Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/114/2013 z 2. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 2. marca 2014, sp. zn. 23To/114/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3113010784.1 Krajský súd Trenčín | 23To/114/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3113010784.1 | 2014-03-02 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 212 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5276d0f-e3ea-4bf1-bf53-6568252ed825 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113010784.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/114/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010784
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113010784.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. marca 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

W. S.,

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom W. č. XX, okres Bánovce nad Bebravou,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4T/55/2013 zo dňa 17. septembra 2013 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa
odsudzuje podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 54 Tr.zák. a §§ 36 písm. k/, 37 písm. m/, 38 ods. 2
Tr.zák. k trestu povinnej práce na 100 hodín (jednosto hodín).

Podľa § 55 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas výkonu povinnej práce.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. S. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 pís. c/ Tr.zák., pretože vo Svinnej dňa 18.01.2013 v čase medzi 17.00 hod. 18.30 hod. v pohostinstve
IBIZA využijúc nepozornosť spoločensky unaveného a na stole spiaceho K. K. tomuto vytiahol z ľavého
vrecka jeho teplákov peňaženku, z ktorej si zobral hotovosť vo výške 30 € a potom mu ju vrátil naspäť
do vrecka, pričom odcudzené peniaze neskôr minul pre vlastnú potrebu, čím takýmto svojím konaním
spôsobil poškodenému K. K., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, bytom I. č. XXX celkovú
škodu vo výške 30 €.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. k/, 37 písm. m/, 38 ods. 2, 49 ods.
2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 5 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa §
48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré tu bližšie
neodôvodnil.



Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný zopakoval svoju obranu z hlavného
pojednávania v tom, že peňaženku poškodenému nevybral z vrecka teplákov ale zdvihol ju zo zeme.
Poukázal tiež na výpoveď svedkyne Q. A. na hlavnom pojednávaní, kde nepotvrdila svoju výpoveď z
prípravného konania o tom, že videla obžalovaného ako vyberá peňaženku z vrecka poškodeného.
Obžalovaný tiež uviedol, že by si chcel radšej trest odpracovať. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1,2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že obžalovanému
je možné prisvedčiť len, pokiaľ ide o uložený trest.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K vytýkanej chybe, týkajúcej sa výroku o vine, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Obrana
obžalovaného v tom, že peňaženku poškodeného K. K. našiel na zemi a po jej zdvihnutí vzal z nej 30
€, je pochopiteľná. Vzhľadom na sumu odcudzených eur by totiž v tomto prípade neišlo o trestný čin.
Touto obranou sa však riadne zaoberali ako orgány činné v trestnom konaní, tak aj súd prvého stupňa.
Predovšetkým z výpovedí poškodeného a svedkyne Q. A. jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný vzal
poškodenému peňaženku z vrecka teplákov. Poškodený síce priebeh odcudzenia 30 € nezareagoval
(mal vypité a spal za stolom.). Pamätal si však, že peňaženku po zobudení si vybral z vrecka a zistil, že
mu chýbajú peniaze. Táto výpoveď korešponduje s výpoveďou svedkyne, ktorá videla, ako obžalovaný
peňaženku vybral z vrecka poškodeného a po vybratí peňazí, túto vrátil späť do vrecka poškodeného.
O tom, že peňaženka by mala byť na zemi ani jeden z uvedených svedkov nevypovedal. Svedkyňa o
tom nevypovedala a poškodený našiel peňaženku vo svojom vrecku.

Na tomto skutkovom závere nič nemení ani okolnosť, že táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní v tomto
smere v prítomnosti obžalovaného vypovedala vyhýbavo. Súd prvého stupňa však správne vychádzal
z jej výpovede z prípravného konania, ktorá výpoveď je v súlade s výpoveďou poškodeného.

Súd prvého stupňa potom správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c/ Tr.zák., pretože tento si prisvojil cudziu vec (30 €) tým, že sa jej zmocnil a čin
spáchal na veci, ktorú mal poškodený pri sebe (vo vrecku teplákov).

V súlade s ustanovením § 317 ods. 2 Tr.por. odvolací súd preskúmal aj výrok o treste v rozsudku súdu
prvého stupňa, keď obžalovaný len požiadal o možnosť trest si odpracovať. Pri ukladaní trestu odňatia
slobody súd prvého stupňa inak správne vychádzal z ustanovenia § 49 ods. 2 Tr.zák., podľa ktorého
ak ukladal obžalovanému trest odňatia slobody, nebolo možné výkon toho trestu podmienečne odložiť,
pretože obžalovaný spáchal v tomto prípade úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Aj v tomto prípade obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia
slobody aj za majetkovú trestnú činnosť, pričom naviac obžalovaný v priebehu skúšobnej doby spáchal
aj majetkový priestupok.

Napriek vyššie uvedeným okolnostiam, svedčiacim v neprospech obžalovaného, senát odvolacieho
súdu vyslovuje názor, že trest musí vždy odrážať aj stupeň závažnosti činu, v predmetnom prípade
aj v tom, či je nevyhnuté, aby obžalovaný vykonával trest odňatia slobody, ktorý v tomto prípade by
musel byť nepodmienečný. Je faktom, že obžalovaný už bol vo výkone dlhodobejšieho trestu odňatia
slobody, pričom tento sa zjavne minul svojho účinku. Je potom, ale z hľadiska prevýchovy obžalovaného
na mieste otázka, či krátkodobý trest odňatia slobody je tou najúčinnejšou sankciou za odcudzenie 30
€ z vrecka svojho známeho. Naviac obžalovaný odcudzenú hotovosť poškodenému hneď na druhý deň
vrátil.

Senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že je možné na prevýchovu obžalovaného pôsobiť aj iným
„nepodmienečným“ trestom, v danom prípade trestom povinnej práce. Obžalovaný s takýmto trestom
vyslovil súhlas. Obžalovaný bude musieť 100 hodím pracovať bez nároku na odmenu za prácu,
pričom takto bude nepriamo postihnutý v majetkovej oblasti (spáchal majetkovú trestnú činnosť), keď



jeho majetok síce nebude zmenšovaný, ale nebude ani zväčšovaný, pričom za 100 hodín práce by
obžalovaný nepochybne mohol „zarobiť“ niekoľko násobne vyššiu sumu peňazí, než odcudzil.

Takto uložený trest potom odvolací súd spojil aj so zákazom požívania alkoholických nápojov, pričom
obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti aj s požívaním alkoholických nápojov.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.