Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/142/2013 z 13. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. januára 2014, sp. zn. 20Sd/142/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201537.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sd/142/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201537.1 | 2014-01-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (721/2004 Z. z.), zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ed3e2b0-eec2-4a8c-8a91-2339da03045b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201537.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/142/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201537
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201537.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa E. D., nar. XX. S. XXXX, D. XX, XXX XX I. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2013 a rozhodnutie odporkyne
rovnakého čísla zo dňa 16. augusta 2007 potvrdzuje.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 20. augusta 2013 podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z a § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 7. augusta 2010.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa vychádzala z
právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného napr. v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.
augusta 2012 a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I.
kategórii funkcií vychádzala z ust. § 21, § 14 ods.4, § 132 a § 175 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii
funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením XX. roku veku, XX. S. XXXX.

Z obsahu spisového materiálu, najmä z rozhodnutia K. C. I. č.p. I. vyplýva, že mu bol od XX. S. XXXX
priznaný výsluhový dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb.

To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132
ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných
vo všeobecnom systéme už určil orgán sociálneho zabezpečenia K. C. I..

Na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená nasledovná doba:

Doba od 27. júla 1958 do 16. októbra 1958, od 20. októbra 1958 do 31. decembra 1958, od 9. februára
1959 do 9. mája 1959, od 12. mája 1959 do 29. októbra 1959 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu
základnej vojenskej služby od 30. októbra 1959 do 31. októbra 1961 v I. kategórii funkcií, doba civilného
zamestnania od 6. novembra 1961 do 31. augusta 1965 v III. pracovnej kategórii, doba služby v N. U.
od 1. septembra 1965 do 30. novembra 1994 v I. kategórii funkcií, doba zamestnania od 25. januára



1995 do 26. júla 1995 v III. pracovnej kategórii a doba po dovŕšení dôchodkového veku od 23. februára
1996 do 22. mája 1996, od 26. júna 1996 do 31. marca 1997, od 1. apríla 1997 do 30. júna 1997 a od
1. júla 1998 do 31. augusta 1999.

Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania
poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť zo 7. augusta 2013 o priznanie starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňa zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol započítanie
dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, pretože na pobočke Sociálnej poisťovne vo Veľkom Krtíši
predložil doklady za obdobie 44 rokov a 243 dní od 1. septembra 1995 do 13. augusta 2004. Navrhovateľ
ďalej namietol tvrdenie odporkyne, že pri priznaní výsluhového dôchodku mu bolo K. I. zohľadnené aj
obdobie poistenia získané vo všeobecnom systéme, pretože výsluhový dôchodok sa mu priznal len za
31 rokov služby a nie za 44 rokov služby a 243 dní; tiež namietol, že nikdy nebol zamestnaný v období
od 25. januára 1995 do 26. júla 2000 v III. pracovnej kategórii, ale v tomto období bol evidovaný na
Okresnom úrade práce vo Veľkom Krtíši ako nezamestnaný.

Navrhovateľ zdôraznil skutočnosť, že odporkyňa doteraz nerozhodla o jeho treťom opravnom
prostriedku zo dňa 25. augusta 2007.

Navrhovateľ na záver žiadal, aby odporkyňa pribrala súdneho znalca podľa § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení a po obdržaní znaleckého posudku vo veci spravodlivo rozhodla.

Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 27. septembra 2013, v ktorom uviedla právne a
skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne.

Odporkyňa okrem iného v stanovisku uviedla, že rozhodnutím K. C. I. č.p.: I. zo 16. júna 2000 bol
navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení. Odporkyňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu SR
uvedenom napr. aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011 z 15. augusta 2012 a vychádzajúc
z tohto názoru posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok vychádzala z ust. § 21, 14 ods. 4, §
132 a § 175 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

V súlade s § 67 vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor
vyslovil aj Najvyšší súd SR napr. v rozsudku č. 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008.

Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania
poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť navrhovateľa zo 7. augusta 2013 o priznanie starobného
dôchodku od 7. augusta 2010 zo všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňa zamietla.

Odporkyňa na záver uviedla, že v súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov navrhovateľ má možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003
podľa zákona v znení neskorších predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku,
ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, útvar sociálneho
zabezpečenia K. C. I. W., ktorý starobný dôchodok priznal a vypláca.

Odporkyňa sa písomne vyjadrila aj k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 25. augusta 2007,
ktorý bol odporkyni doručený 20. augusta 2007 a ktorý nebol nedopatrením odstúpený krajskému súdu.

Rozhodnutím zo dňa 16. augusta 2007 č. XXX XXX XXXX X bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o
priznanie starobného dôchodku ku dňu 1. januára 2005. Odporkyňa v stanovisku zdôraznila, že právne
významnou skutočnosťou je, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorá súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku



na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení resp. podľa § 65
zákona o sociálnom poistení.

Odporkyňa v doplňujúcom stanovisku zo dňa 18. decembra 2013 uviedla, že podľa preukázaného stavu
veci, podľa potvrdení K. C. I. navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok od 27. júla 2000 podľa §
132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok považuje za
výsluhový dôchodok, a preto orgán sociálneho zabezpečenia v rozhodnutiach o zvýšení dávky uvádza
výsluhový dôchodok.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, nakoľko sa starobný dôchodok iba považuje za výsluhový
dôchodok, naďalej je starobným dôchodkom.

Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení z 13. novembra 2013 uviedla dobu evidencie od 25. januára 1995
do 22. februára 1996 podľa záznamov Sociálnej poisťovne, v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne zo
dňa 16. augusta 2007 a 20. augusta 2013 uviedla dobu, ktorú zhodnotilo K. C. I. pre nárok a výšku
starobného dôchodku.

Navrhovateľ by sa mal obrátiť so žiadosťou o zhodnotenie chýbajúcej doby evidencie od 27. júla 1997
do 22. februára 1996 na K. C. I..

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia na pojednávaní dňa 14. januára 2014 v zmysle § 250l
O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že
opravným prostriedkom navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ trval na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku a na dôvodoch uvedených v
písomných stanoviskách zaslaných súdu. Navrhovateľ namietol, že odporkyňa mu nezohľadnila správne
dobu dôchodkového poistenia, pretože z rozhodnutí K. C. vyplýva, že jemu bola zhodnotená doba len
31 rokov a táto doba mu bola zhodnotená aj pre zvýšenie starobného dôchodku resp. výsluhového
dôchodku.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 16. augusta 2007 a rozhodnutie
zo dňa 20. augusta 2013 potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na písomné stanovisko Sociálnej
poisťovne zo dňa 18. decembra 2013, 13. novembra 2013 a 23. septembra 2013, kde sú uvedené
právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutia potvrdiť. V danej veci však uviedla,
že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a 133 zákona č. 100/1988 Z.z. o
sociálnom zabezpečení a táto skutočnosť vylučuje priznanie starobného dôchodku v zmysle § 21 zákona
č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Podľa § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo 7. augusta 2013 požiadal odporkyňu o
priznanie starobného dôchodku od 7. augusta 2010.



Súd mal ďalej nesporne preukázané, že K. C. I., orgán sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č.p.: I. zo
dňa 16. júna 2000 podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. priznalo navrhovateľovi od XX. S. XXXX
starobný dôchodok vo výške 7 154,- Sk mesačne.

V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo okrem iného uvedené, že dôchodok bol vymeraný z
najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa §§ 12, 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky
1990 - 1994 v sume 4 067,- Sk mesačne a s prihliadnutím k započítanej dobe služby (zamestnania) od
18. rokov veku t.j. 36 rokov (z roho 31 rokov v I. kategórii funkcií, 5 rokov v III. pracovnej kategórii) a 2
roky a 3 mesiace po vzniku nároku na dôchodok.

Najvyššia výmera starobného dôchodku podľa § 133 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. je 7 154,-
Sk mesačne a v tejto výške sa starobný dôchodok priznáva.

Navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku aj ku dňu 1. januára 2005 a odporkyňa
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. augusta 2007 žiadosť navrhovateľa zamietla z rovnakých
dôvodov ako v rozhodnutí zo dňa 20. augusta 2013. Odporkyňa v tomto rozhodnutí okrem iného uviedla,
že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. júla 2007 č.k. 21Sd/54/2005.

Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto
dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky za obdobie pred 1. januára
2004, aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 133 ods. 1 citovaného zákona základná výmera starobného dôchodku tvorí

a) 60% priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórie funkcií (dôchodok z I. kategórie funkcií),

b) 55% priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu v
ostatných prípadoch (dôchodok z II. kategórie funkcií).

Súd mal v konaní nesporne preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný starobný dôchodok od XX. S. XXXX rozhodnutím K. C. I. zo dňa
16. júna 2000 so započítaním doby služby 36 rokov (z toho 31 rokov v I. kategórii funkcií, 5 rokov v III.
pracovnej kategórii) a 2 roky a 3 mesiace po vzniku nároku na dôchodok. Navrhovateľovi nebol priznaný
výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z.

Podľa § 125 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný
pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá
ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky
podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané
orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.



Z uvedeného dôvodu aj K. C. I. vo svojich rozhodnutiach o zvyšovaní dávky uvádza termín výsluhový
dôchodok.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR starobný dôchodok sa iba považuje za výsluhový dôchodok, ale
zostáva naďalej starobný dôchodok. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zák.
č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tento názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn.
9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008.

Podľa § 67 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov ak poistenec Sociálnej poisťovne,
ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januára 2004 a na výplatu tohto
dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, požiada o zvýšenie starobného
dôchodku podľa osobitného predpisu (§ 261 ods. 3 a § 293l ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.), vyžiada
si útvar sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania
dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.
decembra 2003 od Sociálnej poisťovne. Starobný dôchodok v takom prípade zvyšuje príslušný útvar
sociálneho zabezpečenia ministerstva.

V zmysle uvedeného navrhovateľ má možnosť požiadať útvar sociálneho zabezpečenia K. C. I. o
zvýšenie už priznaného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembra 2003
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Na základe vykonaného preskúmania súd napadnuté rozhodnutia potvrdil ako vecne správne, pretože
odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd neakceptoval právny názor
navrhovateľa, na základe ktorého by mu mal byť priznaný starobný dôchodok z dôvodov uvedených v
odôvodnení rozsudku.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k O.s.p., navrhovateľ v konaní nebol
úspešný, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.