{"guid": "0e1d121e-3afd-492b-80b8-0e1678aae58b:a46ccd5e-7080-4b7f-82d1-491c70897dce", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2214202449.1", "spisova_znacka": "24Co/756/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/756/2014 z 30. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. júna 2015, sp. zn. 24Co/756/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2214202449.1", "identifikacne_cislo": "2214202449", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 1547, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-1547", "datum_vydania": "2015-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a46ccd5e-7080-4b7f-82d1-491c70897dce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202449.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202449.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 24Co/756/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2214202449\nDátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214202449.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu:\nJUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,\nkonajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie\n13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/103/2014-55 zo dňa 20.06.2014,\nna odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/103/2014-67 zo dňa\n21.08.2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody\nvo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.252,08 Eur majúcej vzniknúť žalobcovi nesprávnym\núradným postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o\nžiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej\nlehote. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil\naplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1,\n§ 17 ods. 1, 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 2 písm. c), d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej\nlen „Exekučný poriadok“).\n\nVecne súd argumentoval tým, že zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žiadosť o\nvydanie poverenia  bola datovaná 12.08.2010. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti dňa 21.01.2011.\nUznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.06.2011, keďže žalobca nepodal opravný prostriedok. Súd\nmá za to, že k prieťahom v tomto konaní nedošlo. V danom prípade exekučným titulom bol rozhodcovský\nrozsudok. Súd mal zato, že  podľa novely Exekučného poriadku § 44 ods. 2 a účinnú od 01.06.2010\npodľa tohto ustanovenia lehota 15 dní pre vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom podľa §\n42 ods. 2 písmena c/ a d/ Exekučného poriadku, tak ako tomu bolo v tomto príklade. Exekučným titulom\nbol rozsudok rozhodcovského súdu.\n\nSúd má za to, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu\nsúdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Samotné rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup\nsúdu ďalšie vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky\n2Cdo 129/97 zo dňa 29.06.1999). Výsledkom sudcovskej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie\npoverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že len musí vždy súd žiadosti\nnavrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť\nako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 25 Cdo 1018/2007 zo\ndňa 25.08.2009). Procesný súd mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť\nna vydanie poverenia, súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup\nnevyhodnotil ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup\nsmeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydanie rozhodnutia,\npreto procesný postup bol efektívny. Nešlo o nesprávny úradný postup. Z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky 4 Cdo 24/2004 vyplýva, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak,\nže ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu\nštátneho orgánu, či už  súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a tento\npostup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí  o zamietnutí žiadosti na vydanie\npoverenia a preto súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003\nZ.z. a nevyhodnotil tak ani procesný postup súdu, ktorý mu predchádzalo. Z uvedených dôvodov za\nsplnenia zákonných podmienok podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. rozhodnutie súdu\no zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti.\nNavrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky,  podať riadny opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 27.04.2011. Nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by bolo rozhodnutie\nzrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a, ktorým by bol súd viazaný. Preto súd ustálil, že rozhodnutie,\nktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia, je zákonným. Z týchto skutočností potom\nvyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal nesprávny úradný postup a nezákonné\nrozhodnutie. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu\nje nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd môže návrh zamietnuť\nnesplnením čo i len jednej podmienky. Pre nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd preto v ďalšom\nnezdôvodňoval. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej sa súd zaoberal aj\npremlčaním nároku. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd\ndospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania\nsa súd v ďalšom nezaoberal. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu\ntrov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila,\npričom zo spisu trovy žalovanej nevyplývajú. Súd z dôvodov uvedených žalovanej náhradu trov konania\nnepriznal.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom\nprávneho zástupcu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil\ntým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne\nzistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K\njednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite\nveci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z., keď v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku\nprávnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré\nsa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu\nzodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona\n514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto\nustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z..\nSúd tak svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\nSúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len\ns poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške\nškody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať\nvýšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie\n\ndĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\nprerokovanie veci v primeranom čase.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\n\nUznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil žalobcovi, aby v lehote 3 dní od doručenia\ntohto uznesenia zaplatil v kolkoch na rube tohto tlačiva súdny poplatok, ak súdny poplatok neprevyšuje\n300,- Eur alebo príkazom na úhradu na účet súdu, súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- Eur s tým,\nže ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie žalobca,\nktoré odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré viedli\nsúd k jeho vydaniu. Súdny poplatok vo výške 20,- Eur mu bol vyrubený zrejme za podané odvolanie\nproti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda. Súd však uviedol, že súdny poplatok bol vyrubený v\nzmysle položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. Podľa položky 7a sadzobníka\nsúdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobený nezákonným úradným\nrozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto\ndefinície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehajú len žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu\nnepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1\nsadzobníka súdnych poplatkov. Sám podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený\nsvojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Nemôže preto byť vyzvaný na\nzaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne\na jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe\nna náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navyše\npodľa ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.\nseptembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú\nsplatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba navrhovateľom podaná pred 01.10.2012\nkonanie teda začalo s účinnosťou zákona č. 286/2012 a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním\naplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d) Zákona o\nsúdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Na základe\nuvedeného preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po\nzistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania\n(§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po\nskonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v\nodvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),\npostupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že ani\njednému odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sú vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky\npre ich potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo\nvzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ\nide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd\nv celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne\nhmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219\nods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.\nOdvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od\nzáverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie\nsprávnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:\n\nŽalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125,- Eur,\ntitulom majetkovej ujmy a nemajetkovú ujmu vo výške 1.252,08 Eur. Škoda mala vzniknúť nesprávnym\núradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie\nnebolo vydané v zákonnej lehote 15 dni, alebo s omeškaním viac ako 674 dní), a o vydaní nezákonného\nrozhodnutia. Tým, že žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty,\nnerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titulu, porušil\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci. Mal za to, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom súdu vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške a to skutočná škoda v sume 125,- Eur v\nsúvislosti s vynaloženými nákladmi spojenými činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v\nobdobí, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\na rozhodnutím o nej, jednak správy pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca 70,-\nEur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur a na administratívne spracovanie text\ntou v jednotlivých urgencii 15,- Eur. V príčinnej súvislosti s tým žiadal žalobca aj nemajetkovú ujmu vo\nvýške 1.252,08 Eur, ktorá podľa tvrdenia žalobcu predstavovala alikvotným pomerom 55,- Eur za každý\nmesiac omeškania činnosti exekučnému súdu s odkazom na stanoviska Ústavného súdu pri určovaní\npriemernej náhrady nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej,\npokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, za každý rok označených vzťahuje\nsatisfakcia výške 20.000,- Sk (660,- Eur).\n\nŽalobca za nesprávny úradný postup exekučného súdu označil skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2\nExekučného poriadku.\n\nZ dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, z priloženého exekučného spisu Okresného súdu\nGalanta sp. zn. 12Er/758/2010 vyplynulo, že bola podaná žiadosť exekútorom o vydanie poverenia na\nOkresný súd Galanta dňa 12.08.2010, na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského\nsúdu vydaného 15.04.2010 pod číslom SR 01796/10, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.05.2010 a\nvykonateľnosť 13.05.2010, ktorým bol žalovaný O. F. zaviazaný na zaplatenie pohľadávky spolu s\npríslušenstvom titulom istiny 735,56 Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od\n08.11.2009 až do zaplatenia a so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 22.01.2010 až\ndo zaplatenia a k náhrade trov konania 229,53 Eur, ktorý dlh vznikol nezaplatením poskytnutého úveru\nna základe zmluvy uzavretej dňa 28.11.2008 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovanou. Návrh\nna vykonanie exekúcie bol spísaný na exekútorskom úrade dňa 28.06.2010, čo znamená, že exekútor\npodal žiadosť o vykonanie exekúcie až po uplynutí troch týždňov od podania návrhu. Exekučný súd\nnásledne uznesením dňa 21.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a dňom\n26.07.2011 exekučné konanie zastavil. Oprávnený - žalobca nepodal odvolanie, uznesenia nadobudli\nprávoplatnosť čo do zamietnutia žiadosti k 14.06.2011 a čo do zastavenia konania k 12.08.2011.\n\nV exekučnom konaní teda  súd rozhodol v zmysle  § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., nakoľko zistil\nrozpor exekučného titulu so zákonom, súd nebol povinný do 15 dní od doručenia žiadosti písomne\nrozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím,\npretože pre toto rozhodnutie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. nestanovuje lehotu.\n\nKeďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní\nnešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto\ndôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa\nnávrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,\npretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§\n120 ods. 1 O.s.p.).\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a\nto aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej\nmoci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,\nktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v\nsúlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď  rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie exekúcie\n(od 01.06.2010 do 31.05.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\nnávrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15\ndní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o\nexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného\ntitulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti\ntomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nZ vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase predmetného konania exekučného súdu zákonná\nlehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pre exekučné tituly, ktorými sú rozhodnutia\nrozhodcovských súdov, ako tomu bolo i v danom prípade, neplatila a teda zákon vydanie rozhodnutia o\nžiadosti súdneho exekútora v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok žiadnou lehotou\nnelimitoval. Vzhľadom na to je potom potrebné uzavrieť, že exekučný súd v predmetnej veci rozhodnutím\no žiadosti súdneho exekútora pre vydanie poverenia po lehote 15 dní neporušil žiadne zákonné\nustanovenie. Odhliadnuc od uvedeného zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti v zmysle cit. ust.\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na jeho znenie platí iba vtedy, ak súd vydá poverenie\nexekútorovi na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora ale\nzákon v citovanom ustanovení žiadnou zákonnou lehotou nelimituje. Vzhľadom na vyššie uvedené\nodvolací súd zhodne s prvostupňovým uzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo\nk nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu\npovinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Závery prvostupňového súdu v tomto\nsmere sú preto plne správne.\n\nNie je dôvodná argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že ust. § 9 ods. zák. č. 514/2003  je\naplikovateľné  len na zodpovednostné vzťahy, ktoré vznikli  od 01.01.2013.\n\nSúd prvého stupňa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nepoužil v znení účinnom od 01.01.2013. Na\npredmetné ustanovenie prvostupňový súd poukázal v rámci  použitých zákonných ustanovení  v  znení\nspred 01.01.2013. Toto zákonného ustanovenie v znení po 01.01.2013 na vec neaplikoval.\n\nPokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, ktoré by malo\nspočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho exekútora\no udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady\nškody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté\noprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v\nkonaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia\nsťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade\nrozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej\n\nsťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako\nna to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.  účinnej od 01.01.2013,\npokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup\niných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu\nv súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne\nokresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nmôžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných\nprieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho\nstupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní\nsú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že\nzákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou\nod 01.01.2013.\n\nAko odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka\nexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani\nnadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné\na v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s\nďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorá sčasti ani nie je súladná s odôvodnením napadnutého\nrozsudku a ktorá vzhľadom na vyššie uvedené ani nie je spôsobilá dosiahnuť navrhované zrušenie\nnapadnutého rozsudku, prípadne jeho zmenu.\n\nK trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd neporušil žiadnu\nzákonom stanovenú lehotu, nemohlo dôjsť z jeho strany ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času,\nktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Keďže\nexekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a jeho\nkonaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňuje\nsvoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej\nškody žalobcu. Ak teda súd prvého stupňa znalecké dokazovanie vo veci nenariadil, riadil sa zásadou\nhospodárnosti konania, pretože takéto dokazovanie by bolo v danej veci nadbytočné a nehospodárne.\nK úvahám žalobcu o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva, že súd v danej veci\nsprávne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v\nsúlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom\nčase. V konaní nebolo zistené, žeby v exekučnej veci, od ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje, nebolo\nrozhodnuté v primeranom čase.\n\nS poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu\nv celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím      § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nnapadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania,  (odvolacími dôvodmi osobitne\nnenapadnutého) potvrdil.\n\nSúd prvého stupňa rozhodol vecne správne aj o uložení poplatkovej povinnosti žalobcovi za podané\nodvolanie proti rozsudku, a to vo výške 20,- Eur.\n\nÚprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté\nv sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Keďže odvolacie konanie na\nzáklade odvolania žalobcu bolo začaté podaním jeho odvolania dňom 03.07.2014, na vyrubenie súdneho\npoplatku za odvolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom\nv čase začatia odvolacieho konania, teda v znení zákona č. 64/2013 Z.z. účinného od 01.05.2013 (ďalej\nlen „cit. zák.“).\n\nV zmysle § 2 ods. 4 cit. zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie. Podľa § 5\nods. 1 písm. a) cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom odvolateľ\na poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je pritom\nuvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1). Ak je\nsadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa\nrovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2).\n\nPodľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.05.2013 zo  žaloby na náhrady\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.\n\nV preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak\nžalobcovi za podané odvolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 20,- Eur a to v zmysle položky 7a\nsadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 64/2013 Z.z. účinného od\n01.05.2013. Odvolací súd zastáva názor, že poplatková povinnosť žalobcu za podané odvolanie sa\nneviaže na znenie zákona č. 71/1992 Zb. účinného  ku dňu podania žaloby na súd, ale na znenie zákona\núčinného, kedy vznikla poplatková povinnosť, t.j. kedy žalobca podal odvolanie, čím začalo odvolacie\nkonanie  a to s poukazom na znenie ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. V danom prípade\nsa tak stalo za účinnosti zákona č. 64/2013 Zb., ktorým bola založená poplatková povinnosť zo žaloby\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym\núradným postupom vo výške 20,- Eur a preto je potrebné aplikovať toto zákonné ustanovenie. Neobstojí\npreto námietka žalobcu, že súd prvého stupňa vyrubením tohto súdneho poplatku určil tento súdny\npoplatok nad rámec zákona.\n\nPokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu,\nlen ktorá je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je\noprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľ nemôže\nbyť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd uzatvára nasledovné:\n\nPodľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak\nsa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry\n(ďalej len \"poplatkový úkon\") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra\ntrestov (ďalej len \"sadzobník\"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony,\nktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov.\n\nKonaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred\nsúdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 cit. zák.). Cit.\nust. § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa vyberá\ni v odvolacom konaní vo veci samej.\n\nÚkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka\nsúdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou\nvysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom\nkonaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov,\nno a posledná IV. časť je venovaná poplatkom za úkony prokuratúry.\n\nPoplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 cit. zák.). Pod pojem návrh treba\nsubsumovať aj odvolanie, ako návrh na odvolacie konanie. Je to spôsobené tým, že zákon síce\npri vymedzení pojmov nie je dôsledný, avšak z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov\nsadzobníkom tvoriacim prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť\nstanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom\nodvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku. Podľa názoru odvolacieho súdu aj\npoznámku 3 uvedenú len k položke 1 v znení „Poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom\nkonaní vo veci samej“, je preto potrebné vykladať v kontexte s konštrukciou celého zákona včítane\nsadzobníka súdnych poplatkov (oddelené štyri časti) tak, že sa vzťahuje na celú prvú časť upravujúcu\n\npoplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, teda aj k položke 7a, ktorou je určený súdny poplatok\nza občianske súdne konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.\n\nZ vyššie uvedeného tak vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný rozsudok vo veci samej v zákonnej\nlehote odvolaním, súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením správne podľa položky 7a sadzobníka\nsúdnych poplatkov (v spojení s vyššie cit. ust. zákona o súdnych poplatkoch) žalobcovi uložil povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a to v správnej výške 20,- Eur.\n\nOdvolací súd dodáva, že správnosť ukladania poplatkovej povinnosti za podané odvolanie bola\npredmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, na ktorý sa obrátil žalobca s ústavnou sťažnosťou, pričom\nÚstavný súd SR uznesením č.k. IV. ÚS 340/2014-8 zo dňa 19.06.2014 sťažnosť sťažovateľa odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nS poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako v\ncelom rozsahu vecne správne, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/103/2014", "guid": "faf33a7a-80bf-46fa-a1e9-bca7f4c55fe3:4f2111c3-8361-446c-9800-c8d71a6c90d0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "1b869d7b-76c7-44d0-b1fb-76d48a2ceceb:841dc263-70f6-46c0-91c1-71c4f3db985c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/758/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/758/2010 z 7. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2014-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1b869d7b-76c7-44d0-b1fb-76d48a2ceceb:841dc263-70f6-46c0-91c1-71c4f3db985c"}], "citovane_v": []}