Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/85/2017 z 30. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2017, sp. zn. 19Co/85/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3513203110.3 Krajský súd Trenčín | 19Co/85/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3513203110.3 | 2017-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab615bdb-c3e4-4cf6-bc65-a2fbe80df7a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3513203110.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/85/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203110
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3513203110.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu X. proti žalovanej H., o
zaplatenie príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
č.k. 4C/234/2013-136 zo dňa 15. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku
II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zastavil konanie o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku
III. nepriznal žalovanej náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou sa žalobca
domáhal zaplatenia zmenkovej sumy spolu so zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a súčasne
žiadal aj náhradu trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 21.09.2009 na zmenkovú sumu 1.292,83 Eur, pričom sa zaviazala
aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 26.06.2010. Dňa 21.09.2009
uzatvorila spoločnosť C., s.r.o. so žalovanou na predtlačenom formulári zmluvu o úvere, podľa ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800 Eur. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zo zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za preukázané, že spoločnosť C., s.r.o. poskytla žalovanej pri
podpise zmluvy úver, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné,
že spoločnosť C., s.r.o. pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere bola žalovanej predložená už vo vopred dodávateľom pripravenom predtlačenom
formulári, teda bez možnosti žalovanej akokoľvek ovplyvniť jej obsah. Po preskúmaní zmluvy o úvere,
vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva je
koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a zároveň je zmluva
a všeobecné podmienky koncipovaná výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy, vyjadrenú v
takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z tohto dôvodu nemohlo spoločnosti C., s.r.o., ako



veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu,
že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Žalobcovi nie je možné priznať ním uplatnený nárok nielen
z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ale aj preto,
že vychádza zo zmenky vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri uzavretí zmenkovej zmluvy
vylúčená prevoditeľnosť tejto zmenky indosamentom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
návrh vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, nepriznal náhradu, nakoľko
si žiadnu v konaní neuplatnila.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1
písm. d) CSP), nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca, ani žalovaná, dokazovanie v tomto rozsahu nenavrhli. Podľa § 120 O.s.p.
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou , čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danej
veci súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej
fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na
základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná
mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.
vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala,
svojím konaním ju prakticky uznala. Súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v
tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu
je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý
súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide
o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju
spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvej inštancie
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaná
vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým
menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1
O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000, uznesenie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 05.09.2013, sp. zn. 10Co/79/2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013. S poukazom na zákon č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol, že tento zákon pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pri ktorej bola limitovaná len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka mohla byť používaná aj v prostredí
spotrebiteľských úverov. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a neprijateľnou zmluvnou podmienkou v prípade spotrebiteľa, pretože právna úprava explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Ďalej uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je
regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, ktorý platí aj



pre dohodu o vyplnení zmenky. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj samotná dohoda
o vyplnení zmenky. Zmenková pohľadávka je samostatná a abstraktná, nie je závislá od kauzy vzniku
zmenkového záväzku. Zákon zmenkový a šekový vychádza z toho, že v prípade indosácie má zmenkový
dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť voči indosatárovi ako novému
majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s remitentom (pôvodným majiteľom
zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu
dlžníka. V tejto súvislosti dal do pozornosti nemecké a rakúske rozhodnutia 3Ob 546/81 z 09.09.1981
SZ 54/117, BGH, 25.02.1965-II ZR 191/62 a 1Ob 602/87 z 10.06.1987. Zmenka, ktorá je predmetom
toho konania, spĺňa všetky náležitosti a nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom
odporovala zákonu. V prípade indosácie sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky
voči nej je obmedzená len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobudnutí. Opäť dal do
pozornosti rozhodnutia rakúskych súdov. Žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
v odvolaní vyčíslil.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Podľa čl. 19 nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie
konanie. Pokiaľ ide o procesné právo účinné v Slovenskej republike, po podaní žaloby na súde prvej
inštancie, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2)
CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd postupoval podľa
nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že vo výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zastavil, nepreskúmaval, pretože v tejto časti rozhodnutie odvolaním napadnuté nebolo, čím nadobudlo
v tejto časti právoplatnosť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods. 2 CSP) a odvolací súd k tomu dopĺňa nasledujúce:

6. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie vykonal
nikým nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný vznášať za žalovanú námietky voči zmenke,
pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu ako súčasti práva na
spravodlivý proces.
7. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto
cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia
by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä
pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy.

8. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Z úradnej
činnosti súd prvej inštancie správne vyžiadal zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Súd prvej inštancie doručil stranám sporu poučenie účastníka konania podľa v tom čase platného a
účinného Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zmluvu o úvere a všeobecné podmienky. Doručované



písomnosti boli právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanej, doručené. Pripojením týchto listín bez
návrhu účastníkov konania vykonal súd prvej inštancie skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne
významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a následne vo veci rozhodol na pojednávaní
dňa 15.11.2016, na ktorom aj vyhlásil rozsudok.

9. V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods. 2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkov o ich procesných právach. Je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym
právom, ktoré jednoznačne v § 120 ods. 4 O.s.p., platného a účinného do 30.06.2016,
ukladá povinnosť súdu prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a
O.s.p. (§ 366 CSP).

10. Jedna zo zásadných odvolacích námietok žalobcu tkvie v tom, že použitý procesný predpis, v
tomto prípade nariadenie č. 861/2007, neumožňuje súdu za daných procesných okolností (keď žalovaná
nevzniesla námietky voči zmenke) rozhodnúť inak ako vyhovujúcim rozhodnutím a nie je možné
vykonávať dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla. Tento názor je principiálne nesprávny. Cieľom
nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na
ne nadväzujúce vykonávacie konania (porov. čl. 1 nariadenia), ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v
konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v
primárnom práve (čl. 12, čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv
Európskej únie). Preto aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či
predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje.
Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 (ani jeho čl. 5 a čl. 7 ods. 3) nevylučuje takéto skúmanie
spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je
žalovaná strana prípadne nečinná a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl.
7 ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti žalovanej konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde
o spotrebiteľský vzťah. Nariadenie č. 861/2007 ďalej v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí
spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na
prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s
citovaným ustanovením čl. 19 je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky.

11. I keď vo všeobecnosti procesné predpisy civilného sporového konania prenechávajú do značnej
miery smerovanie konania v dispozícii účastníkov konania, súd nie je a nemôže sa stať iba automatom
na vytvorenie exekučného titulu, vychádzajúcim iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. V
akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv.
Ani zrýchlený procesný postup tak nemôže za žiadnych okolností viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by
učinilo vykonateľným nárok založený na takých excesoch, ako je zjavná absolútna neplatnosť právneho
úkonu, zneužitie práva, šikanózny výkon práva a podobne. Tomu zodpovedá jednak žalobcom citované
ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku (možnosť súdu výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci)
a jednak aj § 295 Civilného sporového poriadku, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje od 01.07.2016
(možnosť súdu vykonať a dokonca povinnosť súdu aj bez návrhu obstarať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci). Nebolo by možné považovať za spravodlivé
také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym pochybnostiam o
dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám osebe dovoľuje
uplatnenému nároku vyhovieť.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené bol súd prvej inštancie aj v procese podľa nariadenia č.
861/2007 oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením žalobe a bol oprávnený aj na vykonanie
nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo
aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky. Nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že
samotná listina žalobcom predloženej zmenky obsahuje údaje, z ktorých vznikajú závažné pochybnosti
o kauzálnom vzťahu zmenky, a teda aj pochybnosti, či predložená zmenka skutočne zaväzuje žalovanú



k plneniu na jej základe. Je nepochybné, že zmenka bola vydaná na rad spoločnosti C., s.r.o., o
ktorej je z verejného registra (obchodný register) zrejmé, že je poskytovateľom úverov, a že nie je
bankou. Súčasne zmenka obsahuje číselný údaj totožný s číslom zmluvy o úvere (pričom dátum
vystavenia zmenky je totožný s dátumom podpisu zmluvy o úvere), ktorá bola súdu prvej inštancie
známa z iného konania. Zo samotného obsahu zmenky sa s vysokou pravdepodobnosťou javilo, že
zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu (§ 52 Občianskeho zákonníka). S uvedenou sumou znalostí
získaných zo samotnej zmenky a obchodného registra je potrebné akceptovať danosť objektívnych
významných pochybností súdu o použití zmenky v súlade s právom. Odstránenie týchto pochybností
bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Preto bol súd prvej inštancie oprávnený vykonať za účelom
odstránenia uvedených pochybností ďalšie dokazovanie, a to aj ex offo. Toto ďalšie dokazovanie však
nevykonával na preukázanie tvrdení, ktoré by boli neprípustne odvodzované súdom bez ich pôvodu
od účastníkov, ale iba na odstránenie pochybností vyplývajúcich priamo z najvýznamnejšieho dôkazu
predloženého žalobcom, teda zo zmenky. Uvedený postup je v súlade so zjednocujúcim stanoviskom
č. 93/2015, ktoré vyplynulo zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

13. Súčasne spôsob vykonania dokazovania, zvolený súdom prvej inštancie, zabezpečil stranám
možnosť vyjadriť sa k dôkazom a nedošlo pri ňom k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Oboznámenie strán konania so zámerom súdu vykonať dokazovanie konkrétnym listinným dôkazom
a ku konkrétnej skutočnosti, za súčasného zaslania listinného dôkazu stranám a poskytnutia lehoty
na vyjadrenie, je ústavne konformný spôsob dokazovania, ako to konštatuje Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom náleze II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013.

14. Popri procesných aspektoch konania je druhý zásadný odvolací dôvod založený na
povahe uplatneného nároku ako nároku zo zmenky. Teda špecifického nároku vyžadujúceho na jeho
preukázanie v zásade len listinu zmenky. Tu žalobca tvrdí, že svoj nárok dostatočne preukázal platnou
zmenkou a poukazuje na nadobudnutie zmenky indosamentom a jeho účinky vylučujúce voči nemu
obranu vychádzajúcu z kauzy zmenky. Dokazovanie ďalších skutočností súdom prvej inštancie považuje
preto za neprípustné.

15. Z hľadiska skutkového sú pre posúdenie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku podstatné
dve skutkové okolnosti: danosť prevodu zmenky indosamentom a pôvod zmenky v spotrebiteľskom
vzťahu. Indosament je tvrdený žalobcom a je zrejmý aj zo zmenky. Čo sa týka
pôvodu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, k prípustnosti dokazovania tejto skutočnosti sa odvolací súd
vyjadril vyššie. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (najmä na základe
zmluvy o úvere zo dňa 21.09.2009 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru) považuje odvolací súd
pôvod zmenky v spotrebiteľskom vzťahu za daný, keď postavenie spoločnosti C., s.r.o. ako dodávateľa,
žalovanej ako spotrebiteľa, ako aj vystavenie zmenky za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru
plne zodpovedá obsahu zmluvy o úvere, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka
účelu úveru „na výkon zamestnania“. Z úradnej činnosti sú súdom známe zmluvy uvedeného veriteľa
(v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v danom období (2009 -
2011) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania.
Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými
rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto mal
súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon povolania, zaťažuje toho, kto
takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon zamestnania“) súdu prvej inštancie
preukázaný nebol (napriek tomu, že súd zaslal zmluvu o úvere a ďalšie listiny stranám konania s
upozornením, že na ich základe bude skúmať okolnosti kauzy zmenky), súd správne vychádzal z
toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania,
zamestnania, podnikania). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu
v Trnave z 23.02.2010, č.k. 10CoE/5/2010-46, či na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.



4CoE/206/2012 zo dňa 28.06.2013. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), resp. ten,
kto o toto tvrdenie opiera svoju argumentáciu. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom bežným
pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie dlžníka a aký konkrétny súvis s
takýmto povolaním, či predmetom činnosti dlžníka má uzavretie príslušnej zmluvy. Pri nepreukázaní
nespotrebiteľského charakteru poskytnutého úveru je potrebné považovať úver, poskytnutý žalovanej
spoločnosťou C., s.r.o., na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.09.2009 za spotrebiteľský úver.

16. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky.

17. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, ani
zmenku vystavenú žalovanou prijať. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca,
ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom
zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva
právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).