Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/595/2014 z 7. 10. 2014
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 7. októbra 2014, sp. zn. 5Co/595/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3113214205.1
Krajský súd Trenčín | 5Co/595/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3113214205.1 | 2014-10-07 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 219 zákona č. 99/1296 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e82783d4-7c32-4784-b023-cf08dabab57b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113214205.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/595/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214205
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113214205.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: T. L., naposledy bytom
R. nad F., v konaní zastúpený opatrovníkom: Mgr. Ján Vojtek, vyšší súdny úradník Okresného súdu
Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
15C/140/2013 - 25 zo dňa 06. februára 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania     p
o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 50,70 Eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
Eur a trov právneho zastúpenia v sume 11,72 Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatňovanú sumu, a to v zmysle
citovaných zákonných ustanovení. Odporca cestoval bez cestovného lístka, preto bol povinný zaplatiť
navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70 Eur a postih (sankčnú úhradu) vo výške 50,- Eur. O náhrade
trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p..
Keďže v danom prípade išlo o drobný spor, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi v plnej výške
len nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50
Eur. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, súd prvého stupňa zistil, že za dôvodnú
možno považovať odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomný
návrh na začatie konania) spolu s režijnými paušálmi, pričom tieto trovy súd prvého stupňa považoval
za neprimerané voči pohľadávke, z dôvodu čoho pristúpil k ich zníženiu na 20% z pôvodnej sumy
58,58 Eur, čo prestavovalo sumu 11,72 Eur. Túto výšku náhrady trov právneho zastúpenia považoval
súd prvého stupňa za primeranú odmenu právneho zástupcu navrhovateľa v predmetnej skutkovo i
právne jednoduchej veci, v ktorej uplatňoval nárok formulárovou žalobou na jednej strane formátu
A4, kde sa menia len konkrétne údaje o odporcovi a o dni cesty odporcu a linke MHD. Súd prvého
stupňa navrhovateľovi nepriznal náhradu trov za uplatnený úkon právnej pomoci - predžalobná výzva,
keďže v danom prípade mal za to, že išlo o úkon vykonaný mimo súdneho konania a jedná sa o
príslušenstvo pohľadávky, ktoré si mal navrhovateľ uplatniť ako náklady spojené s vymáhaním istiny
peňažnej pohľadávky.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou



zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
87,88 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške
19,61 Eur. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods.
2 O.s.p.. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na začatie
konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa
ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu
k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal za
to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150
ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu
istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu
za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový
súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného mal zároveň
za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá
možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci
za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu
tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že
zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej
argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver
zdôraznil, že rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval
za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne úspešného
navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Odporca sa k odvolaniu podanému navrhovateľom písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa iba vo výroku o náhrade trov
konania navrhovateľa, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia
a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.



Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania,
resp. ich náhradu. Naproti ust. § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba vo
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom
viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou,
že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je
predmetom konania. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné, ako sa mylne domnieva
navrhovateľ, skúmať pomery účastníkov konania.

Právna úprava obsiahnutá v ust. § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku doplnená na
základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie Nariadenia EP
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi štandardmi vytvoril pre
súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku síce vyplýva, že uplatnenie
moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch,
kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo však neplatí
absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie predmetného ustanovenia umožňuje súdu trovy
konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj nepriznať.

V danej veci  bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
Eur. Ide teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000 Eur a zároveň nejde
o vec uvedenú v ust. § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre využitie
moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Navrhovateľ, ktorý bol v merite úspešný a ktorému by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada
trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške 104,38 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu
na začatie konania predstavoval sumu 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia sumu 87,88 Eur, ktoré
tak predstavovali takmer dvojnásobok uplatnenej istiny. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel v
zhode so súdom prvého stupňa k rovnakému záveru, že výška náhrady trov konania pôvodne uplatnená
navrhovateľom nebola primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo k splneniu druhej podmienky v
záujme jej zníženia.

Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených zo
zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i
primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ vedie veľký
počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady
za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno
označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania
v danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už navrhovateľ inicioval početné konania, kedy
zakaždým dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom navrhovateľa, pričom vykonanie
ďalšieho úkonu, resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným
uplatňovaním práva proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 28,22 Eur je primeraná výške uplatnenej istiny, v dôsledku čoho je v súlade s ust. § 150 ods.
2 O.s.p..



Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania
boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady trov konania
navrhovateľa sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

:     Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   p r í p u s t n é .