{"guid": "0e6a5368-661a-41c9-a099-5c620c70dfb7:dcd48f27-d3e4-433d-8c7c-19c85d1323e0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712214293.5", "spisova_znacka": "9Co/943/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/943/2014 z 12. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. novembra 2014, sp. zn. 9Co/943/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5712214293.5", "identifikacne_cislo": "5712214293", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2014-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcd48f27-d3e4-433d-8c7c-19c85d1323e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214293.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214293.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214293.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/943/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214293
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214293.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 7C/200/2012-106 zo dňa 10.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh navrhovateľky a v   II. výroku nepriznal
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podaným
návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27.09.2012 sa proti odporkyni domáhala zaplatenia náhrady
majetkovej škody vo výške 269,79 Eur a sumy 53,96 Eur z titulu nemajetkovej ujmy ako náhrady trov
konania z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní.
Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/2330/2011
preukázané, že súdny exekútor dňa 19.07.2011 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod č. EX 7342/2011 vo veci proti povinnému H. Y., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 40,84
Eur s príslušenstvom a to na  základe exekučného titulu  rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 02080/11 zo dňa 07.04.2011. Okresný súd uznesením č.k. 17Er/2330/2011-11 zo dňa 09.08.2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Citujúc príslušné zákonné ustanovenia okresný súd v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zisťoval existenciu
podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody. Z vykonaného dokazovania
okresný súd nemal preukázané tvrdenia navrhovateľky, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom
konaní sp. zn. 17Er/2330/2011 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená dňa 19.07.2011. O žiadosti
okresný súd rozhodol dňa 09.08.2011. V prípade, že súd zistí rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne. V takom prípade nie je stanovená lehota. Tá je stanovená iba v prípade, že nie je
rozpor a teda pre prípad udelenia poverenia, pokiaľ nejde o výnimku podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu  je, že súd žiadosti o vydanie poverenia
vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Ak exekučný súd vydal uznesenie po 21 dňoch od podania žiadosti,



nemožno to hodnotiť vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerané. Z daného vyplýva, že zo strany
súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako tvrdila navrhovateľka. Ak potom
nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky pre založenie zodpovednosti odporkyne za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním
ďalších dvoch podmienok. Okresný súd preto návrh navrhovateľky zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a), v spojení § 221 ods. 1 písm. f), b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p -
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení § 221 ods. 1 písm. g), c) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), d) súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205
ods. 2 písm. c), e) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f). K dôvodom odvolania bližšie uviedla, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne (správne zrejme má byť navrhovateľky
pozn. krajského súdu) a jej splnomocneného zástupcu postupujúc podľa                § 101 ods.
2 O.s.p., pretože sa navrhovateľka bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, tak poukazuje
na to, že podala súdu návrh na zrušenie pojednávania  a uviedla dôležité dôvody a predložila súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľka uskutočnila podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomila súd o skutočnostiach  nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelené
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľky a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského
súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých
je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie
na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že
návrh trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude
vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Navrhovateľka tiež tvrdila, že nemala možnosť sa
vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. V
konkrétnostiach napríklad uviedla, že nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala
možnosť sa k týmto vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V
danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie keď bolo potrebné vykonať
dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu keď sa odporkyňa nevyjadrila k návrhu
a ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu aby predložila písomné vyjadrenie, mal súd rozhodnúť podľa
§ 153b O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil
vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a rozsudok okresného súdu  ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného



vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2                  O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s
podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľka trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní,
avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemala
možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať
pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza: Preskúmaním spisového materiálu na vec
sa vzťahujúceho, bolo zistené, že na deň 10.04.2014 vo veci súd nariadil pojednávanie. Navrhovateľka
prevzala predvolanie dňa 04.04.2014              (č.l. 102), pričom neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
Nakoľko neboli v prejednávanej veci zistené okolnosti, ktoré by predstavovali relevantné dôvody na
vylúčenie konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania v súdenej veci, odvolací súd uvedené
odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné.

K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jej neprítomnosti  pričom uskutočnila podania (obsiahnuté
v texte návrhu), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky ktorá na výzvu súdu uviedla, že námietku
zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. nepodala.

K odvolaciemu dôvodu, že  neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. je potrebné
uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 10.04.2014. Právny zástupca navrhovateľky,
predvolanie prevzal dňa 04.04.2014 (č.l. 102 spisu). Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľka ani jej
právny zástupca nedostavili potom neobstojí jej námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby
jej umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd  konštatuje, že boli  v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľky
a jej právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 17.03.2014 prejednal a o nej
rozhodol, neodňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama
zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná viac ako
5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým
súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nebolo možné považovať za dôležité dôvody
pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Tým si navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca sami
zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. §
118 ods. 2 O.s.p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom). Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia             § 221
písm. f) O.s.p. je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti
na uplatnenie ich práv.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,  súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,



môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom              (§ 211 O.s.p.).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným ustanovením          § 101
ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho
prekážku na jej strane brániacej jej v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1-3 O.s.p.), požiadala o zrušenie
pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené
vyššie) nebol dôvodný. Taktiež k námietkam o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, odvolací súd
uvádza, že s nimi sa už podrobne vysporiadal okresný súd a z tohto dôvodu ich nepovažuje za dôvodné.

K samotnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02,
I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), keď samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne
učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/200/2012", "guid": "f80f58a5-a422-4cad-85d4-798e3285d5f3:1dbacd42-01ad-4c35-862f-aa71fefe64c4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cfc727f9-81cb-400d-9163-304e3df290b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 268, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfc727f9-81cb-400d-9163-304e3df290b6"}, {"guid": "ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 864, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050"}, {"guid": "ussr:163be01a-e415-49c4-9dd7-21c929f3a6c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 16/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 z 9. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-09", "citacie_n": 1091, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:163be01a-e415-49c4-9dd7-21c929f3a6c5"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "afdc0dbf-8a35-4b41-8658-231483a1603c:72e2996c-19f6-4e45-b9d2-b2e0ae9d7470", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/2330/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/2330/2011 z 10. 1. 2012", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2012-01-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/afdc0dbf-8a35-4b41-8658-231483a1603c:72e2996c-19f6-4e45-b9d2-b2e0ae9d7470"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7f012799-54e0-4fca-b7fb-6ae2bcc501ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.475.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.475.2015.1"}]}