Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/100/2013 z 23. 7. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. júla 2013, sp. zn. 13CoE/100/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812213096.1
Krajský súd Košice | 13CoE/100/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7812213096.1 | 2013-07-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 písm. r) OZ, § 53 ods. 5 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7b16295-10e3-4c1a-9644-7b423416533b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812213096.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812213096
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812213096.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom v O., V. XX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v O., V. XX
proti povinnému: G. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v O. č. XX, okres Y., o vymoženie XXX,XX eur s prísl.
vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, G. XX, O., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXEr/XXXX/
XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu  proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spis.
zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa
vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný zaplatil sumu vo výške XX eur, ktorá bola použitá
na čiastočnú úhradu istiny. Zostatok sumy predstavuje XXX,XX eur. Súd prvého stupňa vec právne
posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), podľa § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r) a 5, § 54
ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Z predložených dôkazov zistil,
že medzi účastníkmi bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o úvere (ďalej len „zmluva“), na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške XXX eur a povinný sa zaviazal oprávnenému
vrátiť poskytnutý úver v XX mesačných splátkach po 49 eur. V bode 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru bolo upravené riešenie sporov - Rozhodcovská doložka v znení: Všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom S., 841 XX O. (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu,
nakoľko zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnený (dodávateľ), ktorého predmetom činnosti
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej



činnosti a na strane druhej subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné
aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že
spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak
oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa mal za to, že zmluva o úvere obsahuje
neprijateľnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka upravená v bode 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej
veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)
a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že
uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS X/XXXX uverejnený pod č. XX/
XXXX. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov
exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,
pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na
prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré
sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený
uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
uznesenia, ktoré musí byť v zmysle zákonnej úpravy tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov
konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v napadnutom rozhodnutí
obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a
náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na jeho vznik. V odôvodnení
rozhodnutia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k aplikácii zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd vôbec neposudzoval okolnosti rozhodné pre vznik spotrebiteľského vzťahu a podľa
názoru oprávneného na takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor. Podľa vyjadrenia
oprávneného rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre
nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený tiež namietal postup súdu, ktorý zrušil celé



rozhodnutie rozhodcovského súdu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. V prípade, ak súd
posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, mohol a mal posudzovať aj to, do akej
miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať
dokazovanie. Nie každý rozpor so zákonom vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, pretože v
civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Súd má
pri rozhodovaní postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcej
zásady vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd prvého stupňa konštatoval
neplatnosť právneho úkonu a exekučné konanie zastavil, pozbavil oprávneného práva domáhať sa
plnenia, nakoľko existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedeného oprávnený
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis, a to § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ďalej že neodôvodnil, prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú a nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v
ktorej je exekučný titul súladný so zákonom.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške XXX,XX eur, ktorú
sumu sa povinný zaviazal vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške XXX,XX eur v XX mesačných splátkach
vo výške XX,XX eur, t.j. celkovú sumu XXX eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto
konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom S., zo dňa X.X.XXXX, č. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX
a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť
exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.



Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne a v ustanovení  § 57 ods. 2  uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom
zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné
konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než
vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval
exekučný titul podľa § 45 ZoRK, tak ho posudzoval podľa správneho predpisu.

Čo sa týka druhej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“)  s poukazom
na ustanovenia citované v uznesení súdu prvého stupňa.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe
alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len
vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa
použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z., a iba ak ten určitú otázku
neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle
a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale
aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že
Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a
vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú
poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov -
spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách,
čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ -
povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej
zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený
je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2 písm. e)  zákona č.
258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom je úver od XXX,XX eur (X.XXX,XX Sk) do 20 XXX,XX eur
(600.000,00 Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno
poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v
zmysle §§ 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol
povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

V zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon zamestnania, čo však bez
ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. hovorí, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel



ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje
len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy za účelom zamestnania, tak tento neposkytuje odpoveď na
otázku, aké zamestnanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním uzavretie
zmluvy má. Preto nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z..

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď
ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „Zmluva o úvere“, pretože
podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva
spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 1 a 2 zákona č.
258/2001 Z. z., preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a  rozhodcovský rozsudok vydať.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv  z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
I., IČO: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu O. I, oddiel Sa, vložka č.
XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.



Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto
doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre
povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na
výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby
na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces
založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže
byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a  rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.