Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/9/2018 z 11. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2018, sp. zn. 13Co/9/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5314203994.2 Krajský súd Žilina | 13Co/9/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5314203994.2 | 2018-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca57f2a1-d10f-47f9-92a9-72a80d34356d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5314203994.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203994
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5314203994.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ:
264 29 705, proti žalovanej: N. C., bytom G. XXX, XXX XX U., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie
0,25% denného zmenkového úroku a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C 85/2014-105 zo dňa 17. februára 2017 v spojení uznesením
Okresného súdu Čadca č.k. 8C 85/2014-143 zo dňa 16.7.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C 85/2014-105 zo dňa 17. februára 2017 v spojení uznesením
Okresného súdu Čadca č.k. 8C 85/2014-143 zo dňa 16.7.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovaná n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8C 85/2014-143 zo dňa
16.7.2018 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca podal
návrh na uplatnenie pohľadávky, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 845,45 Eur od 2.6.2010 do 28.10.2010 vyčísleného v sume 314,93 Eur
a úroku z omeškania vo výške 6% ročne od 6.9.2010 do 28.10.2010 v sume 7,50 Eur, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy 2,82 Eur a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 8.6.2009. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu
zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 2.6.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil 1 083,56 Eur na zmenkovú sumu a 238,11 Eur na úroky. Pred rozhodnutím vo veci žalobca
vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 845,45 Eur
od 2.6.2010 do 28.10.2010 späť.

2. Okresný súd rozsudkom č.k. 8C 85/2014-51 zo dňa 11.2.2016 konanie o žalobe v späťvzatej
časti zastavil, žalobu žalobcu zamietol, určil zmluvnú podmienku v článku17 Všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 5861359 zo dňa 8.6.2009 o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky
veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú
podmienku v celom rozsahu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský
súd v Žiline uznesením č.k. 13Co/86/2016-91 zo dňa 7.12.2016 rozsudok súdu prvého stupňa, okrem
výroku o zastavení konania o späťvzatej časti žaloby, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.



3. Okresný súd poukázal na to, že v danom prípade postupoval podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval žalovanej
kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom „C“ na odpoveď. Žalovaná ku dňu
rozhodovania okresného súdu odpoveď nedoručila, avšak dostavila sa na vytýčené pojednávanie po
zrušení veci krajským súdom kde uviedla, že úver jej bol poskytnutý vo výške 800 Eur, zaplatila 1 572
Eur. Úver nebrala ako podnikateľ, ale na súkromné účely, ktoré skutočnosti uviedla aj pri uzatváraní
zmluvy veriteľovi, pričom však bolo potrebné preukázať sa aj údajmi o zamestnaní a vtedy bolo jedným
z takýchto údajov aj jeho IČO.

4. Predmetom konania zostal po čiastočnom zastavení nárok na zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,06% denne zo sumy 845,45 Eur od 2.3.1010 do 28.10.2010, úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo
zmenkovej sumy 845,45 Eur od 2.6.2010 do 28.10.2010 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy 2,82 Eur.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom 9 ods. 1
až 3 Nariadenia oboznámením žaloby, zmenky, vrátane spotrebiteľskej zmluvy k zabezpečeniu ktorej
bola zmenka vystavená a všeobecných zmluvných podmienok zabezpečených z exekučného spisu sp.
zn. 6Er/79/2011. Zistil, že dňa 8.6.2009 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 5861369, ktorou veriteľ
- spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovanej ako fyzickej osoby úver v sume 800
Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v celkovej sume 1 572 Eur v 12 mesačných splátkach po 131
Eur počnúc dňom 18.7.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 772 Eur bez jeho
konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Článok 14 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru obsahoval dohodu o vyplnení zmenky. Žalovaná zároveň dňa 8.6.2009 vystavila
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 845,45 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od
2.6.2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného
zmenkového veriteľa, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové
tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku
úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

6. Napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky sa poskytujú
na výkon podnikania žalovanej, mal okresný súd za to, že predmetná zmluva spĺňa charakter zmluvy
spotrebiteľskej. Uviedol, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju
podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si
žalobca uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu
majúceho povahu spotrebiteľského vzťahu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že v zmluve je žalovaný uvedená ako fyzická osoba- podnikateľ,
pretože súčasťou údajov týkajúcich sa žalovanej je aj jej IČO, okresný súd vyhodnotil túto zmluvu
ako spotrebiteľskú, pričom nepovažoval samotné označenie žalovanej ako podnikateľa za určujúce, ak
iných dôkazov vyplynulo, že účelom úveru bola úhrada potrieb rodiny žalovanej ako dlžníka. Samotná
skutočnosť, že žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy živnostníkom a túto skutočnosť v zmluve uviedla,
podľa okresného súdu nemôže znamenať, že úver bol poskytnutý za účelom výkonu podnikania, keď
žalovaná použitie úveru na tento účel poprela a žalobca opak nedokázal. Keďže okresný súd nemal za
preukázané, že by žalovaná vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľský subjekt, okresný súd
dospel k záveru, že žalovaná mala v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená
predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

7. Z uvedených skutočností mal okresný súd za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací
právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke
z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy,



z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa
Nariadenia, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným. Okresný súd sa tak musel zaoberať kauzálnymi vzťahmi
pôvodného zmenkového veriteľa a žalovanej.

8. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (dňa
8.6.2009), okresný súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu, a
to § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

9. Okresný súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu
v neprospech spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bola vystavená predmetná zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g),
i), j), k), teda sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím žalovanej vznikla povinnosť
vrátiť sumu poskytnutého úveru, pričom zmenka túto skutočnosť nezohľadňovala.

10. Nakoľko okresný súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje
vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, uzavrel, že
ide o neplatné dojednanie. Ak bola neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj
samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa
6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore
so zásadami spotrebiteľského práva, podľa okresného súdu preukázal aj samotný list Európskej komisie
zo dňa 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie
spotrebiteľského práva Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,
ktorá vymáha nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením
blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. V tejto súvislosti okresný súd
poukázal aj na zákonnú úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bola predmetná
zmenka vystavená, z ktorej je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku
od noriem spotrebiteľského práva. Preto, ak zmenka bola vydaná v rozpore so zákonom, a to zákonom
o spotrebiteľských úveroch, je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho
názoru okresnýsúd poukázal aj na pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo veci C-558/2013
v bode 17 a 19 uvedené v odseku 16. odôvodnenia rozsudku.

11. Okresný súd zároveň poukázal na to, že mu je z vlastnej činnosti zrejmé, že pôvodný veriteľ
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25%
denne) zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadĺženia spotrebiteľov, neprimerane
vysokej zmluvnej pokuty za „porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho
poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a pod. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na
rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. Následne indosovala zmenku
podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru na žalobcu. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil
v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že tento krát uplatňuje v podstate
obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky podľa nariadenia. V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. šekový a zmenkový zákon, v zmysle ktorého
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Konštatoval, že dobromyseľnosť indosatára je vylúčená z dôvodu, že každá
zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní
takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku
ktorému indosant musel poskytnúť určité údaje o platení, okresný súd považoval za možné vychádzať
z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať
na jeho zmenkové práva vplyv. Z uvedeného teda je možné tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal
na škodu dlžníka. V príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor
spotrebiteľa a vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou, ktorému nekalému konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu



ochranu. Okresný súd mal za to, že cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú
sumu bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci
namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Napriek tomu,
že žalovaná v tomto konaní neprodukovala žiadne námietky, okresný súd musel z úradnej moci chrániť
práva spotrebiteľa dané kogentnými ustanoveniami zákona.

12. Okresný súd poukázal na to, že aj keď aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, je
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a
tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej
vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade
zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak
má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nutné
umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v
prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich
neprijateľnosti. V tejto súvislosti poukázal okresný na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015
zo dňa 20.10.2015.

13. Okresný súd dospel k záveru, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva,
teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere,
potom je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Pokiaľ je neplatná zmenka, nemožno
priznať žalobcovi z takejto neplatnej zmenky plnenie. Okresný súd zvýraznil, že predmet sporu netvoril
návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nárok bol
uplatnený na základe zmenky ako právneho titulu. Zo žaloby žalobcu mal zistené, že žalovaná uhradila
za poskytnutý úver celkom sumu vo výške 1 083,56 Eur, z čoho bola na zmenkovú sumu započítaná
suma 845,45 Eur a na úroky suma 238,11 Eur. Preto si žalobca v danom konaní uplatnil už len 0,25%
denný úrok (po späťvzatí 0,06 %) a 6% ročný úrok z omeškania a zmenkovú odmenu. Z úverovej
spotrebiteľskej zmluvy vyplývalo, že spotrebiteľský úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 800 Eur.
Keďže okresný súd vyhodnotil tento úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná už žalobcovi zaplatila
viac, než sumu poskytnutého úveru (1 083,56 Eur), je zrejmé, že žaloba žalobcu ani nebola podaná
dôvodne. Žalobca vzhľadom na už uvedené skutočnosti nemá nárok ani na zaplatenie 0,06% denného
úroku (po späťvzatí), ani 6% ročného úroku z omeškania špecifikovaného v žalobe a ani zmenkovej
odmeny vo výške 2,82 Eur, nakoľko tieto nároky žalobca odvodzuje od zmluvných dojednaní, ktoré sú
neprijateľné a tým aj v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné.

14. Z uvedených záverov preto žalobu žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky v rozsahu, ktorý zostal
po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania, zamietol.

15. Okresný súd sa zaoberal aj podaním uskutočneným JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom,
za Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zo dňa 31.10.2014, ktorým oznámil
vstup do konania ako pôvodne označovaný vedľajší účastník na strane žalovaného ako spotrebiteľa. S
poukazom na novú právnu úpravu procesného postupu súdu v sporovom konaní účinnú od 1.7.2016,
ktorá nahradila inštitút vedľajšieho účastníctva novým právnym inštitútom intervenienta podľa § 81 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k § 81 a nasl. CSP okresný súd nemal ku dňu rozhodovania daný a ani tvrdený
žiadny právny záujem na výsledku sporu, a preto aplikácia predmetného ustanovenia nebola namieste.
Okresný súd zvýraznil, že ku dňu rozhodovania nemal daný súhlas žalovanej v zmysle postupu podľa
§ 89 CSP, naviac poukázal na to, že uvedený subjekt môže zastupovať žalovanú aj podľa ust. §
291 ods. 1 CSP, o ktorom práve bola žalovaná poučená, ako aj o práve dať sa zastúpiť podľa ust. §
89 CSP( č.l. 98 spisu).

16. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP, keď plne úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože ich neuplatnila a ani nepreukázala, že by je trovy v
tomto konaní vznikli.

17. Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d), b), h) CSP. Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným



spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Takéto dokazovanie žalovaná nenavrhla. Žalobca súdu predložil
platnú zmenku, z ktorej uplatňoval nároky, a preto z tejto zmenky sa malo pri rozhodovaní vychádzať.
Žalovaná mohla podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ tak neurobila,
akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu aj uplatnenej koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z
nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením ani jednej
zo sporových strán. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a preto
ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca
namietal, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej
len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je na ňom, aby
oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v danom prípade
spočívalo na žalovanej a ak toto dôkazné bremeno neuniesla, tak potom nie je možné pri kauzálnych
námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovanej na žalobcu ako oprávneného. Žalobca v odvolaní
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a zvýraznil zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Vzhľadom k tomuto základnému východisku preto okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

18. Žalobca v súvislosti so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 poukázal na
niekoľko príkladov rozhodnutí Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach,
a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof,
sú tieto rozhodnutia považované za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani
nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti
prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH,
25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v
podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom,
že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa
zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného
konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní zmenky, či už na námietku dlžníka alebo
bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. naďalej platí v celej svojej šírke,
že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo
neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu
ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo až zmenou zákona zmenkového
a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto
dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať ochranu zmenkového dlžníka
voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania riešení poskytnutia ochrany
dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť
kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného
kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu
po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu
uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa
pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o ochrane spotrebiteľa, ako
aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987. Žalobca zdôraznil,
že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť
zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom tak, že by chránil
zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré by mohol
namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len
tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky 30 %
(§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych



úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

19. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou
o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o
vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko NS
SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad
rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta zákonný
úrok z omeškania vo výške 6 % ročne, Vzhľadom ku komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal žalobca
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca
č.k. 8C 85/2014-143 zo dňa 16.7.2018 (ďalej len ,,rozsudok“). potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľ § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/9/2018-149 zo dňa
28.11.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.12.2018, na základe čoho boli, v
spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom.

23. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že bol v odvolacom konaní povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi
viazaný.



25. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zo dňa 28.3.2017 (č.l. 112-122 spisu), v ktorom žalobca
uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celosti odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do
rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP).

26. Pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP bol krajský súd
viazaný rozsahom podaného odvolania žalobcu. Zo žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov mohli
byť pritom vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových argumentov, tvrdení neobsiahnutých v
konaní pred súdom prvého stupňa. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu dotknutého rozsudku, nezistil vady, ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd predovšetkým poukazuje na svoje zrušujúce
uznesenie č. k. 13Co/86/2016-91 zo dňa 07.12.2016, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu
Čadca č.k. 8C/85/2014-51 zo dňa 11. februára 2016 v napadnutých výrokoch o zamietnutí zvyšku žaloby
a určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a neplatnú, vo výroku o trovách prvostupňového konania
zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd
vyslovil právne záväzný názor, v zmysle ktorého je potrebné okresným súdom dokazovanie uskutočniť
na riadne nariadenom pojednávaní za rešpektovania vyvíjajúcej sa rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk č. 8/2015. Okresný súd
postupoval v súlade s týmto stanoviskom, keď vo veci nariadil na deň 17.02.2017 pojednávanie, na ktoré
predvolal sporové strany. Podľa zápisnice z pojednávania založenej na č.l. 103-104 spisu, bolo na tomto
pojednávaní vykonávané dokazovanie, ku ktorému uvedeným procesným postupom bola okresným
súdom daná sporovým stranám možnosť k vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Pokiaľ žalobca, jeho
pôvodný právny zástupca toto právo nevyužili, tak uvedené je bez zásahu do prijatých vecne správnych
záverov súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania.

27. Žalobca argumentoval osobitným charakterom konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
s dôrazom kladeným na obsah uplatneného nároku žalobcu, ktorý vychádzal z predloženej zmenky, a
namietal, že nebol daný priestor na uplatnenie kauzálnych námietok a tým ani na vedenie konania a
dokazovania pred súdom prvej inštancie, ohľadom kauzálneho vzťahu, ktorý predchádzal vystaveniu
zmenky. Žalobca v tomto smere namietal aj skutočnosť, že okresný súd pristúpil k preskúmavaniu
uplatneného zmenkového nároku za situácie, kedy žalovaná v konaní námietky voči zmenke neuplatnila.

28. Krajský súd ako už bolo uvedené vyššie, konštatoval, že na základe zrušujúceho uznesenia
súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, okrem iného aj
oboznámením sa s listinami z exekučného spisu sp. zn. 6Er/79/2011 so záverom, že nariadením
pojednávania boli zachované tak práva žalobcu ako aj práva žalovanej, a preto nemôže obstáť námietka
žalobcu, že vykonaním takéhoto dokazovania boli porušené jeho práva. Nariadením pojednávania vo
veci boli sporovým stranám vytvorené rovnaké možnosti na uplatnenie a ochranu ich práv a právom
chránených záujmov, čím nemožno dospieť k relevantnosti ani námietky žalobcu ohľadom zásahu do
práv garantovaných Nariadením.

29. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne
zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia
ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto
konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej
republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych
a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako
Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-
právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.
Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov
v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať
relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu,
čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.



30. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami CSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, čo dotvrdzujú závery zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so
zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou
ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter
predmetnej zmluvy.

31. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej viedli k zamietnutiu
uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu
s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Vychádzajúc aj
z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie
zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej
spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej
úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom
akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť.
Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal
na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje
dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o
čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky
a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu),
výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými
mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek
zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných
prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto
platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. „Pokiaľ by sme
dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa
ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť
veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou
v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom



dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa neprijateľný“.

32. „Učujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

33. Podľa názoru krajského súdu konštatoval okresný súd vecne správne uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy 1/ medzi právnym predchodcom a žalovanou, 2/ ako aj že jej uzavretie, na základe ktorej bol
žalovanej právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, bolo podmieňované podpisom zmenky zo
strany žalovanej ako spotrebiteľa. Vo všeobecných podmienkach daného úverového vzťahu obsiahnutú
dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú
a táto podmienka vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na
vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ napriek tomu došlo veriteľom k vyplneniu takejto zmenky
a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, tak veriteľ svojim postupom zásadným
spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe
takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Možno sa stotožniť aj so záverom
súdu prvej inštancie, že samotná úverová spotrebiteľská zmluva ani nespĺňala zákonné náležitosti
podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., keď v nej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, kedy sa takto poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za
danej situácie poskytnutého úveru v nominálnej výške 800 Eur, tak veriteľovi nemohlo vzniknúť právo
na zaplatenie poplatku stanoveného sumou 772 Eur, ani na dojednané úroky 0,25% denne. Pokiaľ
žalovaná zaplatila žalobcovi, čo sám uviedol v návrhu sumu1083,56Eur, ktorá bola započítaná na
istinu a sumu 238,11 Eur, ktorú žalobca započítal na úroky, potom správne okresný súd vyhodnotil, že
žalovaná žalobcovi zaplatila viac, než sumu poskytnutého úveru, z čoho uzavrel, že žaloba žalobcu
nebola podaná dôvodne. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky, a to zmenkového úroku
a úroku nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť
postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy
bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v
časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval
minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do
výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa
prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

34. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci neboli žalobcom uplatnené nároky
zhodnotené ako dôvodné a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou
výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré vyšli v
konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany spotrebiteľov
vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového právneho vzťahu,
z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou
úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie
uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým výrokom o trovách konania v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP.



35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou
stranou sporu bola žalovaná. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila a z
obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanej nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov
tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu
trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.



Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.