náležitosti zákona zmenkového a šekového. Zvýraznil, že kauza je skúmaná len v prípade
námietok účastníka, pričom bez podnetu súd kauzu neskúma, námietky zo strany žalovaného uplatnené
neboli.

Čo sa týka samotnej zmenkovej listiny, v tomto prípade sa podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona zmenkového a
šekového jedná o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu
zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto
zmenka je podľa čl. I § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového zročná pri predložení, pričom zároveň
platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia,
pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to urobil žalovaný v tomto prípade. Zmenka teda
obsahovala jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže
predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok
voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle
citovaných zákonných ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Žalobca v žalobe
požadoval 6 % úroky odo dňa 23.12.2009, z čoho bolo možné jednoznačne vyvodiť ako deň splatnosti
zmenky deň 23.12.2009, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená žalovanému na platenie. Vzhľadom
k tomu, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je žalobca povinný túto skutočnosť overiť vo forme
verejnej listiny, teda protestom. Zmenka sa tak stala splatnou dňom predloženia 23.12.2009, ktorým
dňom vznikla žalovanému povinnosť plniť zmenkové nároky. Okresný súd poukázal na to, že žalobca
žiadal zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne počítaným zo sumy 1.016,87
Eur od 19.08.2009 do 14.01.2010, zo sumy 859,70 Eur od 15.01.2010 do 14.02.2010, zo sumy 778,14
Eur od 15.02.2010 do 14.03.2010, zo sumy 733,03 Eur od 15.03.2010 do 15.04.2010, zo sumy 658,81
Eur od 16.04.2010 do 12.05.2010, zo sumy 581,09 Eur od 13.05.2010 do 10.06.2010, zo sumy 474,56
Eur od 11.06.2010 do 12.07.2010, zo sumy 366,35 Eur od 13.07.2010 a do 12.08.2010, zo sumy 299,82
Eur od 13.08.2010 do 09.09.2010, zo sumy 239,03 Eur od 10.09.2010 do 12.10.2010, zo sumy 130,82
Eur od 13.10.2010 do 11.11.2010, zo sumy 22,61 Eur od 12.11.2010 do 09.12.2010, ktoré vyčíslil na
sumu celkom 803,87 Eur. Okresný súd uviedol, že pri zmenke splatnej na videnie je podľa § 5 zákona
zmenkového a šekového možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Toto ustanovenie vyžaduje, aby
úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V tomto prípade bola zákonom stanovená povinnosť
dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplýva úroková miera 0,25 % denne. Z tohto ustanovenia ďalej
vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný
deň. V tomto prípade bolo na zmenke určené, že tento úrok patrí od 19.08.2009. Okresný súd preto
konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie dohodnutého úroku 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy 1.016,87 Eur od 19.08.2009. Okresný súd ďalej uviedol, že v zásade zmenky pred splatnosťou
úročiteľné nie sú s výnimkou vistazmeniek. Predložená vistazmenka je úročiteľná dohodnutými úrokmi.
Pokiaľ ide o dobu, po ktorú vzniká právo na zaplatenie dohodnutých úrokov, okresný súd mal za to, že
tieto možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný
zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I. § 48 zákona zmenkového
šekového, a teda od splatnosti zmenky je možné požadovať len zákonné úroky 6 %. Súčasné uplatnenie
dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek, a
tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom
sledovaným čl. I § 5 zákona zmenkového a šekového. Okresný súd ďalej uviedol, že všetky nároky po
splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, vymedzuje čl. I § 48 zákona
zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Jedná sa o postihové
právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade
vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno vopred
zahrnúť do zmenkovej sumy. Z uvedeného okresný súd návrh v časti požadovaných úrokov zo zmenky
vo výške 0,25% denne po splatnosti považoval za nedôvodný. Žalobcovi vznikol zo zmenky nárok na
zaplatenie zmenkovej sumy, dohodnutého úroku do dátumu splatnosti zmenky, t.j. do 23.12.2009, kedy
sa podľa návrhu podaného žalobcom zmenka stala splatnou, ktorému zodpovedá suma 322,85 Eur a
súčasne úroku vo výške 6 % ročne počítaného zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky až do
zaplatenia zmenkovej sumy, ktorý žalobca vyčíslil na celkovú sumu 31,88 Eur, spolu suma oprávnených
úrokov predstavuje 354,73 Eur (322,85 Eur + 31,88 Eur) a na zaplatenie zmenkovej odmeny 3,39 Eur.
Pri zohľadnení vykonanej úhrady žalovaným v sume 630,90 Eur a sumy oprávnenej pohľadávky žalobcu
celkom v sume 358,12 Eur okresný súd konštatoval, že záväzok žalovaného zanikol zaplatením, a preto
posúdil žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Okresný súd poznamenal, že pri



čiastočnom plnení dlhu je dlžník oprávnený určiť spôsob započítania vykonanej úhrady a len v prípade,
ak tak neučiní, platí zákonná úprava podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa článku 16 Nariadenia.
Žalovanému ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, keďže
si ich náhradu neuplatnil a vznik trov na strane žalovaného z obsahu spisového materiálu nevyplýva,
okresný súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu, z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je čiastočne nedôvodný, poukázal na to, že zmenku vystavil
žalovaný a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového
úroku je napísaná na zmenke a bola žalovanému známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti
poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra
2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil
predovšetkým nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného
zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Zároveň žalobca poukázal i na rozsudok Krajského
sadu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25
% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako
zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej
pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas,
a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke
napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie
aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil,
že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur
denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný,
teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným
vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.
Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup
podľa ust. § 214 ods.1 písm. b) O.s.p.. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje
na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/43/2014-108 zo dňa 09.11.2015 a doručovanie
upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému s tým,
že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 16.11.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v
písomne podanom odvolaní zo dňa 08.07.2015, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov



napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu,
ktorým bol návrh žalobcu o zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 0,25% denne z jednotlivých súm
špecifikovaných v bode 7.4.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky a zmenkového úroku 6% ročne z
jednotlivých súm špecifikovaných v bode 7.4.2 návrhu na uplatnenie pohľadávky do zaplatenia, ako i
zmenkovej odmeny (č.l. 17 - 18 spisu) zamietnutý, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné
ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so
skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi
sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods.
2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne
primárneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne
uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho
odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody
tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou
Ústavného súdu SR.
Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe
súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.
K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaný žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I § 5 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“), podľa
ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.
2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má
majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez
výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu
zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno
požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné
v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú,
pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková
sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.
Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil



odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu
ako zmluvná pokuta.
Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred
vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum
neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v
dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí. Vzhľadom k tomu, že počiatok
lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa úrokovej doložky a zo zákona nemožno
vyvodiť žiadnu prekážku, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia lehoty úročenia zmenkovej
sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy považované za neúčinné.
Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou však
nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na
dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť
tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá
požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu
od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov,
preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 čl. I zákona č.
191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.
Z vyššie uvedeného záveru preto postupoval správne prvostupňový súd, ak vyslovil, že žalobcovi vznikol
zo zmenky nárok na zaplatenie dohodnutého úroku 0,25% denne do dátumu splatnosti zmenky, t.j. do
23.12.2009, kedy sa podľa návrhu žalobcu zmenka stala splatnou, ktorému zodpovedá suma 322,85 Eur
a súčasne úroku vo výške 6 % ročne počítaného zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky až do
zaplatenia zmenkovej sumy, ktorý žalobca vyčíslil na celkovú sumu 31,88 Eur, spolu suma oprávnených
úrokov predstavuje 354,73 Eur (322,85 Eur + 31,88 Eur) a na zaplatenie zmenkovej odmeny 3,39
Eur. Vzhľadom na žalobcom v návrhu tvrdenú úhradu žalovaným v sume 630,90 Eur na úroky, ktoré
tvrdenie ako nesporné si prvostupňový súd postupom podľa ust. § 120 O.s.p. osvojil a sumu oprávnenej
pohľadávky žalobcu pozostávajúcej z úrokov a zmenkovej odmeny (354,73 Eur a 3,39 Eur), ktoré
spolu predstavujú sumu 358,12 Eur, správne prvostupňový súd uzavrel, že záväzok žalovaného, titulom
dohodnutého úroku, zmenkového úroku a zmenkovej odmeny zanikol splnením (zaplatením). Pokiaľ
prvostupňový súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne
správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s Článkom 16 Nariadenia. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný,
ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik
takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanému sa
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.