{"guid": "0e39ec3b-06ea-4f16-b16b-cf3075bbef26:42fe435a-2834-4bcc-a185-494741f06c2f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7812213678.1", "spisova_znacka": "15CoE/177/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/177/2013 z 13. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 13. marca 2013, sp. zn. 15CoE/177/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812213678.1", "identifikacne_cislo": "7812213678", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2013-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42fe435a-2834-4bcc-a185-494741f06c2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812213678.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7812213678.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7812213678.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/177/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812213678
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812213678.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: G. Y.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom Č.. N. XXX, E., o vymoženie 1.294,57 Eur, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 9Er/1361/2012-11, zo dňa 04.12.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorsky úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že dňa 19.10.2012 oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22.03.2011, sp. zn. SR 00907/11, ktorým
bol povinný zaviazaný k zaplateniu sumy 1294,57 Eur spolu s 0,25 % zmenkovým úrokom denne
zo sumy 1294,57 Eur od 10.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
1294,57 Eur od 28.12.2011 do zaplatenia a nahradeniu trov konania v sume 323,57 Eur. Povinný po
podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie
nezaplatil žiadnu splátku. Navrhovateľ žiadal vykonať exekúciu v rozsahu sumy vo výške 532 Eur. Dňa
30.11.2012 súdny exekútor doručil prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne
citoval ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Ďalej uviedol, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere dňa 21.12.2009,
na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 12 -
mesačných splátkach po 131,- Eur (spolu 1572,- Eur), pričom oprávnený konal v rámci svojej obchodnej
činnosti a povinný sa zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie úveru.
Predmetná zmluva je označená ako úverová zmluva uzavretá v zmysle § 497 a nasl. ObZ, a teda
malo by sa jednať o absolútny obchod. Prvostupňový súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovenia
§ 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb.- Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
uzavretá medzi oprávneným, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý má postavenie spotrebiteľa,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd mal za preukázané zo Zmluvy o úvere - v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru - to, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory sa budú riešiť a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných



predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky praktickým
dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako ej formulovaná v bode 15. Všeobecných
obchodných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. uvedené
potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde exekúcie s totožným
oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské
rozsudky. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 15. uzatvorenej Zmluvy
o úvere je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo súd musí prihliadať ex offo. Keďže z uvedeného
vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to v celom rozsahu.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci
súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pretože súd prvého stupňa na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa aplikoval
na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané splnenie
podmienok na vznik spotrebiteľského právneho vzťahu (§ 52 OZ). V odôvodnení napadnutého uznesenia
absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k záveru o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.

Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, a citoval ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Namietal,
že súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s
poukazom na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru
postupom súdu v tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit.
zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru je
prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní.

Namietal, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé
exekučné konanie, a tým pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so
zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci (res iudicata).

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku a na predkladacej správe uviedol „odvolaniu oprávneného nevyhovujem.“

Krajský súd v Košiciach (ďalej len \"odvolací súd\") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len \"O.s.p.\"),



vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 \"O.s.p.\"), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219
ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na doplnenie považuje za potrebné dodať
nasledovné:

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a
posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich
posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia
C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs.
Cristina Rodrigues Nogueira).

K odvolacím dôvodom odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z
nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto
ustanovenie umožňuje, ba ukladá,  exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že
exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok  nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe
ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného
súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu,
aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok
zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe
ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním
rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv  oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v
prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.

Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Pohotovosť, a.s.,  kde v bode 15. Všeobecných
obchodných podmienok je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, sa budú riešiť a) pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa



vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.).

Za dôležitú odvolací považuje skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v
takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinný mal
možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo o sebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s
dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a
teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou
povinný, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo
nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa
§ 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že  táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Oprávnený, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal
a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky  a má  poznať aj dôsledky ich použitia, a teda
musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na
jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie
zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne
posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené
a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd  možnosť posúdiť po predložení
predmetnej zmluvy oprávneným.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na
vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného,
nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už
celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom  prípade odvolací súd má za preukázané,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie
ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Právne
posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.



Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, v zmysle ktorej za nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy možno považovať každú takú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je
neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Za nekalú podmienku možno považovať každú takú,
ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Súd môže označiť za
neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci
na všeobecnom súde.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne, a preto ho potvrdil.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho
konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu  n i e  j e prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/1361/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "12b5cac9-e9ca-4eca-848b-7c403765b2db:216a1dc1-72bb-480d-88e3-53b97fe890e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/1361/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/1361/2012 z 16. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12b5cac9-e9ca-4eca-848b-7c403765b2db:216a1dc1-72bb-480d-88e3-53b97fe890e5"}], "citovane_v": []}