{"guid": "0e467236-c876-4fa2-864f-f607c1222b12:4cbbe798-8022-4b69-92c7-f6beabfc9ef2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6111214109.2", "spisova_znacka": "14Co/528/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/528/2016 z 16. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. apríla 2018, sp. zn. 14Co/528/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6111214109.2", "identifikacne_cislo": "6111214109", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2018-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-634.odsek-1", "nazov": "§ 634 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-634.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-634"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-634"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cbbe798-8022-4b69-92c7-f6beabfc9ef2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6111214109.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6111214109.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6111214109.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/528/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111214109
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111214109.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: M. T. HeHe-servis, miesto
podnikania Seľany 107, Seľany, IČO: 37267400, zastúpený JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, proti žalovanej: G.. Q. H., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, R. R., zastúpená JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Nám. Štefana Moysesa 4, Banská Bystrica, o zaplatenie 1067,13 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 05.
2016 č. k. 20C/200/2011-315, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/200/2011 - 315 zo dňa 10. 05. 2016 v
napadnutom druhom výroku o uložení povinnosti žalovanej   m e n í   tak, že žalovaná   j e    p o v i n
n á   zaplatiť žalobcovi istinu 544,21 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z priznanej sumy od 10. 03.
2011 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti (148,87 Eur s príslušenstvom) žalobu   z a m i e t a .

III. Žalobca   j e    p o v i n n ý   nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 10,5 % na
účet právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

IV. Žalovaná   j e    p o v i n n á   nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu
v rozsahu 57 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.     Okresný súd, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie  v časti o zaplatenie
istiny 148,87 € s 9 % ročným úrokom  z omeškania z tejto sumy 148,87 € od 10. 03. 2011 do zaplatenia.
Druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 693,08 € s úrokom z
omeškania 9 % ročne z priznanej sumy od 10. 03. 2011 až do zaplatenia a trovy konania vo výške
súdneho poplatku 43,50 €, ako aj  trovy právneho zastúpenia vo výške  251,30 € na účet právneho
zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.  Tretím výrokom v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy pôvodne 1 216 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
a to z tvrdeného titulu - ústne uzavretej zmluvy o dielo na vykonanie objednaných stavebných a s tým
súvisiacich prác, ktoré uplatnil faktúrami č. 012011 zo dňa 23. 02. 2001 na sumu 412 €, č. 022011 zo dňa
23. 02. 2011 na sumu 118 €, č. 032011 zo dňa 23. 02. 2011 na sumu 736 €. Pôvodným prvým rozsudkom
okresný súd zamietol žalobu a v dôsledku odvolania bol tento rozsudok zrušený, pričom odvolací súd
zaujal názor, že žalobca nespochybniteľne vykonal pre žalovanú určité práce, stalo sa tak s jej vedomím
a s jej súhlasom. Vykonané práce žalobca určitým spôsobom špecifikoval , nebol však  zistený rozsah



tvrdených vykonaných prác. Zároveň odvolací súd konštatoval, že je nepreskúmateľný záver okresného
súdu, podľa ktorého žalobcom vykonané práce predstavujú žalovanou sprostredkované zákazky a ide
teda o dohodnutú províziu (keďže táto bola dohodnutá v hodnote 2 % z každej zákazky, ktorú žalovaná
zoženie).

2. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách záverov odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že medzi sporovými stranami nebola uzavretá písomná zmluva o dielo, a ani doplnením dokazovania
nebolo preukázané, akú zmluvu strany uzatvorili. Súd potom uzavrel, že strany uzatvorili ústnu dohodu,
v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovanú vykonať práce v rodinnom dome a vzhľadom na
potvrdenie žalovanej, v zmysle jej písomného vyjadrenia zo dňa 07. 04. 2015 uzavrel, že šlo o práce
vo faktúre č. 1 - tmelenie škár, oplechovanie a montáž dlažby, podľa faktúry č. 2 - vŕtanie otvorov 5
ks, tmelenie škár, búranie dlažby, montáž podláh a podľa faktúry č. 3 - montáž dverí 3 ks, montáž
podlahových líšt, montáž parkiet a podložka, spolu v sume 693,08 €, tak ako vyfakturoval žalobca. V
tejto časti preto súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť za cenu týchto vykonaných
prác vo výške 693,08 €. Vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne preukázania rozsahu vykonaných prác. Uvedené práce, ktoré súd priznal, žalovaná uznala a
vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, či všetky práce, uvádzané vo faktúrach žalobcu boli skutočne
vykonané a v takom rozsahu ako je tam uvedené. Súd tiež konštatoval, že ani žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenie, že nemá vykonať žiadnu úhradu za vykonané práce
z dôvodu, že žalobca u nej býval v roku 2009 zadarmo a že mu poskytovala stravu. Naopak, žalobca
predložil dôkazy o tom, že v uvedenom období býval na ubytovni a že sa stravoval v reštaurácii. Žalovaná
nepreukázala, že poskytla žalobcovi ubytovanie v hodnote 687,50 € a stravu v hodnote 330 €, ktoré
skutočnosti tvrdila bez predloženia relevantných dôkazov. Súčasne súd priznal žalobcovi zákonný úrok
z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.  počnúc dňom 10. 03. 2011,
t.  j. dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr.  O náhrade trov konania rozhodol súd podľa
§ 142 ods. 2 OSP, vychádzajúc z predmetu sopru 1067,13 €, priznanej sumy 693,08 €, keď úspech
žalobcu bol vo výške 30 %. Preto priznal žalobcovi v takomto rozsahu náhradu súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia za úkony právnej služby vyčíslené v napadnutom rozsudku podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. - § 10. § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky s tým, že tieto trovy súd považoval za účelne
vynaložené v súvislosti s predmetom konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu odvolanie proti výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 693,08 € s úrokom z omeškania, ako aj proti výroku o náhrade trov konania. Poukázala na to,
že od začiatku konania žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na
skutočnosť, že medzi ňou a žalobcom existovala ústna dohoda, v zmysle ktorej žalobca mal vykonať pre
žalovanú dohodnuté práce na jej dome bezplatne ako protiplnenie za to, že mu žalovaná sprostredkovala
zákazky, že v období od 14. 09. 2009 do 28. 11. 2009 mu umožnila bývať vo svojom byte bez
uhrádzania nájomného, pričom mu aj poskytovala stravu, večeru a nápoje. O tom, že existovala dohoda
o bezplatnom vykonaní prác podľa žalovanej svedčí správanie žalobcu, ktorý počas  celého obdobia
4 mesiacov od augusta do novembra 2010 chodil k žalovanej bez toho, aby mu bolo niečo platené
a nepožadoval od nej úhradu za vykonané práce, tieto nefakturoval a nežiadal ani žiadnu zálohu, čo
nezodpovedalo jeho zaužívanej praxi. Naviac, žalobca vykonané práce z roku 2010 vyúčtoval až o pol
roka neskôr vo februári 2011, čo svedčí o jeho špekulácii.  Okrem toho pri niektorých vyúčtovaných
prácach pomáhal žalobcovi aj syn žalovanej G.B., ktorý tiež výslovne potvrdil, že medzi stranami došlo
k dohode o bezplatnom vykonaní práce za to, že žalovaná zohnala pre žalobcu zákazky. Okresný súd
vo svojom rozhodnutí na uvedené priame a nepriame dôkazy svedčiace takejto dohode neprihliadol,
nereagoval na ne a tiež neuviedol akými úvahami sa riadil pri hodnotení. Stroho len poznamenal, že
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že nemala vykonať za vykonané práce žiadnu
úhradu. Má za to, že v tomto smere je rozsudok nezodpovedajúci ust. § 157 ods. 2 OSP, čo zakladá inú
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V ďalšom sa vyjadrovala k
poskytnutému protiplneniu s tým, že dostatočne preukázala, že žalobca u nej býval minimálne po dobu
2,5 mesiaca bez platenia nájomného, pričom cena nájomného sa v tom čase pohybovala vo výške 250
- 300 € mesačne. Žalobca ani nerozporoval, že u žalovanej jedával, tvrdil len, že to nebolo každý deň.
Aj svedok A. E. potvrdil, že jedávali u žalovanej, ktorá im pripravila teplú večeru a čaj. Pretože súd na
tieto dôkazy neprihliadol, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Žalovaná má za to, že
na jej strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, so žalobcom si totiž vzájomne pomohli tak,
že ona mu pomohla zohnať zákazky, poskytla mu ubytovanie a stravu a on jej zato v roku 2010 vykonal



bezplatne práce na dome. Na jej strane teda nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez
právneho dôvodu ani k naplneniu inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia.  Tiež mu nemohla
vzniknúť škoda, pretože žalovanou poskytnuté ubytovanie a strava vo finančnom vyčíslení bola vyššia
ako hodnota ním skutočne vykonaných prác. Žalobkyňa poukazuje na to, že nepochybnou zostáva výška
provízií za odporkyňou sprostredkované zákazky minimálne v rozsahu 148,87 €, ktorú sumu žalobca
žalovanej nezaplatil, ale podľa dohody si mal províziu odpracovať. Tejto dohode zodpovedá aj čiastočné
späťvzatie žaloby zo strany žalobcu čo do sumy 148,87 €. Podľa žalovanej však táto suma mala byť
zohľadnená pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané práce. Keďže v konaní
bolo preukázané vykonanie prác v rozsahu 693,08 €, od tejto ceny mala byť odpočítaná suma provízie
148,87 €. Nepostačuje, aby bola o túto cenu v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom znížená len suma
pôvodne uplatnenej istiny zahŕňajúca cenu za práce, ktoré vôbec preukázané neboli. V ďalšom vytýka
súdu, že aj keď správne zistil rozsah žalobcom vykonaných prác, neprihliadol na námietku žalovanej, že
ceny  nezodpovedajú cenám, za ktoré za tú istú prácu účtoval inej zákazníčke  a neprihliadol na dôkazy
predložené žalovanou, konkrétne cenové ponuky spoločnosti ENESYS s. r. o., a Elektrostaving, s. r. o.
Zároveň namieta proti výpočtu náhrady trov konania, pretože výpočet bol matematicky nesprávny.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaná namieta viaceré
skutočnosti, ktoré však boli v priebehu celého konania vykonanými dôkazmi vyvrátené a uvádza neustále
ďalšie a ďalšie nepodložené a nepreukázané tvrdenia. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca u žalovanej
vykonával stavebné rekonštrukčné práce odplatne a nie bezodplatne, ako sa to súdu snažila žalovaná
prezentovať. Žiadnu takúto dohodu však nepreukázala ani priamymi ani nepriamymi dôkazmi, nakoľko
takáto dohoda neexistovala. Za dôležité považuje, že žalovaná pôvodne namietala, že žalobca u nej
žiadne práce nevykonal, až neskôr, pod ťarchou dôkazov tieto priznala, avšak s námietkou, že mali
byť vykonané zadarmo. Až po vykonanom dokazovaní a výpovediach svedkov uznala časť vykonaných
prác v celkovej výške 693,08 €. Znalecké dokazovanie za účelom zistenia ceny vyúčtovaných prác
nenavrhovala a preto sa nemôže dovolávať v odvolacom konaní namietania tejto skutočnosti. Žalobca
má za to, že žalovaná by mu mala uhradiť za všetky vykonané práce, avšak v záujme nepredlžovania
sporu sa už ďalej voči rozsudku neodvolával. Domáha sa potvrdenia napadnutého rozsudku a priznania
náhrady trov odvolacieho konania.

5. V písomnom vyjadrení žalovanej k vyjadreniu žalobcu žalovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu trvá na tom, že medzi ňou a žalobcom došlo k dohode o tom, že žalobca vykoná práce ako
protiplnenie za sprostredkovanie zákaziek a za to, že u nej žalobca 2,5 mesiaca zadarmo býval a že mu
v tomto období poskytovala stravu a nápoje. Túto dohodu potvrdil aj samotný žalobca, hoci nie vo vzťahu
k prácam vykonaným v roku 2010, ale k prácam vykonaným v roku 2009. Za tieto práce však žalovaná
žalobcovi riadne zaplatila vyúčtovanú sumu. Žalobca nepreukázal, že by sa dohoda mala týkať prác
vykonaných v roku 2009. Dôkazom o údajnej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie
prác nie sú faktúry žalobcom účelovo vyhotovené v roku 2011. Zotrváva teda na podanom odvolaní a
uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Dospel k záveru, že je dôvod na
zmenu rozhodnutia podľa § 388 CSP.

7. Odvolací súd zároveň upozorňuje na ust. § 383 CSP, podľa ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru o nesprávnych skutkových zisteniach, na základe vykonaných
dokazovaní súdom prvej inštancie, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1);
odvolací súd môže tiež doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich
nevykonal súd prvej inštancie, napriek tomu, že ich strana navrhla (§ 384 ods. 2 CSP). V súvislosti s
citovanou právnou úpravou odvolací súd uvádza, že v tomto prípade vychádzal zo skutkového stavu tak
ako zo zistil súd prvej inštancie, nebolo potrebné ani dopĺňať dokazovanie ani dokazovanie opakovať,
hoci odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. K zmene však došlo z dôvodu, že súd prvej inštancie
pochybil pri výpočte, keď síce presne konštatoval, v akom rozsahu považuje žalobu za dôvodnú, zároveň
aj pripustil čiastočné späťvzatie žaloby (vo výške vyčíslenej provízie v zmysle dohody strán), nesprávne
však túto sumu, ktorú zobral žalobca späť, nezohľadnil logickým postupom tak, že by túto sumu odpočítal
od čiastky, ktorú považoval za cenu vykonaných prác, ktorú sa podarilo žalobcovi preukázať, ktorú súd
uznal za dôvodne uplatnenú. V tomto smere považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej za



plne dôvodnú. V opačnom prípade by totiž nastala situácia, že súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 693,08 € s odôvodnením, že táto suma predstavuje hodnotu prác, ktorú sa podarilo žalobcovi
preukázať ako dôvodne vyfakturované uvedenými tromi faktúrami a pretože sa vychádzalo z dohody o
tom, že v rozsahu 2 % vykoná žalobca pre žalovanú práce zadarmo, bolo potrebné túto sumu (148,87
€) od ustálenej  hodnoty vykonaných prác 693,08 € odpočítať. Žalobca totiž nikdy netvrdil, že okrem
týchto prác, ktoré uznala aj žalovaná a ktorú za preukázanú považoval súd prvej inštancie, vykonal
žalobca v rozsahu 148,87 € nejaké iné práce. Z uvedených dôvodov potom zmenil odvolací súd rozsudok
tak, že v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 693,08 €, túto
sumu odpočítal, čím došlo k zmene rozhodnutia tak, že žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie istiny
544,21 € spolu s príslušným úrokom z omeškania od 10. 03. 2011 do zastavenia tak, ako to rozhodol
a odôvodnil súd prvej inštancie. Odvolací súd podotýka, že v tomto prípade nemožno mať za to, že by
šlo  o prekvapivé rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko táto námietka bola predmetom odvolania,
žalobca však vo svojom vyjadrení na ňu žiadnym spôsobom nezareagoval.
8. Pokiaľ ide o námietky žalovanej voči rozsudku okresného súdu, odvolací súd konštatuje, že v podstate
ide o opakovanie predchádzajúcich tvrdení žalovanej, podľa ktorej mala byť žaloba zamietnutá, pretože
sa strany dohodli o bezplatnom vykonaní prác. K tomu odvolací súd odkazuje na svoje predchádzajúce
rozhodnutie zo dňa 03. 06. 2014 č. k. 14Co/2014/2013-160, v ktorom odvolací súd uzavrel, že je
nesporné a nespochybniteľné, že žalobca pre žalovanú určité práce vykonával, pričom sa tak stalo s
jej vedomím a s jej súhlasom. Odvolací súd tiež poukázal na skutočnosť, že nemôže obstáť záver o
bezodplatnosti vykonaných prác už vzhľadom na to, že samotná žalovaná uviedla, že sa dohodli na
vykonaní prác „zadarmo v hodnote 2 % z každej zákazky, ktorú zoženie...“. Preto, keď súd prvej inštancie
po doplnení dokazovania dospel k záveru, že žalobca vykonal pre žalovanú práce v rozsahu 693,08 €,
žalovaná nepreukázala svoju obranu v tom, že nemá vykonať úhradu za vykonané práce z dôvodu, že
žalobca u nej býval a zároveň mu poskytovala stravu (večeru a čaj), považuje odvolací súd rozhodnutie,
ktorým súd zaviazal žalovanú na zaplatenie preukázateľne vykonaných prác, po zohľadnení odpočítania
prác v hodnote 2 % sprostredkovanej zákazky, to znamená sumu 544,21 € za dôvodnú. K námietkam
žalovanej ohľadne výšky uplatnenej ceny prác žalobca predložil spolu s faktúrami aj súpis vykonaných
prác a dodávok u žalovanej spolu s krycími listami rozpočtu, ktoré vypracoval C. G. - Stavmal, okrem toho
predložil čestné prehlásenie C. G. o tom, že má oprávnenie na vyhotovenie faktúr a krycích listov podľa
cenníka ODIS. Tvrdí, že uvedené ceny boli fakturované totožne s cenníkmi, pričom na žiadosť žalobcu
sa neviedli náklady spojené s opravou. Správne uviedol súd prvej inštancie, že sa nepodarilo preukázať
dohodu o cene za vykonané práce. Ako odvolací súd zistil z obsahu spisu, právna zástupkyňa žalobcu
na pojednávaní navrhla, aby práce uvedené žalobcom boli nacenené podľa softwarového programu
určenou stavebnou firmou súdom, žalovaná tvrdila neprimerane vysokú cenu a poukázala na cenovú
ponuku na pokládku laminátovej podlahy (ENESYS, s. r. o.). Žalobca na otázku ocenenia prác na
základe licencovaného softwarového programu pre jednotlivé roky navrhol vypočuť svedka C. G. a k
cenovej ponuke predloženej žalovanou od spoločnosti ENESYS, s. r. o., uviedol, že podľa cenníka každá
podložka v uvedenej cenovej ponuke prináleží k inému úkonu.

9. Ako zistil odvolací súd, návrhy na dokazovanie v rámci ďalších pojednávaní pred súdom prvej inštancie
neboli, ani po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Sporové strany nenavrhli a nepredložili ďalšie dôkazy,
zároveň po oboznámení s dôkazmi udali zhodne, že v spise sa nenachádza listinný dôkaz, ktorý by
považovali za sporný, zotrvali na svojich ústavných a písomných prednesoch. Pokiaľ za takéhoto stavu
vychádzal súd prvej inštancie z cien účtovaných žalobcom, bez ďalšieho dokazovania v tomto smere,
možno takéto ceny považovať za cenu primerané v zmysle ust.  § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(hoci s upozornením, že súd prvej inštancie opomenul túto náležitosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť,
hoci sám uviedol, že táto skutočnosť zostala sporná a každá strana tvrdila inú dohodu v tomto smere,
resp. neexistenciu dohody).  Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru, ž samotná žalovaná uznala
práce, ktoré žalobca vykonal, čo vyplýva z jej písomného vyjadrenia zo dňa 07. 04. 2015, spolu v sume
693,08 €, tak ako bola vyfakturovaná a v tomto rozsahu žalovanú zaviazala na povinnosť zaplatiť takúto
cenu vykonaných prác, je zrejmé, že práve túto sumu treba považovať za cenu primeranú vykonaným
prácam (s tým, že bolo potrebné od nej odpočítať čiastku, ktorú sa žalobca zaviazal vykonať zadarmo,
to znamená sumu 148,87 €).

10. V zmysle uvedeného potom odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP rozsudok okresného súdu tak,
že zaviazal žalovanú na zaplatenie hodnoty tých prác, ktoré  považoval za preukázateľne vykonané, to
znamená práce v rozsahu 693,08 €, zníženou o sumu 148,87 €.  Pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania,
tento považuje odvolací súd za súladný s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995



Z. z. tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie s tým, že žalovaná sa dostala do
omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr, t. j. dňom 10. 03. 2011.

11. Odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že
úspešnej žalovanej v prvoinštančnom konaní priznal voči žalobcovi náhradu trov v rozsahu 10,5%.
Žalobca pôvodne uplatnil zaplatenie sumy 1.216 € (100%), , úspešný bol v rozsahu 544,21 € (44,75%).
Žalovaná bola preto úspešnejšou stranou v konaní v rozsahu 55,25 €, takže jej čistý úspech ostáva
10,5% účelne vynaložených trov (55,25% - 44,75% = 10,50%).

12. V odvolacom konaní bol úspešnejšou stranou žalobca. Žalovaná napadla výrok v sume 693,08 €
(100%), úspešná bola v rozsahu 148,87 € (21,5%), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje čistý
úspech žalobcu 57% trov odvolacieho konania (100%-21,5% = 78,5%; 78,5% - 21,5% = 57%). S
poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, preto priznal úspešnejšiemu žalobcovi v
odvolacom konaní náhradu trov tohto konania v rozsahu 57%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/200/2011", "guid": "dc9982a2-ecba-407d-8500-826ff25d4f20:4c406211-381b-49cb-9eee-676931035006", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}