Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/120/2016 z 13. 12. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. decembra 2016, sp. zn. 3To/120/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6416010181.1
Krajský súd Banská Bystrica | 3To/120/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6416010181.1 | 2016-12-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e9de489-7003-48b7-a440-5150c51b82bf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6416010181.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/120/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010181
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416010181.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného K. A., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 14. decembra 2016
odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 28.09.2016 sp.zn.
2T/46/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. A.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 28.09.2016 sp.zn. 2T/46/2016 bol obžalovaný
K. A. v bode 1/ uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák. a v bode 2/ z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ v období odo dňa 4.12.2014 do dňa 12.1.2015 v obci C., okres U. R. H., v pivničných priestoroch
obytného domu č. XXX vykonával neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý odber podlieha
spoplatneniu v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a to tak, že na poistkovú skriňu elektroinštalácie
bytového domu pripojil elektrický kábel CYSY 3 x 1,5 mm, ktorý ukončil zásuvkou 230/16A, smerujúci
do pivničných priestorov, ktoré obýval a takto bez uzavretej zmluvy a bez určeného meradla nelegálne
odoberal elektrickú energiu, čím týmto svojím konaním spôsobil I. E. - A. a.s., N. W. č. XXXX/X, U., IČO:
XX, škodu vo výške 503,30 Eur, určenú v zmysle vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z.,
2/ od presne neurčeného času dňa 19.12.2015 do presne neurčeného času dňa 20.12.2015 v obci C. v
bytovom dome č. XXX, neoprávnene odoberal elektrickú energiu v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike a to tým spôsobom, že v rozvodnej skrini umiestnenej na vonkajšej stene
bytového domu pripojil na elektrické rozvody elektrický kábel a tento vyviedol cez okno do pivničných
priestorov uvedeného bytového domu, kde sa zdržiaval, čím spoločnosti I. E. - A., a.s., IČO: XXXXXXXX,
so sídlom N. W. XXXX/X, U., spôsobil škodu vo výške 284,59 Eur, ktorá bola vypočítaná v zmysle
vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp.zn. 2T/209/2013 zo dňa 24.03.2015, právoplatným dňa 24.3.2015, bol uznaný za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.
Za to mu bol uložený, a to pre skutok uvedený v bode 1/ napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 1 Tr.
zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), n) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného
trestu súd zrušil výrok o treste, uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad
Hronom z 24.03.2015 sp.zn. 2T/209/2013, ktorým bol odsúdený pre prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1 Tr. zák. k úhrnnému trestu povinnej práce vo výmere 250 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.



Za skutok uvedený v bode 2/ napadnutého rozsudku mu bol uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 36
písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon obidvoch trestov odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovaného zaviazal  nahradiť poškodenému I. E. - A. a.s. U., N. W. č. XXXX/X, IČO: XXXXXXXX
škodu vo výške 787,89 Eur.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. V
písomných dôvodoch uviedol, že s uložením trestu odňatia slobody sa nestotožňuje, nakoľko podľa jeho
názoru je neprimeraný. Vyslovil názor, že v jeho prípade pri ukladaní trestu došlo k porušeniu zákona,
a to zo strany sudcu, nakoľko tento bol voči nemu zaujatý a v rozsudku uviedol nepravdivé skutočnosti.
Ďalej dodal, že k zaujatosti súdu došlo tým, že sudca rozhodoval v minulosti vo viacerých nesúvisiacich
sporoch, a preto nemohol objektívne posúdiť skutok, ktorého sa mal dopustiť. Navyše sudca svojvoľne
zmenil rozsudok a rozhodol tak, že ho v stanovenom časovom období nebolo možné vykonať, čo je
v rozpore so zákonom o povinnej práci. Poznamenal, že na pojednávaní neboli vzaté okolnosti, ktoré
bránili v príprave na pojednávanie, ustanovený právny zástupca ho nekontaktoval, ani nenavštívil vo
výkone trestu a tým mu bolo znemožnené sa na pojednávanie pripraviť. Žiadal preto odvolací súd o
zrušenie napadnutého rozsudku, ustanovenie nového sudcu a znovu prešetrenie celej veci a objektívne
posúdenie skutku, ako aj všetkých okolností, ktoré ho donútili k takému zúfalému jednaniu.
Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť,
pretože podľa jeho názoru tak výrok o treste, ako aj o vine, je správny a zákonný.
Obhajca obvineného navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, pretože trest, ktorý mu bol uložený, je
neprimerane prísny.
Odvolací súd konal v neprítomnosti obžalovaného, pretože tento sa, hoci bolo predvolanie riadne a včas
doručené, na verejné zasadnutie neodstavil.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod
pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou)
a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Úvodom treba uviesť, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 250 ods. 1
písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako v tomto prípade),
aj s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná
- § 183 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný nemôže následne práve účinne odvolaním napadnúť výrok o vine
rozsudku, ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom
prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať
výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom
zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.
Ak obžalovaný v dôvodoch odvolania namietal osobu sudcu, ktorý v jeho trestnej veci rozhodoval,
odvolací súd poukazuje na ust. § 31 ods. 4 Tr. por., z obsahu ktorého vyplýva, že námietku zaujatosti
je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Keďže obžalovaný
takúto námietku nepredniesol na hlavnom pojednávaní, odvolací súd na tieto skutočnosti už prihliadať
nemôže. Obdobné platí aj v súvislosti s kvalitou poskytovania právnych služieb zo strany advokáta.
V danom prípade odvolací súd, keďže odvolanie obžalovaného smerovalo do výroku o treste sa zaoberal
len skutočnosťami, ktoré uviedol v písomnom vyhotovení odvolania, týkajúce sa výroku o treste.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.



Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Súd prvého stupňa po vyhodnotení osoby obžalovaného a zvážení poľahčujúcich, ako aj priťažujúcich
okolností (ku ktorým nemá pripomienky ani odvolací súd), výrok o uloženom treste v bode 1/ ako aj
pri bode 2/ odôvodnil najmä tým, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, z toho trikrát v
cudzine, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Honom z 24.03.2015 sp.zn. 2T/209/2015
pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné s poukazom na § 43 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 54
Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, pričom aj keď rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2015, obžalovaný doposiaľ uvedený trest nevykonal. Okrem toho
bol doposiaľ trikrát priestupkovo postihovaný, je bezdomovec, prespáva u náhodných kamarátov, nikde
nepracuje a nie je evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o
zamestnanie. Súd zvážil aj poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti. Poľahčujúce okolnosti v zmysle
§ 36 písm. l), n) Tr. zák., teda, že sa k protiprávnemu konaniu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), n) Tr. zák. videl
v tom, že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený, a preto pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností bol v jeho prípade vyrovnaný.
Čo sa týka skutku 1/, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák.,
keďže obžalovanému súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody, musel mu ukladať v zmysle § 42 ods.
2 Tr. zák., a to podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., za ktorý zákon umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody vo výmere jeden rok až päť rokov. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák. za
skutok uvedený pod bodom 2/ napadnutého rozsudku možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody
až na dva roky. Súd preto po zvážení všetkých okolností prípadu obžalovanému pre skutok uvedený
pod bodom 1/ uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov a za skutok uvedený v bode 2/ trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Obidva uložené tresty súd ukladal v zákonom stanovenej trestnej
sadzbe a vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného, ako aj, že predchádzajúci trest povinnej práce
vo výmere 250 hodín neodpracoval, podľa názoru odvolacieho súdu pre splnenie individuálnej, ako aj
generálnej prevencie je uloženie obidvoch trestov odňatia slobody správny a zákonný.
Súd prvého stupňa nepochybil, ani keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
pretože v posledných desiatich rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Keďže odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo a aj výrok o náhrade škody v zmysle § 287 ods. 1 Tr.
por. bol správny a zákonný, odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.