Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/101/2013 z 21. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. mája 2013, sp. zn. 11Co/101/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2212200458.1 Krajský súd Trnava | 11Co/101/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2212200458.1 | 2013-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné, Iné Citované ustanovenia: § 544 OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/222c3a2a-f6c6-40fb-800a-dd8b89787cc8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2212200458.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/101/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212200458
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212200458.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: T. G., nar. XX.XX.lXXX, bytom W. č.
XXX, o zaplatenie sumy 294,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 5C/40/2012 - 31 zo dňa 2. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporkyni
nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 - 3, ods. 4, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods.
1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 17.12.2007 bola uzavretá ako spotrebiteľská
zmluva, kde navrhovateľ vystupuje ako právnická osoba - podnikateľ zapísaný v Obchodnom registri
Okresného súdu v Trnave vo vlož. Sa 10130/T, kde predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov a
pôžičiek nebankovým spôsobom a odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ. Vychádzajúc z obsahu
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že samotná výška poskytnutej peňažnej čiastky
bola 20.000,- Sk, keď odporkyňa mala vrátiť dlh po započítaní úrokov vo výške 34.812,- Sk a z
uvedeného je zrejmé, že táto suma je podstatne vyššia a to viac ako 80% zúročenia poskytnutého
úveru. Otázkou úročenia úverov sa zaoberalo aj rozhodnutie Najvyššie súdu SR zo dňa 26.04.2012
pod sp. zn. 5Cdo/26/2011, keď rozhodovalo o dovolaní žalobcov 1/ a 2/, ktoré zamietlo žalobu týkajúcu
sa rozhodnutia Okresného súdu v Žiline zo dňa 28.04.2009 č.k. 13C/675/1999 - 265, v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.07.2010, v ktorých rozhodnutiach je konštatované,
že v rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, dojednaná v
zmysle ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá v podstate presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vychádzajúc z výšky uplatnenej pohľadávky navrhovateľom
v prejednávanej veci podľa dojednania v zmluve, súd považoval vrátenie dlhu zvýšeného o vyše
80% v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu pri obvyklých úrokoch poskytovaných
bankami. Ďalším dôvodom na zamietnutie nároku navrhovateľa na zaplatenie zvyšku pohľadávky bola
aj skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy 17.12.2007 nadobudla platnosť novela vyhlášky 258/2001
Z.z., kde podľa § 4 písm. g/ sa vyžaduje v zmluve uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského



úveru a podľa písm. i/ výšku, počet a termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov a ktoré údaje
predmetná zmluva neobsahuje. Odporkyňa v skutočnosti samotnú výšku pohľadávky 25.000,- Sk
uhradila a preto súd vo zvyšku súd návrh zamietol ako neodôvodnený a to aj z dôvodu nesplnenia
zákonom stanovených podmienok v dojednaní v zmluve. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu platí, že zmluvná pokuta
môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty alebo spôsob určenia. Súd
mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré mali
byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy ako spotrebiteľovi nie je písomne uzavretá zmluva na
dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je
zrejmé či sa nimi takto mohol riadne oboznámiť aj vzhľadom na veľmi drobné písmená všeobecných
obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami
pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú
takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej
pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie
podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné
podmienky odporkyňa nepodpísala. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal nakoľko si žiadne voči voči navrhovateľovi
neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú zo spisu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a to v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhovateľ ako odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa,
ktorý považoval vrátenie dlhu zvýšené o 80% v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporuje zákonu
pri obvyklých úrokoch poskytovaných bankami. Uviedol, že úverová zmluva č. 3712167435, uzavretá
účastníkmi konania dňa 04.01.2008 bola uzavretá pri dohodnutom zmluvnom úroku vo výške 20,61%
ročne, čo je 61,82% počas 3 rokov. Na základe tejto úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi
úver vo výške 663,88 eur a odporca sa zaviazal ho vrátiť formou 36-tich mesačných splátok vo výške
32,10 eur, t.j. spolu 1.155,60 eur. Na základe uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že zmluvne
dojednaný úrok vo výške 20,61% nie je v rozpore s dobrými mravmi aj s porovnaním úrokových
sadzieb NBS, ktoré v čase uzatvorenia boli vo výške 13,88%. Navrhovateľ taktiež uviedol, že predmetná
úverová zmluva je telefónna pôžička a pri telefonickom vybavovaní tohto úveru, odporca na základe
výzvy zamestnanca navrhovateľa nadiktoval všetky potrebné osobné údaje a údaje o zamestnávateľovi,
ktoré boli následne zapracované do úverovej zmluvy, ktorá bola zástupcom navrhovateľa podpísaná
dňa 17.12.2007 a odoslaná na podpis odporcovi, ktorý ju podpísal dňa 04.01.2008 a spätne vrátil
navrhovateľovi. Odporca mal dostatok času na oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvou a
úverovými zmluvnými podmienkami a rozhodnúť sa či s nimi prejaví súhlas svojím podpisom alebo
nie. Navrhovateľ taktiež nesúhlasí ani s tvrdením konajúceho prvostupňového súdu, že predmetná
zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy a to konečnú splatnosť úveru, výšku, počet a termíny
splátok a istiny úrokov a iných poplatkov, keď je toho názoru, že táto zmluva obsahovala všetky v čase
uzatvorenia platným zákonom požadované náležitosti. Predmetná úverová zmluva obsahovala konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá bola odporcovi zrejmá z údajov o počte a termínoch splátok
úveru. Údaj o počte splátok je uvedený v predmetnej úverovej zmluva v bode 38 a lehota splatnosti 36
mesiacov po poskytnutí úveru a termíny splátok v bode 41. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že
i keď nebol v úverovej zmluve výslovne uvedený presný deň konečnej splatnosti úveru, tak v predmetnej
zmluve bol celkom jednoznačne uvedený spôsob jej určenia. Zmluva taktiež obsahu výšku splátky, ktorá
je uvedená v bode 38 obchodných podmienok, počet splátok v bode 38 zmluvy a termíny splátok v bode
41 zmluvy. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa zo dňa 11.01.2012 v celom rozsahu
vyhovie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných



rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/40/2012 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 288,90 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne
z čiastky 288,90 eur od 14.01.2011 do zaplatenia, z pokuty vo výške 5,14 eur a náhrady trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce
z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované
právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere
upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej
činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere
zo dňa 17.12.2007, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa
problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva
o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je



zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na
to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ
vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané
ako predmet činnosti, čo je skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www.
orsr.sk ). Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú
potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo
poskytnutie finančných prostriedkov formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé,
že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť
zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ale aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na
prechodné ust. § 879l Obč. zák. a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 13.1.2012
t.j. až po dátume 01.03.2010.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva
z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto
zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na
jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný
tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitosti
taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie
je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom
znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred
bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal
a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ
nepreukázal, že by obchodné podmienky zmluvy boli s odporkyňou individuálne vyjednané a preto
obchodné podmienky zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo
zák. o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.03.2010.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o
spotrebiteľských úveroch zákon potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu veci súdom
prvého stupňa za správny treba považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov zo dňa 17.12.2007
nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto
ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom ustanovení)
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru; treba mať za to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými), s
následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov (v prípade



absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci
bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu
právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2
písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k
úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto
čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od
úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý
by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o
úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Čo sa týka údaja
o konečnej splatnosti úveru, v danom prípade správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že tento
údaj zmluva neobsahuje, pretože na vyjadrenie konečnej splatnosti úveru tak ako to uvádza navrhovateľ
nepostačuje uvedenie “výšky splátok, počet splátok a termíny splátok (ktorý údaj v kol. 41 zmluvy nie je
ani uvedený )“, pretože zákon pod týmto údajom vyžaduje presné určenie konečnej splatnosti úveru z
ktorého má jednoznačne vyplývať ktorým dňom, mesiacom a rokom nastane konečná splatnosť úveru.

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 17.12.2007 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie týchto údajov
v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako
to vyžaduje ust. § 4 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch a preto je možné považovať poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa započítal uhradené splátky
odporkyne na predmetnom úvere vo výške 872,98 eur len na istinu poskytnutého úveru vo výške 663,88
eur a návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom navrhovateľovi zamietol návrh
v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.