Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/256/2015 z 29. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. októbra 2015, sp. zn. 11CoE/256/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4601897583.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/256/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4601897583.1 | 2015-10-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53e117f4-0a98-4226-a57d-521cfdc9c04b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4601897583.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/256/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4601897583
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4601897583.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, G., o vymoženie
sumy 1.328,02 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6Er/194/2001
a u súdneho exekútora JUDr. Albína Božeka, Námestie Mieru 7, Holíč (náhradník súdnej exekútorky
JUDr. Daniely Menyhardtovej, Hviezdoslavova 27, Piešťany) pod sp. zn. EX 14/2001/PN, o odvolaní
povinného zo dňa 24. 04. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 8. apríla 2015 č. k.
6Er/194/2001-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a ustanovenia § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom
znení. Uviedol, že dňa 19. 03. 2014 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, v ktorom povinný vzniesol námietku premlčania. Povinný vo
svojom návrhu ďalej uviedol, že oprávnený si svoju pohľadávku mohol uplatniť v konkurznom konaní
vedenom pod č. k. 2K/40/02. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a
uviedol, že si riadne v desaťročnej lehote uplatnil pohľadávku tak, že v roku 2001 dal návrh na vykonanie
exekúcie, čím došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby. Právo oprávneného tak nie je ani naturálnym
ani nezaniklo ako uviedol povinný. Podotkol, že do konkurzu pohľadávku neprihlasoval.

Súd prvého stupňa konštatoval, že za dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku sa považuje i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným
titulom, t. j. premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len
sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá. Uplatnenie (dovolanie sa) námietky
premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný
prihliadnuť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je
dôvodný, keďže povinný vo svojom podaní neuviedol žiaden dôvod, ktorý by spĺňal náležitosti zákonných
ustanovení na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Ďalej uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní premlčaná nie je, nakoľko exekučný
titul - platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 02.
2000, tzn. že nasledujúci deň, t. j. od 22. 02. 2000 sa stalo rozhodnutie vykonateľné aj cestou exekúcie.
Od tohto dňa tak začala plynúť 10-ročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 22. 02. 2010. V rámci
tejto doby má veriteľ právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol v
predmetnom exekučnom konaní podaný dňa 09. 02. 2001, t. j. bola dodržaná zákonná 10-ročná lehota.



Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že mu exekučný titul -
platobný rozkaz nebol nikdy doručený, a teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Poukázal na to, že
ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia a následne by súd v inom (sporovom) konaní
určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, u oprávneného by išlo o bezdôvodné obohatenie. Pre
absenciu vykonateľnosti exekučného titulu mal za to, že exekúcia je neprípustná. Ďalej namietal, že
sa súd nezaoberal tým, že v priebehu exekučného konania bol na jeho majetok uvalený konkurz. V
tejto súvislosti poukázal na ust. § 14 ods. 5 písm. b/, § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení,
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16. 12. 2008 sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 i rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24. 10. 2013 sp. zn. 5Obdo 22/2012, z ktorého vyplýva, že vyhlásením konkurzu sa
zo zákona exekučné konanie zastavuje. Mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu sa zastavujú
všetky začaté exekučné konania a platí zákaz začatia exekučného konania. Účelom takejto úpravy je
zabrániť individuálnemu uspokojeniu veriteľov, pretože v konkurznom konaní sú pohľadávky vo väčšine
prípadov uspokojované len pomerne. Zdôraznil, že súd si v danom prípade neosvojil stanovisko a
právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 08. 2008 sp. zn. 3 Cdo 104/2008,
podľa ktorého k zastaveniu exekučného konania nedochádza rozhodnutím súdu, ale ex lege vyhlásením
konkurzu v zmysle § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe analógie práva je podľa
názoru povinného potrebné postupovať podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Aj v prípade exekúcie
zastavenej ex lege podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je povinnosťou súdu rozhodnúť o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, čo sa však v predmetnej exekučnej veci nestalo. Povinný
navrhol, aby súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a rozhodol v zmysle
jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods. 2
OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 09.
02. 2001, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného zo dňa 07. 02. 2001 na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, a to platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Topoľčany
dňa 28. 01. 2000 č. k. 11Ro 35/00-11, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 02. 2000.
Súd prvého stupňa následne dňa 23. 02. 2001 poveril súdnu exekútorku JUDr. Danielu Menyhardtovú
vykonaním exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 07.
08. 2001 postúpila súdna exekútorka súdu prvého stupňa námietky povinného (namietal, že mu platobný
rozkaz nebol doručený, nakoľko trvalé bydlisko má od novembra 1998 v Piešťanoch a v Topoľčanoch od
tej doby nemá ani prechodné bydlisko) proti exekúcii na rozhodnutie. Uznesením zo dňa 04. 10. 2001
č. k. Er 194/01-18 súd prvého stupňa námietky povinného zamietol.

V písomnom podaní zo dňa 12. 03. 2014, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 19. 03. 2014,
povinný navrhol zastaviť predmetnú exekúciu, a to s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka a ust. § 57 ods. 1, písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že vznáša námietku premlčania a má za to, že právo priznané rozhodnutím súdu
zo dňa 28. 01. 2000 je premlčané. Zároveň poukázal na to, že oprávnený si mohol svoju pohľadávku
nárokovať v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/40/02.

K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa písomne dňa 17. 10. 2014 vyjadril oprávnený a
uviedol, že si riadne v 10-ročnej lehote pohľadávku uplatnil tak, že v roku 2001 podal návrh na
vykonanie exekúcie, čím došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby. Ďalej uviedol, že jeho právo
v uplatnenej výške nie je ani naturálnym, ani nezaniklo, ako uvádza povinný a poznamenal, že do
konkurzu pohľadávku neprihlasoval. Dňa 08. 04. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z
dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára
2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.



Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, exekúciu súd zastaví,
ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu.

Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch
dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia
súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť
exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez
návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným
vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré
nemožno v exekúcii pokračovať.

Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu
od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním.

V predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Topoľčany dňa
28. 01. 2000 č. k. 11Ro 35/00-11, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 02. 2000.
Dňa 09. 02. 2001 bol súdnej exekútorke JUDr. Daniele Menyhardtovej doručený návrh oprávneného
zo dňa 07. 02. 2011 na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa dňa 23. 02. 2001 poveril
súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Z obsahu predloženého spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 09. 2003 č. k. 2K 40/02 (právoplatným dňa 03. 01.
2004 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 11. 2003 č. k. 6 Obo 233/03) bol vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu - povinného. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09. 02.
2012 č. k. 2K 40/2002-400, právoplatným dňa 19.03.2012, bol konkurz na majetok úpadcu - povinného
podľa § 44 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení zrušený.
Jednalo sa teda o konkurzné konanie začaté v roku 2002, t. j. v čase účinnosti zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní a podľa tohto zákona bol konkurz na majetok úpadcu (povinného) v roku
2012 i zrušený o konkurzné konanie ukončené na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 09. 02. 2012 č. k. 2K 40/2002-400. Na predmetné konkurzné konanie sa nevzťahovali ust. zák. č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a to s poukazom na ust. § 206 ods. 1, 2 tohto zákona. Z uvedeného dôvodu potom nemožno
aplikovať ani právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 10. 2013 v konaní pod



sp. zn. 5Obdo 22/2012 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 08. 2008 sp. zn. 3 Cdo 104/2008,
na ktoré poukazoval povinný, nakoľko tieto sa týkali konkurzného konania začatého v čase účinnosti
zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa
uvádza, že v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa súdne
a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, prerušujú, ak sa
týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
Z uvedeného vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 09. 2003 č. k. 2K 40/02,
ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - povinného sa predmetné exekučné konanie vedené
u súdnej exekútorky, resp. súdneho exekútora pod EX 14/2001 a začaté dňa 09. 02. 2001, teda pred
vyhlásením konkurzu na majetok povinného, prerušilo, a to až do doby, kedy Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 09. 02. 2012 č. k. 2K 40/2002-400 zrušil vyhlásený konkurz na majetok úpadcu -
povinného. Týmto zrušením konkurzu zanikli účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v ust. § 14 zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, teda zaniklo aj prerušenie exekučného konania
vedené u súdnej exekútorky, resp. súdneho exekútora pod EX 14/2001/PN.

V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou povinným odvolací súd zhodne so súdom prvého
stupňa uvádza, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní premlčaná nie je, nakoľko
exekučný titul - platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Topoľčany nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 21. 02. 2000, pričom od tohto dňa tak začala plynúť 10-ročná premlčacia doba, ktorá
by uplynula dňa 22. 02. 2010, avšak v rámci plynutia tejto doby, konkrétne dňa 09. 02. 2001, podal
oprávnený návrh na vykonanie u súdnej exekútorky. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený si svoje právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu uplatnil v zákonom stanovenej 10-ročnej premlčacej dobe.

K námietke povinného v podanom odvolaní zo dňa 24. 04. 2015, že mu platobný rozkaz (exekučný titul)
nebol doručený, resp. nemá o tom vedomosť a z toho dôvodu bude podaný návrh na obnovu konania,
odvolací súd uvádza, že námietku o nedoručení platobného rozkazu povinný už uplatnil v podaní zo dňa
28. 05. 2001 (námietky proti exekúcii). Následne exekučný súd vyzval povinného, aby oznámil, či sa
domáhal riadneho doručenia platobného rozkazu. Výzva bola doručená povinnému dňa 19. 09. 2001,
ale v predloženom spise sa nenachádza žiadna reakcia povinného na túto výzvu. Následne exekučný
súd námietky povinného uznesením zo dňa 04. 10. 2001 č. k. Er/194/01-18 zamietol ako nedôvodné s
tým, že podľa pripojenej doručenky v spise zn. 11 Ro 35/00 povinný prevzal platobný rozkaz dňa 04. 02.
2000 na adrese Piešťany, Sadová 14 (alebo 19) a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21. 02.
2000. Túto skutočnosť si overil i odvolací súd z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
11Ro/35/2000, ktorý je pripojený k exekučnému súdnemu spisu.

S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa v danom prípade správne
právne posúdil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný a správne tento návrh
povinného zamietol.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.