Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/14/2017 z 13. 3. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2017, sp. zn. 13CoP/14/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6116218593.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/14/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6116218593.1 | 2017-03-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR, § 365 ods. 1 CSP, § 365 ods. 2 CSP, § 55 CSP, § 62 ods. 1 CSP, § 65 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0dc7c9e5-f52f-4c82-8067-c3a2296924f4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116218593.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218593
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116218593.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
navrhovateľky: F. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt M. XXX/X, XXX XX D., zast.: JUDr. Ida
Cabanová, advokátka, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Q. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt Na D. XX/X, XXX XX D., zast.: JUDr. Lucia Filipková, advokátka,
so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté
dieťa, na odvolanie odporcu zo dňa 18. 01. 2017 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
12Pc/10/2016-26 zo dňa 20. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených nákladov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd  zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi naposledy určenú
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/98/2011-322 zo dňa 23. 09. 2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1077/2013-349 zo dňa 16. 01. 2014 sumou
100 € mesačne počnúc dňom 01. 11. 2016. Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky doručený súdu dňa 07. 10. 2016, ktorým
sa domáhala zrušenia súdom určenej vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Návrh bol odôvodnený
tým, že odporca v júni 2016 ukončil štúdium na Odbornom učilišti internátnom N. O. v C. C. vykonaním
záverečnej skúšky s výučným listom v odbore drevár. Odporca však  s podaným návrhom nesúhlasil,
i keď súhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, dôvodil, že v súčasnosti je nezamestnaný, nedosahuje
príjem, hľadá si aktívne zamestnanie a je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Tvrdil, že
v súčasnosti nie je schopný sám sa živiť.

3. V ďalšom súd poukázal na zákonné ustanovenie, ktoré pri rozhodovaní použil a uviedol, že z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že: „odporca je v súčasnej dobe schopný sám sa živiť,
keď ukončil stredoškolské vzdelanie, nepripravuje sa na budúce povolanie a je v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Súd nezistil také prekážky objektívneho charakteru, ktoré by znemožňovali odporcovi
pracovať, pričom je bez významu, že v súčasnosti nepracuje. Odporca počas štúdia príležitostne
brigádnicky pracoval, rovnako tak po ukončení štúdia mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. Porucha
sluchu nebola súdom verifikovaná ako obzvlášť významná, keď u odporcu nebolo zistené potvrdené
zníženie pracovnej schopnosti. Z uvedených okolností je zrejmé, že odporca je schopný práce a



skutočnosť, či je zamestnaný závisí od jeho výlučnej snahy a ochoty. Za súčasnej situácie na trhu práce,
keď je nedostatok pracovnej sily a zamestnávatelia vytvárajú tlak na možnosť zamestnávať ľudí z tretích
krajín (mimo priestoru Európskej únie) má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu
zamestnať sa a získať tak príjem na uspokojovanie svojich potrieb. Pokiaľ využitiu schopnosti dieťaťa
samého sa živiť nebránia prekážky objektívneho charakteru, vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu,
ktoré sa nepripravuje na svoje budúce povolanie a je v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa
názoru konajúceho súdu zaniká.
Nakoľko odporca ukončením stredoškolského vzdelania a zaevidovaním sa na úrade práce nadobudol
schopnosť sám sa živiť, súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi počnúc dňom 01. 11.
2016 ako navrhla navrhovateľka zrušil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní úspešná navrhovateľka si trovy
konania neuplatnila, odporca si trovy konania uplatnil, no bol v konaní neúspešný a súd nenašiel žiadnu
okolnosť prípadu, pre ktorú by malo byť spravodlivé priznať odporcovi náhradu trov konania“.

4. Odporca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Uviedol, že právne posúdenie veci
považuje za nesprávne a skutkové zistenia za nedostatočné a predčasné. Podľa neho prvoinštančný
súd postupoval pri rozhodnutí o merite veci nezákonne, pretože nevykonal všetky navrhované dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Kvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu veci mu bola
odňatá reálna možnosť konať pred súdom. Tvrdil, že na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky
voči jeho osobe neboli v konaní na okresnom súd splnené hmotnoprávne podmienky, s ktorými zákon
o rodine spája zrušenie vyživovacej povinnosti.

5. Odporca prvoinštančný rozsudok považuje za nesprávny a zastáva názor, že podľa súdnej praxe je
všeobecne prijímaný názor, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je
schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať,
schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že
dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá bez ďalšieho vplyv na zánik vyživovacej povinnosti
rodičov.

6. Odporca vytýkal procesnému súdu, že nesprávne spája skutočnosť, že počas štúdia ako aj
po ukončení štúdia pracoval na základe dohôd vykonávaných mimo pracovný pomer s aktuálnymi
možnosťami uplatnenia sa na trhu práce. Pri vykonávaní prác na základe dohody o pracovnej činnosti
nedosahoval ani hranicu tzv. minimálnej mzdy.

7. Odporca poukazoval, že dôležitým determinantom pri uplatnení sa na trhu práce je zdravotný
stav uchádzača o zamestnanie. Jeho schopnosť zamestnať sa je znížená, nakoľko od narodenia trpí
poruchou sluchu (obmedzene počuje na obe uši).

8. Za pochybenie okresného súdu považuje  odporca aj skutočnosť, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz
a to vyžiadanie si lekárskej správy. Napriek tomu však súd v odôvodnení rozsudku uviedol: „Porucha
sluchu nebola súdom verifikovaná ako obzvlášť závažná, keď u odporcu nebolo zistené potvrdené
zníženie pracovnej schopnosti“.  V tejto súvislosti odporca tvrdí, že nie sú mu známe úvahy akými sa
prvostupňový súd pri hodnotení takejto zásadnej skutočnosti spravoval. Súdu neprináleží hodnotiť jeho
zdravotné obmedzenia bez podkladu lekárskej správy.

9. Procesný súd nevykonal ani ďalší navrhovaný dôkaz, t. j. výsluch jeho otca. Žalobca tvrdí, že z
objektívnych príčin sa nemohol zúčastniť pojednávania, nakoľko mal na deň 20. 12. 2016 vopred
naplánované lekárske vyšetrenie. Chcel sa však k meritu veci osobne vyjadriť, čo potvrdila aj jeho
právna zástupkyňa v rámci návrhu na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie však navrhované
dôkazy na doplnenie dokazovania či už formou doloženia listiny (lekárskej správy), výsluchom svedka
ako aj výsluchom účastníka konania bez ďalšieho zamietol. Súd však v odôvodnení jasne a presvedčivo
neuviedol prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

10. Odporca preto zastáva názor, že v konaní pred okresným súdom neboli splnené zákonné podmienky
na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči nemu. Tvrdí, že v rámci ustálenej právnej doktríny
je všeobecne prijímaný názor, že samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnú spôsobilosť, nemá
vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov.



11. V ďalšom odporca uviedol: „Akcentujúc uvedené  konštatujem, že skutočnosť, že som aktuálne
nezamestnaný, nie je vyvolaná mojou „svojvôľou“ event. tým,  že by som sa chcel „vyhýbať“,
ale objektívnymi skutočnosťami in concreto: mojim zdravotným stavom (poruchou sluchu), ktorý mi
neumožňuje uchádzať sa o každé vhodné zamestnanie, ako aj skutočnosťou, že napriek aktívnej
kooperácii s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť
vhodné uplatnenie na trhu práce, zrejme aj v dôsledku aktuálnej situácie na trhu voľných pracovných
miest“.

12.  Odporca záverom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletému dieťaťu zamietnuť. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

13. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. Z jej podania vyplýva predpoklad, že odvolanie
odporcu je zrejme podmienené jeho otcom. Jej vzťahy so synom, t. j. odporcom sa v poslednom období
zlepšovali, komunikovali sporu a dokonca sa s odporcom dohodla, že podá návrh na zrušenie výživného.
Bude však odporcovi stále nápomocná, t. zn.  že mu bude poskytovať pomoc či materiálnu či finančnú,
pokiaľ si neurobí vodičské oprávnenie, aby sa mohol zamestnať a pokiaľ sa nezamestná. Odporca sa
nezúčastnil pojednávania a predložila súdu dôkaz o tom, že bol oboznámený o podaní návrhu na súd
a súhlasil už pred podaním návrhu so zrušením vyživovacej povinnosti matky voči plnoletému synovi
(predložila čestné prehlásenie starej matky XX. KT. Z.).

14. K tvrdeniam právnej zástupkyni odporcu, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol a skutkové
zistenia sú nedostatočné a predčasné, uviedla.
- právna zástupkyňa na pojednávaní pred okresným súdom nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy
či písomné či ústne na obranu svojho klienta. Nezabezpečila jeho účasť na pojednávaní. Nepredložila
dôkaz, že sa nevie zamestnať, že pre svoje postavenie na trhu práce urobil viac pohovorov s úmyslom
sa zamestnať, že reagoval na viac inzerátov, z ktorých mu potenciálny zamestnávatelia nevyhoveli,
že hľadal zamestnanie cez agentúry a bol odmietnutý a pod. Žiadne dôkazy neboli predložené ani do
odvolania,
- v tejto súvislosti poukázala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na ust. § 366
CSP,
- syn navrhovateľky nechce pracovať manuálne, napr. v obchodnom stredisku Kaufland. Odporca si
však môže hľadať len takú prácu, na akú má vzdelanie, alebo takú, ktorú mu potenciálny zamestnávateľ
ponúka. Môže si hľadať prácu aj mimo C. C.,
- zdravotný stav syna navrhovateľky nie je taký vážny, aby sa nemohol zamestnať. Obmedzenie poruchy
sluchu nezakladá synovi navrhovateľky nárok na to, aby ho rodičia vyživovali celý život. Obmedzenie
nie je také, aby odporca nepočul a mal by priznanú čiastočnú alebo plnú invaliditu. Aj celkom nepočujúci
ľudia sa vedia zamestnať.

15. Navrhovateľka poukázala, že odporca je nezamestnaný, ale podporuje ho jeho otec a podporuje ho
aj jeho matka a zároveň odporca ako dospelá osoba má na zaplatenie právnych služieb u advokáta.
Tento spor zrejme chce vyvolávať iba otec syna navrhovateľky. Tento spôsob manipulovania syna bol
zrejmý aj počas rozvodového konania, keď sa vtedy ešte maloletý odporca nemohol zhovárať so svojou
matkou.  V skutočnosti matka prispieva svojmu synovi mesačne 100 €. Otec by mal prispievať v tej istej
výške 100 €. Odporca nemá zatiaľ žiadne výdavky na bývanie a pod. Býva s otcom u starých rodičov v
dome na D.. Iní ľudia v našej spoločnosti, napr. matky na materskej dovolenke alebo samostatne žijúce
matky alebo invalidní dôchodcovia nemajú takýto príjem a nedávajú sa vyživovať rodičom, ale snažia sa
hľadať si prácu. Povinnosťou rodičov je aj viesť svoje deti k zodpovednosti  k sebe a nie ich bez práce
materiálne finančne podporovať. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine.

16. Právo na výživné musí byť v súlade s dobrými mravmi.

17. Navrhovateľka žiadala aj svoju právnu zástupkyňu, aby si náhradu trov neuplatňovala z dôvodu, že
syn je nezamestnaný. Nakoľko však právna zástupkyňa odporcu si uplatňuje trovy konania, ponecháva
na rozhodnutie súdu, ktorému z účastníkov náhradu trov konania prizná.



18. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP ako vo výroku vecne správny.

19. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záverov
rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď
vyhovel návrhu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení
svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach
na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj k dôvodom podaného odvolania
krajský súd uvádza:
a) Odvolací súd vzhľadom k námietkam odporcu v podanom odvolaní považuje za zdvorilé poukázať,
že na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa vzťahujú ustanovenia § 154 až § 157 CMP
a niektoré ďalšie. Inak sa na predmetné konanie v celom rozsahu vzťahujú ustanovenia CSP. Ide o
ustanovenia o kontradiktórnosti konania, o povinnosti tvrdenia, o povinnosti predkladať dôkazy ako aj
o účasti strán na pojednávaní.
b) Možnosť pojednávať  v neprítomnosti strany konania rozhoduje súd podľa ust. § 180 CSP. Odporca,
ktorý vytýka súdu, že mu neumožnil účasť na pojednávaní však svoju neprítomnosť neospravedlnil, zvolil
si právnu zástupkyňu z radov advokátov, ktorá jeho neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a neuviedla
relevantné dôvody jeho neprítomnosti. Za týchto okolností potom nie je dôvod neprítomnosti odporcu
na pojednávaní pred procesným súdom dôvodne vyhodnotiť ako porušenie jeho procesných správ.
c) Odporca v odvolaní prezentuje inak správnu a všeobecne prijímanú skutočnosť, že dieťa, ktoré
nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá bez ďalšieho vplyv na zánik vyživovacej povinnosti
rodičov. K tomuto však treba bez irónie dodať, že k takémuto tvrdeniu sa súd prvej inštancie ani neuchýlil.
Je tu však naopak zákonná domnienka o možnosti zániku vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu,
ktorá je však vyvrátiteľná, ale jej vyvrátenie zo strany odporcu neboli súdu ponúknuté žiadne relevantné
dôkazy a ani odôvodňujúce tvrdenia.
d) Odvolateľ vytýka súdu, že v texte rozhodnutia uviedol, že predmetné práce vykonávané či už počas
štúdia na strednej škole alebo po ukončení štúdia na základe dohody o vykonaní práce, mali sezónny,
príležitostný charakter. Tu treba upozorniť, že súd v tejto časti rozhodnutia konštatoval preukázané
fakty a jednoznačne iba z týchto faktov nevyvodzoval záver o možnosti zrušiť vyživovaciu povinnosť k
plnoletému dieťaťu.
e) Odvolateľ vytýka súdu, že v odôvodnení rozsudku uviedol: „Porucha sluchu nebola súdom
verifikovaná ako obzvlášť závažná, keď u odporcu nebolo zistené potvrdené zníženie pracovnej
schopnosti“. Tu odporca tvrdí, že súdu neprináleží hodnotiť zdravotné obmedzenia účastníka konania.
Ide tu zrejme o nepochopenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd nehodnotí zdravotné
obmedzenie odporcu, ale konštatuje, že na základe tohto obmedzenia nebolo u odporcu potvrdené
zníženie pracovnej schopnosti. Odporca nedoložil súdu rozhodnutie o tom, že je osobou ZŤP, že je
čiastočne invalidným, alebo že je úplne invalidným.

21. V odvolaní odporca vytýka, že súd nevypočul jeho otca, s ktorým žije dlhodobo v spoločnej
domácnosti, pričom ani v odvolaní neuvádza, akým nezvratným dôkazom by bola výpoveď otca o
neschopnosti odporcu živiť sa sám.

22. Pokiaľ odporca „akcentujúc uvedené konštatuje“, že skutočnosť, že je aktuálne nezamestnaný, nie
je vyvolaná jeho „svojvôľou“ eventuálne tým, že by sa „vyhýbal práci“, ale objektívnymi skutočnosťami
in concreto, t. j. jeho zdravotným stavom (poruchou sluchu), ktorý mu neumožňuje uchádzať sa o každé
vhodné zamestnanie, ako aj skutočnosťou, že napriek aktívnej kooperácii s ÚPSVaR Banská Bystrica
sa mu zatiaľ nepodarilo nájsť vhodné uplatnenie na trhu práce a aj v dôsledku aktuálnej situácie na
trhu voľných pracovných miest  je vhodné poznamenať. Procesný súd nikde neuviedol, že súčasná
nezamestnanosť odporcu je daná jeho „svojvôľou“ alebo tým, že sa „vyhýba práci“. Z rozhodnutia súdu
je zrejmý jeho záver, podľa ktorého odporca je v súčasnosti schopný sám sa živiť.

23.  Keďže odporca v odvolaní  iba „tvrdil“, že existujú odvolacie dôvody, ale ani jeden z odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 a 2 CSP nepreukázal, je možno považovať jeho odvolanie skôr za
„šikanózne“ a tak odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania je
možné pristúpiť k použitiu ust. § 55 CMP a s ohľadom na okolnosti prípadu priznať v plnom rozsahu



ich náhradu navrhovateľke. Materiálny korektív  spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže
totiž súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom na rozdiel od § 53 CSP sa neaplikuje
princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.

24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné  podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).