{"guid": "0e16b841-dc48-4ca1-9bfc-d7b715b6fc78:a519a825-d716-44c4-bd86-c1fa1356550f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2", "spisova_znacka": "6S/114/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/114/2015 z 16. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 16. mája 2018, sp. zn. 6S/114/2015, ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2", "identifikacne_cislo": "7015201126", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2018-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a/4", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a/4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-21", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a519a825-d716-44c4-bd86-c1fa1356550f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/114/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201126
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd\") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej
veci žalobcu: G. Y., Y. I.K. XXXX/X, L., práv. zast.: JUDr. Ivan Vanko, advokát, Floriánska 19, Košice,
proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.07.2015 č. OPS/BEZ/2015/3590 O-303/2015, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu   z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 20.04.2015 č. XX/XX/O,
ktorým tento podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce uložil
žalobcovi pokutu 2.000,- eur za porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2
ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spočívajúce v tom, že
žalobca využíval dňa 20.11.2014 o 10:10 hod. závislú prácu F. K., ktorá vykonávala činnosť recepčnej
na pracovisku G. U., Š. XX v L. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Rozhodnutie žalovaného
bolo doručené žalobcovi dňa 05.08.2015.

2. Včas podanou žalobu, doručenou osobne na Krajský súd v Košiciach dňa 05.10.2015, sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu z
dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný
nevykonal výsluch a konfrontáciu osôb zúčastnených danej situácie, aj keď ich žalobca navrhol vypočuť,
už vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2014, ako aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo
dňa 01.04.2015, kedy sa domáhal ústneho prejednávania, a taktiež v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu zo dňa 20.05.2015. Vytýkal žalovanému nedostatočne
zistený skutkový stav veci, ako aj nezákonnosť spísania zápisníc z 20.11.2014 o podaní informácií
a nezákonnosť protokolu z 15.12.2014 v znení dodatku z 19.12.2014, a preto považoval rozhodnutia
prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu za nezákonné. Ďalej vytýkal žalovanému, že
žalovaný mu neposkytol svoje stanovisko k vyjadreniu zo dňa 16.12.2014 v zmysle ust. § 14 ods. 3
zákona o inšpekcii práce s odôvodnením. Taktiež namietal, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
uvedenej v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci, pretože
pani K.Á. nevykonávala závislú prácu, keďže žiaden znak závislej práce naplnený nebol. V poslednom



rade vzniesol námietku voči doručovaniu, pričom tvrdil, že zásielky správnych orgánov nepreberala na
to oprávnená osoba.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.12.2015, v ktorom konštatuje, že žalobca
v žalobe uvádza tie isté námietky, ktoré uvádzal aj vo svojich podaniach, t.j. vo vyjadrení zo dňa
16.12.2014 a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, a s týmito námietkami sa
žalovaný vyporiadal v žalovanom rozhodnutí dostatočne. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. 6S/114/2015-61 zo dňa 31.03.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 20.04.2015 č. XX/XX/O a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. vychádzajúc z judikatúry (Nález ÚS SR III. ÚS
231/2010-38 z 25.08.2010), v zmysle ktorej povinnosťou súdu nariadiť ústne pojednávanie je nielen v
priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesením sp.zn. 7Sžo/67/2016 zo dňa 18.01.2018 v bode 4
tohto rozsudku označený rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ktorým uznesením
sa súd v ďalšom konaní riadil.

6. Súd opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s ust. § 194 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po vypočutí žalobcu a
žalovaného, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho uznesení
sp.zn. 7Sžo/67/2016 zo dňa 18.01.2018, ktorým sa riadil, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno
priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu vo svojom prednese uviedol: „Plne rešpektujem
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v danej veci a nechávam ďalší postup a rozhodnutie na Krajský
súd v Košiciach, ktoré rozhodnutie budeme rešpektovať, pretože právny názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR je pre podriadený súd záväzný.“

8. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu vo svojom prednese uviedol: „My
zotrvávame na našom stanovisku v zmysle nášho písomného vyjadrenia a navrhujeme žalobu zamietnuť
z dôvodu, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo u žalobu jednoznačne preukázané a
dôkazovo podložené.“

9. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného a tam zistených skutkových okolností vyplýva, že
dňa 20.11.2014 o 10:10 hod. vykonali zamestnanci Inšpektorátu práce Košice kontrolu zameranú na
dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. Prvostupňový správny
orgán dňa 15.12.2014 na základe vykonanej kontroly vyhotovil protokol č. R.-XXX-XX-X.X/P-F.-XX
so záverom konštatujúcim vo vzťahu ku kontrolovanej osobe žalobcu porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania plynúce z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.

10. Na základe podaného vyjadrenia žalobcu k protokolu prvostupňový správny orgán dňa 19.12.2014
vyhotovil dodatok č. X k protokolu č. R.-XXX-XX-X.X/P-F.-XX, v ktorom zotrval na predchádzajúcich
záveroch plynúcich z protokolu.

11. Prvostupňový správny orgán listom z 03.02.2015 č. XX/XX/O oznámil žalobcovi začatie správneho
konania, ku ktorému sa žalobca podaním z 01.04.2015 vyjadril. V tomto vyjadrení navrhol, aby
prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie a predvolal svedkov, ktorých označil z dôvodu
odstránenia nezrovnalostí uvedených v zápisniciach o podaní informácií z 20.11.2014, a aby výsledok
a spôsob spísania uvedených zápisníc inšpektorom práce konfrontoval s osobami v zápisniciach
uvedenými.

12. Následne 20.04.2015 vydal prvostupňový správny orgán pod č. XX/XX/O rozhodnutie o uložení
pokuty žalobcovi vo výške 2.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č.
125/2006 Z.z. Konkrétne sa jednalo o porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 82/2005 Z.z., keď žalobca využíval dňa 20.11.2014 o 10:10 hod. závislú prácu fyzickej osoby



p. F. K., ktorá vykonávala činnosť recepčnej na pracovisku G. U. O. L., Š. XX a nemal s ňou založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce).

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 7Sžo/67/2016 zo dňa
18.01.2018 zaujal právny názor, podľa ktorého: „Skutkové zistenia danej veci potvrdzujú, že Inšpektorát
práce uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie
právnej povinnosti na úseku nelegálneho zamestnávania, keď zistil, že žalobca využíval dňa 20.
novembra 2014 o 10:10 hod. závislú prácu fyzickej osoby p. F. K., nar. XX. V. XXXX, bytom v
K. Č.. XXX, ktorá vykonávala činnosť recepčnej na pracovisku G. U. O. L., Š. Č.. XX a nemal s
ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce). Zákonodarca na
konanie podľa § 19 uvedeného zákona stanovil správnemu orgánu povinnosť postupovať podľa právnej
úpravy správneho poriadku (§ 21 ods. 3 označeného zákona). Zákon č. 125/2006 Z. z. ani správny
poriadok neustanovuje špeciálnu právnu úpravu postupu správneho orgánu na konanie a rozhodovanie
o administratívnom delikte, a preto vychádzajúc z uvedeného vyššie bolo povinnosťou správneho orgánu
v konaní a zisťovaní porušenia právnej povinnosti a vydania rozhodnutia o uznaní žalobcu za vinného
z porušenia právnej povinnosti a uloženia sankcie za administratívny delikt postupovať analogicky v
zmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi ako subjektu obvinenému z administratívneho deliktu
boli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu, a to
predovšetkým právo na obhajobu svojich práv, spočívajúce v jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým
skutočnostiam kladeným mu za vinu. Vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v § 19 v spojení s
§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. zákonodarca výslovne nestanoví Inšpektorátu práce povinnosť
vo veci administratívneho trestania nariadenie ústneho pojednávania. Z týchto dôvodov pokiaľ správne
orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie za účelom opätovného výsluchu p. F. K. ako aj
zamestnankyne žalobcu p. V. I., nepostupovali v konaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie
takou vadou, ktorá by mohla mať sama o sebe za následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by
musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať z úradnej povinnosti.“

14. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 2 SSP).

Podľa ust. § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie



otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu
byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo
národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa ust. § 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana
zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť
orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného
predpisu, c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 citovaného zákona inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur,
a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.

Podľa ust. § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a
2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť
zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a
riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,
ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie
povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o
ojedinelý výskyt nedostatku, súdu.

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej
len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia fyzická osoba
nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu (Zákonník práce).

15. Z obsahu ust. § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. vyplýva, že tento zákon vymedzuje nelegálnu
prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu, ako aj postih za porušenie zákazu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.



16. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát
práce má povinnosť uložiť zamestnávateľovi pokutu, či fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania, a to od 2.000,- eur do 200.000,- eur.

17. Ako vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Zákonník práce, podľa jeho ust.
§ 42 ods. 1 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a
zamestnávateľom.

18. Podľa ust. § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok“) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým
prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

19. K vecným námietkam žalobcu súd zdôrazňuje, že výkon inšpekcie práce (kontrolu zameranú na
dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania ) sa spravuje režimom zákona č. 125/2006 Z.z. o
inšpekcii práce, nie Správnym poriadkom, čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov (napr. aj v prípadoch
uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania). Postup inšpektorátu práce pri
spisovaní zápisnice o podaní informácie preto nie je zaťažený povinnosťou umožniť kontrolovanému
subjektu klásť svedkom otázky tak, ako o tom pojednáva dikcia ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku.
Tu je potrebné ešte podotknúť, že spomenuté zápisnice, o ktoré sa inšpekčné orgány pri rozhodovaní
opierali, boli vyhotovené legitímnym spôsobom a obsahujú aj poučenie dotknutých osôb o povinnosti
vypovedať pravdivo a úplne, a to pod hrozbou sankcie.

20. Z predloženého administratívneho spisu navyše nepochybne vyplýva, že žalobca vystupujúc v pozícii
kontrolovaného subjektu mal možnosť vyjadriť sa k obsahu protokolu, ku skutočnostiam a nedostatkom
v ňom obsiahnutým, čo aj využil, a preto akákoľvek úvaha o upretí práv žalobcu ako kontrolovaného
subjektu (v medziach predostretých žalobcom) nemôže skutkovo i právne obstáť.

21. Na podporu tvrdení o porušení procesných práv súd poukazuje na čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý, kto je obvinený z trestného činu,
právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo
svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Tu je potrebné v prvom rade zdôrazniť,
že v prejednávanom prípade je predmetom postihu žalobcu jeho pochybenie na úseku správnych
deliktov a nie spáchanie trestného činu, preto aj aplikácia zásad trestného konania bude prípustná len
vtedy, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému.

22. Súd vychádzajúc z dikcie ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku však konštatuje, že citované
ustanovenie výslovne hovorí o nariadení ústneho pojednáva správnym orgánom len vtedy, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
Zo žiadneho ustanovenia Správneho poriadku teda inšpekčným orgánom nevyplývala povinnosť nariadiť
vo veci ústne pojednávanie za účelom vypočutia žalobcom navrhovaných svedkov, čo je v súlade s
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bod 13 tohto rozsudku).

23. Naopak, bolo plne v kompetencii žalovaného, resp. inšpektorátu práce ako správneho orgánu prvého
stupňa, aby posúdili nevyhnutnosť nariadenia ústneho pojednávania vzhľadom na povahu veci, ktorá
bola predmetom vedeného konania. Ak tak neučinili (nenariadili ústne pojednávanie) a opierali sa len
o obstarané dôkazy, ktoré vyhodnotili ako legitímne a postačujúce, nijako nevybočili z rámca svojich
kompetencií tak, ako to predostiera žalobca. Predmetný záver súdu vychádza z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/67/2016 zo dňa 18.01.2018.

24. Súčasne súd uvádza, že dôkazový materiál, ktorým disponoval správny orgán prvého stupňa,
jednoznačne preukazuje spáchanie sankcionovaného deliktu žalobcom, čo činí námietku žalobcu o
nedostatočne zistenom skutkovom stave veci skutkovo i právne neprijateľnou.

25. Taktiež námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti zápisníc o podaní informácií a nezákonnosť
protokolu a dodatku č. X k protokolu súd nepovažuje za dôvodné jednak z dôvodu, že žalobca neuvádza,
v čom konkrétne vidí nezákonnosť týchto dokumentov a jednak preto, že podľa názoru súdu sú tieto
dokumenty spísané štandardným spôsobom podľa zistení inšpektorov práce a že ako zápisnice, tak
aj protokol a dodatok č. X k nemu obsahujú prejavy zistení inšpektorov práce od osôb prítomných pri



vykonaní inšpekcii práce, čo prítomné osoby potvrdili svojimi podpismi po ukončení spísania zápisníc a
inšpektor práce po spísaní protokolu vrátane dodatku č. X k protokolu, ktorý obsah zodpovedá obsahom
zápisníc, resp. obsahu vyjadrenia žalobcu k dodatku č. X k protokolu.

26. K námietkam žalobcu týkajúcim sa zaúčania p. K. na prácu recepčnej tak súd uvádza, že pokiaľ táto
vykonávala prácu recepčnej, tak na to, aby sa uvedené práce naučila vykonávať, slúži skúšobná doba
v rámci uzatvorenej riadnej pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce a nie žalobcom zvolené zaúčanie
na prácu recepčnej, ktoré je jednoznačne nelegálne.

27. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nenaplnenia znakov závislej práce u nelegálne zamestnávanej
p. K. súd uvádza, že pokiaľ p. K. vykonávala prácu recepčnej, tak táto práca vykazuje znaky závislej
práce, pretože ju vykonávala tak, ako to predpokladá ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Táto p. K.Č.
vykonávala prácu vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti vo vzťahu k
zamestnávateľovi, pretože bola zaškolovaná, a teda neurčovala si sama čas ani miesto zaškolenia, ani
nepracovala bez pokynov zamestnávateľa. Jej prácu určoval zamestnávateľ, ktorú vykonávala osobne v
určenom pracovnom čase počas prevádzkových hodín, a to, ako sama uviedla, evidovala hostí, prijímala
telefónne hovory a v daný deň vydávala kľúče od 09:00 hod. do 10:10 hod., to znamená v čase výkonu
inšpekcie práce, a to bez pracovnoprávneho vzťahu, ktorý by mala mať uzatvorený podľa Zákonníka
práce.

28. K námietke žalobcu týkajúcej sa doručovania rozhodnutí súd uvádza, že z obsahu spisovej
dokumentácie žalovaného je zrejmé, že písomnosti žalovaného boli doručované žalobcovi a pokiaľ tento
mal na preberanie písomností určeného splnomocnenca (p. M.), potom je doručovanie písomností v
súlade so zákonom, pretože zásielky žalobcovi boli doručované do vlastných rúk a to, že ich preberal
jeho splnomocnenec, nie je v moci žalovaného ovplyvniť.

29. Na margo vytýkanej nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí súd má za to, že obsahové náležitosti
oboch napadnutých rozhodnutí ako správnych aktov sú koncipované v súlade s ust. § 47 Správneho
poriadku i aplikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Inšpektorát práce, ako aj žalovaný
svoje úvahy vedúce k uloženiu pokuty (a tiež k určeniu jej výšky) náležite odôvodnili, a to spôsobom
vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o správnosti a legitímnosti tohto postupu, ako aj o primeranosti
uloženej sankcie.

30. Aj preto všeobecná argumentácia žalobcu o porušení ust. § 14 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona o
inšpekcii práce, ust. § 3 ods. 3 a 4, § 34 ods. 3 Správneho poriadku tak nemôže byť spôsobilá privodiť
ním zamýšľaný právny následok.

31. Súd záverom preto uzatvára, že pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu, nevidí v nich dôvod na to, aby
bolo rozhodnutie žalovaného a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce ako nezákonné
zrušené, pretože inšpektorát práce a žalovaný okrem toho, že dospeli k správnym skutkovým zisteniam
a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísali vo svojich rozhodnutiach dostatočne zodpovedne aj
skutkový stav veci, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty.
Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom usúdil, že tak ako
je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, zachovávajúcim zásady správneho konania a
trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe.

32. Preto súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovený v jeho uznesení sp.zn. 7Sžo/67/2016 zo dňa 18.01.2018, ako nedôvodnú
zamietol.

33. Výrok o náhrade trov konania súd opiera o ust. § 161 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého žalobcovi
ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal a žalovaný si právo na
náhradu trov konania neuplatnil, aj keď si uplatniť mohol, preto súd vo výroku uviedol, že účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznáva.

34. Senát súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90"}, {"guid": "0e16b841-dc48-4ca1-9bfc-d7b715b6fc78:e0924bae-afb7-4a3b-9e43-dabc40c94901", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2", "spisova_znacka": "6S/114/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/114/2015 z 16. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7015201126.2"}], "citovane_v": []}