Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/38/2016 z 12. 12. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. decembra 2016, sp. zn. 3Cob/38/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7612216036.1
Krajský súd Košice | 3Cob/38/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7612216036.1 | 2016-12-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: CSP, ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca4d8c5d-8d9f-427c-b7e5-8d396e697be5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7612216036.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216036
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612216036.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: U. Q. - T. X., O. briežok XXXX/
XX, X., IČO: XXXXXXXX, zast. U.. H. Q., advokát, Q. námestie 5, X. A. Q., proti žalovanému: X. I., s.r.o.,
G.. O. XX, X. A. Q., IČO: XXXXXXXX, zast. U.. P. S., advokát, X. XX, X. A. Q., o zaplatenie 6.601,32 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb/53/2012-113
zo 16.9.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.

V ostatnej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania     z r u š u j e     rozsudok a v rozsahu zrušenia
vec     v r a c i a     súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.439,47
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.200,44 eur od 16.6.2012 do 12.9.2012,
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.200,44 eur od 16.7.2012 do 13.9.2012, s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 239,03 eur od 14.9.2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.200,44 eur od 16.8.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 2.795,53 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
6.601,32 eur s príslušenstvom, na základe Zmluvy o pripojení a poskytovaní dátových služieb prístupu
do siete internet č. XXXSNXXXXDS, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému ako
užívateľovi verejnú telekomunikačnú službu prístupu do siete internet (čl. 2 bod 2.1.1. zmluvy) a žalovaný
sa ako užívateľ zaviazal platiť žalobcovi odplatu za poskytovanie dohodnutej služby vo výške a za
podmienok stanovených v zmluve o pripojení  (čl. 2 bod 2.1.2.). Počas trvania zmluvného vzťahu bol
žalovaný povinný platiť žalobcovi za poskytované telekomunikačné služby, prístup na internet paušálny
mesačný poplatok vo výške 1.534,95 eur. Dodatkom č. 1 z 1.5.2007 sa žalobca so žalovaným dohodli
na zmene linky a ceny, pričom k cene za linku pribudol poplatok 298,74 eur mesačne bez DPH. Po
účinnosti Dodatku č. 1 bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi sumu 1.833,7é eur s DPH.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 8Rob/48/2012-26 z 12.10.2012, proti ktorému v zákonom
stanovenej lehote podal žalovaný odpor. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými boli niekoľkoročné
obchodné vzťahy, pri ktorých vznikali záväzky aj pohľadávky a že vo svojom účtovníctve neeviduje
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.200,44 eur, ktorej úhrady sa žalobca domáha v žalobe. Poukázal na to,
že vo svojom účtovníctve eviduje faktúru č. XXXXXXXX z 1.8.2012, splatnú 15.8.2012 na sumu 2.200,44
eur. Z titulu refakturácie za spotrebu elektriny vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX splatnú 9.5.2012



na sumu 215,00 eur, fa.č. XXXXXXXXX splatnú 1.6.2012 na sumu 1.942,91 eur a fa.č. XXXXXXXXX
splatnú 8.8.2012 na sumu 281,51 eur. Jednostranným zápočtom zo 17.10.2012 žalovaný započítal svoje
záväzky na zaplatenie faktúr žalobcovi (fa.č. XXXXXXXX splatnú 15.7.2012 zostatok v časti 239,03 eur,
fa.č. XXXXXXXX splatnú 15.8.2012  na sumu 2.200,44 eur) v celkovej sume 2.439,47 eur so svojimi
pohľadávkami  (fa.č. XXXXXXXXX, fa.č. XXXXXXXXX, fa.č. XXXXXXXXX) celkom v sume 2.439,47 eur.

4. Následne žalobca na základe toho, že žalovaný uhradil sumu 2.200,44 eur dňa 12.9.2012 (fa.č.
XXXXXXXX) a sumu 1.961,41 eur dňa 14.9.2012 (časť z fa.č. XXXXXXXX z 13.9.2012), teda celkom
uhradil 4.161,85 eur, zobral  čiastočne žalobu späť. Preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil.

Započítanie pohľadávok vo výške 2.439,47 eur žalovaným je podľa žalobcu neúčinné, nakoľko žalovaný
nemal  právny dôvod na započítanie pohľadávky, pretože žalobca neeviduje žiadnu zmluvu alebo iný
právny titul, ktorý by žalovaného oprávňoval k vystaveniu uvedených faktúr za spotrebu elektrickej
energie za odberné miesta v Spišskej Novej Vsi na O. ul. č. 3, X. č. XX, T. č. XX, O. č. XX. Podľa
žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k uzavretiu dohody medzi žalovaným a
žalobcom o úhrade za elektrinu, ktorú dodával žalovanému na zmluvnom podklade dodávateľ Q., a.s.
O.. Žalovaný svoje tvrdenie opiera o výpis e-mailovej korešpondencie zo 16.5.2012, vedenej medzi
žalobcom a žalovaným a považuje túto korešpondenciu za platnú dohodu. Podľa žalobcu však táto e-
mailová korešpondencia nie je podpísaná a nemôže byť posudzovaná ako písomná dohoda uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by zaväzovala žalobcu čiastočne platiť za spotrebu elektrickej
energie. Vzhľadom na uvedené, žalobca tieto faktúry neuznáva, považuje ich za nedôvodné, a preto
má za to, že žalovanému nevznikla žiadna pohľadávka voči žalobcovi a je to ničotný právny úkon, ktorý
nespôsobuje žiadne právne úkony.

Ďalej žalobca uviedol, že faktúru č. XXXXXXXX . neeviduje vo svojom účtovníctve, eviduje však fa.č.
XXXXXXXX, ktorú uviedol aj v podanom návrhu, a preto podľa žalobcu ide o zrejmú chybu v písaní, keď
má byť ako číslo faktúry správne uvedené č. XXXXXXXX.

5.  Súd vykonal dokazovanie (písomnými podaniami nachádzajúcimi sa v spise, výpoveďou žalobcu
a žalovaného, Zmluvou o pripojení a poskytovaní dátových služieb prístupu do siete internet č.
XXXSNXXXXDS, Dodatkom č. 1 z 1.5.2007, Všeobecnými podmienkami, výpisom z účtu žalovaného
č. 9 vedeného v Prima banke  Slovensko, a.s.) a citujú ust. § 44 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 272 ods. 1, § 272 ods. 2, § 349 ods. 1 a § 380 Obchodného zákonníka,
§ 40 ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že jednostranné započítanie pohľadávok
žalovaného vo výške 2.439,47 eur, voči žalobcovi z faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXX voči pohľadávkam žalobcu vo výške 2.439,47 eur z faktúr č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX
je započítanie neúčinné, pretože základným predpokladom pre započítanie pohľadávok je existencia
samotnej pohľadávky.

6. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalovanému nevznikla žiadna pohľadávka
voči žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá na započítanie za dodávku elektrickej energie na odberné miesta,
pretože medzi žalobcom a žalovaným nebola písomná dohoda, dodatok, čo vyplývalo zo základnej
Zmluvy o pripojení a poskytovaní dátových služieb prístupu na internet,  a preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

7.  Keďže ide o zmluvný vzťah medzi podnikateľmi, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi trovy konania 2.795,53
eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 396,00 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 2.399,53 eur 8 úkonov právnej pomoci po 220,77 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 16.7.2014, 21.1.2015,
30.6.2015, 16.9.2015, písomné vyjadrenie a návrh na vykonanie dôkazov z 6.2.2015) + 110,38 eur -
rokovanie s protistranou 5.2.2015 + 441,54 eur - účasť na pojednávaní 13.2.2015 + režijný paušál 2x
7,63 eur (rok 2012) + 1x 7,81 eur (rok 2013) + 1x 8,04 eur (rok 2014) + 6x 8,39 eur (rok 2015).

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby  odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému



náhradu trov prvoinštančného konania  vo výške 2.293,54 eur a odvolacieho konania vo výške 277,57
eur, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolacie
dôvody založil na ust. § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p..

10. Žalovaný tvrdí, že medzi žalobcom a žalovaným bola popri Zmluve o pripojení a poskytovaní
služieb elektronických komunikácii z 1.5.2005 (ktorá je písomná a všetky jej zmeny musia byť vykonané
písomnou formou) uzavretá i druhá dohoda, ktorou sa žalobca so žalovaným dohodli na podieľaní sa
na nákladoch spojených s chodom odberných bodov vo vlastníctve žalobcu. Aj keď táto dohoda bola
uzavretá inou ako písomnou formou, strany jasne vo svojej elektronickej komunikácii prejavili svoju vôľu
podieľať sa na nákladoch za spotrebovanú elektrickú energiu. Preto podľa žalovaného táto dohoda nie je
v žiadnom prípade zmenou pôvodnej zmluvy, je to samostatná dohoda, ktorá nie je v zákone vyslovene
upravená ako zmluvný typ a nemá ani zákonom predpísanú formu. E-mailová komunikácia predložená
žalovaným v súdom konaní je len dôkazným prostriedkom, ktorým preukázal obsah dohody uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným.

11. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom  alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá úkon urobila. Teda i e-mailová komunikácia môže byť
považovaná za právny úkon vykonaný v písomnej forme, ak je určiteľný obsah právneho úkonu (t.j.
sú stanovené presné odberné body, ktorých sa dohoda týka, je stanovený podiel v akom sa budú
zmluvné strany na uhrádzaní nákladov podieľať i spôsob refakturácie)  a osoba, ktorá prejavuje vôľu
tento právny úkon vykonať. Podľa žalovaného niet pochýb, že e-mailové správy pochádzajúce z adresy
a@b.c <P.> pochádzajú od žalobcu, nakoľko žalobca so žalovaným v rámci svojho obchodného vzťahu
roky takýmto spôsobom komunikovali a celá ich vzájomná komunikácie sa odohrávala formou e-
mailových správ. I v rámci internej komunikácie žalobca viackrát vyslovil, že k uzavretiu takejto dohody
skutočne došlo a aby sa jej podmienkami riadili i jeho zamestnanci. Aj sám žalobca sa touto dohodou
riadil, keď predchádzajúcu faktúru vystavenú na jej základe žalovaným bez všetkého uhradil. Preto je
nespochybniteľné, že žalobcova vôľa uzatvoriť dohodu bola e-mailovou komunikáciou preukázaná. Ani
faktúry, ktoré boli žalovaným vystavené za účelom vysporiadania nákladov za odber elektrickej energie
odberných miest, žalobca žalovanému ako neoprávnené nevrátil, tieto faktúry pravdepodobne vo svojom
účtovníctve ďalej evidoval.

12. Žalovaný v odvolaní citoval ust. § 34 Občianskeho zákonníka a § 272 ods. 1, § 266 Obchodného
zákonníka. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť uzatvorenej dohody, keď túto
z dôvodu chýbajúcej písomnej formy klasifikoval ako neplatnú a keď ju určil len ako návrh na zmenu
zmluvy z 1.5.2005, čo je neprípustné a skutkovo ani právne nijako nepodložené. Najzásadnejšie v tejto
veci je  posúdenie, či dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola alebo nebola platne uzatvorená. Od
tohto posúdenia sa odvíja posúdenie správnosti vyúčtovania zdieľaných nákladov na spotrebe elektrickej
energie na odberných bodoch a zároveň správnosť vykonaného jednostranného zápočtu.

13. Taktiež tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy podané žalovaným je neplatné z dôvodu
nezachovania písomnej formy, považuje žalovaný za nesprávne. Tento záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Výpoveď bola žalobcovi zaslaná 28.2.2012 písomne, čím boli dodržané podmienky
platného skončenia zmluvného vzťahu zo zmluvy, resp. všeobecných podmienok.  Navyše platnosť
výpovede žalovaného zo zmluvy nebola predmetom tohto sporu a platnosť výpovede bola medzi
účastníkmi súdneho konania nesporná. Preto je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny
úkon - skončenie zmluvného vzťahu, ako odstúpenie od zmluvy, keď v skutočnosti došlo ku skončeniu
zmluvného vzťahu výpoveďou.

14. Záver súdu v časti, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal po žalovanom uhradiť sumu 6.601,32
eur s prísl. bola v celom rozsahu podaná dôvodne, považuje žalovaný za nesprávny. Žalobca 3.9.2012
vyzval žalovaného k úhrade sumy 6.603,32 eur listom  „Upomienka 1“ v ktorom určil žalovanému
lehotu k úhrade (t.j. do 16.9.2012). Dňa 7.9.2012 podal žalobu na súde, aj keď žalovaný uhradil dlh,
ktorý nebol medzi stranami sporný v dňoch 12. a 13.9.2012, teda v lehote na to určenej žalobcom v
upomienke. Neuhradená ostala len časť, ktorá bola medzi stranami sporná a ktorú žalovaný považoval
za vysporiadanú jednostranným zápočtom voči svojim pohľadávkam.



15. Keďže žalovaný má za to, že žaloba bola v časti 4.161,85 eur podaná úplne bezdôvodne, považuje aj
výpočet trov právneho zastúpenia za nesprávny. Priznaná sadzba úkonov je nesprávna, nakoľko žalobca
mohol vykonať maximálne 2 úkony, ktorých výška by sa odvíjala od tarifnej hodnoty 6.601,32 eur. Každý
ďalší úkon, ktorý žalobca učinil, mal byť vypočítaný už len zo spornej časti predmetu sporu, t.j. z tarifnej
hodnoty vo výške 2.439,47 eur. Navyše s poukazom na ust. § 11 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb. mal súd prvej
inštancie po späťvzatí návrhu o zastavení konania zároveň rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku.  Z
uvedeného vyplýva, že súd nemal priznať žalobcovi žiadne trovy konania, nakoľko jeho žaloba bola z
väčšej časti podaná nedôvodne a sám spôsobil zastavenie konania.

16. V závere odvolania žalovaný citoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a poukázal na skutočnosť, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, súd sa nevysporiadal s viacerými zásadnými
dôkazmi, neuviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k uvedenému rozhodnutiu vo veci ani neuviedol, ktoré
dôkazy považuje za podstatné a ktoré za nepodstatné pre prejednávanú vec, čím je naplnená podmienka
na prejednanie veci pred súdom odvolacím.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu popiera tvrdenie žalovaného o existencii dohody medzi žalobcom
a žalovaným o úhrade nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu. Medzi žalobcom a žalovaným
neexistovala žiadna dohoda o úhrade nákladov za spotrebovanú elektrinu, a to ani písomná, ani ústna
a ani žiadna iná.

18. Podľa žalobcu korešpondenciu, ktorú žalovaný predkladal, je potrebné považovať za listinný dôkaz,
pretože sa na týchto listinách nenachádza podpis žalobcu a žalovaný ani inak nepreukázal, že by
tieto listiny napísal žalobca. Ide teda len o tvrdenia žalovaného, že tieto listiny zachytávajú prejav vôle
žalobcu, pričom túto skutočnosť bol žalovaný povinný preukázať, čo však neurobil. Navyše z uvedenej
korešpondencie nie je zrejmé, kedy mala vzniknúť dohoda medzi žalobcom a žalovaným (konkrétny
deň) a ani jej obsah. Žalovaný vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach síce uvádzal, že sa tak malo
stať k 16.5.2012, čoho dôkazom mala byť e-mailová korešpondencia z uvedeného dňa, avšak takéto
tvrdenie žalovaného neobstojí. V konaní bol  vypočutý ako svedok Ing. C. F., ktorý na pojednávaní
30.6.2015 uviedol, že žalovaný mu mal ukázať korešpondenciu z roku 2012 s tým, že mu aj sám
uviedol, že stále nemá so žalobcom doriešené vysporiadanie s elektrikou. Teda žalovaný sám vo vzťahu
k uvedenej korešpondencii svedkovi uvádzal, že vysporiadanie s elektrikou stále nemá doriešené, čo
popiera terajšie tvrdenia žalovaného o tom, že predkladaná korešpondencia má preukazovať existenciu
dohody. Naopak, z výpovede svedka vyplynulo, že žalovaný v nadväznosti na túto korešpondenciu
uvádzal, že vysporiadanie elektriny nie je stále doriešené.

19. Teda podľa žalobcu, žalovaný faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu vystavil bez akejkoľvek
dohody so žalobcom, teda bez akéhokoľvek právneho titulu. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že fa.č.
XXXXXXXXX na úhradu elektriny, ktorú žalovaný započítava oproti pohľadávke žalobcu, bola vystavená
2.5.2012 a splatná 9.5.2012, pričom žalovaný tvrdil, že dohoda so žalobcom mala vzniknúť až 16.5.2012,
t.j. 14 dní po vystavení faktúry. Je nelogické, aby žalovaný najprv vystavil faktúru za spotrebovanú
elektrinu a až dva týždne po jej vystavení (a aj po splatnosti) má ešte len vzniknúť dohoda so žalobcom.
Táto skutočnosť len dosvedčuje svojvoľnosť postupu žalovaného a účelovosť jeho obrany, spočívajúcej
na tvrdeniach o existencii dohody so žalobcom na úhrade nákladov za elektrinu.

20. Žalovaný nepreukázal ani samotný obsah údajnej dohody so žalobcom. Po celú dobu konania
nedokázal uviesť, ako konkrétne sa so žalobcom dohodol a v akej výške mal žalobca uhrádzať náklady,
ako ani neuviedol, za aké konkrétne zariadenia sa mala táto spotreba uhrádzať. Nie je ani zrejmé,
akým spôsobom vôbec žalovaný dospel k vypočítanej sume 2.439,47 eur a opodstatnenosť tejto sumy
žalovaný v konaní nijako nepreukázal.  V ďalšom žalobca poukázal na svoje podanie zo 6.2.2015.

21. Podľa žalobcu teda žalovaný nepreukázal, že by medzi ním a žalobcom existovala konkrétna dohoda
o podieľaní sa na nákladoch za elektrinu, ktorá by mala presný, určitý obsah. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že ním tvrdená dohoda so žalobcom mala mať charakter nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269
Obchodného zákonníka, žalobca poukázal na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého ak účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Určitosť
takejto dohody nevyplýva ani z korešpondencie predkladanej žalovaným, kedy žalovaný nepreukázal
hodnovernosť takejto korešpondencie (žalobca jej pravosť nikdy nepotvrdil) a ani zo svedeckej výpovede



svedka F. z ktorej  vyplýva, že žalovaný mu túto korešpondenciu ukazoval s tým, že otázku vysporiadania
elektriny so žalobcom stále nemá doriešenú.

22. Rovnako tak neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že by uzatvorenie zmluvy formou e-mailovej
komunikácie zodpovedalo praxi medzi stranami. Žalobca súdu v konaní predložil písomnú zmluvu o
pripojení, ako aj písomný dodatok k nej, z čoho je zrejmé, že pokiaľ sa strany na niečom dohodli, uzatvorili
svoju dohodu písomnou formou.

23. Taktiež neobstojí ani tvrdenie žalovaného o tom, že by mu žalobca faktúry za elektriku ako
neoprávnené nevrátil. Naopak, aj zo svedeckej výpovede svedkyne G.. U. Q., ako aj z listín
nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalobca žalovanému opakovane uvádzal, že s týmito faktúrami
nesúhlasí s tým, že na ich vystavenie nie je žiaden právny dôvod a faktúry mu vrátil.

24. Súd prvej inštancie preto správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že jednostranné
započítanie pohľadávok žalovaného voči pohľadávkam žalobcu je započítanie neúčinné, pretože
základným predpokladom započítania pohľadávok je existencia samotnej pohľadávky.

25. Súd prvej inštancie postupoval správne, aj čo sa týka vyčíslenia trov konania a v súlade so zásadou
úspešnosti priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, náhradu týchto trov.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 229,35 eur.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

28. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 8.12.2015, teda za účinnosti Zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

29. Podľa § 470 ods. 1 CSP., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

30. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

32. Žalovaný ani podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal existenciu dohody o podieľaní sa nákladov
za spotrebu elektrickej energie a na jej existenciu nenavrhol žiaden relevantný dôkaz.

33. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

34.  Odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1
písm.c/ CSP.

35. Totiž žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 6.601,32 eur a priznaná mu bola len suma
2.439,47 eur. Táto skutočnosť však z odôvodnenia rozsudku o náhrade trov vôbec nevyplýva.

36. Preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie túto skutočnosť zohľadniť a rozhodnúť aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).



37. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu  pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).