{"guid": "0e2025b2-c0cf-493a-b3bb-3dfab8155149:0834e592-2163-461f-838a-98d72a9f1133", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8616204945.1", "spisova_znacka": "25Co/68/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/68/2018 z 12. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. novembra 2018, sp. zn. 25Co/68/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8616204945.1", "identifikacne_cislo": "8616204945", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Mariana Pondelová", "sudca_id": 255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mariana-pondelova-255", "datum_vydania": "2018-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0834e592-2163-461f-838a-98d72a9f1133", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8616204945.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8616204945.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8616204945.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616204945
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8616204945.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu : BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelára
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej: Y. Y., P..: XX.XX.XXXX, Y. V. G. XXX/XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 987,17 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 8Csp/69/2016 - 71
zo dňa 21.06.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v bode II. a III..

Sporovým stranám   n e p r i z n á v a   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil
žalovanej je povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 905,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
z dlžnej sumy od 11.11.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v II. výroku žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol a III. výrokom vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 84 %,                   o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 6, § 54
ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“); § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy;
§ 132 ods. 1, § 187 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“)

3. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, že právny predchodca žalobcu a
žalovaná uzatvorili dňa 19.03.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.000,- Eur. Podľa zmluvy o úvere mala žalovaná splácať
pôžičku v pravidelných 72 mesačných splátkach v sume 30,62 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50 %,
RPMN 30,27 % a priemernej hodnote RPMN 26,96 %. Termín prvej splátky bol dohodnutý na 19.04.2013
a konečnej splatnosti bol dohodnutý na 19.03.2019. Listom zo dňa 03.01.2014 právny predchodca
žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 1.164,03 Eur. Žalovaná doposiaľ zaplatila
žalobcovi sumu 94,14 Eura podľa prehľadu splátok a úhrad. Na základe právneho posúdenia zisteného



skutkového stavu v zmysle citovaných ustanovení súd prvej inštancie mal za to, že posudzovaný právny
vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o
spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy dňa 19.03.2013 v postavení dodávateľa a žalovaná
v postavení spotrebiteľa, preto  uvedený právny vzťah  je v režime spotrebiteľského práva. Súd prvej
inštancie z vykonaného dokazovania  zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú
žalobca opiera uplatnený nárok je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Za právny úkon
priečiaci sa dobrým mravom považoval právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003/. Uviedol, že v zmluve o úvere zo dňa 19.03.2013 je uvedená
ročná úroková sadzba 25,50 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera
obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci marec 2013
na úrovni 10,68 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 25,50 % ročne uvedená v zmluve podstatne /
viac ako dvojnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských
úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci marec 2013. Mal za to, že výška úrokovej sadzby pri
spotrebiteľských úveroch musí byť súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky
nepoctivého úžerného úroku.  Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá
úroková sadzba vo výške 25,50 % ročne /ako podstatná zložka právneho úkonu/ je v rozpore s dobrými
mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom.
Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon /dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej
zložky /, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považuje
predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za
nesporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 000,- Eur a žalovaná doposiaľ zaplatila sumu
94,14 Eur, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu vo výške 905,86 Eur spolu s požadovaným
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 11.11.2016 (právny predchodca žalobcu vyzval
žalovanú na zaplatenie dlhu listom zo dňa 03.01.2014, avšak úroky z omeškania uplatnil odo dňa
nasledujúceho po dni 10.11.2016) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že aj v prípade platnosti úverovej zmluvy, by bolo potrebné
predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve je nesprávne uvedená
hodnota priemernej RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ musí podľa § 9 ods. 2 písm. y)
zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
bola uzatvorená dňa 19.03.2013, pričom údaje o priemernej RPMN za 4. štvrťrok 2012 boli zverejnené
Ministerstvom financií SR dňa 31.01.2013, kde priemerná hodnota RPMN je pri spotrebiteľských úveroch
so zabezpečením do 1.500,- Eur vrátane pri zmluvnej splatnosti od 5 do 10 rokov vo výške 26,91 %,
pričom dodávateľ v zmluve uviedol priemernú RPMN 26,96 %. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že
súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút podľa § 551
Občianskeho zákonníka. Úver z predmetnej úverovej zmluvy je preto úverom so zabezpečením. Pre
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch
nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale táto musí byť uvedená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy,
ak je v zmluve uvedená vyššia ako v skutočnosti (tzn. ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná
hodnota RPMN  obdobných  úverov na trhu je vyššia ako v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ v
zmluve deklaroval, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období
26,96 %, avšak táto bola vo výške 26,91 %, čo zavádza spotrebiteľa v jeho neprospech. Zákon o
spotrebiteľských úveroch § 11 ods. 1 písm. d) hovorí o nesprávne uvedenej RPMN, podľa názoru súdu
aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov je ročnou percentuálnou mierou nákladov. Navyše
ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje neuvedenie
priemernej RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie priemernej RPMN v
neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru spotrebiteľom
pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN, ak vyvolá u spotrebiteľa



presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN a teda že úver,
ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s
konkurenciou na trhu výhodnejší.

5.  O nároku na náhradu trov  konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
Vychádzal zo skutočnosti, že úspech žalobcu v konaní je v sume 905,86 Eur z uplatnených  987,17 Eur,
teda v rozsahu 92 % a úspech žalovanej je 8 %. Prevyšujúci úspech žalobcu je 84 %, preto žalobca
má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 84 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a
v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podané
odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p.. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že úroková sadzba predstavuje cenu, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze. Táto
cena je určená špecificky, nakoľko je pomerom celkového požadovaného poplatku, ktorý musí dlžník
zaplatiť veriteľovi, aby úver získal za vopred dohodnutú dobu, k objemu úveru, ktorý je dlžníkovi skutočne
k dispozícii. Úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitály ako aj celým radom
ďalších faktorov, napr. inflácia, riziká, úspory, výška úveru, doba splatnosti úveru a iné. Zároveň výška
odzrkadľuje, nakoľko rizikovým sa banke javí poskytnutie úveru, pričom čím bude dlhšia doba splácania
a čím bude nižšia bonita klienta, tým vyššiemu riziku sa banka vystavuje, že úver, ktorý poskytla nebude
splatený. Podotkol, že predmetný úver nebol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Ďalej
poukázal na to, že ak by sa podporne vychádzalo z aktuálne platného Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.,
v § la (hoci v čase uzavretia zmluvy ešte účinné nebolo), poukázal na to, že v ňom zákonodarca jasne
definoval najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať, a
to je dvojnásobok priemernej RPMN bánk za predošlý kalendárny štvrťrok Ako vyplýva zo zmluvy o
úvere, priemerná RPMN na trhu bola v čase uzavretia zmluvy o úvere 30,27%, dvojnásobok uvedenej
sumy dnešná legislatíva stále akceptuje ako najvyššiu prípustnú výšku odplaty, preto úroky vo výške
25,5% (RPMN úveru 30,27%) nemožno považovať za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi,
pretože stále nie je prekročená najvyššia prípustná výška odplaty. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že
výška úrokovej sadzby 25,5% je v rozpore s ust § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto poukazujeme na
dokument : „ Priemerné úrokové sadzby z úverov obchodných bánk (%)*\", kde pre spotrebiteľské úvery
nad 5 rokov (úverová zmluva bola uzatvorená na obdobie 72 mesiacov rokov) za rok 2013 za mesiac
marec predstavuje 14,07%. Výška úrokovej sadzby 25,5% nepredstavuje ani dvojnásobok priemernej
hodnoty úrokových sadzieb za všetky spotrebiteľské úvery v danom období (pozn. 100% vyššia úroková
sadzba predstavuje 28,14%). Podľa žalobcu odplata, ktorú požaduje od žalovaného nijakým výrazným
spôsobom neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Zároveň dodal, že v zmysle ust § 3a ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z. z., platného
a účinného v rozhodnom období, predstavovala priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
výšku 26,96%, pričom maximálna výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 36,96%
(26,96+10) pričom hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru predstavovala
30,27%. Vychádzajúc z uvedenej judikatúry mal žalobca za to, že neprimeraným zmluvným úrokom by
bol taký úrok ktorý by štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo ale
nie je tento prípad. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie
je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že údaj o priemernej hodnote
RPMN nie je uvedený správne a na základe tohto informatívneho údaja považuje súd predmetnú
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Nie je jasné, na základe akých skutočností súd uvádza, že
žalobcom uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 26,96% je zjavne nesprávny údaj. Súd tento
údaj udáva nesprávne, nakoľko uvádza, že vychádza z údajov pre úvery so zabezpečením alebo
lízing. V tejto súvislosti poukázal žalobca na skutočnosť, že ani jeden z týchto súdom uvádzaných
spotrebiteľských úverov nie je tým úverom, ktorý uzatvoril žalobca a žalovaný. Samotná skutočnosť, že
v zmluve o úvere je dohodnutý zákonný zabezpečovací inštitút, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy si
v žiadnom prípade nemožno zamieňať so zabezpečeným úverom. Ďalej poukázal na to, že z judikatúry,
napríklad rozhodnutia Najvyššie súdu Českej republiky  ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom
ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako ochranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (Najvyšší
súd ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009). Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a
aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. Poukázal



aj na odlišné stanovisko sudcu, a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr.
Milana Ľaľíka k posudzovaniu ochrany spotrebiteľov všeobecnými súdmi vrátane Ústavného súdu SR, s
ktorým sa tento nestotožňuje. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo
zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaná k žalobcom podanému odvolaniu
nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 C.s.p. a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v
Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3  C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

12. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery. Podľa
právneho názoru odvolacieho súdu uvedené  vyššie súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v
prevyšujúcej časti, na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval,
pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery.



13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenie žalobcu ako obchodníka pri výkone jeho
podnikateľskej činnosti a z postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy. Ide o spotrebiteľskú
zmluvu a sporný vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a je namieste aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

14.  Odvolateľ poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať
medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera
nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná
percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver.
Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy,
aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z
posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu.

15. Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie
požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej
výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne
vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by
teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke
totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi
v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným
princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce
podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie
bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Nemôžu byť žiadne
pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi
ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery,
a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v
hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie
dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§
39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch)
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004).

16. Súdom prvej inštancie bol úrok z úveru, v danom prípade s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 25,50
%, vyhodnotený ako v rozpore s dobrými mravmi. Odvolaciemu súdu neprináleží tento úrok upraviť tak,
aby zodpovedal zákonnej požiadavke v súlade s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-618/10 Banco Espaňol). Pritom súdy sa už značne kriticky vyjadrili k podobným úrokovým
sadzbám (5Cdo 26/11 - 48 %, 3Co 67/2008 Krajský súd v Prešove - 25 %, nemecký BHG v rozsudku
z 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 úver s rozdielom 12 percentuálnych bodov oproti priemeru považoval za
nemravný...).

17. Žalobca v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými
mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery. Odvolací súd sa stotožňuje
s prvoinštančným súdom, že úroková sadzba úveru vo výške 25,55 % ročne je neprimerane vysoká,
prevyšuje totiž úroky v bankách o viac ako 100 %.

18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.



19. Na kategóriu dobrých mravom treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

20. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

21. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na
to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

22. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný.

23. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

24. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorú činí 25,50 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, keď dojednaný úrok 25,50 % presahuje
uvádzané limity úrokových sadzieb uplatňovaných bankami, a to o viac ako 100 %.

25. Ako poukázal súd prvej inštancie dôvodom, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov je aj ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN a to
v neprospech spotrebiteľa. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť
spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom
ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z.) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže
mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom.
Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzať v zmluve o
spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých
veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od
takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom



úvere bola uzavretá dňa 19.03.2013, pričom údaje o priemernej RPMN za 4. štvrťrok r. 2012 boli
zverejnené MF SR dňa 31.01.2013.

26. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti.

27. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný a vo vzťahu ku ktorému neboli zo
strany odvolateľa podané žiadne námietky.

28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov
konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu
spisu jej ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

30.     Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov    3 : 0  (§ 393
ods. 2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Csp/69/2016", "guid": "75b63c9d-55b5-4ff9-a20d-2c3245f57cba:094bb36a-3f5e-49c0-8417-4c23cd41956a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "69b04496-4fb0-459c-9c4d-115e2cae31ce:ac6ebe7c-c35f-4bc9-8f1c-c7bfc1b0ca24", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/69/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Csp/69/2016 z 22. 8. 2016", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2016-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/69b04496-4fb0-459c-9c4d-115e2cae31ce:ac6ebe7c-c35f-4bc9-8f1c-c7bfc1b0ca24"}], "citovane_v": []}