{"guid": "0e651929-98cf-4ec3-8fa4-922b98cdbdc0:afa08c7b-899c-4cfc-b2f8-7857662034ef", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5111227481.2", "spisova_znacka": "11Co/117/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/117/2013 z 29. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. septembra 2013, sp. zn. 11Co/117/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5111227481.2", "identifikacne_cislo": "5111227481", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2013-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afa08c7b-899c-4cfc-b2f8-7857662034ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111227481.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5111227481.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5111227481.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/117/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111227481
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111227481.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Q. V., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XX,
právne zastúpený Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom H. XXX, B., proti odporkyni: F. W. N. M.
H., nar. X. X. XXXX, bytom B. 1, CH XXXX V., M., právne zastúpená JUDr. Editou Lehockou, advokátkou,
so sídlom M. XXXX, M. - B., o povolenie obnovy konania Okresného súdu Žilina č. k. 4C/48/2009, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 18C 200/2011-214 zo dňa 22. 3.
2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania vedeného na
Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 4C 48/2009. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni
trovy konania vo výške 3.601,30 eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ v návrhu na obnovu konania tvrdil, že v čase pôvodného konania nevedel o Zmluve o úvere
zo dňa 11. 8. 2007, ktorú v konaní o obnovu konania predložil a na základe tejto zmluvy malo dôjsť k
prevzatiu dlhu, na základe čoho sa stala dlžníkom namiesto navrhovateľa spoločnosť Invest Svederník
s. r. o.. Odporkyňa teda v konaní 4C/48/2009 nesprávne zažalovala navrhovateľa, keďže z danej zmluvy
jednoznačne vyplýva dlžník, spoločnosť Invest Svederník s. r. o.. Navrhovateľ tvrdil, že o predmetnej
zmluve sa dozvedel od svojho syna Tomáša Milu až keď začala exekúcia v mesiaci august 2011.
Následne však na ústnom pojednávaní dňa 13. 7. 2012 navrhovateľ uviedol, že poukazoval na tú zmluvu
aj na pojednávaní v konaní 4C/48/2009. Z uvedeného vyplýva rozpor                      v tvrdeniach navrhovateľa.
Dôkaz, ktorý podľa navrhovateľa nemohol použiť v pôvodnom konaní, Zmluva o úvere zo dňa 11. 8.
2007 je uzavretá medzi spoločnosťou CONSULTA Wirtschafts-und Finanzberatungs - AG (ďalej len
„CONSULTA“) ako veriteľom 1/, odporkyňou ako veriteľkou 2/ a dlžníkom Invest Svederník s. r. o. a jej
predmetom bolo poskytnutie sumy 350.000,- eur dlžníkovi veriteľom 1/. Ďalej  v zmluve je konštatovanie,
že veriteľ 2/ poskytol navrhovateľovi sumu 2,5 mil. Sk na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31. 5.
2006 a následne na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 6. 2006 medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Invest Svederník s. r. o. boli tieto prostriedky požičané spoločnosti Invest Svederník s. r. o. a veriteľ 2/ bol
oboznámený s poskytnutím pôžičky a prevzatím dlhu ku dňu 2. 6. 2006 spoločnosťou Invest Svederník
s. r. o.. V odvolacom konaní navrhovateľ predložil druhú verziu zmluvy o úvere medzi spoločnosťou
CONSULTA ako veriteľom a Invest Svederník s. r. o. ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov dlžníkovi vo výške 350.000,- eur. Z vykonaného dokazovania súd mal zistené,



že došlo len k jednému poskytnutiu týchto peňažných prostriedkov vo výške 350.000,- eur od spoločnosti
CONSULTA spoločnosti Invest Svederník s. r. o., avšak                     v dvoch rôznych zneniach zmlúv. Aj keď
odporkyňa je uvedená v danej zmluve ako zmluvná strana, predmetnom zmluvy nie je dotknutá. Je tiež
nepochybné, že dňa 2. 6. 2006 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Invest Svederník s. r. o..     V zmluve nebolo uvedené, odkiaľ mal veriteľ tieto peňažné prostriedky, avšak
to nie je relevantné. Následne dňa 2. 5. 2007 bol uzavretý Dodatok č. 1 k danej zmluve, v ktorom je
uvedené, že veriteľ dáva súhlas dlžníkovi na uzatvorenie Zmluvy o prevzatí jeho dlhu                     z pôžičky
zo dňa 31. 5. 2006 vo výške 2,5 mil. Sk od F. W. N. von H.. Súd však toto neposúdil ako samotnú dohodu
o prevzatí dlhu. Pričom, aby dohoda o prevzatí dlhu bola platná a účinná, musí byť súhlas veriteľa a v
danom prípade tým veriteľom mala byť práve odporkyňa. Súd však nemal preukázané, že by došlo k
súhlasu z jej strany.                  V predloženej zmluve je iba konštatovanie, že odporkyňa bola oboznámená
s poskytnutím pôžičky a prevzatím dlhu k 2. 6. 2006 spoločnosťou Invest Svederník s. r. o.. Ak bol aj
daný súhlas k uzavretiu zmluvy, nešlo o súhlas k prevzatiu dlhu k 2. 6. 2006. Súd poukazuje                 na
rozpor v Dodatku č. 1 zo dňa 2. 5. 2007, podľa ktorého veriteľ dáva súhlas dlžníkovi               na
uzatvorenie Zmluvy o prevzatí jeho dlhu z pôžičky zo dňa 31. 5. 2006 vo výške                      2,5 mil. Sk
od F. W. N. von H., hoci v Zmluve o úvere zo dňa                   11. 8. 2007 bolo konštatovanie, že veriteľ
2/ bol oboznámený s poskytnutím pôžičky a prevzatím dlhu k 2. 6. 2006 spoločnosťou Invest Svederník
s. r. o. a že táto spoločnosť prevzala Zmluvou o pôžičke zo dňa 2. 6. 2006 daný dlh. Avšak Zmluvou o
pôžičke                     z 2. 6. 2006 nebol prevzatý žiadny dlh, išlo iba o pôžičku. Súd nezistil žiadnu dohodu
o prevzatí dlhu, a to ani v písomnej forme. Ustanovenie v Zmluve o úvere z 11. 8. 2007 súd nepovažuje
za dohodu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľ síce tvrdil, že nemal o tejto zmluve
vedomosť, avšak je nepochybné, že bol spoločníkom danej spoločnosti - dlžníka, dokonca dal súhlas
k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu, a preto bolo v jeho záujme ako dlžníka voči odporkyni zistiť, či k
takej zmluve aj došlo, a teda či je naďalej dlžníkom. Je evidentné, že odporkyňa ho považovala za
jediného dlžníka, keďže podala žalobný návrh v konaní 4C/48/2009 iba voči nemu. Keďže navrhovateľ
bol spoločníkom spoločnosti Invest Svederník s. r. o., bolo jeho právo ako spoločníka nahliadať do
všetkých dokumentov a listín spoločnosti a nie sa iba spoliehať na to, čo mu bolo predložené konateľom,
ktorý je dokonca jeho synom. Je prirodzené, že také skutočnosti ako je prevzatie dlhu a pod. si spoločníci
a konatelia navzájom oznamujú, a to nehovoriac o tom, že sú aj rodinní príslušníci - otec a syn. Pokiaľ
navrhovateľ toto svoje právo nevyužil a nenahliadal do všetkých listín, nemôže to byť na úkor odporkyne.
Súd nemal zistenú žiadnu objektívnu skutočnosť, ktorá by bránila predložiť predmetný dôkaz. Ako
spoločník si v rámci výkonu svojich práv navrhovateľ mohol zabezpečiť zmluvu, pričom musel mať
vedomosť o nej aj vzhľadom na Dodatok č. 1         k zmluve o pôžičke, kde dal súhlas spoločnosti
Invest Svederník s. r. o. k zmluve o prevzatí záväzku. Skutočnosť, že nevyužil svoje práva spoločníka
a nenahliadol do zmlúv spoločnosti a nepredložil ich v pôvodnom konaní, bola zavinením navrhovateľa.
Je však nepochybné, že nešlo o neznámy dôkaz, keďže sám navrhovateľ na ústnom pojednávaní dňa
13. 7. 2012 uviedol, že na tú zmluvu poukazoval aj na pojednávaní v konaní 4C/48/2009, pretože
vedel, že má byť taká nejaká zmluva uzavretá, ale nevedel to s istotou, keďže nebol jej zmluvnou
stranou. Ako spoločník pri výkone svojich práv si však zmluvu mohol zabezpečiť. Je evidentné, že
navrhovateľ si v konaní protirečil a rozporoval a uvádzal tvrdenia spolu s právnym zástupcom tak, ako im
to vyhovovalo v priebehu konania. Súd mal nepochybne zistené, že boli uzavreté dve zmluvy, a to zmluva
na sumu 2.500.000 Sk, ktorá bola predmetom konania 4C/48/2009 a zmluva na sumu 350.000,- eur,
ktorá nebola predmetom žiadneho konania a ide o zmluvu, na ktorú v rámci tohto konania navrhovateľ
poukazuje               a v ktorej malo dôjsť k prevzatiu dlhu. Právny zástupca navrhovateľa na to
uviedol, že Zmluva o úvere zo dňa 11. 8. 2007 je vlastne zhrnutie tých predchádzajúcich dvoch zmlúv
(na sumu 2,5 mil. Sk a 350.000,- eur) do jednej, o čom navrhovateľ vraj nevedel, čo súd spochybnil
a neuveril takému tvrdeniu. Tvrdeniu navrhovateľa, že o danej zmluve nevedel a dozvedel sa o tom
až pri exekúcii po jej predložení od svojho syna - konateľa spoločnosti Invest Svederník s. r. o., súd
neuveril. Tieto tvrdenia považuje za špekulatívne privodiť si prospech a vyhnúť sa plneniu. Súd ďalej
poukazuje na poprepájanosť jednotlivých subjektov. Z výpisu z obchodného registra mal súd zistené,
že spoločnosť Invest Svederník s. r. o. vznikla dňa 25. 3. 2006, od kedy je jedným z konateľov Tomáš
Milo - syn navrhovateľa a jedným zo spoločníkov je navrhovateľ. Je nepravdepodobné, aby o týchto
úkonoch navzájom nevedeli, hlavne, keď sa ich dotýkajú, pričom ide o nemalé finančné čiastky. Súd
neposúdil za hodnoverné ani čestné vyhlásenie syna navrhovateľa o tom, kedy mu predložil predmetnú
zmluvu. Je nepochybné, že táto zmluva bola uvádzaná aj v rozsudku Okresného súdu Žilina v konaní



4C/48/2009, z čoho vyplýva, že bola daná vedomosť o existencii danej zmluvy. Súd poukázal na ust. §
122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka o právach spoločníka požadovať               od konateľov informácie
o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.            Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ ako spoločník mal právo nahliadať do dokladov spoločnosti a taktiež mal právo požadovať
informácie. Navrhovateľ teda mohol o zmluve vedieť a zabezpečiť si ju z pozície spoločníka danej
spoločnosti a využitia a vykonávania jeho práv a z toho dôvodu jeho vinou nemohol takýto dôkaz použiť.
Súd má za to, že nie je tu skutočnosť a dôkazy, ktoré by bez svojej viny navrhovateľ nemohol použiť
v pôvodnom konaní. Nie je tak splnená žiadna podmienka pre povolenie obnovy konania. Nielenže
predmetná zmluva, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, by mu neprivodila prospech, keďže daná zmluva
nie je dohodou o prevzatí dlhu, ale zároveň nebola predložená bez viny navrhovateľa v pôvodnom
konaní. Mal o nej vedomosť. Spomínal ju v konaní 4C 48/2009, avšak nedožadoval sa jej zabezpečenia.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetný dôkaz nebol neznámy. Pokiaľ
nebol predložený, stalo sa to vinou navrhovateľa. Zároveň predmetná zmluva nie je dohodou o prevzatí
dlhu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka, a preto takýto dôkaz nie je postačujúci na privodenie
pre navrhovateľa priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Na základe uvedeného súdu obnovu konania
nepovolil a návrh zamietol v súlade s § 234 O. s. p..

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnou účastníčkou konania bola
odporkyňa, ktorej vznikli trovy právneho zastúpenia v súhrnnej výške            3.601,30 eur, ktorých
špecifikácia vyplýva z dôvodov prvostupňového rozhodnutia.

Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm. a), c), d) a f) O. s. p.. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Poukazuje na čl. I. Zmluvy o úvere uzavretej dňa 11. 8. 2007 a v tejto súvislosti na ust. § 35
ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Súd z výslovného písomného vyjadrenia podpísaného odporkyňou,
že Zmluvou o pôžičke zo dňa 2. 6. 2006 prevzala spoločnosť Invest Svederník s. r. o. vyššie uvedený dlh,
vyvodil právny záver, že odporkyňa nedala súhlas s prevzatím dlhu. Navrhovateľ sa však domnieva, že
z predmetného slovného vyjadrenia je jednoznačne zrejmý súhlas odporkyne s prevzatím dlhu. V tejto
súvislosti poukazuje na ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je výslovne upravené, či súhlas
veriteľa má byť udelený pred dohodou dlžníkov alebo až po nej. Súhlas veriteľa nemusí byť vyjadrený
ani na tej istej listine, stačí, ak je splnená jeho písomná forma. Dohoda navrhovateľa a nového dlžníka
Invest Svederník s. r. o. o prevzatí dlhu vyplýva zo vzájomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 6. 2006 v
znení jej Dodatku č. 1               zo dňa 2. 5. 2007, kde je výslovne uvedené: „Veriteľ dáva súhlas
dlžníkovi na uzatvorenie zmluvy o prevzatí jeho dlhu z pôžičky zo dňa 31. 5. 2006 vo výške 2,5 mil. Sk
od F. W. N. von H.“. Navrhovateľ sa tak s novým dlžníkom Invest Svederník s. r. o. dohodol na prevzatí
dlhu a následne na to odporkyňa dňa 11. 8. 2007 v Zmluve o úvere vyslovila s týmto prevzatím dlhu
súhlas. Pokiaľ sa tak v Zmluve o úvere zo dňa 11. 8. 2007 uvádza, že nový dlžník Invest Svederník
s. r. o. prevzal dlh Zmluvou o pôžičke zo dňa                  2. 6. 2006, myslela sa tým táto Zmluva o
pôžičke v znení všetkých jej dovtedajších dodatkov, vrátane jej Dodatku č. 1 zo dňa 2. 5. 2007, teda
myslela sa tým Zmluva o pôžičke v aktuálnom znení ku dňu podpisu Zmluvy o úvere zo dňa 11. 8. 2007,
ktorou odporkyňa vyslovila súhlas s prevzatím dlhu. Uvedený spôsob označenia akejkoľvek zmluvy len
dátumom jej prvého uzavretia bez výslovného uvedenia všetkých jej dodatkov je obvyklé a bežné, pričom
všetkým účastníkom právneho úkonu je zrejmé, že sa takto označuje právny úkon v jeho aktuálnom
znení. V tomto prípade tak vôľa zmluvných strán nie je v rozpore s jej jazykovým prejavom. Nemalo by
význam vyslovovať v Zmluve o úvere zo dňa                 11. 8. 2007 súhlas od odporkyne s prevzatím
dlhu podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 6. 2006, keby táto neobsahovala dohodu o prevzatí dlhu, teda
keby sa nemala namysli celá táto Zmluva o pôžičke v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 2. 5. 2007. Udelením
súhlasu odporkyne dňa 11. 8. 2007 sa tak prevzatie dlhu stalo účinným a novým dlžníkom sa stal Invest
Svederník s. r. o.. Navrhovateľ tak nemal byť žalovaný v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 4C/48/2009 a žaloba voči nemu mala byť zamietnutá, pretože nebol dlžníkom
žalovanej sumy. Navrhovateľ poukazuje na znenie ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. To, že mal
navrhovateľ ako spoločník právo požadovať od konateľa spoločnosti Invest Svederník s. r. o. informácie
a nahliadať do dokladov spoločnosti, však ešte neznamená, že požadované informácie aj v skutočnosti
dostal a že mohol nahliadnuť              do predmetných zmlúv. Naopak, z písomného vyhlásenia Tomáša
Mila a konateľa spoločnosti Invest Svederník s. r. o. z augusta 2011 vyplýva, že navrhovateľ sa o prevzatí
dlhu na základe zmluvy o úvere dozvedel od neho až tesne pred podaním návrhu na obnovu konania.



Vykonaným dôkazom je tak preukázané, že konateľ neposkytol navrhovateľovi požadované informácie
a doklady v čase pôvodného konania. Súd prvého stupňa opakovane v odôvodnení poukazuje na to,
že navrhovateľ mal ako spoločník spoločnosti Invest Svederník s. r. o. nahliadnuť do listín spoločnosti
a tento dôkaz si obstarať, resp. mal podať návrh na súd na jeho vykonanie. V tomto však súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil vec, pretože si zamieňa právo spoločníka nahliadať do dokladov
spoločnosti a požadovať            od konateľa informácie s jeho povinnosťou obdržať od konateľa
všetky informácie a doklady. Navrhovateľ riadne a v plnom rozsahu využil svoje právo a vyžiadal
si                      od konateľa všetky doklady a informácie. Od konateľa však v čase pôvodného konania
obdržal iba Zmluvu o úvere zo dňa 10. 8. 2007 uzavretú iba medzi CONSULTA-ou ako veriteľom a
Invest Svederník s. r. o. ako dlžníkom. Neobdržal však od konateľa druhú Zmluvu o úvere zo dňa 11.
8. 2007. Chybou konateľa, nie však navrhovateľa, tak navrhovateľ nemal v čase pôvodného konania
k dispozícii súhlas odporkyne s prevzatím dlhu. Navrhovateľ nezavinil, že dôkaz, na ktorý poukazuje v
konaní o obnovu, nemohol predložiť v pôvodnom konaní, pretože ho nemohol predložiť zo zavinenia
inej osoby. Nemožno súhlasiť ani s úvahou súdu prvého stupňa, že z dôvodu blízkeho príbuzenského
vzťahu medzi navrhovateľom a Tomášom Milom, konateľom spoločnosti Invest Svederník           s. r. o.,
ktorý je synom navrhovateľa, je pravdepodobná väčšia komunikácia medzi nimi. V tomto prípade nemá
príbuzenský vzťah právnu relevanciu. Zákon o rodine neurčuje žiadnu informačnú povinnosť plnoletých
detí voči rodičom. V skutočnosti tu zrejme došlo k chybe Tomáša Mila, konateľa spoločnosti, ktorý možno
nedostatočne rozlišoval medzi dvoma zmluvami o úvere podpísanými v ten istý deň a navrhovateľa
ako spoločníka informoval a predložil mu iba jednu zmluvu, ktorá však neobsahovala prevzatie dlhu.
Navrhovateľ má za to, že sú splnené podmienky prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm.
a)                 O. s. p.. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že navrhovateľ
poukazoval na Zmluvu o úvere zo dňa 11. 8. 2007 už v pôvodnom konaní, navrhovateľ však v tomto
konaní poukazoval vždy a výlučne iba na prvú Zmluvu o úvere zo dňa 10. 8. 2007 neobsahujúcu súhlas
odporkyne s prevzatím dlhu, ktorú mal jedinú k dispozícii, nikdy nie však na druhú Zmluvu o úvere zo dňa
11. 8. 2007 so súhlasom odporkyne, pretože o jej existencii v tomto čase nevedel a obdržal ju prvýkrát
až tesne pred podaním návrhu na povolenie obnovy konania. Navrhovateľ tiež poukazuje na to, že
konanie odporkyne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa totiž na rozdiel od navrhovateľa
bola účastníčkou Zmluvy o úvere zo dňa 11. 8. 2007 obsahujúcej jej súhlas s prevzatím dlhu. Dobre
si tak bola vedomá skutočnosti, že dlžníkom nie je navrhovateľ, ale spoločnosť Invest Svederník s. r.
o., napriek tomu však podala žalobu proti navrhovateľovi a nie proti skutočnému dlžníkovi. Žiada, aby
krajský súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 4C/48/2009 a navrhovateľovi prizná voči odporkyni náhradu trov prvostupňového, ako
aj odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že má za to, že všetky relevantné skutočnosti boli dostatočne
súdom objasnené a vysvetlené aj v stanoviskách právneho zástupcu odporcu. Okresný súd v Žiline
preskúmal dostatočne všetky súvislosti, ktoré sú dôležité a pre posúdenie relevantné a opätovne
spravodlivo rozhodol o povolení obnovy konania a návrh zamietol. Právny zástupca odporcu už nemá
čo iné uviesť, len to, čo bolo povedané na predchádzajúcich pojednávaniach. Žiadajú, aby odvolaniu
nebolo vyhovené a návrh bol zamietnutý. Zároveň si uplatňujú aj trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

Uznesenie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne
uvedených v § 228 ods. 1 O. s. p.. Týmto dôvodom je existencia skutočností rozhodnutia alebo dôkazov,
ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, a to za predpokladu, že môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Inak povedané, nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom
obnovy konania iba vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť



pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podáva, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý napriek
tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny ich nemohol využiť v pôvodnom
konaní, napr. preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti
tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť musí byť pritom vždy spojená s novým
dôkazom.

Krajský súd sa nestotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, pokiaľ ide o možnosť navrhovateľa
predložiť predmetný dôkaz Zmluvu o úvere uzatvorenú v dňoch                 8. 8. 2007 až 11. 8. 2007 medzi
v 1/ rade spoločnosťou CONSULTA Wirtschafts-und Finanzberatungs - AG, v 2/ rade F. W. N. M. H. na
strane veriteľov a spoločnosťou Invest Svederník s. r. o. ako dlžníkom. Krajský súd sa nestotožňuje s
vysloveným záverom okresného súdu, že z práva navrhovateľa ako spoločníka spoločnosti v zmysle ust.
§ 122 ods. 2 Obchodného zákonníka požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a
nahliadať do dokladov spoločnosti, možno vyvodiť vedomosť o predmetnej zmluve, resp. zavinenie na
prípadnej nevedomosti o tejto zmluve. Ako na to poukázal krajský súd už v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí, zavinenie                             za nepredloženie dôkazu sa posudzuje iba z procesného hľadiska,
nie vo vzťahu k vedomosti alebo nevedomosti o existencii dôkazu.

Navrhovateľ má dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že dôkaz, o ktorý opiera návrh na
obnovu konania, nemohol predložiť v pôvodnom konaní. Navrhovateľ si dôkazné bremeno v tomto smere
splnil predložením čestného prehlásenia konateľa spoločnosti a hoci má súd oprávnené pochybnosti o
vierohodnosti tohto vyhlásenia, opak preukázaný nebol, a preto túto skutočnosť nemožno hodnotiť na
ťarchu navrhovateľa.

Predmetná zmluva nebola v konaní pred Okresným súdom v Žiline vo veci samej, ktoré sa viedlo pod č.
k. 4C 48/2009, predložená a z celého priebehu konania nemožno vyvodiť ani vedomosť navrhovateľa o
tejto zmluve. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že existujú dve zmluvy o úvere s totožným dátumom.
Hoci sa navrhovateľ v pôvodom konaní   na zmluvu o úvere odvolával, hovoril iba o zmluve uzatvorenej
medzi spoločnosťou CONSULTA ako veriteľom a spoločnosťou Invest Svederník s. r. o. ako dlžníkom.
Zmluva o úvere, ktorej účastníčkou mala byť aj F. W. N. von H., spomínaná v pôvodnom konaní nebola.

Napriek odlišnému hodnoteniu uvedených skutočností je záver okresného súdu vecne správny. Ako
už krajský súd vyššie konštatoval, nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je
nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na
obnovu konania podáva, priaznivejšie rozhodnutie               vo veci.

Touto právne spôsobilou skutočnosťou má byť podľa navrhovateľa prevzatie dlhu spoločnosťou Invest
Svederník s. r. o., ktorá skutočnosť mala vyplynúť práve z predloženej zmluvy o úvere, ktorej účastníčkou
bola F. W. N. von H. v spojení s inými listinnými dôkazmi predloženými v prvostupňovom konaní, a to
najmä Zmluvou o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Invest Svederník s. r. o. zo
dňa 2. 6. 2006 v znení jej dodatku ( dodatok zmluvy ale v pôvodnom konaní, ani s návrhom na obnovu
konania predložený nebol).

Prevzatie dlhu, resp. zámenu dlžníkov upravuje ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o
dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom jeho dlhu, ktorý musí
byť uzatvorený v predpísanej písomnej forme. Účinnosť dohody je podmienená súhlasom veriteľa,
čo predstavuje jednostranný právny úkon adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh
prevzal, pričom tento súhlas môže byť udelený aj dodatočne.

Označená zmluva o úvere ako nový dôkaz má podľa tvrdenia navrhovateľa obsahovať práve súhlas
pôvodného veriteľa, t. j. F. W. N. von H. s prevzatím dlhu navrhovateľa spoločnosťou Invest Svederník
s. r. o..



Navrhovateľ však v pôvodnom konaní, ani dôkazom, o ktorý dôvodnosť obnovy konania opiera,
nepreukázal uzavretie dohody o prevzatí dlhu v zmysle ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi
ním ako dlžníkom a spoločnosťou Invest Svederník s. r. o. ako preberajúcim dlžníkom.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 6. 2006 uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Invest
Svederník s. r. o. dohoda o prevzatí dlhu nevyplýva.

Pokiaľ ide o Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 2. 5. 2007 uzatvorený medzi Q. V., t. j.
navrhovateľom a spoločnosťou Invest Svederník s. r. o., z ktorej bodu II. vyplýva, že veriteľ dáva súhlas
dlžníkovi na uzavretie Zmluvy o prevzatí jeho dlhu z pôžičky zo dňa 31. 5. 2006 vo výške 2,5 mil. Sk od
F. W. N. von H., súd na tento dôkaz prihliadať nemôže.

Tento dôkaz nebol predložený v pôvodnom konaní, hoci bol navrhovateľ jeho účastníkom a bol mu
teda známy. O tejto zmluve vedel navrhovateľ počnúc dňom 2. 5. 2007, kedy ju podpísal a z hľadiska
časového preto tento listinný dôkaz nemôže byť novým dôkazom, ktorý nemohol byť použitý v pôvodnom
konaní. Bráni tomu koncentračná zásada (§120 ods.4 O.s.p.). To, že ho navrhovateľ nepredložil ani
spolu s návrhom na obnovu konania, ale predložil ho až v priebehu konania po zrušení prvostupňového
uznesenia odvolacím súdom, vyvoláva otázku, či nejde „o dodatočne vyrobený dôkaz“, táto úvaha
odvolacieho súdu však nie je pre rozhodnutie relevantná.

Ako krajský súd už zdôraznil, obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom a zmena
skutkového stavu právoplatne rozhodnutej veci je možná len na základe dôkazov, o ktorých bude
nepochybne preukázané, že nemohli byť použité bez viny dotknutého účastníka v pôvodnom konaní. To
rozhodne nemožno konštatovať o Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 2. 5. 2007, kde navrhovateľ
vystupoval ako účastník zmluvy.

Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke síce bez súhlasu veriteľa s prevzatím dlhu nemohol vyvolať žiadny
účinok vo vzťahu k vecnej legitimácii účastníkov a pokiaľ by z tohto dôvodu nebol predložený v
pôvodnom konaní, mohol však byť predložený najneskôr spolu s návrhom na obnovu konania. V
dôsledku oneskoreného predloženia tohto listinného dôkazu nemožno naň prihliadať.

Možno tak konštatovať zhodne s konštatovaním okresného súdu, že navrhovateľ                 na základe
zmluvy o úvere, ktorú označil ako novozískaný dôkaz, nepreukázal, že došlo k účinnému prevzatiu
dlhu vo výške 2,500.000,- Sk zo Zmluvy o pôžičke, ktorú navrhovateľ uzatvoril s F. W. N. von H. 23. 5.
2006, novým dlžníkom, spoločnosťou Invest Svederník s. r. o.. Navrhovateľ tak nepreukázal, že je tu
skutočnosť, ktorá môže preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V zmysle uvedeného neboli tak kumulatívne splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v
zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Okresný súd postupoval správne, keď návrh na povolenie
obnovy konania zamietol. Krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne preto potvrdil vrátane
rozhodnutia o náhrade trov konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p..

Odporkyňu možno považovať za úspešnú účastníčku odvolacieho konania. Právny zástupca odporkyne
si vyčíslil trovy odvolacieho konania za jeden právny úkon - vyjadrenie k odvolaniu v úhrnnej výške
712,44 eur. Účastníkovi však môže byť priznaná iba náhrada účelne vynaložených trov konania. Pokiaľ
však ide o vyjadrenie k odvolaniu uskutočnené právnym zástupcom odporkyne, toto vyjadrenie za účelný
úkon právnej pomoci považovať nemožno. Právny zástupca odporkyne vo vyjadrení neuviedol žiadne
právne relevantné skutočnosti, nevyjadril sa vo veci samej, iba poukázal na svoje predchádzajúce
vyjadrenia. V danom prípade nemožno tento úkon považovať za účelný úkon právnej pomoci, a preto



zaň nemožno priznať ani náhradu trov právneho zastúpenia. Z uvedeného dôvodu, hoc aj odporkyni
vzniklo v zásade právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli vynaložené účelné trovy
konania, súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/200/2011", "guid": "b0910daf-6b85-4360-87ee-eeb68136a1db:baad9811-6a9b-45f4-a7b9-3ece549b5743", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}