{"guid": "0e574fb9-8993-4c96-a8b8-c80b9f91f118:5f9a5bcb-14e9-49f2-bbec-3d55a214fe48", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7618202427.1", "spisova_znacka": "8CoP/322/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/322/2018 z 29. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2019, sp. zn. 8CoP/322/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7618202427.1", "identifikacne_cislo": "7618202427", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Juraj Florovič", "sudca_id": 181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-florovic-181", "datum_vydania": "2019-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f9a5bcb-14e9-49f2-bbec-3d55a214fe48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7618202427.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7618202427.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7618202427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/322/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618202427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618202427.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. F. nar. XX.X.XXXX a maloletého P. F. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi deti rodičov W. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v
F. na Q. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
v Prešove na Námestí legionárov č. 5 a Q. F. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v Q. na Z. ulici č. XXX/X v
konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 12P 99/2018-59 z 16.8.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
13P 108/2010-41 z 19.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 283/2011-59
z 25.1.2012 tak, že zvýšil výživné na maloleté deti A. F. a P. F. zo 100 Eur mesačne na 200 Eur mesačne
na každé dieťa počnúc dňom 20.4.2018, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred. Dlžné výživné 436,53 Eur na každé dieťa za obdobie od 20.4.2018 do 31.8.2018 súd povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 Eur na obidve deti spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol v zmysle jeho návrhu. Obsahom odvolania otca je veľmi stručné
odôvodnenie, kde otec konštatuje, že  nie je schopný zo svojho priemerného mesačného príjmu platiť
takto určené výživné. Konkretizoval svoje mesačné náklady, predovšetkým hypotekárneho úveru vo
výške 307,84 Eur mesačne, splátka spotrebného úveru 253,17 Eur mesačne, splátka úveru Z. D. W.
51,90 Eur mesačne, telefón 14 Eur, vodné, stočné 32,50 Eur, elektrická energia 58,20 Eur, plyn 87 Eur
a výživné na dve deti 200 Eur, čo priemerne mesačne predstavuje čiastku 1.011,18 Eur. Na základe
uvedeného vyslovil presvedčenie, že určené výživné je neprimerané vzhľadom k jeho majetkovým a
finančným pomerom. Za primerané výživné, vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletých detí a
vzhľadom k svojim príjmom navrhol určiť výživné vo výške 150 Eur na každé dieťa.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka maloletých detí.
Z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písmena h/ a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovila presvedčenie, že je v otcových



finančných možnostiach platiť vyššie výživné, ako bolo určené súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti
poukázala na to, že otec spláca úvery priemerne 600 Eur mesačne, ktoré nemajú prednosť pred
výživným a za posledné dva roky bol majiteľom asi 15-tich áut, ktoré zrejme výhodne predal a jeho
zisk vo výške 500 Eur tomu ani nezodpovedá. Jeho zisk z uvedeného biznisu je podľa jej presvedčenia
viac ako 5.000 Eur. Vytkla konajúcemu súdu, že bezdôvodne otcovi uveril, že jeho zisk z podnikania
je len 500 Eur a že uvedené autá sú vlastníctvom jeho kamarátov. V prípade, ak by toto tvrdenie otca
bolo pravdivé, nemohol by žiť nadštandardným spôsobom jeho života, pričom jeho dve maloleté deti
žijú v nájme s ich matkou. Poukázala na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, a to § 62 ods. 1 až
5, ktoré stanovujú, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča a rozhodujúci
je príjem, ktorý rodič by mohol reálne dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkové riziká zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. dovoláva stratu a
súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade sa príjem odporcu, ktorý prezentoval na
súde prvej inštancie javí ako nepravdivý a preto bolo povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové
pomery povinného a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Na základe
uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné v zmysle jej
návrhu.

4. K odvolaniu matky a otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu z dôvodu, že od posledného rozhodnutia vo
veci výživného došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletých detí, ktoré ukončili medzičasom deviaty
ročník Základnej školy v F. a od septembra nastupujú na Strednú odbornú školu W. v S., ktorá je mimo
miesta k ich  trvalého bydliska, s čím má matka objektívne spojené zvýšené výdavky.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že zotrváva na svojich
doterajších vyjadreniach a dôrazne vyslovila svoje presvedčenie, že je v otcových finančných
možnostiach platiť vyššie výživné, ako bolo určené súdom prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, resp. zmenil a určil výživné v zmysle jej návrhu, t.j. 250 Eur na
každé dieťa.

6. K písomnému vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec maloletých detí, ktorý zdôraznil,
že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach s tým, že jeho majetkové a finančné možnosti mu
neumožňujú platiť výživné vo výške, ktoré požaduje matka. Súčasne zdôraznil, že súdu zdokumentoval
svoju podnikateľskú činnosť, predložil všetky súdom žiadané doklady s tým, že svoje príjmy žiadnym
spôsobom účelovo nezatajoval.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. CMP.

8. Podľa § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre obdive maloleté deti. Súd
prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy a skutkový stav



správne právne posúdil. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi od podania návrhu a dospel k záveru, že bola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné vo výške 200 Eur na každé
dieťa je primerané reálnym príjmovým pomerom otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí
do výške zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného pre maloleté deti zo 100 Eur na 200 Eur mesačne na
každé dieťa zohľadňuje odôvodnené potreby detí v štandardnom rozsahu a je nepochybné, že matka
dopĺňa zdroj výživy maloletých na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Odvolací
súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 68 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá
ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnila aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 68 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných
nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Odvolací súd je toho presvedčenia, že v tomto prípade bola nepochybne preukázaná podstatná zmena
pomerov u maloletých detí, preto zvýšenie výživného zo 100 Eur na 200 Eur na každé dieťa je správne a
zákonné. K odvolacím námietkam otca dodáva, že posledná úprava výživného bola uskutočnená v roku
2012, od ktorého uplynulo obdobie šiestich rokov, preto aj z hľadiska časového bolo zvýšenie výživného
dôvodné a dodáva, že k podstatnej zmene pomerov dochádza z pravidla u detí v rozpätí troch rokov,
a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti podstatné
pre zvýšenie výživného, ktoré odôvodňujú zvýšiť výživné v kratšom časovom intervale. Odvolací súd
ďalej poznamenáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky, sú spravidla rovnaké, teda ide o všeobecnú známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne
dokazovať. Odvolací súd dospel k záveru, že potreby maloletých detí mimoriadne nevybočujú z rámca
potrieb iných detí v rovnakom veku a rovnako ich nemožno hodnotiť ako nadštandardné výdavky.
Preto odvolacie námietky otca, naznačené v tomto smere, vyhodnotil odvolací súd ako irelevantné.
K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že zvýšenie výživného zo 100 Eur na 200 Eur
na každé dieťa odôvodňujú práve všetky dôležité dôkazy získané v priebehu konania súdom prvej
inštancie týkajúce sa majetkových a finančných pomerov otca. Súd prvej inštancie dôsledne vykonal
dokazovanie, správne ho vyhodnotil a objektívne prihliadol na všetky ukazovatele významné v konaní
pri určení, resp. zvýšení výživného. Konajúci súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami matky aj
otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a
ani jeden z rodičov v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie vo veci. K rozsahu podaných odvolaní poukazuje na ust. § 65 CMP,
podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu. Vzhľadom na to, že konanie o výživnom pre maloleté deti možno začať aj
bez návrhu, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu nad rámec rozsahu
matkou a otcom podaného odvolania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva,
že vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné
na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských
povinností, preprava, poplatky prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné pobyty, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to
možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách,
ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil príjmy aj výdavky otca, pričom
starostlivo prihliadol na tie, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a neprihliadol na tie výdavky, ktoré nemajú
prednosť pred jeho zákonnou vyživovaciu povinnosťou. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca
aj matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov aj vyhodnotený skutkový
stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k
hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným



a nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe
jeho zaplatenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom,
dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/99/2018", "guid": "fc3ffed9-f4ec-4f20-84e9-4d8933dc0a01:9a50f3d1-9456-4dda-8933-103bc3066769", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "dc0a4610-44df-4a37-9ee8-33745edcb647:725e5d5f-f5c6-46bd-ac60-606453332868", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7610218148.1", "spisova_znacka": "8CoP/283/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/283/2011 z 24. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7610218148.1"}], "citovane_v": []}