{"guid": "0e19caf7-3de4-49f1-a3c8-c2f3c20def23:89402e1e-4b04-4d9e-aef9-3ff1ff3cab3f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312216935.2", "spisova_znacka": "7Co/374/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/374/2014 z 11. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 11. marca 2015, sp. zn. 7Co/374/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4312216935.2", "identifikacne_cislo": "4312216935", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1395", "datum_vydania": "2015-03-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-6", "nazov": "§ 44 ods. 6 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-7", "nazov": "§ 44 ods. 7 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-8", "nazov": "§ 44 ods. 8 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-9", "nazov": "§ 44 ods. 9 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-240.odsek-2", "nazov": "§ 240 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-240.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-238"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-240", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-238"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89402e1e-4b04-4d9e-aef9-3ff1ff3cab3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216935.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216935.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216935.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 7Co/374/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4312216935\nDátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216935.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a\nčleniek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľky:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporkyni: Slovenská republika a v jej mene konajúce\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.10.2013\nč. k. 18C/81/2013-49, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd  rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\nOdporkyni  náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni\ndomáhala zaplatenia sumy   175  eura ako náhrady škody a sumy  719,16 eura ako nemajetkovej\nujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá\njej  mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu  Levice  v exekučnom konaní sp.\nzn. 3Er/19/2003, spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti na zmenu\nsúdneho exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti rozhodnutím vydaným s omeškaním o viac ako\n390 dní,  čím došlo  k  porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporkyni\nnáhradu trov konania nepriznal.  Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil  ust. § 4 ods. 1 písm. a/\nbod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1-3 a § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 41 ods. 1, 2 , § 44 ods.\n1, 2 ,5 ,  § 238 ods. 1  a § 240  ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej\nlen \"Exekučný poriadok\"). Vychádzal zo zisteného  skutkového  stavu,  ktorým mal za preukázané,\nže navrhovateľka uplatnila svoj nárok na náhradu škody u odporkyne. Odporkyňa nárok navrhovateľky\nneuspokojila, z toho dôvodu sa navrhovateľka obrátila na súd. Z pripojeného exekučného spisu zistil,\nže v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde  Levice pod sp.zn 3Er/19/2003 súdny exekútor\npodal súdu dňa  21.01.2003 žiadosť  o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom o\nvykonanie exekúcie, ktorej  súd  vyhovel vydaním poverenia dňa 19.08.2003 súdnemu exekútorovi Dr.\nĽubomírovi Pekárovi. Oprávnená dňa 23.11.2010 podala exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho\nexekútora s poukazom na ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Súd vyzval pôvodného exekútora na\nvyjadrenie k trovám exekúcie a k ich špecifikácii výzvou zo dňa 12.05.2011. Súdny exekútor vyčíslil\ntrovy exekúcie a zaslal ich súdu dňa 01.06.2011. Okresný súd Levice uznesením č.k. 3Er/19/2003-20\nzo dňa 13.12.2011 návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora vyhovel. Zároveň uložil oprávnenej\npovinnosť nahradiť pôvodnému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 164,96 eura.\n\nNavrhovateľka špecifikovala uplatnenú majetkovú škodu, ako účelne vynaložené  náklady navrhovateľky\nv období medzi doručením žiadosti o  zmenu exekútora a rozhodnutím o nej, pričom malo ísť o\npracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,00 eur, náklady na\nudržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 eur a administratívne náklady v sume\n15,00 eur. Navrhovateľka sa zároveň domáhala nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli\nreálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľky na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k\nzániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má\npredstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľka\nvychádzala  z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660,00 eur ročne a\nnavrhovateľka  sa domáha sumy 55,00 eur za každý mesiac, pričom  exekučný súd  bol v danej veci\nnečinný viac ako 390 dní.\nSúd  v dôvodoch poukázal na ustanovenia § 9, § 16, § 17, § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41, § 44 Exekučného\nporiadku a nárok navrhovateľky v zmysle citovaných ustanovení nepovažoval za dôvodný. Uviedol,\nže nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon, resp. škodová\nudalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť  medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a\nvznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie\nje podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa\n§ 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo znamená, že zo strany oprávneného\nsubjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale\nstačí preukázať, že škoda (ak vznikla  je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť\nza výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy (\"Každý má právo na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej\nsprávy alebo nesprávnym úradným postupom\").\nV zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh\nzamietol. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľka  sa domáhala  škody\nza nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu o návrhu na  zmenu exekútora nedošlo v\nzákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z\nakého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. S poukazom\nna znenie ust. § 44 EP platného v čase začatia exekučného konania nebola stanovená žiadna lehota\nna rozhodnutie súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora, preto nemohlo dôjsť k nesprávnemu\núradnému postupu súdu pre nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora. Súd\nprvého stupňa konštatoval, že v priebehu exekúcie po podaní návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť\nk žiadnej škode, pretože pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie a povinnosť vykonávať úkony\nexekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím o zmene exekútora v primeranej\nlehote, nevznikol stav právnej neistoty,  pretože doba do rozhodnutia o žiadosti (6 mesiacov po vyjadrení\nexekútora) nemohla nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľku, vyvolať u nej neistotu ako morálnu ujmu.\nRozhodovaciu činnosť súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.  K prieťahom v konaní\npoukázal na ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003Z.z. a dospel k záveru, že všeobecný súd\nnemôže v konaní hodnotiť postup iného súdu z uvedeného hľadiska.\nNárok na náhradu škody si navrhovateľka  uplatňovala podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď\npodľa nej príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo\nvydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne\nprípadného prieťahu v konaní  súd zistil, že  sa   neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť\nna prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.\nV zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné\npre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku\n2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného\nustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. platného v čase podania\nnávrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Od podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu\nna predbežné prejednanie nároku navrhovateľa neubehli tri roky a tak návrh nie je premlčaný.\nSúd ďalej konštatoval, že navrhovateľkou uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná,\nnavrhovateľka nepreukázal a žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by\nsúd rozhodol včas, nemusela  by sa navrhovateľka prostredníctvom svojich zamestnancov venovať\nurgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov, sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú\npríčinnú súvislosť medzi rozhodnutím exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným\nnávrhom na zmenu exekútora.  Navyše navrhovateľkou uvádzaná majetková škoda nebola v konaní\n\npreukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou reálnych vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych\nvýdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca,\nje podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce\nním uvádzanú škodu. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej\nosobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku  existujúceho majetku poškodeného\na predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého\nstavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné\nalebo účelné.\nDoba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného rozhodnutia\nexekučného súdu o tomto návrhu, nemohla nijako negatívne zasiahnuť  navrhovateľku, nemohla v\nnej vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jej plánovanie a rozhodovanie, nemohla\nviesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný\nzákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd prvého stupňa\nsa nestotožnil ani s názorom navrhovateľky, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za\nnedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za\nprieťahy v konaní. Je pravdou, že v danej veci  exekučný súd  rozhodol v lehote do 6 mesiacov od\ndoloženia dokladov súdnym exekútorom, čo však vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase neexistovala\nžiadna lehota na rozhodnutie o zmene exekútora, nemožno považovať za neprimeranú lehotu. Treba\nskúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie\no  zmene exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný.\nZ pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako\no prijateľnom časovom intervale. Navrhovateľka ako oprávnená v exekučnej veci  požiadala o zmenu\nexekútora až po  ôsmych  rokoch od udelenia poverenia pôvodnému exekútorovi , skoršie rozhodnutie\no zmene exekútora nepresadzovala zákonnými možnosťami. Jej tvrdenia o  urgencii, či žiadosti o\ninformáciu o stave konania, sa v predmetnom exekučnom spise žiadne takéto podania  nenachádzali. O\nnávrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný\nsúd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné\nkonštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.V prvom rade mal súd prvého stupňa za to, že žiadna škoda\nnevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal\njej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora.\nK zamietnutiu návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania k otázke výšky škody súd\nprvého stupňa uviedol, že  doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol,\ni s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu.\nO trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala\nvo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala  a žiadne jej nevznikli.\nProti tomuto rozsudku podala  v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadal a napadnutý\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedla,  že súd\nprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na postupom súdu účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala, že súd\nprvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v\nust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej\nskutočnosti a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom\nrozhodovaní bol viazaný ust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák.\nč. 412/2012 Z.z.. Svojim rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je\nneprípustné. Vytkla mu tiež, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. V tejto\nsúvislosti poukázala na to, že nemala  k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a preto mohla  niektoré\nskutočnosti len usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré mala v realite, z ktorého dôvodu ako\ndôkaz označila aj exekučný spis a žiadala použiť v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť\núdajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Namietala, že súd prvého\nstupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že\nzákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za\nsituácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý\nje z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota\nohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu,\nale len súdu exekučného. Ďalej argumentovala, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie\n\ndĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a  jeho úvahy negujú\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy\nv konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako\nnapr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Rovnako tak Dohovor\nzaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám\nčl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný\nštát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže\nbyť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie\no rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval\nskutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.\nOdporkyňa  sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.\nKrajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podal včas účastník\nkonania (§ 201 a § 204  OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný\nskutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec  podľa § 214 ods. 2\nOSP bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej\nv ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je\nvo výroku vecne správne a odvolanie navrhovateľky  nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP\nnapadnutý rozsudok potvrdil.\nPredmetom tohto konania je suma 175,00 eur, ktorej zaplatenie sa navrhovateľka  domáha z dôvodu\nnáhrady škody a suma 719,16 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ako právny\nzáklad návrhu na začatie konania navrhovateľka  uviedla škodu, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom  u súdneho\nexekútora pod sp. zn. EX/90/2003. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný\nsúd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.\nV prejednávanej veci  sa  súd prvého stupňa   správne  najskôr zaoberal   existenciu predpokladov\nzodpovednosti odporkyne  za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom\nrozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti\norgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť\norgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah\ndo práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\nPodľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\nZákon  č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody,\nktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom\nvykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.\nZákladnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci\norgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým\npredpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,\nktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno\nna preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej\nzodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci,\nmá charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola\nškoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť\nza škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a § 6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom (§ 9). I keď zákon explicitne nedefinuje pojem \"nesprávny úradný\npostup\", vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi\nnormami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa\ndotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/\nZ.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej\nmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu,\n\nzbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických\na právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je\nzávislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným\nz rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli\nk určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej\nzodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti,\na preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.\nNa to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia\nbyť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto\nzodpovednosti sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) vznik škody alebo\nnemajetkovej ujmy poškodenému, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Základnou podmienkou\nzodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva\nverejnú moc. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej\nujmy, ktorú musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou\nškodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda\nspôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za\nškodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje\nzodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Zároveň je v rámci\nzákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona),\nväzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8 zákona).\nNesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä\njeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným\npostupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj\nnevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné\npovažovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.\nZodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti\n(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí\nv jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením\nalebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti (výkon\nverejnej moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, vznik škody a príčinná\nsúvislosť medzi konaním a škodou).\nPri koncipovaní objektívnej zodpovednosti ide zákon ešte ďalej, keď ustanovuje zákaz liberácie, t.j.\nzbavenie sa zodpovednosti (§ 3 ods. 2 zákona). Ak sú splnené podmienky, nedáva zákon štátu (ani\núzemnej samospráve) sa zbaviť zodpovednosti. Tým vlastne nadobúda táto zodpovednosť charakter\nabsolútnej zodpovednosti.\nAj v tomto prípade musia byť podmienky zodpovednosti za škodu preukázané. Vyššie uvedené\npodmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom súdnom konaní o náhradu\nškody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.\nHoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným\npostupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že\núkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané,\nbezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia.\nOdvolací súd  v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi v dôsledku podaného odvolania taktiež\npreskúmal, či v tomto prípade boli naplnené podmienky vzniku zodpovednostného právneho vzťahu\nštátu vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci\na taktiež vec správne právne posúdil. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Levice vedeného\npod sp. zn. 3Er/19/2003 vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 16.01.2003, kedy bol súdnemu\nexekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním\ndoručeným exekučnému súdu dňa 21.01.2003 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nna podklade exekučného titulu platobného rozkazu okresného súdu Levice č.k.15RoB/1424/02 zo\ndňa 17.09.2002. Exekučný súd výzvou zo dňa 21.02.2003 žiadal  súdneho exekútora o doloženie\nexekučného titulu - platobného rozkazu. Dňa 19.08.2003 exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi\npoverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 23.11.2010 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na\nzmenu súdneho exekútora. Dňa 12.05.2011 exekučný súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov\nexekúcie. Súdny exekútor reagoval dňa 01.06.2011, keď exekučnému súdu doručil vyúčtovanie trov\nexekúcie. Následne exekučný súd dňa 13.12.2011 rozhodol o tomto návrhu tak, že návrhu oprávneného\nna zmenu súdneho exekútora, vyhovel.\n\nPodľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd\no zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie\npoverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však\nvypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.\nPodľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v\npriebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu\nexekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu\nexekútora.\nPodľa § 44 ods. 8 citovaného zákona, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň\nvykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným\nspisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa\nvypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.\nPodľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek v\npriebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu\nexekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu\nexekútora.\nPodľa § 44 ods. 9 citovaného zákona, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň\nvykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným\nspisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa\nvypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.\nPodľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa\ndoterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.\nPodľa § 240 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1.\ndecembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie.\nV konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie\nna vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd\nurčí túto výšku na žiadosť exekútora.\nPodľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa\npráva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.\nV tomto smere odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku s účinnosťou\nod 01.09.2005 (s účinnosťou od 01.12.2006 ods. 8)  upravuje 30-dňovú lehotu, o plynutie ktorej sa opiera\naj návrh navrhovateľky žiadajúc náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľka  vo\nsvojom návrhu tvrdí, že súd aplikujúc toto ustanovenie nerozhodol v zákonom stanovenej lehote.\nVo vzťahu k hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu odvolací súd konštatuje, že hmotnoprávnym\ndôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania je nepreukázanie podmienok na uplatnenie náhrady\nškody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovateľka  svoj návrh odôvodnila\nnedodržaním zákonom stanovenej lehoty 30 dní na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. V tomto\nsmere je potrebné uviesť, že ustanovenie  § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do\n31.08.2005 (v znení účinnom v čase začatia predmetného exekučného konania) neupravovalo lehotu\n30 dní na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora, táto bola zavedená do Exekučného poriadku\naž novelou účinnou od 01.09.2005. V zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred\n1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje\ninak. Odsek 2 v tomto prípade vo vzťahu k ustanoveniu § 44 neustanovuje inak preto platí prvá časť\nvety § 238 ods. 1, t.j. že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného\ndo 31. augusta 2005, čo je aj tento prípad. Exekučné konanie začalo dňa 16.01.2003, za účinnosti\nustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré lehotu 30 dní na rozhodnutie súdu o zmene\nsúdneho exekútora neupravovalo. V prebiehajúcich exekučných konaniach sa a priori totiž uplatnia\ndoterajšie právne predpisy. Všeobecne sa týmto vychádza z prísneho dodržania ústavných princípov\nzákazu retroaktivity.\nV danom exekučnom konaní preto zo strany exekučného súdu pri vydaní rozhodnutia o zmene súdneho\nexekútora nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Exekučný\nsúd zistiac dôvody na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol\nv čase primeranom skutkovému a právnemu stavu veci. Navyše žiadnou lehotou na vydanie rozhodnutia\no zmene súdneho exekútora ani nebol viazaný. Navrhovateľ tak jednu z podmienok zodpovednostného\n\nprávneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukázal, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené\nsúd prvého stupňa ani odvolací súd nezistil, že by sa exekučný súd dopustil nesprávneho úradného\npostupu z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní\nk dispozícii exekučný spis, z ktorého údajov pri svojom rozhodovaní aj vychádzal, pričom z obsahu\ntohto spisu ako aj z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že zo strany exekučného súdu\nnedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona a teda nedošlo k naplneniu\nzákladného predpokladu potrebného pre úspešnosť žaloby, preto s ohľadom na zásadu hospodárnosti\nkonania nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Exekučný súd rozhodol správne podľa platných\nprávnych predpisov a v primeranom čase v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\nneporušiac tým ani právo na spravodlivý súdny proces a právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nK dôvodom odvolania vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že viazanosť rozsahom a dôvodmi\nodvolania vyplýva pre odvolací súd z § 212 ods. 1 a 2 OSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu\nzahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen\nzákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté\nkonanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací\nsúd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a\ndopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným\núkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie\n§ 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba\nzdôrazniť, že ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného\nodvolania je odvolací súd viazaný vždy.\nVo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou\núpravou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že sa  nestotožňuje s dôvodmi odvolania\nnavrhovateľky v časti týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č.  514/2003 Z. z.\nuskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z.  Je pravdou, že prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného\nrozhodnutia citoval dané ustanovenie  po novele prijatej zák. č.  412/2012 Z.z. Citované ustanovenie\nje platné od 01.01.2013 a návrh na začatie konania bol podaný v roku 2012. Uvedené pochybenie\nprvostupňového súdu však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Odvolací súd v tejto časti poukazuje\nna dôvodnú správu k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, že súdne konanie nie je\nkompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č.  514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd,\nresp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhradu škody mohol\nhodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný\nzáver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup  iných všeobecných súdov, pričom by to mohlo\nsmerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je\noprávnený len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu. Aj keď novela v §  9 ods.  2, 3 presne upravila\nprieťahy v konaní, v podstate reagovala na dovtedajšiu rozhodovaciu prax súdov, že nie sú oprávnené\nposudzovať prieťahy v konaní.\nSúd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii súdny spis sp. zn. 3Er/19/2003 z ktorého listín\na údajov vychádzal. Základom rozhodnutia súdu prvého stupňa je nesplnenie zákonných podmienok\nzodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/200 Z. z. a nie nedôveryhodnosť údajov\ntak ako to uvádza navrhovateľka v odvolaní.\nOdňatie možnosti konať pred súdom odvolací súd nevzhliadol ani v postupe súdu prvého stupňa\ntýkajúceho sa znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že\nObčiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná.\nTo znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou\nspôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým odvolací\ndôvod. Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by\nbolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. V zmysle § 120 ods.\n1 druhá veta OSP len súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná\ndôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Ich\nnevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté dôkazy,\nak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná dôkazy\noznačené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či skutkové závery\nvyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať\ncieľu sledovanému § 1 až § 6 OSP, v zmysle ktorých je potrebné vykladať ustanovenia Občianskeho\n\nsúdneho poriadku. V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrh na doplnenie dokazovania znaleckým\nposudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. V tomto\npostupe súdu prvého stupňa nemožno vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať odňatie možnosti\nkonania pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol v zmysle zákona a svoje rozhodnutie v\ntomto smere aj dostačujúco odôvodnil. Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani\nprípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy\nnevykonal, resp. ak ich vyhodnotenie nie podľa predstáv navrhovateľa.\nOdvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému prejavu nesústredenosti činnosti súdu, keď podľa\njeho názoru súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia (rozpor\nexekučného titulu so zákonom), odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa bol oprávnený na\npodporu svojich tvrdení uviesť akékoľvek skutkové a právne skutočnosti odôvodňujúce jeho rozhodnutie.\nExekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bola notárska zápisnica, preto súd prvého stupňa\nbol oprávnený vo svojom rozhodnutí uviesť aj tieto skutočnosti. Jednalo sa o skutočnosť súvisiacu\ns konaním ako celkom a s úpravou súvisiacou so splnomocnením na spísanie notárskej zápisnice a\nrozhodovaciu činnosť súdov v tomto smere (zastavené exekúcie z dôvodu neplatnosti splnomocnenia).\nPodstata odôvodnenia bola však v posudzovaní podmienok nároku na škody v zmysle zákona č.\n514/2003 Z. z.\nVzhľadom na uvedené navrhovateľka nesplnila ani jednu z podmienok zodpovednostného právneho\nvzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V danom prípade bolo na navrhovateľke preukázať skutočnosti\nuvedené v návrhu a to, že exekučný súd svojím nesprávny úradným postupom spôsobil také konanie,\nktoré by bolo v príčinnej súvislosti so škodou vyčíslenou v návrhu. Rovnako tak mala postupovať a\npreukázať dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy. Na základe uvedených dôvodov preto odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie ako  vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1\na §  151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, keďže odporkyňa  návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.\nRozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/81/2013", "guid": "f2e2db20-73cb-4d5b-938c-25a6245e719c:819db0f9-2d79-4fe5-a7af-e5fb0fe61a21", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "17dfe8b4-8e42-4b3b-9299-9aead495071f:2d93e583-a21e-4f1d-af48-46f292078d2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/19/2003", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3Er/19/2003 z 22. 8. 2019", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2019-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/17dfe8b4-8e42-4b3b-9299-9aead495071f:2d93e583-a21e-4f1d-af48-46f292078d2a"}], "citovane_v": []}