{"guid": "0e2138c8-3716-4290-83fb-2c8be5be455e:7119129c-a9dc-4a17-bf53-9a3c4a69b734", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112232047.1", "spisova_znacka": "5Co/17/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/17/2014 z 15. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 15. októbra 2014, sp. zn. 5Co/17/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7112232047.1", "identifikacne_cislo": "7112232047", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2014-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7119129c-a9dc-4a17-bf53-9a3c4a69b734", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112232047.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7112232047.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7112232047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232047
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112232047.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne J. C., G., T. Č. O. XX, zastúpenej JUDr.
Mariom Hollerom, advokátom, Košice, Krmanova 16, proti žalovaným 1) T. T.I., W. B. P., L. XX a 2)
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 5 653,58 € istiny s prísl., o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice
I 35C/327/2012-30 z 23.7.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 35C/327/2012-48 z 11.11.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 5 653,58 € od 24.4.2009
do 22.5.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
M e n í   rozsudok tak, že vo zvyšnej časti žalobu  z a m i e t a.
Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov konania 2 844,46 € a žalovaní sú povinní ju zaplatiť spoločne a
nerozdielne JUDr. Máriovi Hollerovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne
a nerozdielne sumu úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5 653,58 € od 8.4.2009
do 22.5.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného a povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobkyni trovy konania 2 844,12 €, a to „k rukám“ JUDr. M. Hollera, advokáta, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobkyňa podanou žalobou a po pripustení zmeny žaloby
uznesením 35C/327/2012-16 z 13.6. 2013, domáhala. Konštatoval, že vykonal vo veci dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav veci, konkrétne čo mal preukázané, resp. čo
zistil zo Záznamu o dopravnej nehode, zo znaleckého posudku (ďalej len ZP) č.46/2011 a z prehľadu
transakcií z 28.5.2012, predloženého žalobkyňou. Vychádzajúc z § 15 ods.1 zák.č.381/01 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov,§ 517 ods.1,2 O. z.,§ 3 nar.vl.č.87/95 Z. z., účinného od 1.1.2009,
ktorých znenie citoval, na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaní sa dostali
do omeškania so zaplatením sumy 5 653,58 €, ktorú žalovaná v 2.rade zaplatila až  22.5.2012, t.j., po
začatí konania. Pri rozhodovaní o prísl. pohľadávky žalobkyne vychádzal z cit. ust. a urobil záver, že
žalobkyňa má podľa § 517 O. z. ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaní sa
dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku, keď sumu 5 653,58 € nezaplatili v lehote splatnosti
faktúry, ale až po podaní žaloby 22.5.2012 (po termíne splatnosti), že žalobkyňa predloženými listinnými
dôkazmi preukázala, že splatnosť dlhu nastala najskôr 8.4.2009, t.j., keď žalovaná v 2.rade oznámením
z 8.4.2009 odmietla uznať jej nárok na zaplatenie náhrady škody, a preto nevidel príčinu nepriznať úrok z



omeškania od tohto dátumu. Preto zaviazal žalovaných  na zaplatenie úrokov z omeškania 9,25 % ročne
zo sumy 5 653,58 € od 8.4.2009 do 22.5.2012. Posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania
a mal za to, že  je správne uplatnená, nakoľko k 8.4.2009 bola sadzba Európskej centrálnej banky 1,25
%, čo za použitia § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. je presne 9,25 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods.1,§ 146 ods.2 a § 151 ods.1 O. s. p. (ich znenie citoval), nakoľko žalobkyňa mala úspech
v časti prísl. a tiež v časti istiny, pretože zastavenie konania v časti istiny zavinili žalovaní tým, že po
podaní žaloby zaplatili istinu, a priznal jej ich náhradu vo výške 2 844,12 € s tým, že pozostávajú z trov
právneho zast. za 11 úkonov právnej pomoci z hodnoty sporu po 200,85 € (§ 10 ods.1 vyhl.č.655/04
Z. z.; ďalej len vyhl.) a 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 71,37 € (§ 10 ods.1 vyhl.), a to: v
r.2009: prevzatie a príprava zast. - § 14 ods.1 písm. a) vyhl., písomné podanie na súd, podanie žaloby
zo 4.9.2009 - § 14 ods.1 písm. c) vyhl., každý úkon po 200,85 €, + 2 x režijný paušál po 6,95 €, v r.2010:
účasť na pojednávaní 18.3. a 2.6.2010 - § 14 ods.1 písm. d) vyhl., každý úkon po 200,85 €, + 2 x režijný
paušál po 7,21 €, v r.2011: písomné podanie vo veci samej z 5.5.2011 - § 14 ods.1 písm. b) vyhl., úkon
po 200,85 €, + režijný paušál 7,41 €, v r.2012: účasť na pojednávaní  12.4.2012 - § 14 ods.1 písm. c)
vyhl., písomné podanie vo veci samej z 20.4.2012 a z 20.6.2012 - § 14 ods.1 písm. b) vyhl., účasť na
pojednávaní  5.9.2012 - § 14 ods.1 písm. c), v r.2013: písomné podanie vo veci samej z 12.6.2013 - §
14 ods. 1 písm. b) vyhl., účasť na pojednávaní 13.6.2013 - § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. - každý úkon po
200,85 €, účasť na pojednávaní 23.7.2013 - § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. - tento úkon po 71,37 € (hodnota
sporu už len vo výške prísl. a k tomu prislúchajúca tarifa), + 3 x režijný paušál po 7,81 €, takže celková
výška odmeny a náhrady za úkony právnej služby predstavuje 2 370,04 €, čo s pripočítaním 20 % DPH
(474,08 €) predstavuje 2 844,12 €.
Dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok výrokom, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
na účet súdu trovy štátu 614,88 €, do 3 dní od právoplatnosti „uznesenia“. Vychádzajúc z §  148 ods.1
a § 166 ods.1,2 druhá veta O. s. p. (ich znenie citoval) uviedol, že uznesením 35C/407/2009-117 z
2. 11.2013 (konanie, z ktorého bol nárok, o ktorom sa koná v tomto konaní 35C/327/2012, vylúčený
na samostatné konanie) priznal znalcovi odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave
Ing. Zoltánovi Bérešovi za vypracovaný ZP zapísaný v znaleckom denníku č.1/2011 pod por.č.46/2011
odmenu  614,88 €,  zároveň uložil učtárni, aby odmenu  614,88 € poukázala znalcovi predbežne z
finančných prostriedkov štátu, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2011 a  21.2.2012 bolo
predložené učtárni na realizáciu a štát v tomto konaní platil trovy 614,88 €, že žalovaní, tak ako to
zdôvodnil v rozsudku, boli v konaní neúspešní a podľa výsledku konania by mali štátu nahradiť trovy
konania a že, vzhľadom „k tomu“, že u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od platenia „súdnych“,
o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že  sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu
trovy štátu  614,88 €.
Proti rozsudku podala žalovaná v 2.rade v časti v celom rozsahu včas odvolanie, ktoré oprela o § 205
ods.2 písm. a/ O. s. p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, o § 205 ods.2  písm. d/,
teda, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2
písm. f/ O. s. p., teda, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedla,
že odvolanie nasledovne odôvodňuje: I. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby žalovaní boli zaviazaní
spoločne a nerozdielne zaplatiť  5 673,58 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 7.2.2009 do zaplatenia.
Písomným podaním z 24.4.2012 navrhla žalobkyňa zmenu petitu tak, že žiadala, aby žalovaní boli
zaviazaní zaplatiť jej 5 563,58 s 8 % ročným úrokom z omeškania od 8.4.2009 do zaplatenia. Citovala
znenie § 11 ods.6 a 7 zák.č.381/01 Z. z. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti 23.12.2008.
9.2.2009 žalobkyňa uplatnila u poisťovateľa nárok na náhradu škody, pričom v ten deň predložila
osvedčenie o evidencii a požiadala o plnenie rozpočtom. Až od  9.2.2009 začala poisťovateľovi plynúť 3
mesačná lehota daná zák. na oznámenie výšky poistného plnenia poškodenému alebo na poskytnutie
písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Táto lehota bola zo strany
poisťovateľa dodržaná, lebo listom z 8.4.2009 oznámil žalobkyni riešenie škodovej udalosti tak, že nárok
považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k
opísanému priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným, z technického hľadiska neprijateľný,
teda oznámil, že náhradu škody neposkytne. Pri posudzovaní nároku na úrok z omeškania je potrebné
vychádzať z toho, že o povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu škody bolo rozhodnuté až v predmetnom
konaní.  Preto v súlade s § 11 ods.7 cit. zák. je povinná zaplatiť žalobkyni priznanú sumu, do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Až v prípade nedodržania tejto lehoty sa poisťovateľ môže dostať do
omeškania. Poisťovateľ má za to, že súd mal pri rozhodovaní o nároku na úrok z omeškania vychádzať z
§ 11 ods.7 cit. zák., ktorý pre plnenie poisťovateľa stanovuje lehotu 15 dní od prešetrenia poistnej udalosti
v prípade, že nárok na náhradu škody považuje za preukázaný. V opačnom prípade, teda v prípade
súdneho konania o náhradu škody, je poisťovateľ povinný plniť do 15 dní po doručení právoplatného



rozhodnutia súdu alebo v lehote, ktorú určí súd. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu o
nároku na úrok z omeškania za nesprávne a má za to, že sa nedostala do omeškania so zaplatením
náhrady škody a teda nárok na úrok z omeškania je nedôvodný. Súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože  nepoužil právny predpis, ktorý použiť mal (§ 11 ods.7 cit. zák.). II. Súd priznal
náhradu trov konania 2 844,12 € za 11 úkonov právnej pomoci z hodnoty sporu po 200,85 € a za 1
úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 71,37 € a tiež náhradu za úkony právnej služby. Citovala
znenie § 142 ods.1 O. s. p. Má za to, že žalobkyňou požadované trovy konania nespĺňajú podmienku
účelne vynaložených nákladov na uplatňovanie a bránenie práva. V odôvodnení rozsudku sa súd vôbec
nezaoberal účelnosťou trov potrebných na uplatnenie a bránenie práva. V predmetnom konaní došlo
k zastaveniu konania v časti istiny z dôvodu, že žalobkyňa písomným podaním z 20.6.2012 vzala
žalobu v časti o zaplatenie istiny 5 653,58 € späť a to vzhľadom na to, že 22.5.2012 uhradila istinu v
celom rozsahu. Napriek tomu, že úkony, ktoré nasledovali po čiastočnom späťvzatí žaloby z 20.6.2012
- písomné podanie vo veci samej z 20.6.2012, účasť na pojednávaní 5.9.2012, písomné podanie vo
veci samej z 12.6.2013, účasť na pojednávaní 13.6.2013, účasť na pojednávaní 23.7.2013 - mali byť
vypočítané z hodnoty sporu bez istiny a nie z hodnoty sporu 5 653,58 € po 200,35 €. Napriek tomu, že
konanie po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny 5 653,58 € sa týkalo už len prísl. a trov konania,
súd priznal odmenu a náhradu za úkony právnej služby za 4 úkony právnej služby po 200,85 €. Po
čiastočnom späťvzatí konania podaním z 20.6.2012 sa už o žalobe v časti o zaplatenie istiny v sume 5
653,58 € nepojednávalo a žiadne ďalšie úkony sa už netýkali zaplatenej istiny. Má za to, že súd priznal
trovy právneho zast. v takej výške, ktoré nemajú oporu v právnej úprave. III. Na základe uvedeného
navrhla rozsudok  zmeniť tak, žaloba sa zamietne v časti požadovaných úrokov z omeškania a v časti
náhrady trov konania sa prizná náhrada trov konania vo výške zodpovedajúcej podľa O. s. p. a vyhl., príp.
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať jej  náhradu trov konania.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., uviedla, že § 11 ods.7 zák.č.381/01 Z. z., na ktoré žalovaná
v 2.rade v odvolaní poukazuje, vôbec nezodpovedá skutkovému stavu (žalovaná v 2.rade počas
konania dobrovoľne uhradila žalovanú sumu, preto ju súd nemusel k plneniu tejto povinnosti zaviazať
rozsudkom), že okrem toho z uvedeného ust. rovnako nevyplýva, že keď je poisťovateľ zaviazaný na
plnenie poistenému rozhodnutím súdu, že sa nedostal do omeškania s plnením, že uvedená 15 dňová
lehota určuje, že po jej márnom uplynutí je takto súdom uložená povinnosť plniť vymáhateľná, že v
konaní bolo preukázané, že žalovaná v 2.rade sa dostala do omeškania najneskôr 8.4.2009 a, že sa
dostala do omeškania, keďže žalovanú sumu zaplatila až 22.5.2012. Na základe uvedeného navrhla
rozsudok  v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu odvolacieho konania.
Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť spoločne a
nerozdielne na účet súdu trovy štátu 614,88 €, do 3 dní od právoplatnosti, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 5 653,58 € za obdobie od
24.4.2009 do 22.5.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.
s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, a v
ostatnej časti rozsudok, podľa § 220 O. s. p., zmenil tak, že žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 9, 25 % zo sumy 5 653,58 € za obdobie od 8.4.2009 do 23.4.2009 zamietol, lebo zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku v tejto časti, ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce



skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z  § 132-
§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti,
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je
daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd vec nesprávne  právne posúdil, pokiaľ žalobkyni priznal úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo
sumy 5 653,58 € aj za obdobie od 8.4.2009 do 23.4.2009, lebo opomenul použiť aj § 11 ods.6 a 7
zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 11 ods.6 písm. a) cit. zák. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
Podľa ods.7 cit. ust. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ods. 8 cit. úst. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a)
Poznámka 15a k tomuto ust. odkazuje na § 517 ods.2 O. z.
Zo spisu 35C/407/2009 vyplýva, že žalovaná v 2.rade v Oznámení o riešení škodovej udalosti
č.9551562545 z poistnej zmluvy č.6545793933 z 8.4.2009 (fotokópia na č.l.5) žalobkyni, o. i., uviedla,
že ňou uplatnený nárok na náhradu škody považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah
a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným
z technického hľadiska neprijateľný.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a z cit. ust. bolo preto potrebné urobiť záver, že žalovaní sa dostali
do omeškania s poskytnutím poistného plnenia 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu povinností poisťovateľa - žalovanej v 2.rade. Je nepochybné, že žalovaná v 2.rade skončila
uvedené prešetrenie 8.4.2009, aj keď nárok žalobkyne na poistné plnenie - náhradu škody považovala za
neprijateľný - neoprávnený, od kedy jej začala plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia.
V prejednávanej veci súd o náhrade škody (istine) nerozhodol rozsudkom vo veci samej, ktorým sa
ukladá povinnosť plniť, ale uznesením o zastavení konania v časti žalovanej istiny, lebo žalovaná v 2.rade
ju zaplatila počas konania, preto jej obrana, že bola povinná plniť do 15 dní po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu, je neopodstatnená a účelová. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením 24.4.2009,
t. j., nasledujúci deň po 23.4.2009, teda po uplynutí 15 dní od 8.4.2009 až do zaplatenia - 22.5.2012.
Podľa § 224 ods.2 O. s. p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde
prvého stupňa.
Podľa § 142 ods.3 O. s. p.  aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie  o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.



Podľa § 146 ods.2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ods.3 prvá veta cit. ust. trovy určí súd podľa sadzobníka a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov.
Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods.1 vyhl. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj
začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 14 ods.1 písm. a),c) a d) vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za písomné podanie na súd alebo
protistrane týkajúce sa veci samej a za konanie pred súdom.
Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na cestovné
a telekomunikačné výdavky.
Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods.3 vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena a
náhrady  určená podľa § 9 až 14 písm. f) o daň z pridanej hodnoty.
Žalovaní zavinili čiastočné zastavenie konania tým, že po podaní žaloby zaplatili celú istinu, v dôsledku
čoho vzala žalobkyňa žalobu, čo do istiny  späť, preto sa možno v plnom rozsahu stotožniť so závermi
súdu o jej práve na náhradu trov konania, vzniknutých do jeho rozhodnutia o čiastočnom zastavení
konania (§ 146 ods.2 O. s. p.), za úkony právnej služby poskytnuté jej zástupcom, z hodnoty 5 653,58
€, aj po 20.6.2012, lebo súd  konanie o zaplatenie 5 653,58 zastavil  až 13.6.2013 a uvedený deň je
rozhodujúci pre stanovenie výšky základnej tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby.
Žalobkyňa nemala v konaní úspech v pomerne nepatrnej časti, čo do zamietnutej časti úrokov z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5 653,58 € od 8.4.2009 do 23.4.2009, preto má podľa §
142 ods.3 O. s. p. právo na plnú náhradu trov konania, a to v rozsahu a výške uvedenej v rozsudku,
pozostávajúcich  z trov právneho zast. pred súdom, v r.2009 za prevzatie a prípravu zast., žalobu, v
r.2010 konanie na súde 18.3. a 2.6.2010,v r.2011 podanie vo veci samej z 5.5.2011,v r.2012 konanie na
súde 12.4.2012, podanie vo veci samej z 20.4. a 20.6.2012, konanie na súde 5.9.2012,v r.2013  podanie
vo veci samej z 12.6.2013, konanie na súde 13.6.2013 po 200,85 € a konanie na súde   23.7.2013 71,37
€ (z hodnoty sporu vo výške prísl.), spolu 2 280,72 €. Za tieto úkony bola priznaná aj paušálna suma 2 x
6,95 € (v r.2009),2 x 7,21 € (v r.2010),7,41 € (v r.2011),4 x 7,63 € (v r.2012) a 3 x  7,81 € (r.2013), spolu
89,68 €. Keďže zástupca žalobkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa tarifná odmena a
paušálna náhrada 2 370,40 € o uvedenú daň v sadzbe 20 % DPH, t.j. o 474,08 €. Odmena a náhrada
hotových výdavkov zástupcu žalobkyne v konaní na súde je tak spolu 2 844,46 €.
V odvolacom konaní mali účastníci len čiastočný úspech, preto žiadny z nich nemá na náhradu trov
právo.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35C/327/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}